• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nástup do práce. Je mi smutno za dcérkou. Ste na tom rovnako?

3. júna 2009 
Od 1. mája nastupujem do práce. Dcérka sa krásne adaptovala na jaslicky, takže by som mala byť spokojná, ale mne začína dochádzať, že s ňou už nebudem 24 hodín denne a strašne mi to chýba. Boli časy, ke´d som sa zlostila, že manžel bol dlho v práci a ja som bola s malou doma sama a teraz by som chcela, aby bol čím dlhšie v práci, aby som si ju čo najviac užila. Máte s tým niektorá skúsenosť? Je mi z toho smutno.
29. apr 2009 o 11:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mna to este len caka. Ja nastupujem na plno od septembra, to bude mat mala rok a pol a uz teraz sa toho bojim. Navyse ja vlastne este ani neviem, ako vela budem musiet byt v robote, ja dufam ze len tak max. 6 hodin denne, ale kedze je to rozbiehajuca sa firma, nic nie je iste. A ja sa ju chystam dat do jasliciek, ktore su od roka a pol, cize my budeme mat adaptaciu mozno tak koncom augusta, ale zas mne bude dost pomahat mama.
Asi nam nic neostava len sa s tym zmierit a brat to tak, ze ten cas, ktory budeme travit s detmi budeme vyuzivat naplno, a kedze budu aj nejake peniaze, tak si ich treba ozaj uzit, spolu s detmi.
29. apr 2009 o 11:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
luciaj- ja som už teraz totálne zdeprimovaná z toho, že od septembra musím ísť do práce. Ja mám doma takého mamičkára, neviem si predstaviť ako si zvykne. A ja? Ja som si materskú užívala na plnej čiare. Fakt , že toho bolo veľa krát moc, ale keď si predstavím tie dni od septembra. Ani neviem, či sa budem vedieť sústrediť na prácu. Nepamätám sa , že by som bola taká aj pri prvom synovi. Bolo to celkom iné. Musíme si zvyknúť.
29. apr 2009 o 12:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
ja som na tom podobne. do práce nastupujem v septembri, malý bude mať vlastne len 16 mesiacov. je pravda že občas mám doma toho plné zuby, ale čím viac sa blíži september, tým mi je horšie.
luciaj a do ktorých jasôičiek chodí malinká?
29. apr 2009 o 21:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Luciaj, tak ja som na tom rovnako, nastupila som 28.4, takze 3 dni mam za sebou. Mala je zatial s mamou al. so svokrou, do skolky pojde najskor v septembri. Znasa to celkom ok, len rano mi je tak luto, ked ju musim budit - cele 2 roky vstavala o 6.!!!, len posledne 2 tyzdne o osmej, takze sa teraz trapime s budenim. Ja by som bola spokojnejsia, keby vstala sama od seba. A vecer je uz o 7. unavena a len pozera rozpravky a pyta sa spinkat. Inak cele dni je vraj spokojna, vesela, znasa to urcite lepsie ako ja. Ja som nestastna, ze som s nou tak malo a vobec si ju neuzijem, ale je to fakt len o tom zvyknut si :frowning2:
2. máj 2009 o 21:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte aj ja so nastupila do prace teraz v januari ked mal maly 1 rocik :frowning2: proste donutili nas k tomu okolnosti.Najskor som sa toho bala ale mam jednu vyhodu ze robim len nocne cize 2 nocne 2 dni volno.Je tosice velmi narocne pretoze po nocnj fungujm s malym ja pretoze tu nemame babicku ani pribuznych ktori by nam mohli pomot. :frowning2: Takze cez tyzden som s malym az do vecera ked pride tato a ak mi vyjde sluzba na vikend tak je s malym zasa tatino :zipper_mouth: Zo zaciatku mi to bolo tiez velmi luto asi vi ako si to maly uvedomoval :confused: ale teraz to uz berie ako samozrjmost ze vecer odidem je s tatom a rano sa zasa prestriedame.Tiez mame ziadost od januara ked dovrsi Tomasko 2 rok do skolky pre najmensie deticky tak uvidime ako to pojde :sweat_smile: Ale myslim si ze vzdy je neake riesenie a mozem povedat sama za seba ze nebanujem ze pracujem aspon si aj ja oddychnem a znovu satesim domov kde ma caka ten moj navzacnejsi poklad. :wink:
25. máj 2009 o 00:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mna to tiez este len caka....v sept. nastupujem na polovicny uvazok a uz teraz mi je smutno,ze bude so starkou,aj ked sa vie o neho super postarat a nemusim mat obavy..ale ze ho niekto iny nauci nieco,co som mala ja :frowning2: je to blbost,ale asi kazda zaziva taketo pocity..Je fajn,ze mi to zamestnavatel umozni aspon takto,ze si budeme zvykat postupne...
No a od febr prejdem na plny....
Do skolky mi ho nevezmu,mozno az vo febr..tak budme mat aspon cas na adaptaciu v skolke....
25. máj 2009 o 09:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Caute
nastupila som do roboty ked mala mala 9 mes. Na jednej strane mi to bolo luto a bola som otrasne nalietana. Ale ked pridem domov tak sa jej venujem 100 %. Neviem co je to TV, casopis a pod. Ale ked vidim mamicky, ktore su doma, tak su take vynervacene, ze robia vsetko aby si to nejak ulahcili. Chapem to, ale nepaci sa mi ako daju deti do bezakov, pustia deckam TV, tie deti dost casto nemaju rezim a najlepsie su viditelne v pieskovisku alebo v na nejakom deckom ihrisku. Tie mamy su take unavene ze je im hadam aj jedno co ich deti robia len nech daju pokoj... TAkze vsetko ma dve stranky. Ano aj to ze o moju malu sa dost velku cast dna stara ina osoba a nie mama. Ale mama ked pride domov je oddychnuta, usmievava a nie nejake klbko nervov...
25. máj 2009 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja som zacala tak po troske len soboty 5 hodin kym bol ocino s malou ked som rpestala kojit asi 9,5 mesiaca
a teraz na leto mam brigadu po veceroch na 1,5-2 hodinky to ma mala 13 mesiacou teraz manzel pride a ja idem
kazdy den ked je dobe pocasie nejdem na dlho ale tiez je my to luto ze ujde ten cas ktoryb y sme mohli stravit spolu traja ale ked peniaze treba
neviem si predstavit ako bude ked pojde do skolky nechat ju na cudziych ludi bez mamy ona je vzdy so mnou a ked nie tak s ocinom ako to bude neviem ale isto to bude srdcervuce :frowning2:

vsetky vas chapem ale dufam,ze to zvladneme skor ci neskor to aj tak musi byt :pensive:
25. máj 2009 o 22:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte maminy.Ja sa k vam tiez pripajam.Ja idem do prace od 15.09.09 .A mala ide do jasli.Vtedy bude mat
1,10 mesiacov.Na adaptaciu bude mat dva tyzdne ,lebo v auguste sa nerobi su prazdniny.Trochu sa toho obavam ,lebo mala sa boji kazdeho a vsetkeho a dokonca nezpapa vsetko.Papa len tie svoje polievky.Vobec nechce zjest to co uvarim pre nas.Ked isiel maly do jasli ten isiel od 1,2 bola som strasne spokojna.Len on si to tak neuvedomoval ako mala ,lebo bol mladsi ako bude Tamarka.Naucil sa krasne na nocnik a vo vsetkom je do teraz samostatny.
Ja sa obavam, ked sa vsetkeho boji a pritom ona je take sidlo.Len jej dlho trva pokial si otuka cloveka.

Mate niektora s tym skusenosti?
Prajem vam vsetkym nech to vydrzime :grinning:
27. máj 2009 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte maminky, nasa mala ma 19 mes a zatial nemusim riesit nastup do prace. Kedze sme ju mali pomerne neskoro, tak pracu mam zabehnutu a teraz si plnymi duskami vychutnavam matersku. Pre tie ktore musite z akychkolvek dovodov nastupit by som poradila, ze vsetko co robite v prospech Vasich deti, urcite nie je zle. Je to ako pisete o zvyku a zabehnuti si rezimu, a detickam v jasliach a v skolke urcite nie je zle. Tie prve tyzdne budu urcite tazke, ale ci to je skor, alebo neskor, musime tym prejst vsetky.... Ja by som len k nazoru, ze maminy na plny uvazok na materskej sa zdaju zamestnanym zenam asi menej hodnotne, alebo co.... nesuhlasim, dat dieta k babke, prip. inej osobe je velmi jednoduche.... viem sama co je to byt cely den s malou takze lutujem vseky babicky, ktore v ich veku musia, alebo dobrovolne chcu takto vychovavat a starat sa o vnucence... ja to povazujem skor za vyuzivanie... a niektore maminy si odchovanie vlastneho dietata naozaj radsej ulahcia skorym nastupom do prace. Nevravim, ze vsetky maminy su rovnake, ale tie co poznam ja sa venuju doma na 200% svojim detom, mame pevny rezim, pestry program a z roboty by zo mna urcite chodilo omnoho vacsie klbko nervov, kedze som ucitelka. Takze pokial nema mamina taku robotu, kde si chodi oddychnut, musi byt vycerpana jak pes, takze je to urcite na diskusiu... Hlavne je, ze vsetky chceme dat nasim detom len to najlpsie :slight_smile: tak sa skusme vzajomne chapat
27. máj 2009 o 15:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte mamicky, ja sa tiez pripajam. Mam dve deticky 8 rocnu a 1. rocnu. Pri prvej som bola na MD do 11 mes. a dodnes to velmi lutujem. Mala chodila do jasliciek, strasne tazko si na tie jaslicky zvykala, kazde rano pri odchode z jasliciek som mala slzy v ociach a mala samozrejme velmi plakala. Neskor si aj zvykla a odchody do prace boli pre mna trosku lahsie. Do prace som chodila na plny uvazok tj. 8hod. Vtedy som si myslela, ze bez prace to nejde. Chcela som aj karieru aj dietatko. Fungovala som skoro na zotrvacnik, v praci som musela byt perfektna a doma zas perfektne starajuca sa matka aj manzelka. Nasa prvorodena dcerka nam strasne rychlo popri rychlo ubiehajucim dnom vyrastla a dodnes mam pocit, ze som sa jej mohla venovat viac, hoci mi rodicia aj znamy rozpravali, ze sme sa az prilis nasej dcerke venovali a venujeme. Neviem, mozno som mala pocit viny skoreho sa odlucenia. Po 7. rokoch sa mi narodila druha krasna dcerka, dnes ma 1. rocik a som strasne stastna, ze si mozem vychutnavat tie krasne chvile s mojimi dvoma kockami. Dnes uz viem, ze rodina je prva a do prace by som skor uz nesla, aj ked sa musime uskromnit, lebo prijem nasej rodiny ovela poklesol. Moje deticky su spokojne a starsia dcera mi stale rozprava: " maminka vsak uz nepojdes do prace, ostan s nami doma " .....
30. máj 2009 o 23:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja chodím do práce už 5 mesiacov. náš malý najskôr chodil ku švagrinej, ale keď mi oznámila, že sa už o neho nebude starať, tak nám nastalo hrozné obdobie - aj som si myslela, že odídem z práce a ostanem opäť doma. najhoršie pre neho bolo obdobie zaúčania. ráno so mnou do práce, potom na hodinu do jaslí, potom späť k opatrovateľke...ako začal chodiť do jaslí na celý deň, tak problémy vymizli a sme spokojní.
3. jún 2009 o 09:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok