Nájdu sa tu bývalé reholné sestry?

Pekná téma. Neviem či si videla film Ivetka a hora. Je to o zjaveniach v Litmanovej. Máš krásnu rodinu a Boh ťa má tam, kde ťa chce mať. Aj keby Boh neviem ako zapĺňal tvoj život, každý človek potrebuje také teplé ľudské objatie, môcť sa niekomu vyplakať na ramene. Boh nás stvoril z lásky a pre lásku. Teš sa zo svojej rodiny lebo ak budeš rozmýšľať, čo by bolo keby, život ti utečie pomedzi prsty a až potom budeš skutočne nešťastná. 😉

Ďakujem za pekné čítanie. Sama som chcela ísť do kláštora, pripravovala sa na kandidatúru, ale všetko sa to nejako zvrtlo. Mám rodinu, vieru v kostole moc nepraktizujem, aj keď samozrejme verím... Ktovie čo by bolo, keby mi rodičia neboli bránili...

@marcela.m urobila si najlepšie čo si mohla a začala žiť. V kláštore som nikdy nebola , do kostola nechodím, nemodlím sa ale niekedy mám pocit že moje rozhodnutia sa s bibliou zhodujú viac ako konanie ľudí čo sa vierou oháńajú. Popravde niesom duchovne založený človek, teda nerozumiem tej vyprahnutosti, ktorú pociťuješ. Ale stále si žena a máš dieťa teraz vieš čo je láska a nemaj výčitky, že nemáš teraz taký duchovný život ako predtým ale to nieje pravda....teraz musíš riešiť veci ktoré sú reálne a hmatateľné, nemôžeš sa uzatvárať len do seba a ti asi chýba.... Viere moc nerozumiem ale ak si dobre pamatám Boh je láska teda je to najviac a kedže lásku cítiš k svojej rodine si s Bohom spojená viac ako tí čo sú v kláštore a skutočnú lásku nepoznajú...dúfam že sa neurazíš a nublíži tento môj výlev tvojej dušičke...

Ahojte,viem, ze tuto temu zacala ina mamina , no rada by som sa podelila tiez. Trapi ma podobna vec hoci ja som v klastore nikdy nebola. Uz dost dlho mam akoby duchovnu krizu, a rozmyslam co odo mna Boh chce, ci mam zit ako mniska alebo co. Nie som vychovana krestansky ani som tak doteraz nezila- pokusy boli ale kedze som stale mala blbe pocity nakoniec som zila ako furt. Problem je, ale ze odkedy som sa zacala tymito temami zaoberat furt mam hrozny nepokoj, ze Bohu nestaci iba to ,ze sa pomodlim, ale ze chce viac. A ja mam z toho strach, ze co ak chce aby som bola mniska. Bojim sa toho uplneho odovzdania, hoci viem, ze ti co to zazili hovoria ake to je krasne. Bojim sa tej zmeny, ze co ak by fakt toto mala byt moja cesta. Mam za sebou vela vztahov ale ziaden nikdy nevysiel aj preto ma napadlo, ci toto nemoze byt ta cesta pre mna. Chcem mat s Bohom zivy vztah lenze mam pocit, ze tu v okoli mojich znamych , ktori ziju svetsky to nezvladam , mam pocit, ze tak davam Bohu malo alebo hresim, ale ked si predstavim zit takto sveto mam zase strach, ze to fakt?? Zazil niekto taketo pocity? Nedavno som citala o jednej mniske, ktora tiez zila bezne , svetsky a nakoniec to vzdala ten odpor a odovzdala sa,mna vtedy napadlo, ze co ak je to o mne. Vzdy som tuzila mat vztah s muzom milujuci, romanticky, lenze nevychadza to, a zaroven som mala pocit, ze takto akoby Boha zradzam, lebo som z pohladu viery zila hriesne.