• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nájdu sa tu bývalé reholné sestry?

21. decembra 2016 
@bewik Ale sleduje ,aj ja citam
21. sep 2012 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@marcela.m velmi pekna tema naozaj, neviem ci este pises, uz su zase dva roky prec, ale som rada, ze si okej, a Pan kona aj v tvojom zivote.......
Ja som nikdy nebola reholna sestra, len som kandidovala, ale bolo to krasne a pozehnane obdobie, aj ked Boh mi ukazal, ze to nie je pre nma povolanie nikdy na tie prezite chvile s nim nezabudnem..
Poslal mi uzasneho partnera, nikdy by som netusila, ze taky muz existuje, ma krasnu vieru, co mi velmi pomaha, lebo som bola tiez dost zranena od rodiny.......
moj zivot z Bohom tiez teraz nie je taky aky by som chcela, velmi ma to mrzi, aj ked kona v mojom zivote velke veci...
Velmi sa tesim na svadbu, ze budeme zit ako manzelia, kedze este nie sme :sweat_smile: , a verim, ze potom pride do rodiny ten pravy pokoj, ten ktory nam nikto nemoze vziat, a ze moj zivot z Bohom dostane zase ten krasny zmysel, a vsetko bude ovela lepsie,a tesim sa na to....
Prajem ti krasny zivot z rodinkou, a plnenie tvojho povolania, ved vsetci sme povolany k svatosti :wink:
23. sep 2012 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@marcela.m veľmi pekná a zaujímavá téma. Som rada, že si si našla opäť cestu k Bohu aj tu medzi ľudmi.... Inak pravdu poviem, dosť nechápem ten pocit, že si nevedela precítiť Boha a že to ťa najviac trápilo a necítila nejakú vnútornú spojitosť s ním. Ale som rada, že si sa našla a našla si oäť Boha. Nie som silno veriaca, ani do kostola nechodím ale verím.... možno preto neviem,, čo znamená cítiť Boha v srdci. Ale chápem to, že v tom kláštore to ide ľahšie, lebo sa všetci snažia o jedno a to isté a sa tom tam umocňuje. Je to niečo ako koncert - veľký koncert. Tam tiež sú všetci len pre tú jednu kapelu a tá energia je neskutočná, sme všetci rovní, máme sa radi a všetci si prajeme.....
Veľa šťastia.
29. nov 2012 o 12:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Ahojte všetky, tak sa znova vraciam na MK. Ten čas tak rýchlo letí...! Sú to už štyri roky od prvého príspevku... A tu to pokračuje na moje milé prekvapenie :slight_smile: Mám už dve krásne dcérky, zázračne skončené bakalárske štúdium - na začiatku tretieho ročníka som porodila, pokračujem na Mgr., dva týždne pred pôrodom sme sa po niekoľkých sťahovaniach konečne presťahovali do vlastného bytu v KE (keď ho splatíme, bude náš :slight_smile: ) ... A Boh? Ten je najúžasnejší... všetko obnovuje... A odpoveď na môj odchod z Karmelu - "Marcelka, s tebou mám iný plán" mi úplne stačí. Teraz sa ten Jeho plán snažím ďalej žiť a odkrývať každučký deň... už opäť s NÍM... ale aj Karmel bol "v pláne" a to viem na 100% :slight_smile: Mojím najväčším prianím je už len "Buď vôľa tvoja" vždy, všade a vo všetkom. Všetko nech je láskou. Moje oči nech sú plné lásky, moje slová nech sú plné lásky, moje myšlienky nech sú plné lásky, moje ruky, nohy a všetko nech je v službe láske... Premeň ma celú v LÁSKU - v SEBA. Nech sme JEDNO navždy...
