Nájdu sa tu bývalé reholné sestry?

Rada by som zacala tuto temu.Nikde som ju este nenasla.Ja som bola kedysi reholna sestra viac ako 5 rokov.Teraz som vydata a mam krasnu dcerku.Najde sa este niekto s podobnym osudom?Podelte sa so svojim prezivanim "poreholneho zivota"...
Strana
z6
Dole
PredošláStrana
z6
Ďalšia
alenkafanti
11. máj 2016
Marcelka problemy s ucitelkami v skole sa daju vyriesit zmenou skoly... ale problemy v dusi vie vyliecit len Boh, presne tak ako pises... precitala som si vsetko a tusim uz viem co mam robit. aj ked nebude to lahke a bude to boliet. teda mna a moju dusu. uz dlho sa pytam Boha ze preco? a odpovede neprichadzaju... bojujem s krizou viery a mam problemy ktore dusim v sebe. s manzelom sa o tom neviem porozpravat... a vlastne ani nechcem, lebo viem co urobi a to nechcem... vela sa modlim a prosim Boha aby mi pomohol... dakujem ti za to co si tu napisala... 🙂
gir
11. máj 2016
Pekná téma. Neviem či si videla film Ivetka a hora. Je to o zjaveniach v Litmanovej. Máš krásnu rodinu a Boh ťa má tam, kde ťa chce mať. Aj keby Boh neviem ako zapĺňal tvoj život, každý človek potrebuje také teplé ľudské objatie, môcť sa niekomu vyplakať na ramene. Boh nás stvoril z lásky a pre lásku. Teš sa zo svojej rodiny lebo ak budeš rozmýšľať, čo by bolo keby, život ti utečie pomedzi prsty a až potom budeš skutočne nešťastná. 😉
corra25
7. jún 2016
Ďakujem za pekné čítanie. Sama som chcela ísť do kláštora, pripravovala sa na kandidatúru, ale všetko sa to nejako zvrtlo. Mám rodinu, vieru v kostole moc nepraktizujem, aj keď samozrejme verím... Ktovie čo by bolo, keby mi rodičia neboli bránili...
denisekkk
11. sep 2016
@marcela.m urobila si najlepšie čo si mohla a začala žiť. V kláštore som nikdy nebola , do kostola nechodím, nemodlím sa ale niekedy mám pocit že moje rozhodnutia sa s bibliou zhodujú viac ako konanie ľudí čo sa vierou oháńajú. Popravde niesom duchovne založený človek, teda nerozumiem tej vyprahnutosti, ktorú pociťuješ. Ale stále si žena a máš dieťa teraz vieš čo je láska a nemaj výčitky, že nemáš teraz taký duchovný život ako predtým ale to nieje pravda....teraz musíš riešiť veci ktoré sú reálne a hmatateľné, nemôžeš sa uzatvárať len do seba a ti asi chýba.... Viere moc nerozumiem ale ak si dobre pamatám Boh je láska teda je to najviac a kedže lásku cítiš k svojej rodine si s Bohom spojená viac ako tí čo sú v kláštore a skutočnú lásku nepoznajú...dúfam že sa neurazíš a nublíži tento môj výlev tvojej dušičke...
kamides
21. dec 2016
Ahojte,viem, ze tuto temu zacala ina mamina , no rada by som sa podelila tiez. Trapi ma podobna vec hoci ja som v klastore nikdy nebola. Uz dost dlho mam akoby duchovnu krizu, a rozmyslam co odo mna Boh chce, ci mam zit ako mniska alebo co. Nie som vychovana krestansky ani som tak doteraz nezila- pokusy boli ale kedze som stale mala blbe pocity nakoniec som zila ako furt. Problem je, ale ze odkedy som sa zacala tymito temami zaoberat furt mam hrozny nepokoj, ze Bohu nestaci iba to ,ze sa pomodlim, ale ze chce viac. A ja mam z toho strach, ze co ak chce aby som bola mniska. Bojim sa toho uplneho odovzdania, hoci viem, ze ti co to zazili hovoria ake to je krasne. Bojim sa tej zmeny, ze co ak by fakt toto mala byt moja cesta. Mam za sebou vela vztahov ale ziaden nikdy nevysiel aj preto ma napadlo, ci toto nemoze byt ta cesta pre mna. Chcem mat s Bohom zivy vztah lenze mam pocit, ze tu v okoli mojich znamych , ktori ziju svetsky to nezvladam , mam pocit, ze tak davam Bohu malo alebo hresim, ale ked si predstavim zit takto sveto mam zase strach, ze to fakt?? Zazil niekto taketo pocity? Nedavno som citala o jednej mniske, ktora tiez zila bezne , svetsky a nakoniec to vzdala ten odpor a odovzdala sa,mna vtedy napadlo, ze co ak je to o mne. Vzdy som tuzila mat vztah s muzom milujuci, romanticky, lenze nevychadza to, a zaroven som mala pocit, ze takto akoby Boha zradzam, lebo som z pohladu viery zila hriesne.
Strana
z6
Hore
PredošláStrana
z6
Ďalšia