• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nájdu sa tu bývalé reholné sestry?

21. decembra 2016 
Rada by som zacala tuto temu.Nikde som ju este nenasla.Ja som bola kedysi reholna sestra viac ako 5 rokov.Teraz som vydata a mam krasnu dcerku.Najde sa este niekto s podobnym osudom?Podelte sa so svojim prezivanim "poreholneho zivota"...
24. okt 2008 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
waw, marcelka :slight_smile: ja sice nie som :grinning: ale by ma velmi zaujimalo, ake dovody ta priviedli do bezneho zivota
24. okt 2008 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marcela, ja som bola 3 roky kandidátka...A zobrala som si super chalana, ktorý chcel ísť do seminára.. :slight_smile: :slight_smile: :sunglasses:
24. okt 2008 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
autor
Ani sama poriadne neviem.Bolo toho viac.V podstate,ked som sa rozhodla vratit na Slovensko,neplanovala som sa vydavat.Myslela som,ze sa vratim do klastora,ked sa dam trochu dokopy-jednak som mala zdravotne problemy,jednak krizu,vzburu...ale ked som sa vratila,bol to horor.Predo mnou tma,velka stena,a nevedela som,co dalej...depky,liecba...potrebu mat niekoho,kto ma ma rad.A tak som sa pustila do hladania lasky.Aj som ju nasla v mojom manzelovi,ale bola to dlha cesta. Najhorsie je,ze lutujem,ze som opustila reholny zivot.Vycitky,otazky...Este stale to nie je ok a to som uz 5 rokov doma.Tazko sa mi o tom pise.Preto chcem vediet,ako to ini prezivaju,ci len ja som taka blba a trapim sa tolko rokov.Neviem uz zit duchovny zivot tu,to svete,znova doverovat Bohu,ako kedysi.A pritom vidim,ako sa o nas stara,ale...
24. okt 2008 o 13:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Maruschka,ako mam tomu rozumiet?Tie 3 roky si aj zila so sestrami,alebo len si sa chystala k nim vstupit a si ich pravidelne navstevovala?
24. okt 2008 o 13:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marcelka, prečo sa trápiš? veď keby si neopustila rehoľný život, tak nemáš svoju krásnu dcérku :slight_smile:
24. okt 2008 o 13:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marcelka a teraz sa nemaš dobre, alebo čo ta vlastne trapi ked maš vyčitky?
24. okt 2008 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Odpoviem neskor,mala uz vstala,tak sa jej musim venovat.
24. okt 2008 o 14:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marcela, ale veď Boh miluje všetkých, nikoho viac alebo menej. Ty si tiež jeho milovaná dcéra, či už vydatá, alebo rehoľníčka :wink: Dal ti manžela, keď si to najviac potrebovala a dal ti dieťa!!!!!!!!!! Hore hlavu :dizzy_face:
24. okt 2008 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Marcelka,ja sice sestricka niesom a ani som nou nebola,ale aj tak by som Ti rada napisala... pises, ze sa trapis a lutujes..ale co? ved si nic zle neurobila :wink: naopak si vynimocna!!! :dizzy_face: natolko si lubila Boha,ze si sa stala reholnosu sestrickou a Bozie cesty Ta zaviedli k manzelovi :slight_smile:,Ty si sa vydala a mas krasnu dcerku a nic z toho nezmanena,ze uz Boha nelubis... a nezabudaj, ze Bozie cesty su nevyspytatelne :slight_smile: :wink:
budem rada, ak nam o tom napises viac ........ o radostiach i starostach reholneho i osobneho zivota :slight_smile: a drzim palce!
24. okt 2008 o 14:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
A netráp sa výčitkami, ži tu a teraz, nerieš čo by bolo, keby bolo, keby nebolo, atď. Teraz je to tak, ako to je, ako to byť momentálne má :wink:
24. okt 2008 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
nie som síce veriaca, ale marcelka, boh povedal: choďte a množte sa (či ako presne), no tak si proste poslúchla a nemáš si čo vyčítať :wink:
24. okt 2008 o 14:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahoj Marcelka, netušila som, že sa okrem pôrodnice stretneme aj tu na MK :grinning: :grinning: :grinning: . V každom prípade nemusíš mať výčitky, si vzorná mamička aj manželka :wink:
24. okt 2008 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Marcelka nemas co lutovat, rodina je najtazsie rehola. Vezmi to tak, ze si sa rozhodla a budes Bohu sluzit v rodine najlepsie ako mozes a potom ozaj nieto co lutovat. Modlit sa mozes aj pri praci, apson ja to tak robim, lebo si neviem najst nejaky spesl cas pre Boha :sweat_smile:
24. okt 2008 o 14:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
autor
Jej,ahoj marti.Ako si prisla na to,ze som to ja?inicialky?
Viete baby,ked je raz niekto povolany pre reholny zivot,tak ho nic ine neuspokoji...asi tak by som to vysvetlila.Aj ked som stastna,ze mam milujuceho manzela,krasnu zdravu dcerku,atd.
24. okt 2008 o 14:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Marcelík, predsa Karolínka a jej vek :grinning: :grinning: :grinning: , ja som detektív Oriešok. Tak ako, dáme niekedy stretko? :wink:
24. okt 2008 o 14:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marcela, mas pocit, ze si zlyhala? materstvo ta nedokaze duchovne naplnit tak ako nabozenstvo? alebo necitis uz taku lasku ako si niekedy citila k bohu ani k dcerke?
24. okt 2008 o 14:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
asi si vo svojom srdci a dusi stale zostala reholnickou, len nejdes cestou sluzby bohu v klastore ale v rodine... ja nie som sice veriaca, ale mala som kolegynu, ktora chodievala na modlitebne stretnutia a vzdy mi povedala o com mali program, a tam casto rozoberali, ze bohu sa da sluzit roznymi sposobmi a jednym z nich bola prave rodina.. :slight_smile:
24. okt 2008 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ako vieš, že si bola práve ty tá povolaná? :confused: ja neviem, pýtam sa... možno je pred tebou v živote niečo výnimočné, ktoré by si ako rehoľná sestrička nikdy nezažila :wink: možno je výnimočná tvoja dcérka, ktorá by nebyť toho, že sa vzdáš rehoľného života, neexistovala... nič sa nedeje bez príčiny :slight_smile:
24. okt 2008 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
tak tak...

... boh je len jeden, ale cesty k nemu sú rôzne ... :dizzy_face:
24. okt 2008 o 14:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Erige,mas pravdu.Niekedy si myslim,ze byt manzelkou a matkou je ovela tazsie ako byt reholnickou.Ja som bola bosa karmelitanka.No nebolo to med lizat,ako si mnohi myslia.Ze vraj,co take tazke robime,len sa modlime zatvorene,za mrezami.Taki nech si to skusia aspon jeden den,a potom nech o tom hovoria.No v takej reholi sa lahsie zije viera,su tam vytvorene podmienky pre zivot s Bohom...vo svete je to ovela tahsie.Tu sme vystaveni celit roznym problemom a pokuseniam,ktore nas pohlcuju a oberaju o Boziu pritomnost-teda prehlusuju.Aspon ja to tak vnimam.Nie ze by v reholi neboli problemy a pokusenia,ale tam sa aj s tou duchovnou pomocou spolusestier,spovednika atd. tomu vsetkemu lahsie celi.A hlavne tam mate okolo seba ludi,ktori sa snazia o to iste,co vy,o dokonalost,aj ked nikto nie je dokonaly.Ale viete,ze tam vam nikto nechce zle,teda umyselne.A tu,clovek nevie,komu verit.A kazdy sa snazi vyuzivat druhych,ich dobrotu...Velakrat som sa sklamala...Asi preto som taka znechutena zo zivota vo svete.Aj ked poznam aj dobrych ludi.Ale ja som akosi zatvrdla...
24. okt 2008 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
marcela, podla mna ale taky zivot nie je uplne skutocny a nie je to aj egoisticke? mame v rodine reholnu sestricku, ktora dlhe roky pracovala v ustave s mentalne postihnutymi detmi a neskor v nejakom zariadeni, kde sa starala o starych chlapv. to bolo teda urcite casto tazsie ako bezny rodinny zivot
24. okt 2008 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
marcelka a ked to bolo take krasne,hodnotne ,aspon s takou laskou to opisujes, tak preco si sa rozhodla v tejto ceste nepokracovat? teda ak smiem vediet...nieco Ta odradio?
24. okt 2008 o 15:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Baby,vy ste ma rozplakali.Bambusko,ano mam pocit,ze som zlyhala a zlyhavam...Sice teraz to je uz lepsie,odkedy sme sami v byte.Urobili sme s manzelom velku chybu,ze sme neboli od zaciatku sami,a investovali do svokrinho domu kopu penazi,za ktore sme uz mohli mat svoj byt...no proste stale robim zle rozhodnutia...hadam sa to zmeni.Teraz sme v podnajme.A konecne mame normalny manzelsky zivot.
Vsetko,co pisete je pravda,ale moj problem je asi v tom,ze mam poci,v podstate som o tom presvedcena,ze nezijem duchovny zivot-nemyslim v reholi,ale vo svete.Ved aj tu ho musime zit,len ja akosi neviem znova najst ten vztah k Bohu.A to mi chyba.Nejde o modlenie,ani ja pri malej nestiham,ale ved mame zit v Bozej pritomnosti stale,vo vsetkom,co robime.Vsetko moze byt modlitbou-praca,odpocinok,boje,...Len ja to uz nezijem.Snazim sa,ale nieco sa v tom vztahu zlomilo,a to moze vyliecit len Boh.Mne nestaci chodit do kostola,spovedat sa,ist k sv.prijimaniu.To robi vela ludi,a nikdy Boha vnutorne nespoznali.Ale mne Boh tu milost dal,tak by som mala na nu odpovedat.Ale uz to nie je ono.Tak som sa snazila nestratit Boha,alebo lepsie povedane nestratit sa Mu v tom svete,nepretrhut tu nitku,o ktorej hovoril otec biskup pri mojich prvych sluboch...ale ja som ju pretrhla ako ten pavuk,a zamotala sa do vlastnej siete.
Pochopili ste ma?Asi nie.Proste mi chyba v mojom zivote Boh...
On tu je,ale ja "tu" nie som,ako by som mala byt.
24. okt 2008 o 15:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte, super tema.
Marcelka, asi viem trochu pochopit, ako sa citis. Aj ked ja som teda v reholi nikdy nebola, ale bola som este ako dievca na ZS v klastore na brigadu a duch. cviceniach. Takze so sestrickami som bola intenzivne.
Ty si bola v Karmeli - to je tvrda a tazka rehola a osobne obdivujem kazdeho, kto tam ide. Tam ide fakt o tu duchovnu dokonalost. Myslim si, ze je uplne ine byt napr. u vincentiek alebo u Notre Dame, lebo tam si v kontakte s ludmi a zijes aj ten bezny zivot, ked Ta detiska vytocia alebo starcek nadava alebo cojaviemco. Ale Karmel je o uzkom kontakte iba s Bohom, odrez od ludi, modlitba a ticho (to pre tych, kt. tu reholu nepoznaju). Sestry sa nestykaju s ludmi, realitou. Preto je to podla mna pre Teba tazke, lebo uz nemas ten vnutorny pocit dokonalosti, aky si mala tam, dusa spojena iba s Bohom, teraz musis riesit aj hadky, podrazy atd, vsetko, co nas, ludi zaradenych do bezneho zivota, stretava.
Ja to vidim skor tak, ze este si sa neadaptovala. O tom povolani sa neodvazujem hovorit, to vies Ty a Boh. Ale ked si uz polozila ruky na pluh, neobzeraj sa spat (Pismo: Kto polozil ruky na pluh a obzera sa spat, nie je ma hoden - ak sa nemylim.) Uz mas rodinu a tym trapenim si len zneprijemnis chvile, kt. by mali byt zdrojom radosti a stastia. Ber to ako Boziu cestu! A snaz sa zit to, co Ti on dal. On Ti dal dobreho manzela a zdrave dieta, tak asi vedel, preco. Vaz si to a dakuj

:slight_smile:
24. okt 2008 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (12)
Marcelka, Boh ťa neopustil ani ty jeho, len popri tých starostiach o rodinu nemáš na Boha čas tak ako keď si bola v kláštore. V kláštore si predsa nemala také starosti ako teraz, čo nakúpiš,čo uvaríš,kedy pôjdeš na prechádzku s malou. Ty žiješ s rodinou a Boh vie, že ho miluješ, len nemyslíš na Boha stále ako v kláštore. Ale si tu rozvírila diskusiu :wink:
24. okt 2008 o 15:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mozno je to Marcelka preto,ze si v situacii,ked velmi porovnavas svoj zivot prezity v reholi a svoj terajsi manzelsky zivot, hm?? tam si sa venovala modlitbe a duchovnemu zivotu na 100%, teraz sa mozno venujes 80% rodine a 20% modlitbam...a, mozno sa mylim...ale myslim si, ze modlitba Ti pomoze ozivit ten vztah... :wink:
24. okt 2008 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Bambusko,to myslis na kontemplativny zivot,ze je egoisticky?My sa snazime o spojenie s Bohom,ktore je plodne.My tam nie sme kvoli sebe,ale kvoli Bohu a dusiam.Cim sme blizsie k Bohu,tym silnejsia je nasa modlitba,nasa pomoc - duchovna pomoc.Tu sice nevidno,ale vdaka kontemplativnemu zivotu cirkev zije,misionari maju moc obratit ludske duse...To je na dlho...
Zuzulik,preco?Lebo aj reholnici su len ludia,slabi ludia.V podstate ani ja sama poriadne neviem,a do dnes sa pytam "preco" Boha aj seba samej.Co sa stalo?Asi toho na mna bolo vela a nezvladla som to.Zacala som sa burit voci Bohu...aj kvoli rodicom,ktori to dodnes nechapu,a trapilo ma,ze sa s tym nevedia vyrovnat,hlavne mama,ktora so mnou 4 roky vobec nekomunikovala...Proste sa toho nazbieralo viac a potrebovala som zmenit prostredie.Povodne som chcela prist v habite ako mniska,a vratit sa,nakoniec som poziadala o oslobodenie od slubov a vratila sa v civile,ale este stale s umyslom vratit sa naspat,no nakoniec som zostala...
Vsetko by bolo ok,keby som zila znova "s Bohom v srdci",a opatovala Mu Jeho lasku tak,ako si to zasluzi.Aj v rodinnom zivote.
24. okt 2008 o 15:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Emilyz,vdaka.Mas pravdu,neadaptovala som sa este stale ani po 5-tich rokoch.A da sa to vobec po takom zivote?Zuzulik,ano aj to je moj problem,stale porovnavam,a ten duchovny zivot tu nebude nikdy ako v reholi tak intenzivny.Ale v niecom by mal byt.V spojeni s Bohom.Ved to sa musi dat aj vo svete.Boh nie je len v klastoroch a kostoloch...Ano modlitba by bodla urcite.Len ked ja sa zacnem modlit,tak s placom.Akonahle myslim alebo hovorim o Bohu placem...aj teraz.
Martuska,to je pravda.Ale doverovat sa Mu da,a ja to uz neviem.
Fakt som taku diskusiu necakala.Ale som rada.Aj ked asi by som mala byt s muzickom a kajkou.uz ma otravuje.Tak neskor sa vratim :slight_smile:
24. okt 2008 o 15:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
chapem ta, ja to sice neprezivam, ale moja birmovna mama tiez pred rokom odisla od bosich karmelitanok. Podla mna by si mala zastat svoje rozhodnutie byt manzelkou a matkou a uz sa neobzerat spat. Proste sa tesit z toho co zijes teraz, lebo inak sa budes do smrti trapit a nebudes ani dobrou reholnickou ani matkou a manzelkou. Mala som kamosov, ktorych otec opustil knazstvo a zalozil si rodinu a nikdy sa s tym nezmieril a viem, ze chalani boli nestastni :frowning2:
Vies aj my, co sme neboli v klastore mame svoje pady a boje a tiez obcas stratime Boha z dohladu aj zo svojich zivotoch, ale hlavne je ho opat najst a chciet ho najst a byt s nim a to uz je jedno aky sposobom. Sposob sa vzdy najde.
24. okt 2008 o 15:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Holky btw. teraz mi napada, ked hovoris marcelka, ze ako Ti to chyba, co asi prezivaju ti knazi, ktory sa rozhodli nechat knazstvo? Holky z KE a okolia vedia, o com hovorim, v poslednom case sa ich nazbieralo viac nez dost a myslim na nich, niektorych som aj poznala a prislo mi to luto.
Co asi prezivaju oni? Ako oni mozu zit rodinny zivot??... hm...

marcelka prijmi realitu taku, aka je, mozno teraz to necitis, ale s odstupom casu pochopis, ze aj to, ze Ti Boh dal rodinu, je Jeho dielo.
Pre rodicov to bolo samozrejme tazke... ale netesia sa, ze maju vnuca?
24. okt 2008 o 15:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
1 2 3 ... 6
Tvoj príspevok