Je to stále o bojoch, pádoch, vstávaní, ale s Ním. Nie som dokonalá, denne tisíckrát padám (aj milionkrat), ale chcem začínať znova a lepšie - s Ním. Ako som mohla žiť bez Neho a v istom období Ho ani nechcieť vo svojom živote? Preto to aj tak vyzeralo, aj keď tu som už písala o tom, ako túžim po živote s Bohom. Boli chvíle, keď som prosila o smrť, taká veľká bola bolesť... Píšem to tak úprimne, aby keď to niekto prečíta a je na tom podobne zle, ako som bola ja, mal NÁDEJ... sme stále na ceste, ale na ceste DOMOV. A Boh je taký DOBRÝ, že VŠETKO dokáže využiť v náš prospech, proste ako hovorí malá Terezka, láska vyťaží dobro zo všetkého, aj zo zlého. A ako žijem vieru? Silu čerpám na sv. omši (sv. liturgii - gr.kat.), vo sviatostiach sv. spovede a sv. eucharistii - ak sa dá, idem aj každý deň - toto ma drží a živí... A ako manželka, matka a študentka zároveň - ráno obetovanie celého dňa, počas dňa strelné modlitby - Božia prítomnosť, po ceste do škôlky, v MHD sv. ruženec, korunka Božieho milosrdenstva, sv. Písmo, s deťmi večer modlitba, v posteli namiesto rozprávky alebo ako prídavok rozprávanie o niečom z Biblie - Adam a Eva, Noe, o Ježiškovom narodení... staršej sa páči spievať Zdravas Mária... + stretká a tak ako sa dá... Láska je vynaliezavá :wink: Ale najdôležitejšie je MILOVAŤ - či sme veriaci alebo nie. Síce je to aj najťažšie, ale najpotrebnejšie. Vieme o tom všetci svoje, nie? Takže sa snažím byť dobrou manželkou a matkou - aj keď sa mi to veľmi nedarí, dcérou, sestrou, študentkou, kamarátkou, susedkou, ... Tak aspoň toľko zdieľania. Nech to je na väčšiu Božiu slávu a k dobru a spáse tých, ktorí si toto prečítajú. Keď budem mať čas, tak sa sem kuknem, ale mám toho veľa, každý týždeň mám skúšku, tak prosím o prepáčenie, ak neodpíšem :slight_smile:
3. dec 2012 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (25)
@marcela.m prepáč , trošku som sa začítala do tvojej témy, je to už nejaká doba síce, čo si to zakladala . Ja mám na teba prosbu.
Ja sa tiež svojím spôsobom hľadám, nie tak len duchovne, ale skôr tak ľudsky , také to miesto v živote ako takom . Neboli sme doma veriaci, ale ja som sa nechala pokrstiť ako 18 ročná a aj ostatné veci som si dorobila , zaľúbila som sa do svojho terajšieho mm a oni veriaci boli a mne to prišlo ako prirodzená vec, že pôjdem spolu s ním po jeho ceste.Nikdy ma k ničomu nenútil ani nič podobné. Nikdy som to neoľutovala, ale mám problém určité veci prežívať tak , ako je to Vám veriacim od malička akosi dané, prirodzené . Napríklad mám obrovský problém ísť na spoveď, je mi to proste divné cudziemu človeku hovoriť svoje pocity, previnenia. A keď sa tam už nejako donútim ísť , som potom nesmierne šťastná a oslobodená, ale teda vždy tam plačem , neviem prečo. Aby si rozumela , ja sa snažím žiť veľmi poctivo, slušne . Prežila som si také tažšie dospievanie / ťažko ochoreli rodičia a starala som sa o nich / , životné obdobie trvalo to zhruba skoro 15 rokov. doteraz mi trvá spamätanie sa . Momentálne sa nachádzam v takom divnom období , asi ako ty si sa nachádzala , keď si zakladala túto tému. Zdá sa mi , že nemám správny smer, alebo že som o ničom, nepotrebná, neschopná. Iní ma tak ale nevidia. Skôr naopak . Ja si myslím, že by mi výrazne pomohlo také duchovné akési možno obrodenie by som to nazvala. A tu je to v čom by som potrebovala pomôcť. Ja sa v tých modlidbách dosť nevyznám, základné samozrejme vie a ak myslím na boha používam svoje slová , neviem, čo kedy by som mohla použiť , kde si to pohľadať . Ako intenzívne dlho trebárs danú motlidbu sa modliť. Idem sa vrátiť k čítaniu biblie, vzdala som to skoro. Vieš mi prosím poradiť modlitby , ktoré by som sa mohla modliť . Mám skvelého manžela , ktorý si ma Váži, stojí pri mne , deti šikovné dobré , ale aj napriek tomu sa neviem ustáliť . Chápeš ma tie rozpory vnútorné . Vieš mi odporučiť niečo???? A napríklad ak ťa to nebude obťažovať potrebovala by som napísať celý ruženec , lebo keď som sa aj opýtala ,nepodali mi to tak , aby som to pochopila, čo koľko , ktoré vety z toho .

Ďakujem za tvoj čas
30. jan 2014 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahoj womankc, ďakujem za tvoju reakciu a úprimnosť. Je to pekné, ako píšeš o tom, že si prijala vieru do svojho života vďaka svojmu manželovi a chcela si s ním kráčať po jeho ceste. A jemu si povedala o tom, čo prežívaš? Či už čo sa týka sv. spovede, modlitby a pod. Neviem, čo on na to a ako prežíva svoju vieru, či je len praktizujúci kresťan, alebo sa snaží aj duchovne žiť. ?? Necítim sa na to, aby som ti radila, každý si musí nájsť svoj spôsob - resp. každý sme iný a ináč prežívame svoj vzťah k Bohu a ten je aj stále vo vývoji (vzťah k Bohu). Čo sa týka sv. spovede, je dobré mať stáleho spovedníka, ktorému dôveruješ a nemala by si problém mu povedať všetko, ktorý by ťa poznal a vedel ako na teba :slight_smile: Najlepšie je 2 v 1 čiže spovedník aj duchovný vodca. Nie je ľahké takého nájsť, ale skús. A hlavne si uvedom, že ideš ku Ježišovi (alebo ak chceš k Otcovi). To On ťa tam čaká, On vie všetko, čo Mu chceš povedať, a určite si mnoho vecí ani neuvedomujeme a nepovieme. Ale dôležitá je ľútosť a zmena, ktorú chceme urobiť. A hlavne, aby sme obnovili Jeho obraz v sebe a ho odrážali, aby v nás iní videli a odkrývali Jeho lásku. Stále budeme padať, no aj vstávať a kráčať k Cieľu. Ja som raz dostala milosť prežiť to, že pri sv. spovedi je ŽIVÝ Ježiš a že Mu môžem povedať všetko... Ono je niekedy ťažké vidieť za osobou kňaza Jeho, ale On je tam naozaj prítomný. Čo sa týka modlitby, tá má byť neustála - čiže nie len odriekať dva krát do dňa alebo aj častejšie niečo, ale ako aj ty píšeš, hovoriť s Bohom vlastnými slovami, srdcom... to by malo byť aj pri ústnych modlitbách - rozmýšľať nad tým, čo hovoríme, a nie len odrapotať niečo. Jasné, že nie vždy sa dokážeme sústrediť a myšlienkami sme inde, ale ak si to uvedomíme, tak sa vrátiť :slight_smile: Mne osobne stačí aj pohľad na Neho, proste len byť s Ním aj bez slov, uvedomovať si, že je vo mne, pri mne, so mnou v každom okamihu. Proste len milovať Ho... Ako karmelitánka povie: žiť neustále v Božej prítomnosti. Ale aj to je milosť. Ale to neznamená Ho aj vždy cítiť... nie sme o nič bližšie Bohu keď Ho "cítime" ako keď Ho "necítime". Čiže to je aj odpoveď na otázku ako dlho sa modliť. Modliť sa je ako dýchať, to nie sú len slová, to je celý náš život - spánok, práca, bolesť, radosť, rozhovor, upratovanie, varenie, žehlenie, učenie, starostlivosť o deti, odpočinok... proste všetko môže byť modlitbou. Dávajme Mu všetko, všetko nech je láskou, všetko robme z lásky k Nemu a pre Neho na Jeho väčšiu česť a slávu a na spásu duší aj tej našej samozrejme. On nás síce nepotrebuje, ale chce nás potrebovať :slight_smile: Nechajme sa milovať a opätujme Mu lásku... Čo sa týka konkrétnych modlitieb, ja som sa kedysi modlievala breviár - je to modlitba Cirkvi, modlia sa ho kňazi, rehoľníci a môžu aj laici. Môžeš sa modliť ranné chvály - ráno a vešpery - poobede (večer), alebo len vešpery , ale ak chceš aj všetko, ak stíhaš :slight_smile: Je aj na nete: http://www.breviar.sk/ . Vyberieš si, čo sa chceš modliť a máš tam všetko. Breviár (Liturgia hodín na posvätenie času) sa dá aj kúpiť napr. v Spolku sv. Vojtecha alebo iných kresť. kníhkupectvách (obchodoch). Modlitba sv. ruženca je tu pekne rozpísaná: http://www.kalvaria.sk/ako-sa-modlit-sv.-ruzenec. Dajú sa tiež kúpiť také malé letáčiky ako sa modliť sv. ruženec tiež v SSV a pod. Ja sa rada modlím aj korunku Božieho milosrdenstva. To sa modlí na obyčajnom ruženci. http://www.milosrdenstvo.sk/index.php/modlitby/k-boziemu-milosrdenstvu. No nezabudni, nech je to vždy aj srdcom, nie len perami :slight_smile: Nezávisí na počte modlitieb, ale na láske... Niekedy jedno slovo je viac ako tisíc...aj mlčanie je modlitbou... Tak hádam som pomohla, vlastne to dobre padne aj mne si to všetko, čo som ti napísala pripomenúť, to platí aj pre mňa :slight_smile: A tiež čítanie sv. Písma - je super, že sa k nemu vraciaš. To by sme mali čítať denne - to je Božie slovo, ktoré je živé a ktoré má moc... A k tomu čo píšeš, že potrebuješ "duchovné obrodenie" - Boh si nás nájde a pritiahne k sebe, ani sa nenazdáme... keď vidí, že Ho hľadáme a túžime po Ňom... Možno by ti bodli aj nejaké duch. cvičenia. Mne "zmenilo život" keď som začala chodiť aj cez týždeň na sv. omšu (sv. liturgiu) a častejšie k sv. spovedi. Nie je nič viac, ako účasť na sv. omši aj so sv. prijímaním... Ja som si tak povedala, že ak modlitba a čas len pre Boha, tak sv. liturgia (som gréckokatolíčka a mám aj blízko bloku gr. kat. kaplnku). Tak ak môžem, idem. A Boh naozaj koná zázraky... Bola som dosť dlhá, ako to už u mňa býva :D Tak sa drž a prajem všetko dobré. M.
4. feb 2014 o 10:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
autor
A ešte novinky: čakáme tretie bábätko a končím magisterské štúdium. Tak mi držte palce, nech to všetko zvládneme, lebo rodiť by som mala mesiac pred štátnicami. Nech to mám za sebou a môžem sa venovať naplno rodinke. Vďaka.
4. feb 2014 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (9)
Ahoj Marcelka, velka vdaka za odvahu zdielat tuto Tvoju skusenost. A som velmi rada, ze sa to podarilo preklenut. Nebola som nikdy v reholi, ale uvazovala som o vstupe, najprv k skolskym sestram sv. Frantiska, neskor k bosym karmelitankam. Nakoniec som skoncila vstupom do noviciatu v 3. rade bosych karmelitanov s tym, ze az sa trosku situacia (zivotna) ukludni, poziadam o vstup k sestram. A tu nastala velka zmena, s ktorou sa trebalo vysporiadat. Zamilovanost :slight_smile:. Zamilovala som sa do muza, ktory bol zenaty, jeho manzelstvo bolo v troskach a ja som si odmietala priznat, ze som sa vobec do niekoho zamilovala. Nebudem rozpisovat, bolo to takze obdobie, priznat si co citim, ale nepriznat to navonok. A neskor, ked sa aj on vyjadril, rozhodnut sa, ci ist do takeho vztahu alebo nie. Nemohli sme a nemozeme uzavriet sviatostne manzelstvo, tak sme ho uzavreli civilne. Mame krasny vztah, ja mam pocit, ze som tam kde mam byt. A aj ked to nie je "podla pravidiel", viem, ze mam byt pri nom.
8. feb 2014 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a samozrejme, drzim palce - nech sa babatko narodi zdrave a Ty si tiez v pohode. Drzim palce aj na statnice, verim, ze vsetko dobre dopadne :slight_smile:
8. feb 2014 o 18:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@marcela.m Ahoj Marcelka,ja mam velky problem,co sa tyka rehole a Pana Boha,myslim,zeby mi pomohlo,keby si sa mi ozvala na moj email ruza727@post.sk a mohli by sme to prebrat.Bola by som Ti zato naozaj velmi vdacna.
20. sep 2014 o 19:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@emilyz uaaau.....krásne napísané,jednoducho nemám slov.Toto išlo zo srdca a to je cítiť.Myslím emily že si napísala svätú pravdu.Ďakujem za plnohodnotný článok.
22. feb 2015 o 10:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte zienky natrafila som na tuto diskusiu a som velmi rada, ze tu je, aj ked neviem, ci este funguje. Sama som zvazovala vstup do rehole a hladala Boziu volu, ale nakoniec som sa vydala za muza, ktory bol 5 rokov v reholi u kapucinov. Dnes sme manzelia, prezili sme kadeco, ale stale sa opierame o Boha, hoci tie starosti a problemy nas niekedy tlacia o mur a je to kazdodenny boj zotrvat. Manzel ako byvaly reholnik tiez poprezival rozne chvile po vstupe do "normalneho" zivota, kto by sa chcel este porozpravat, sme k dispozicii. Prajem vsetkym pozehnany cas :slight_smile:
20. máj 2015 o 07:30  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahoj dievcata, zeny, byvale reholne sestry. Ja som sice reholna sestra nebola. Ani som tymto smerom nesmerovala ale velmi vas chcem podporit, pretoze moj nazor je taky, ze mozte milovat Boha a mat vieru, pomahat ludom roznym sposobom ale podla mna je Bohu urcite milsie ak si najdete lasku a privediete mu na svet dalsiu krasnu dusicku (ci uz chlapceka alebo dievcatko) akoby ste ostali niekde zatvorene a samy. :slight_smile: A tie vase deticky budu dobrymi ludmi naucene od rodicov laske a pomoci inym. To je pre tento svet podstatnejsie a Bohu blizsie (myslim skutky) ako prazdne modlitby kdesi v klastore..... Dufam, ze ste ma pochopili spravne. Velmi vam fandim !!!
7. júl 2015 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zuzikak modlitby nikdy nie sú prázdne, ci v klastore alebo v rodine. A nikdy neposudzuj, aka sluzba Bohu je lepsia, jeden je povolany ako reholnik a dalsi ako otec alebo matka. Nam neprislucha posudzovat, co sa Bohu paci viac alebo menej. On sam si vybera svojich robotnikov. Sama nevies, ci sa niekto v tom klastore za teba nemodli, aj ked o tom nevies a len vdaka tym modlitbam mas silu a chuť zit a vychovavat svoje deti. Nech ta zehna Boh.
8. júl 2015 o 12:00  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
@adabi Ľudia si často myslia, že vedia čo je pre nich lepšie. Ale nevedia, lebo to vie len Boh. :sunglasses:
8. júl 2015 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@marcela.m gratulujem ku krásnej veľkej rodinke :slight_smile:
27. júl 2015 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Hm, sú to už roky, a znova som si to celé prečítala... Medzitým sa mi aj synček zobudil, vzala som ho k sebe a spí mi na striedačku na rukách alebo na prsníku :slight_smile: Dcérky sú u rodičov, manžel spí a ja ponocujem. Síce nie je až tak veľa hodín, no za normálnych okolností chodím spať s deťmi. Musím povedať, že tie vaše príspevky ma opäť povzbudili, mnohé veci ma oslovili... Napr. že mojím nebom na zemi je rodina... Momentálne to tak nevnímam, mám za sebou včera a dnes veľa plaču kvôli dcérke a problémom s učiteľkami... skôr mi to tu neraz pripadá ako peklo... Ale áno, sme malá domáca cirkev, putujúca, bojujúca a veľmi túžim po tom, aby to pre môjho manžela a deti bolo nebo na zemi... aj pre Boha. Chcem okolo seba šíriť lásku, pokoj, dobro, ale žiaľ sa mi to nedarí a som z toho neraz nešťastná. Ale je to skôr môja sebaláska, ktorá je zranená mojou nedokonalosťou. A bude to aj tým, že sa spolieham viac na seba, na svoju úbohú snahu a chcem hneď vidieť ovocie. Ráno som povedala s bolestným plačom manželovi, že už nevládzem, že už chcem zomrieť... Prosila som Boha, aby si ma už vzal k sebe, že už mám toho dosť... Počas dňa sa mi v duši striedalo zamračené, polooblačno aj sa vyjasnilo :slight_smile: Keď mám Boha, tak čo ešte chcem? Čo ma má trápiť? Ľudská mienka? Čo čakám od iných? To, čo nemôžu dať? A čo sa čudujem sebe, svojej reakcii? Však som len prach! Bože, buď milostivý mojej duši! Osloboď ma od hnevu, pýchy, sebalásky, súdenia, urazenosti... od strachu, depresívneho zmýšľania, znechutenosti, nepokoja, smútku... Daruj mi pokoj, lásku, radosť... Pomôž mi odpustiť - sebe aj druhým. A uzdrav všetko svojou láskou. Zmeň moje srdce... Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnou! Vďaka Ti, za všetko!!!!!!! Ďakujem za manžela, za deti, za rodičov, za kňazov, za všetkých, ktorých mi daruješ. Chcem ešte dodať, že napriek všetkým bolestným skúsenostiam, mám aj dobré, priam úžasné :slight_smile: Tak, ako vás niekto dokáže "zabiť" slovom, jednaním, tak Boh uzdravuje. A nie vždy to robí "osobne", ale aj cez prijatie, lásku, nesúdiaci postoj iných... Nechajte v sebe "zabiť" to zlé, nikdy nie to dobré. Zostaňte samé sebou, také, aké vás Boh chce mať pre Seba aj pre iných. Nikdy sa nevzdávajte, nevzdávajte to s Bohom, so sebou ani s inými. Toto je naša svätosť, naše hrdinské cnosti (tie sa vyžadujú pri dokazovaní svätosti, okrem zázraku:slight_smile:), že sa nevzdáme, že budeme začínať vždy znova, že pôjdeme ďalej napriek všetkému. A vlastne vďaka všetkému ideme ďalej, ideme Domov. Nech vám sv. Terezka, ktorej relikvie sú ešte na SK, sype z neba milosti ako dážď ruží :slight_smile:
23. jan 2016 o 23:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (6)
Hroza toto citat !!! Autorka nutne potrebuje liecbu a pomoc, ved ten muz a deti trpia !Narcis s tuzbou po dokonalosti..... Aaaargh....
25. jan 2016 o 08:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (9)
autor
@triciachloebrody "Nesúďte, aby ste neboli súdení"... Nie som dokonalá a na rozdiel od mnohých si priznám,že mám problém... Áno, túžim po dokonalosti, po svätosti, ale tá nespočíva v morálnej dokonalosti, ale v láske :slight_smile: Takže túžim po LÁSKE, túžim milovať a byť milovaná :slight_smile: Vy nie? :wink:
27. jan 2016 o 11:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ale ved ty uz tu lasku mas !!! Od manzela, od deti - kolko jej chces ? Kolko ti bude dost ? A milujes ich hadam tiez, ci nie ?
27. jan 2016 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@marcela.m nečítala som všetky príspevky ale držím palce v živote :slight_smile: a chcem sa spýtať ako si zvládla Mgr. štátnice lebo som v rovnakej situácii pred Bc.štátnicami som porodila synčeka v januári ale teraz mám termín 3týždne pred štátnicami :grinning: troška sa toho všetkého bojím :slight_smile:
27. jan 2016 o 12:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, každý máme takéto "počasie". A máš to ťažké.
Ale - a mám poradiť - ty to máš o to ťažšie, že ešte trochu žiješ v minulosti - a to so všetkým, čo si v tej minulosti robila:slight_smile:
Potrebuješ si "doladiť komunikáciu" - myslím s ľudmi (trochu so sebou) - nie s Bohom. Rozprávať a trošku aj myslieť sekulárne. Rozumieš? Ak nie, ešte sa k tomu vráť, hocikedy - k pozeraniu na svet s väčšou ľahkosťou určite pomôže psychologička. A asi tu na MK takú pomoc nedostaneš - chod sa s nejakou porozprávať, oni nenakazujú, ale v dialógu preberáte témy... pa
27. jan 2016 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
@triciachloebrody Ale ved jasne, ze som milovana a milujem. Vzdy sa da predsa milovat viac a lepsie. Ci nie? Byt trpezlivejsia,laskavejsia,neohovarat,nesudit, atd. Netvrdim,ze nie som stastna,len mam chvile ako asi kazdy,ked mam dost... Ale co sa tyka minulosti v reholi,je to uz ok. Vsetko bolo a je dobre,tak ako bolo. Ideme dalej. Mam milujuceho manzela a tri krasne deti:relaxed: Raz sme hore,raz dole,ale spolu ideme do ciela:wink:
27. jan 2016 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
@mamjka Neboj,das to. Bolo to velmi narocne s troma detmi,ale ked mas oporu a pomoc v rodine,da sa. A samozrejme s Bozou milostou je vsetko mozne:wink:
27. jan 2016 o 17:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
@jankali Este pred 1. tehotenstvom som brala aj lieky aj som chodila ku psychologicke. Potom uz nie. Len MgB6:wink: Ale az tak zle uz to nie je. Niektori asi necitali vsetko:relaxed:
27. jan 2016 o 17:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Dôvod: “na žiadosť pisateľky komentára sa komentár zmaže”
16. mar 2016 o 22:13 • lucy437
@marcela.m myslim, ze by si mala navstivit psychiatra, po liekoch sa ti urcite ulavi, netrap seba a tvoju rodinu
16. mar 2016 o 22:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Dôvod: “na žiadosť pisateľky komentára sa komentár zmaže”
16. mar 2016 o 22:26 • lucy437
@marcela.m kedze si veriaca, vies, ze Boh kona v nasich zivotoch... ci uz skryto alebo zjavnejsie. Posiela nam ludi do cesty, nasepkava niekedy hlasnejsie inokedy potichu... alebo skor raz ho pocuvame menej inokedy viac :slight_smile: tak Boh konal aj v tvojom zivote... to plati aj o tvojom manzelstve a materstve a rovnako pred tym reholnej ceste. Mozno teraz zmysel nevidis, nevies si dat dokopy celu mozaiku... Bozi zamer je niekedy tazke spoznat. Modli sa za to... aby si ho spoznala. A modli sa, aby si sla cestou Bozich prikazani, kde si bola nim teraz povolana - v tvojej rodine. Ved je rok milosrdenstva... nieto lepsi cas na cokolvek ;) bud aj k sebe milosrdnejsia a hladaj stastie v Bohu (a to sa da kdekolvek... manzelstve, rodicovstve...) a budes stastna na mieste a v povolani, pre ktore si sa isto rozhodla dobrovolne... a z reholneho zivota cerpaj. Isto je co, aby bol tvoj zivot "svetsky" cestou k svatosti. Na to nemusis byt iba reholnou sestrou... :slight_smile:
16. mar 2016 o 22:37  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v decembri 2017 (31. tt)  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Marcelka,zjavne je ťažšie žiť "normálny" život...rodina a deti dajú zabrať,každý deň sa pasovať s problémami......táto téma tu je už dlho a problém zjavne ostal,pribudli ti ďalšie detičky......a stále si v pochybách......sama si uvedomuješ,že máš problém a asi ho aj riešiš s kompetentnými ľuďmi.....asi je ozaj jednoduchšie žiť len pre jedného....v tvojom prípade pre Boha.....ale myslím si,že Boh by bol úplne spokojný,keby si žila hlavne pre svoje deti a rodinu.....Ja síce Boha veľmi nepoznám :wink: ,ale keďže je taký dobrý,všemohúci a milostivý,určite bude s tebou spokojný,keď sa viac zameriaš na seba a rodinu.Prepáč mi,ale musím byť priama...nie je normálne takto rozmýšľať-dať deti na vedľajšiu koľaj a ľutovať,že nie si viac s Bohom......Myslíš,že by sa mu to páčilo? a tie myšlienky,že chceš zomrieť....tak to už je silná káva.Ak si už navštevovala psychiatra,je najvyšší čas ho znova navštíviť....aj tehotenstvo so ženou kadečo porobí,za to sa netreba hanbiť....sme len slabí ľudia....Ver mi,že pre svoje deti si úplne dokonalá,nech si akákoľvek.....mysli na to.....držím ti silno palce.To,že si odišla z rehole má určite nejaký dôvod....tak sa netráp a ber to ako výzvu......
16. mar 2016 o 22:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok