• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Partneri na služobkách. Ako to zvládate?

24. februára 2011 
maminky,chcem sa spytat,tie,ktore mate partnerov dlhsie prec,alebo chodia na tyzdnovky,ako to zvladate byt same s babom :unamused:manzel mi nechce verit,ze je to narocne byt nonstop sama 24hod denne,aj dva tyzdne v kuse :frowning2: a chcela by som sa spytat,ako sa sprchujete a umyvate si hlavu.mozno sa to zda smiesne,ale neviem,kam mam dat malu,aby si neublizila.mame sprchovy kut,tak na nu ani neuvidim :confounded: :confounded:poradte mi,ako to riesite vy :wink:
17. feb 2008 o 17:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja to riešim tak ze sa sprchujem az vecer :unamused: ja viem je to divne ale co sa da robit,maly je riadny zivan,a spi mi jedine cez den vonku na prechadzke aj to asi 1,5 iba :frowning2:
17. feb 2008 o 17:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj ja mam partnera na tyzdnovkach a je to fakt narocne, tak viem o com hovoris. Mame doma 5 tyzdnoveho Tobiasa ale mam to stastie, ze moj partner chape, ze to mam tazke, ked som tyzden sama doma a ked pride domov, tak sa maleho plne venuje a ja si odychnem a nacerpam nove sily do dalsieho tyzdna. Ja mam zase taky problem, ze maly vyzaduje neustalu pozornost a ked sa rano sprchujem a je hore, tak ho musim nechat vyplakat, lebo inak by som sa neosprchovala a nic si neporobila, ked spinka je ticho ale ked nespi stale placka a chce aby sme sa mu venovali.
17. feb 2008 o 18:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Maminy, ktore ste same, s partnermi na sluzobkach, mate vsetky moj obdiv a sklanam klobuk dole.
Ja mam manzela doma kazdy den a vela mi pomaha. Nedavno bol na sluzobke 5 dni. Velmi som sa bala hlavne o neho a aj o to, ako to zvladneme sami, lebo nas huncut tiez neobsedi. Ale cuduj sa svete, zvladli sme to. Dokonca si dovolim tvrdit lepsie, ako s tatinom. MUSELI SME. Stihla som si po veceroch aj vlasy umyt, aj manikuru urobit a este aj pozriet nejaky film. Ked je doma tatino, akosi sa spolieham na neho a aj tak neurobim vsetko, co by som chcela.
Naozaj, uprimne vas obdivujem. .... :pensive:
17. feb 2008 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vlasa, sprchuj sa vtedy, ked ti je mala este hore, ze nespinka...a daj ju do chodaka, do kupelni a zatvor dvere , aby nevysla von.Zrob rychlovku a hotovo.Medzitym, ked si v sprche a mas ju tam, tak sa k nej prihovaraj :wink: :wink:
17. feb 2008 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Vlasa,
nooo.. kde začat.. Moj chodi na mesacnovky.. Už 3 roky..
S malou som sama od roka, pocas druheho tehotenstva to bolo este horsie,
lebo muz sa snažil veeela veeela robit, aby sme drobca priviedli do "blahobytu" :grinning: ,
poviem ti, ked som bola už pri konci tehu, tak ma riadne depky chytali, reku, co ak budem mat kontrakcie, a nikde nikoho.... Svokrovci su daleko a nezaujimaju sa o nas, kamosky nemam (aspon nie take od ktorych by som mohla cakat pomoc), nasi su rozvedeni, mamina ani neviem kde je, a otec to je pripad sam o sebe... :confounded:
Zo zaciatku to tiež bola katastrooofa, este ze mam sestru 18 rocnu (mam dve ale ta starsia studuje v NR, vidim sa s nou raz za rok)..
Ked sa narodil maly, tak bol muz doma zhruba 2 týždne, potom zase sup do roboty,
no a vtedy sa začal ozajstny "boj", dcerka v obdobi vzdoru, žiarlivost na bračeka, maly mal koliky, ja plne prsia, plač a vreskot na dennom poriadku.. Ja vyšťavená po komplikovanom cis.reze, byvanie na 4.poschodí bez výťahu, každý den dva-tri krát trepanie s 2 a pol rocným dieťaťom za ruku a s novorodencom v hlbokom kočiari po schodoch (do obchodu, na prechadzku, s malou byciklovat), jedna teta suseda nadomnou doslova plakala (mam 21 rokov)...
