Nezodpovední chlapi

cista pravda sama viem ake to je ked zena ostane tehotna a rozhodne sa pre svoje babetko skonci vecinou ako ta najhorsia tez som musela prekonat tazke chvile ale teraz sa uz tesim az pride moje babetko na svet .tu je jeden clanok ktori je uplne pravdivi Život je ťažký. Naozaj ťažký a rána bývajú chladné. Bez objatia, bez opory, ozajstného pochopenia, sa kráča ťažko. Veľmi ťažko. Takéto deti sa zvyknú zakopnúť, padať a sťahujú aj druhých ľudí do priepasti beznádeje.

Keď som čítala článok o odvrhnutých deťoch, tak som plakala. Myslím si, že je to prirodzená reakcia. Každý asi reval. Teda slabšie povahy, hoci sa považujem za silnú povahu, možno plakali tí, ktorí vedia aké to je – byť na svete sám. Túžila som všetky tie detičky z fotiek zobrať do náručia. Objať ich, utešiť, pohladiť. Povedať im: „Nebojte sa. Nie ste samé. Ja vám dám tú trošku lásky, ktorá vám odopreli!“

Ale asi je šialené takto uvažovať. Sú len kvapkou v mori. Nikdy nebudem môcť pomôcť, poláskať všetky. Nemám na to podmienky, ani prostriedky. Nie som princezná Diana, Angelina Jolie ani nepracujem pre neziskové organizácie, či červený kríž. Preto som vkráčala do izby, kde spinkal môj syn. Chytila som ho za ručičky a tíško som pri ňom plakala: „Ja ti objatie nikdy neodopriem. Vždy tu budem pre teba. Naozaj vždy. Nedám sa zlomiť. Budem za nás bojovať. Za naše šťastie a lepší život.“

Ak žena „dá“ mužovi, tak je k.rva. Teda nie vždy. Ak žena spí s mužom, neotehotnie.. je všetko v poriadku. Prihliada sa na to, veď to robia všetci. Ak však žena otehotnie, nastáva problém. Ak ide na potrat, tak ju spoločnosť odsudzuje a vylepuje „rozfláknuté decká“ po meste. A ak žena opustí svoje dieťa - je to tragédia. Spoločnosť by ju najradšej ukameňovala. Zniesla zo sveta. Je to skrátka k.rva, ktorá sa v.jebala na vlastné dieťa a teraz sa štát z daní poctivých občanov, musí o to dieťa postarať. Toto je realita.

A čo je potom muž, ktorý sa vykašle na ženu a dieťa? To už spoločnosť nerieši. Veď je to takmer „ bežné “, či nie? Najľahšie riešenie je utiecť. Na niečo sa vyhovoriť, ľutovať? A to už ponechávam na fantáziu každého jedinca osobitne. Že on tú ženu nechce, nie je pripravený na vzťah, je príliš mladý, sprostý, študuje.. prečo ona vlastne otehotnela? Nespravila to náhodou naschvál! Veď on je obeť! Chudáčik. Ona ho dokonca znásilnila (zviedla), lebo viete koľko dnes chodí po svete žien, ktoré nestoja o nič iné, len mať dieťa s...

Nuž a muž, ktorý bol "obeťou", má viac možností. Možno je žena na toľko inteligentná, že podstúpi interrupciu. Alebo dieťa porodí a rozhodne sa ho neopustiť, nedať na adopciu, ale byť slobodnou mamičkou. V tom prípade môže byť hrdá a „vysrať“ sa na muža a nebude chcieť od neho žiadnu podporu. Veď na čo aj? Má už aj tak dosť problémov sama so sebou a s malým stvorením, nie to sa ešte naháňať po súdoch a žobrať o alimenty. Keď sa o nich nezaujíma teraz, asi sa už nebude nikdy. Zmieri sa s tým a zbaví sa ho. Ona áno.

Môže však nastať možnosť druhá. Zažiada o výživné, poprípade uznanie otcovstva, čo muža motivuje aspoň k čiastočnej zodpovednosti a je tu nádej, že raz sa možno o to malé bude zaujímať. Bude ho ľúbiť? Starať sa? Alebo aspoň navštevovať? Kto vie.. Možno ho to motivuje ešte k väčšej rezignácií. Zaplatí, zanadáva, poľutuje sa a bude žiť ďalej, len sám pre seba.

A prečo to tu vlastne vypisujem? Pre smutné oči a nezodpovedané otázky.

Vy muži, ktorí opúšťate vlastné deti. Viete aké je to vyrastať bez otca? Bez svojho otca? Lebo to dieťa Vás bude vždy potrebovať. Naozaj vždy. Len Vás a nikto ho, nikdy nenahradí. Chcete mu naozaj odoprieť to najprirodzenejšie: Vašu lásku, pozornosť, pár minút času, pohladenie? Žiada to dieťa, VAŠE dieťa, vaša krv, vaše bunky, vaše gény, tak veľa? Chce vás ľúbiť, chce sa od vás učiť, chce sa vám zdôverovať, chce aby ste mu boli vzorom. Čo je krajšie ako keď vás niekto chce. Niekto o vás stojí? Niekto na vás myslí? Chcete byť sám? Bez toho aby na vás niekto myslel? A to chcete byt mŕtvy, či čo?

Ospravedlniť si svoju pohodlnosť je veľmi ľahké. Umlčať svedomie pre niektorých tiež. Ale žiť s pocitom, že ste sa narodili zbytočne, je hrozné.

A vám je úplne jedno, že na svete sa pohybuje kopa vašich buniek, ktorá sa cíti hrozne, len preto, že vy ste ju opustili? Len preto? Len preto, že nepozná váš pohľad?

Vaše dieťa bude vyrastať asi takto:

Jeho matka si môže nájsť iného muža. Je to prirodzené. Nikto predsa nechce byť sám po celý život. Lenže ako sa bude ten muž správať k vášmu potomkovi? K vašej krvi? Môže ho mlátiť. To je bežné. Môže sa mu snažiť byť otcom. Aj to je možné. Záleží to od inteligencie toho jedinca, matky, ale aj od vás. Hoci si myslíte, že ste mimo hry – NIE STE! Stále hráte pri tom istom stole, s tými to ľuďmi, hoci žijete úplne inde. Vaše bunky majú karty a zastupujú aj vás a vždy budú.

Preto ak potrebujete návod : Je pri vašom dieťati iný muž? Choďte to skontrolovať. Naznačte mu svojou prítomnosťou, že ste tu, že to dieťa je vaše a ak mu niekto ublíži, tak mu to spočítate. Ale taktiež si na neho nenárokujte. Nebuďte egoista. Ublížite len svojim bunkám. Opustili ste ho. Nechcete žiť s jeho matkou, nechcete sa o neho starať. No vždy to bude vaše dieťa. A aj keď vám povie hocičo, vždy vás bude chcieť ľúbiť. Naozaj vždy.

Možno jeho matka ostane sama. Možno vás veľmi ľúbila a je pre ňu veľmi ťažké nadviazať nový vzťah. Možno to skúšala a nedarilo sa a možno len nechce. V tom prípade vás potrebuje potomok ešte viac. Nepozná iný mužský vzor a mal by poznať. Možno má strýka, deda, maminho naj kamaráta, ale otec je otec. A možno naozaj nemá nikoho. Aj na to ste pomysleli? Veď dedo môže byť ťažko chorý, strýko môže byť ženatý s troma deťmi a ženou, čo ho stále potrebuje a kamaráti si budujú kariéru v zahraničí... Otec by tu mal byť pre dieťa.

Dievča bude potrebovať vaše rady ako nenaletieť takému somárovi ako ste vy a chlapec bude potrebovať dodať odvahu. Naučte ho vymieňať žiarovku, alebo hrať futbal. Vám to zaberie trochu času a jemu zanechá spomienky na celý život: „Niekto ma mal rád, venoval mi čas.“

A možno niekomu pomôže: Veci, po ktorých túži dieťa bez otca. Teda ja som po nich túžila, ale z vlastnej skúsenosti viem, že je veľa detí bez otca a chce to isté, čo som chcela ja:

„Blahoželanie k narodeninám.“ – je to spôsob ako mu naznačíte, že viete kedy sa narodilo a že jeho existencia mala - má zmyslel.

„Naučiť nejaký šport“ – bicyklovať, hrať tenis, šoférovať, plávať, nintendo???.. V skratke niečo, na čo nikdy nezabudne. Nejaký motorický pohyb, ktorý sa nedá zničiť a bude mu vás pripomínať. To ma naučil môj otec – má ma rád – niekto ma má rád - môj život má zmysel.

„Ísť na výlet“ - navštíviť spolu dajaké neznáme miesto, ktoré by mu pripomínalo vašu osobu a už ma to tu prestáva baviť stále dookola vypisovať, ale snáď ste pochopili – tam ma zobral môj otec – má ma rád...

„Tešte sa z jeho úspechov“ - ak tancuje balet a vás ten balet nebaví a možno vás to aj strápňuje, premôžte sa a choďte na to vystúpenie. Zatlieskajte mu. Je to veľmi dôležité podporiť ho v takejto chvíli. (Tanec asi zdedilo po matke a nie po vás. No možno ho k tomu viedla a vaše gény – hokejistu – boli potlačené. Už vidíte dôsledky vášho konania? Ale nezúfate. Môžete si majstrovstvá pozrieť v telke. Spolu, s colou a chipsami a budete sa cítiť dobre. Obaja.)

A nakoniec mu povedzte, že ho ĽÚBITE. To je asi najdôležitejšie. Ale ak to má byť LEN slovo s dajakým drahým darčekom v taške, tak mu radšej ani nedávajte. Dieťa potrebuje lásku cítiť, (aj počuť samozrejme) ale najprv cítiť - vidieť skutky. Aj darček je super. Bude mu vás pripomínať. Ale hračka zovšednie, zdeformuje sa, zničí, možno aj zahodí... Spomienky nikdy nevyblednú.

Pocit, ktorý mu zanecháte, ho bude sprevádzať celý život.

Ak si vravíte: „Už je neskoro. Premárnil som svoju šancu.“ Hlúposť!!! Nikdy nie je neskoro! Na lásku určite nie. Aj keď je vaše dieťa dospelé. Vždy existuje možnosť ako mu pomôcť. A aj sebe.

Ak si vravíte: „Bezo mňa mu bude lepšie“ Ptákovina na n- tu!!! Nikdy mu nebude bez vás dobre! Vždy vás bude potrebovať, aj keď to nikdy nevysloví nahlas.

...možno ak ste psychopat, nájomný vrah, zabijak, sebecké hovädo, pedofil, tyran, či iný psychicky zdeformovaný jedinec, ale pochybujem, že ním ste. No ak si to tu teraz čítate a zaškrtáte si vlastnosti ako sudoku, tak potom máte pravdu. Bez vás mu bude naozaj lepšie.

Ja si, ale myslím že ste len jedno veľké, sebecké, rozmaznané, ľahkovážne tela, ktoré sa len rado ľutuje. Možno ste citlivý, v podstate dobrý človek, ale často krát zmätený. Neviete kam stupiť a najradšej by ste sa nechali viesť za ručičku. Máte veľa problémov a rád vyhľadávate bočné - jednoduchšie cestičky. Možno ste prvotriedny alibista... Ale jedna vaša malá "chybička" môže niekomu zničiť celý život.

Ale pravda je taká, že opustiť dieťa, je tá najväčšia hlúposť akú môžete urobiť. Ono si vás to nájde. Raz určite. Teraz ste si síce zvolili jednoduchšiu cestu. Staráte sa len sám o seba, ale myslíte si, že na tejto ceste nenarazíte na problémy? Nebudete sa musieť rozhodovať? Bude to stokrát ťažšie ako teraz. To mi verte. A ak si aj raz založíte rodinu, budete viesť poctivý, rodinný život s inou ženou, inými deťmi.. To je síce pekné, ale zlé body vám to nevynuluje a svedomie nevyčistí. Ono si vás to nájde.

Byť rodičom je šanca ako sa stať lepším človekom. Aj keď to príde priskoro, aj keď na to nie ste pripravený. Zvládnete to, len musíte chcieť. Chcieť byť lepším človekom a nie zajacom, ktorý sklopí uši a tvári sa, že nepočuje.

Nezabúdajte, že byť otcom je úžasné J