Nájde sa tu niekto, kto tiež stratil sluch?

elise
31. dec 2007

mám jeden problém, stratila som sluch začalo to rok pred pôrodom a teraz mám stratu 70% doktorka mi predpísala načúvací aparát je to malý prístroj skoro nie je ani vidieť v uchu uľahčuje mi komunikáciu s ludmi (počujem čo mi hovoria) ale ešte som sa stým nedokázala vyrovnať, citm sa dosť trápne vlasi si nedávam za ucho aby mi prístroj nebol vidieť.pri mojej práci a starostlivosti o syna mi to veľmi pomáha že počujem a cítim sa plnhodnotná, ale mám strach aby to ostatný nezistili, rodina to vie. nie je to dedičné ja som stratila sluch tým že som prechodila choroby, nádchy a zápaly a prejavilo sa mi to na sluchu, a vraj som podľa doktorky mala šťastie že mi to nesadlo na oči alebo svaly, sluch sa nikdy nedá vrátiť 😉 má niekto z vás podobné starosti alebo stratil niekto sluch? pomohlo by mi to keby som sa mohla podeliť o starosti a skúsenosti. 😉

dominica
31. dec 2007

ahoj elise, myslím, že môžeš byť rada, že sa nestalo horšie, hore hlavu, ostatní ti môžu byť ukradnutí a myslím, že aj keď sa to dozvedia, zachovajú sa normálne - ak majú nejaké to IQ.
Asi by ma to tiež trápilo, ale snažila by som sa na to nemyslieť/Bože, ja mám komplexy z takých trápnych vecí oproti tebe/. Si taký istý človek ako mi, tak ešte raz hlavu hore, určite ťa majú všetci radi a dúfam, že ťa moja podpora poteší.
Ja som sa doteraz nevyrovnala s mojími lýtkami - sú otrasné, ani sukne kvôli nim nenosím 😀

elise
autor
31. dec 2007

dominica dakujem za povzbudenie si milá zvýšenie sebavedomia pomôže a je fajn ked sa môžeme vzájomne na koníkovi povzbudiť 😀 😉

dominica
31. dec 2007

to máš pravdu a ešte som chcela napísať, že ja ti nepomôžem so skúsenosťami, len som ťa chcela trošku povzbudiť a spraviť ti lepšiu náladu, dúfam, že sa nájde niekto, s kým si budeš môcť vymeniť skúsenosti a podeliť sa o starosti 😉

elise
autor
31. dec 2007

dominica aj tak dakujem za povzbudenie potešilo 😉 vieš je to dosť zlé ked veľa ľudí rozpráva potichu iba hýbu perami a ja sa snažím aj s prístrojom zachytiť čo hovoria, vždy ich upozorním aby rozprávali hlasnehjšie a ked telefonujem tak ja vždy hovorím do mikrofonu ale na druhom konci sa veľa ľudí nesnaží do mikrofonu hovoriť , je to potom zle počuť a hlas sa stráca, ale snažím sa tiež na to upozorniť je to ale dosť trápne pre mňa, ked musím upozorniť aby hovorili do mikrofonu ☹

dominica
31. dec 2007

hmmm, tým, že nemám taký problém, tak ma nikdy takéto veci/pre teba fakt dôležité/ nenapadli, je smutné, že mi zdravý ľudia sa nad tým nezamýšľame. Dúfam, že ťa tým - mi zdravý ľudia neurazím, len som nevedela ako to napísať, samozrejme beriem ťa ako seberovnú. Veľa ľudí si neuvedomuje, tým, že to nezažilo, ale ak vedia, aký máš problém, tak by sa mali podľa toho chovať a nie, aby si im to stále zdôrazňovala. A o tom telefonovaní viem svoje - môj muž keď volá, má telefón kilometer od seba a šomre si popod nos, takže tiež mu veľakrát nerozumiem 😠.
Neviem, ale ja osobne by som to povedala asi skoro všetkým a nech sa podľa toho správajú, lebo potom ak rozprávajú ticho a ty nič nepočuješ, alebo slabo počuješ ti nechtiac pripomínajú tvoj stav a ty si z toho potom nešťastná, teda, ak to nie je tak, oprav ma. Lebo mňa by to potom stále trápilo, že ich zle počujem a stále by mi to chodilo po rozume, ale ak by to vedeli, tak snáď by rozprávali tak, aby som ich počula.

Dúfam, že nenapíšem niečo, čo ťa urazí, to nechcem, len neviem, ako niektoré moje myšlienky dať dokopy, ale snáď chápeš, čo chcem napísať.

elise
autor
31. dec 2007

napísala si to pekne, vôbec ma to neurazilo a máš pravdu ak sme zdraví a nič nám nie ej tak veľa vecí nevnímame a nevieme si to predstaviť a potom ak sa niečo stane tak si začneme uvedomovať dôležité veci, ved aj ako sme sa stali maminami a máme detičky v kočíku tak zisťujeme kolko je okolo nás veľa bariér ktoré sme bez kočíka si neuvedomovali 😉 🙂

mirka414
31. dec 2007

elise ako by si maskovala keby ti otrhlo nohu? 😀 kazdy inteligentny clovek to pochopi a mozme byt radi ze takym veciam ako pri strate sluchu sa da pomoct strojcekom a skoro to nie je ani vidiet 😵 su aj horsie veci.a preto ti prajem vela stretou iba s ludmi,ktory to pochopia a do noveho roku vsetko len to najkrajsie v kruhu tvojej rodinky 😵 .

chrobaak
31. dec 2007

elise, urcite sa mi lahko pise s nadhladom tej, ktora strojceky nenosi... ale predsa si dovolim pohlad "zvonku"...
mam 2 synovcov s podobnym sluchovym postihnutim a prognozou zhorsovania...
obaja nosia strojceky v usiach a myslim, ze to zvladaju vyborne. 😉
naozaj najdolezitejsie je to, aby si to brala ako sucast svojho zivota a nie ako handicap. ver mi, ze s akou samozrejmostou sa k tomu postavis ty, taky isty postoj k tomu zaujmu aj ostatni ludia. 😵
napokon, je skvele, ze ten strojcek mas. moj otec dost zle pocuje a nie je schopny si to ani priznat, akurat je stale nervozny z toho, ze nevieme nikto poriadne vyslovovat...
😀 😝

zuzu13
31. dec 2007

elise, hlavu hore...a ak sa niekto pozastaví nad tým, že máš strojček, ta ho ignoruj...normálny človek to pochopí a ten čo nie?ten ti nestojí za povšimnutie... 😉 😀 😉

dupinka
31. dec 2007

ahoj

ja som prechodila v detstve zapal stredneho ucha - lekari mi urcili rozne diagnozy od madli cez mumps,.. a nakoniec som nedoslychava na lave ucho v podstate pocujem na 60% a prave pocujem na 70% - 80% kolise to.

od prveho rocnika ZS som musela teda nosit zavesny nasluchaci aparat. Vtedy to nebolo nic bezne, preto sa mi decka vysmievali. Chodila som do normalnej skoly. S nastupom puberty som to nosit nechcela, hambila som sa. nosila som ho len pri diktatoch alebo na predmetoch, kde ucitel neartikuloval alebo hovoril potihsie. Na gymku uz vobec, skor som to riesila pohovorom s pedagogom, a islo to. Naucila som sa zit bez zavesneho nasluch. aparatu, aj ked to niekedy sposobovalo trapne alebo vtipne situacie. Proste som sa spytala este raz..
Na vysokej skole to bolo obdobne, no ked sa blizil termin kontroly u foniatricky, zlakla som sa, co mi povie na to, ze aparat nenosim.. Nastastie bol sluch znormalizovany, podla audiogramu som dokonca lepsie vnimala tony od zadu.. No vedela som, ze nenosenim sa oberam o plnohodnotny zivot. tak som poziadala o aparat do zvukovodu, taky, aky opisujes ty. je to v pohode, nemyslim, ze by to niekomu vadilo. tiez sa citim najprv nesmelo, davala som si tiez vlasy cez ucho. Ale potom som sa ostrihala na kratko a uz to neslo. JE TO ROVNAKY HANDICAP AKO NOSENIE OKULIAROV, NEMAME SA ZA CO HAMBIT. LUDI S PORUCHOU ZRAKU SA NIKTO NEPYTA, PRECO NOSIA OKULIARE, CO TO TAM MAJU NA NOSE 🙂 TAK SA NEBUDU PYTAT ANI TEBA, AK SU ASPON TROCHU INTELIGENTNI.. TY SA MUSIS TRARIT SEBAVEDOMO, UKAZAT IM, ZE SI TO STALE TY A NIE SI KVOLI TOMU INA, MENEJCENNA!!! A ANI OKOLIE TA NEBUDE POSUDZOVAT INAK, LEBO NIE SI INA.

elise
autor
31. dec 2007

dupinka, dakujem za povzbudenie k noseniu aparátu som rada že nie som v tom sama. naozaj to nie je hanba ak má niekto aparát aby žil plnohodnotný život, ete že dnešná technika je na lepšej úrovni ako pred niekoľkými rokmi a počítač sa zmestí do strojčeka na ucho 😉 🙂

briluxina
31. dec 2007

Ahoj Elise, ja sa chystám v januári k lekárke lebo sa mi už asi dvakrát stalo, že mi zaľahlo v jedom uchu, normálne som naň nepočula a potom sa mi sluch vrátil o niekoľko minút. Nikdy som také niečo nezažila, nebolo to klasické zaľahnutie, keď niekoľko krát poprehĺtaš naprázdno a odľahne ti. Ale bolo to dosť nepríjemné.
Vlastne tým chcem povedať, že strata sluchu sa može stať každému, preto je úplne normálne nosiť v uchu aparát a vobec si ho neuvedomovať, proste ho brať ako súčasť života ako napr. okuliare.
Prajem Ti všetko dobré 🙂

mimusiacik
31. dec 2007

🙂 ja tiez nepocujem na prave ucho...mne pomohlo to,ze som to na rovinu hned pri komunikacii s cudzimi povedala a nemusela sa trapne citit pri viacnasobnom opakovani"Prosim mohli by ste mi to este raaz zopakovat?"...usmievat sa a prikyvovat,ze vsetko chapem...a pritom neviem o com rozprava...samozrejme,ze automaticky sa natacam k ludom na to lepsie ucho...to sa zautomatizuje...nebude to lahke,ale da sa to zvladnut...su i horsie znevyhodnenia...drz sa!
rozumni ludia potom zacnu rozpravat k tebe pomalsie a lepsie artikulovat, aby si mohla odozerat z pier a tutusikovia zacnu vrieskat 😀 😉

wladka
31. dec 2007

elise, ja som nepocujuca.. stratu mam 80%.. tiez nosim nacuvaci.. ale s tym rozdielom, ze ja to mam odmala.. ja sama ako pedagog sluchovo postihnutych, aj zo skusenosti mozem povedat, ze strata sluchu v dospelosti je najzavaznejsi problem.. ale si vo vacsej vyhode, preoze tvoja rec bla vyvinuta pred tym, nez doslo k strate sluchu, coz si vo vyhode ako ja 😉 .. mne nastala strata sluchu pred vyvinutim reci, a doteraz mam problemy so sykavkami.. ale netrapim sa s tym.. 😉 , a ani s tym, ze nepocujem.. ved si zober, ake vyhody to ma 😉 .. pri hadke sa mozes vypnut, 😀 pocujes to co chces 😀 , mozes sa vyhovorit, e si to nepocula 😀 .. a spanok? ja spim jak delo, nic nepocujem.. a preto sa aj dobre vyspim 😀 😉

keby si mala nieco ohladom tohto, kludne mi napis.. IP ok??? papa..

kazdopadne sa drz, neber to zle, ale odporucam, na najhorsie casy, nacuit sa posunkovu rec 😉 .. tu ovladam aj ja.. je to nieco, co ozaj stoji za to..

kristynaw
31. dec 2007

necetla jsem to cele,jen prvni prispevek.
naucila jsem se znakovou rec a pracovala jsem s neslysicimi(na kempu jako zdravotnice) a vim,jak se tito lidi citi a jak je ostatni lidi berou, chovaji se k nim,atd...
takze te chapu,jak se citis.
ale nic si z toho nedelej. kazdej rozumnej clovek te pochopi a vyhovi ti,kdyz je poprosis o mluveni do mikrofonu,atd... a pokud budou mit nejaky poznamky,tak jsou to proste blbecci.
nejsi nijak jina nez kazda jina osoba,jen proste mas ztratu sluchu...je to nemoc...
kolik lidi ma jiny nemoci,za ktery by se treba i mohli stydet 😉
takze hlavu vzhuru!!!
a jak rika wladka,mozna by si se mela naucit znakovou rec 😉

nobody
31. dec 2007

a máš Interton?

můžeš být ráda, že to je sluchový ústrojí ...takový štěstí v neštěstí
a navíc když ti přístroj může pomoci na stoprocentní návrat fce, tak není co řešit
mám známou, co je hluchoněmá..občas mě zaráží, že ví přesně, co říkám. Obdivuju ji.

to snad není problém říct.. "jooo, prostě se stalo, že musím mít sluchadlo" ... ne? Lidi, kteří jsou fajn, tak to hned vemou, a nějaký pomlouvačný babky tě přece nemusí vůbec zajímat

kéž by byla nějaká zbraň proti rakovině
je mnoho šílenějších věcí na světě, tak se neboj jiných lidí ...--- inteligence ještě nevymřela ..a bohužel debilita některých taky nee -
mělas štěstí, tak se drž

pěkný nový rok

wladka
31. dec 2007

nobody, co je interton??? 😕

elise
autor
31. dec 2007

čo je interton? a dakujem vám všetkým za podporu a povzpudenie 😉 naozaj uprimne je mi trochu ľahšie 😉

nobody
1. jan 2008

myslel jsem špičkového výrobce
tak se drž .... nebo lépe řečeno držte 🙂

bubba
1. jan 2008

elise,toto neries,mam2sl.postihnute kamaratky-od detsva tak si predstav ake tazke to bolo--hlavne naucit sa rozpravat ked sa nepocuju...je to na dlhu debatu...su to skvele baby myslim,ze ludia,ktori maju nejaky handycap su radostnejsi,citlivejsi,dokonca humorny....ty sa za to hanbis,alebo som to len zle pochopila???cit."citm sa dosť trápne vlasi si nedávam za ucho aby mi prístroj nebol vidiet"toto nebolo fer...vies kolko je takych ludi?a nemaju sa za co hanbit.musis byt len silna,ano,chapem,vyrovnat sa s takym niecim musi byt hrozne tazke.............ale ludia ti v tom pomozu...ked im povies ze ako si prisla o sluch,mozno im aj pomozes,aby si aj oni davali pozor na zdravie a nepodcenili choroby....hlavu hore dievca?pocula si vtacika spievat?pocula si hudbu?pocula si ticho?nikto to nepocul nikdy...ty to mas v pamati a dokonca mas aj pristrojcek ktory ti toto neodoprie....niekto nebude pocut nikdy...nikdy nezabudnem na vetu mojej kamaratky sl.postihnutej,ktora ked mala asi 10r.1x dostala strojcek...pocuvala a pytala sa ma...co to pisti???a ja ze brese pes...vies,ty by si vedela o co sa jedna keby si to pocula,ona nie...dievca,dost bolo sebalutosti...mas zdraveho syna?tak sa nehanbi si dat vlasy za ucho a ukaz,ze nosis strojcek 😉 zeny su silne a tak to zvladnes velmi hravo..papa a drzim palce

elise
autor
2. jan 2008

bubba malinký je úplne v poriadku so sluchom a to som veľmi rada aj ked ja mám získanú poruchu sluchu. vieš je to rtochu šok ked zrazu prestaneš počuť a musíš nosiť aparát. dakujem všetkým za milé povzbudivé slová a dodanie sebavedomia aj cez ip. som rada že sa ozvali aj maminky ktoré nepočujú alebo majú poruchu sluchu. 😉 ešte mi to trochu potrvá kým si odvážim dať vlasy za ucho chce tolen čas 😉

bubba
2. jan 2008

elise,som veeeeelmi rada ze to takto beries....prajem ti vela sil,som si ista,ze sa hravo popasujes s tymto"problemikom" za uchom.neboj vsetko bude fajn,to chce len cas...
😉
PS:a nemysli si ze sa mi to hovori lahko,ked som to nezazila...zazila som si aj horsie....papa 😉

darina77
17. jan 2008

Elise, ja som tiež stratila sluch asi rok pred pôrodom, prišlo to tak pomaličky, človek ani nevie ako a postupne zisťuje že čoraz menej počuje. Najprv som bola na ORL v Galante a tam mi povedala doktorka po všetkých možných vyšetreniach že do konca života budem musieť nosiť načúvací prístroj, potom sa zamyslela a akoby len tak náhodou / aspoň mne to tak pripadalo / ju napadlo že však nech ešte skúsim ísť do blavy. Tam ma vyšetrili a navrhli operáciu najprv na jedno ucho a po roku na druhé a predstav si že po operácii som normálne počula. Pre zdravých ľudí je to úplne samozrejmé ale ja som sa vytešovala že počujem bežné rozhovory, v obchode na úradoch, proste som sa cítila ako iný človek, tá operácia mi zmenila život. Možno by si sa mohla ešte pokúsiť ísť aj za nejakým iným lekárom. Tiež aj ja keby som zostala v GA a neskúsila v Blave tak nosím doteraz strojček.

elise
autor
17. jan 2008

darinka poslala som ti ip 😉

markeeta
17. jan 2008

ja znam pani, ktera pri porodu ztratila uplne sluch. k male musel vzdycky nekdo pres tyden prijit a komunikovat, protoze to s matkou nebylo mozne. otec byl pres tyden pracovne pryc a vracel se jen na vikendy.
Ja sem taky zpozorovala u sebe, ze s tehem se mi zhorsil sluh a behem tehu se mi casto zalehavalo v usich. To zalehavani uz preslo s porodem. Kdyz sem porad doma jen s malou, tak mi neprijde, ze bych neslysela 🙂 . Podle manzi jsem nahluchla 🙂

anta
17. jan 2008

Elise, já jsem prakticky neslyšela celé dětství, ve škole jsem musela sedět v 1. lavici, protože jsem nedoslýchala, dokážeš si asi představit, co to bylo. Skoro před rokem mi dělali transplantaci levého ušního bubínku, prodělala jsem na každém uchu 7-8 zánětů středního ucha než se mi v 18 letech rozhodli vytrhnout nosní mandli! Chápu tě, že se cítíš trochu trapně, ale to nemusíš. Já si zažila spoustu "horkých chvilek", že jsem opravdu ani nerozuměla, co mi kdo říká a třeba jsem kývla a prakticky jsem nevěděla, na co. Ale nejhorší bylo, když se mě kolegyně v práci někdy nazlobeným hlasem zeptaly (a to to věděly, že moc dobře neslyším) "Jsi snad hluchá nebo co???", tak jsem jim na to vždycky řekla, ano jsem hluchá, nedoslýchám na levé ucho, a vždycky mi z toho bylo dost smutno. Trochu mi to v práci i překáželo, protože dělám zapisovatelku, tak mi všichni museli diktovat do pravého ucha. Ale když to lidem řekneš, že jsi nedoslýchavá, tak se neboj toho, že by se ti někdo posmíval, to vesměs dospělí lidi nedělají, ale je potřeba, aby jsi ty lidi postavila před hotovou věc. "Nedoslýchám, budu ráda, když na mě budete mluvit zřetelně", to není trapný, nikdo totiž nejsme dokonalý, tak hlavu vzhůru. 😉 😉

kyri
17. jan 2008

jé, holky, to máte fakt náročný, ale moc vám fandim

elise: ani náhodou si nemyslim, že bys musela mít nějaký trapný pocity kvůli naslouchadlu.
já - jako zástupce "okolí" neslyšících - bych teda vůbec nepomyslela na to, že můžete být nějak "divný", když špatně slyšíte, nebo že bych se k vám kvůli tomu měla nějak špatně chovat - spíš by to ve mně budilo přesně opačný reakce, snažila bych se pomoct - a tak to má, myslim většina lidí, když se jim řekne, o co jde... 😉
(třeba bych měla nějaký záhady ohledně toho, jak vnímáte druhý, jak komunikujete apod., ale v podstatě bych to brala jako věci, o kterých se dá otevřeně mluvit a věci se daj řešit.)

elise
autor
17. jan 2008

anta, kyri dakujem za povzbudivé a mile slová 😉

elise
autor
19. jan 2008

rozprávala som sa s mojou doktorokou ORL a spýtala som sa jej na operáciu, pozrela na audiogramy a povedala že by mi operácia mohla pomôcť, ale že musím ísť ešte na vyšetrenie do Bratislavy k doktorke ktorá by ma operovala. tak sa mi svitá nádej že strojček na uchu nebudem musieť nostiť 😉 že síce sluch nebude dokonalý ale budem bežne počuť. 😵 😵 😵 😵

Tu mám ale otázku ako to povedať rodičom že chcem ísť na operáciu - ked mi to samozrejme v Blave potvrdia že by to dopadlo dobre,
a mám ročné dieťa, ktoré kojím, poradte ako sa to dá zosúladiť, dá sa hospitalizovať aj ku mne dieťa, prípadne aj manžel ked budem na operačke aby bol s malým, alebo by som mliečko zmrazila? alehlavne ako to povedať rodičom?neviem si predstaviť ako by reagovali...

eveen
19. jan 2008

ja na tvojom mieste by som nesla, lebo mam uz aj ja zopar operacii za sebou co sa prave tohto sluchu tyka no a nepochodila som dobre, iba co som si vytrpela, no ale asi to budes chciet skusit ani mna mamina nedokazala odhovorit, vravela ze mi to len viac rozbabru ale nedala som si povedat tak strasne som chcela pocut ☹