No ale po par týždnoch som povedala dost ! Maly presiel na Nutrilon Omneo, trocha sa ukludnil, nasla som si system, zaviedla režim (a to som este ani net nemala, neviem ako ma to vobec aj napadlo, sama sebe sa cudujem :grinning: ), darmo, maleho som musela naucit zaspavat sameho... Na to dcerka nastupila do skolky, dalsia katastrofa....
Ale zvladli sme to... A teraz som už rada, ked som sama a mažel v praci, lebo doma mi len žerie nervy... :sweat_smile:

Jedine, co ti mozem poradit a co mne pomohlo: naucit sa kontrolovat a vediet sa ukludnit...
sestra sa mi stale cuduje, ako mozem byt pri vsetkom taka kludná, ja si vždy poviem, napr. ked sa niečo nedari _ "no tak nic, skusime znova, ved sa nic nedeje, som predsa na materskej a caseu je habadej" :wink:
A na poriadok a cistotu na nejaky cas zabudni, ved ti to nikam neutecie :slight_smile:

Držim palce a neprepadaj depresii, uvidiš, všetko pojde lahšie.
Moja metoda je - hlavne sa naučit vediet samu seba upokojit :slight_smile:
17. feb 2008 o 20:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaj a k tomu umyvaniu vlasov - ja som mala na to vzdy cas len vecer, pouzivala som aj chodak, ale stale som mala strach, a ja to radsej v klude robim, ale aj vecer je to rychlovka, lebo co ak nahodou maly alebo aj mala zaplace... potom utekam este mokra z vane :grinning: ked si tam davam na cas
17. feb 2008 o 20:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby aj ten môj je často na služobkách a každý den chodí z práce až o 22 h. tak si musíme poradiť. no ja to s malým riešim tak, že som ho niekedy stále prevláčala so sebou vo vajíčku a pozoroval ma aj na záchode, tak čo mám robiť. nemôžem ho predsa nechať samého. sprchu a umývanie, to riešim tak, že on večer spí, ale počkám kým tvrdo spí a potom utekám do kupelne. všade mám pootvárané dvere, aby som počula, keby niečo. domáce práce, vyberanie prádla z práčky, vešanie...to tiež stále spolu...mala som ho zaveseného v nosítku na sebe. teraz ked je už vačši, tak ušila som mu takú hrubiznú deku na hranie, na to dávam ešte jednu deku a je pri mne na deke na zemi, alebo v chodáku alebo sedí v kočíku, alebo leží v postieľke...všade ale iba chvíľku, nič nevydrží dlho robiť a tiež to záleží, kde sa práve nachádzam ja. no nezniesla by som, keby mi plakal, tak to riešim tak a veru,stojí ma to veľa síl...ale inak to nejde...ved ked bude už chodíť...to bude už zas o inom...aspon sme stále spolu...
17. feb 2008 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja ked som sama doma, riadim sa heslom: Pomoz si sama! Rano zaciname tak, ze ked sa maly zobudi (vacsinou vstavame spolu) nakojim ho, dam do lehatka, aby na mna videl, spravim si ranajky, pri nom sa naranajkujem (niekedy ani neviem , ze som jedla, lebo sa jasime a pri tom rychlo jem), potom sa presunieme do kupelne, maly sedi v lehatku a ja sa sprchujem, umyvam si vlasy, vlastne kazdodenna hygiena, este si aj vyfenujem vlasy a cely cas sa s malym rozpravam, spievam. Maly je celkom pokojny, uz si zvykol na nas ranny ritual. Potom sa chvilku hrame, pripadne si ho dam do nositka na seba a ideme pustit pracku, vybrat pracku. Okolo 10tej chodi spavat do postielky a to je cas na zehlenie, a ine domace prace. Ked sa zobudi, ideme na nakup, povybavovat veci do mesta. Okolo jednej-druhej ide spinkat na terasu von. Niekedy spi hodinku, niekedy aj tri. To mam cas pracovat do prace (nastastie mam pripojenie z domu a mozem pracovat doma), ked sa zobudi tak sa zasa pomotame po dome, hrame sa. Ked okolo obeda spi malo, tak idem s nim behat, (potrebujem pohyb) a maly si este hodinku pospi. Pred spanim ho povyzliekam skoro do naha (to ma velmi rad) zacvicime si, cvicime prevalovanie sa na brusko. Okolo pol siedmej sa okupeme (kupeme sa spolu vo velkej vani) a okolo siedmej ide spinkat. A to mam zasa cas pre seba. Rychlo navarit, obcas nieco napiect, a cca do dvanastej este pracujem. Tie dni mi strasne utekaju.
Upratujem s malym. Vzdy si ho niekde polozim, aby ma videl. No a na WC ked idem obcas place, ale uz vie, ze to je len na chvilku a ze sa rychlo vratim.
Ja si to uzivam, hoci mam aj pracovne povinnosti, snazim sa aby maly nebol ukrateny o moju pozornost k nemu. A ked je tatino doma je to lepsie, je nam veselsie a velmi mi pomoze. Pred otehotnenim som vedela co ma caka, takze ma to nezaskocilo.
18. feb 2008 o 07:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja sa bez mučenie priznám, že umývať si vlasy nestíham. Robím tak až v piatok, keď manžel dorazí domov. Počas týždňa večer odpadnem do postele spolu s deťmi a občas zaspím skôr ako ony. :grinning: :grinning: :grinning: A keby som ľahla s mokrými vlasmi, tak ráno to neučešem ani konským hrebeňom :rolling_eyes:
18. feb 2008 o 08:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojky dievčata,tak ja to mam takisto naš maly kristian david ma len 12 dni a som na nho sama lebo moj priatel chodi na tyždnovky ale ked je domka je užasny stara sa o malinkeho teda zaial a nevidela som krajsiu vec než malého v jeho náručí taka nežnost a hrdost zároven.ale ked som doma sama tak mi ide všetko ako po masle teda zatial stíham si spravit všetko čo potreabujem.to mam asi štastie že mam takého skvelého syna.stači mu dat papinkat a prebalit a hajka 1.5 až 2hod.takže pohodička :sunglasses:
18. feb 2008 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte
moj muzik nechodi sice na tyzdnovky,ale dvoj troj dnovky a mozno tento posledny tyzden sa da povedat ze to trosku zvladame. tomasko je fajn,len nevie spinkat. v noci len so mnou a cez den na rukach,alebo v kociku a aj to len malo kedy spi ked ho prestanem kocikovat. ked sa tak stane tak poriadim trosku a venujem sa aj sebe,ked nie tak kocikujem aj so zachodu. teraz je to uz trosku lahsie lebo po napapani vydrzi 10-30minut v klude tak sa snazim vzdy aspon 10min. nieco porobut,ci sa obliect umyt. no zo zaciatku som len bezala,rychlovka sprcha dva x denne,vlasy len ked je oco doma. nastastie mam prebalovak v kupelni tak ranna hygiena prebieha popri a mame tam aj velky radiator,takze pradlo vesam skoro uz len tam. varim s malym v klokanke. stale sa neviem dockat kedy sa uz oco vrati,ale v konecnom dosledku to asi zvladame lepsie sami lebo musime a nie je ina moznost. :slight_smile:
18. feb 2008 o 11:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vlasa aj moj manzel chodi na sluzobky,teraz ma uz dlhsie pokoj lebo minuleho roku bol na sluzobke 4.5mesiaca tak som bola :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: z toho taka na nic,a ked teraz ma ist niekde tak uz hovori ze max 2-3tyzdne Ale tych 4.5mesiaca bolo dlhooooooo
18. feb 2008 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
baby,po dlhej dobe znova sa ozyvam,nic sa nezmenilo,stale sme skoro same,akurat dcera ma uz skoro 4roky :slight_smile: tak je to uz lepsie,je samostatnejsia,ale ta samota bez manzela je horsia tusim :frowning2: vsetci vravia,je to jeho praca,nic nenarobis,ale nechapu,ze zijem v stalom strachu,kedy zas pojde a nakolko :pensive: neviem si pomoct,ani sa s tym zmierit...som vadna,alebo to citi niekto podobne?????prosim poradte ako na to :fearful:
24. feb 2011 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok