• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Slobodné mamičky. Je nás tu viac?

11. októbra 2016 
tak daj take ake sa paci tebe!!a inych neries!! :slight_smile: :wink:
12. mar 2009 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak tak ako buchova vravi - daj take meno ake chces dat ty :wink:
je to predsa tvoje babenko :slight_smile: :wink:
12. mar 2009 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vsak ano, tak nech sa zmieria, ze :grinning: dakujem baby :wink: :wink:
12. mar 2009 o 14:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nenadviazem teraz na posledny prispevok, ale uz poslednu hodinu si tu citam clanky na temu "slobodna mamicka" so slzami v ociach a potrebujem niektore veci zo seba dostat...
Mam 29, som v 16tom tyzdni a od nedele som sama :frowning2:
Priatel sa len tak vzal a odisiel zo spolocneho prenajateho bytu. Odisla som domov, len placem a placem, v praci sa ako-tak drzim, ale len co teraz, o piatej sadnem do auta, tak sa rozplacem opat :frowning2: Je mi stale na zvracanie a len maloco dokazem zjest :( A mrzi ma to, velmi ma to mrzi, lebo tym ublizujem hlavne babatku :(
Neviem si predstavit, ze s nim budem sama :( Viem, ze nie som prva ani poslednu a ziadna si to takto nepredstavovala... Keby som nemala rodicov, skvelu maminu, tak si asi v chvilu, ked mi to povedal, nieco spravim :(
12. mar 2009 o 16:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lulana

hlavne kluuud, nadych - vydych...
Viem si predstavit ako sa citis. Neistota, sklamanie, beznadej.... a ine...
Nie je to lahke zo zaciatku, verim ti /sama som to zazila/...
Ale da sa to zvladnut, aj ked tomu teraz neveris... Neboj sa, vsetko sa zvladnes... Tvoje babatko ta miluje uz teraz a nekonecne - takze uplne sama nie si :wink:

Mas skvelu rodinku ako pises. Od toho sa da odpichnut a na zaciatok je to skvele :slight_smile: :wink:
A sama nemusis zostat. Kto vie ? Mozno si niekoho najdes este ako tehulka a mozno neskor :slight_smile:
Neboooooj bude lepsie :slight_smile: :wink: drzim ti palceky :slight_smile:
12. mar 2009 o 18:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
buchova... jasne ako vzdy... :grinning: a pozeram ze aj zacalo...

Lulana... uvidis bude dobre... ak si citala hystoriu prispevkov tak si sa dozvedela urcite aj o mojej situacii... a pozri.. som chlap a zvladam to..sice da mi to zabrat ale mala mi za to urcite stoji... takze sa drz... uvidis ze to zvladnes... :wink:
12. mar 2009 o 19:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jozino dobreeeeeeeee......... :wink:

lulana

myslim ze kazda z nas bola na tom tak isto ako ty!aj odomna odisiel s prenajateho bytu (asi su tie byty prekliate :wink: )
o dietatko ktore mas pod srdieckom ta velmi potrebuje tak sa usmievaj na nho a aj na tento svet vzdy mas pri sebe rodicov kt.ti pomozu v kazdej situaciia a urcite aj vela priatelov!
vies ked tio amm pravsu povedat je mi takto dobre ze ho nemam!s nemusism sahadat nemusim mu chodit okolo rite a nikto na mna neziarli a takto by som mohla pokracovat do rana...je pravda ze niekedymi chyba take pohladenie a uprimne povedane mam ta rad ale mam pri sebe malu kora mi zatial vsetko nahradza a som stastna!
pozri na nasu sorreliu ta uz muza ma!! :grinning: :wink: a nas este len tí najfajnovsi cakaju!! a na nasho jozina zena plna vzrusa!!!! :grinning:

budesd to mat este vsetko velmi tazke ale mas dieta kt.ta neopustinikdy a tu lasku co mu das ti ju vrati neskor tisickrat ciac takze hlavinu hore!!! :wink: :zipper_mouth:
12. mar 2009 o 19:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kočky a tatino,

sorrelia, u nás to s menom dopadlo podobne. ja som malého tiež zo začiatku volala Matejko a neskôr tak ako ostatný Maťko. a aj nám sa stáva, že ho niekto aj Martinko osloví. ale to vtedy jemne opravím a poviem, že je Matej. bolo mi jasné, už keď som mu vybrala toto meno, že to tak dopadne, ale strašne sa mi páči a tak to moc neriešim. ja ho volám aj inými prezývkami, napr. Bubo, Prďolka (to už od tehu), Bobák,...

terezka, presne ako dievčatá píšu, daj také meno, ako sa Tebe páči, iných nerieš. :wink: mne sa páči Alexander a ako druhé kľudne aj ten Denyel. len ako už niekto písal, treba pri tom hľadieť aj na priezvisko. chlapci totižto priezvisko menia málokedy. :grinning:

Lulana, hlavu hore, bude dobre. ako písala sorrelia, nie si sama, máš v sebe malého človiečika, ktorý Ťa moc moc miluje a nie si sama. ak máš podporu v rodine, tak sa to bude dať zvládnuť a bude stále lepšie a lepšie a raz príde aj ten správny chlap. a... myslíš, že s tatinom bábenka je to definitívne?
12. mar 2009 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
buchova....

s tymi bytmi to bude asi pravda.... aj my byvame v prenajatom... hihi... a odisla...
12. mar 2009 o 20:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulana, neboj, asi vacsina z nas co sme tu sme si tymto presli, kazda trosku inym sposobom...ale zvladnes to, vsetko sa da zvladnut, viem, ze to velmi boli, ale aj to prejde, ako vsetko.
mozno sa priatel este spamata, ak ma aspon trosku rozumu, aj ked to bude pre vas oboch tazke nieco znovu budovat (teraz sa o to s byvalym pokusame, no nie je to bohvie co, ale snad to pojde casom, ak nie tak nie aspon budem vediet ze som pre to spravila maximum).
Hlavne sa neboj, keby daco kludne napis, sme tu a pomozeme ti. A neboj, bude to super, aj ked budes sama, mozno tazsie, ale mamina ti pomoze, co je super, ja by som to bez tej mojej urcite nezvladla, mne tiez mamina pomaha :wink: A mas v sebe male krasne babatko ktore ta bude lubit tak ako nikoho na svete a ty jeho tiez :slight_smile:
12. mar 2009 o 21:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babule a babuliak :grinning: hlasim sa po par dnoch,ta moja choroba ma dostala ''na kolena'' a uz 3 den fungujem na antibiotikach.Ale uz sa citim lepsie konecne :wink:

buchova - no k tym bytom,tiez sme byvali v prenajatom,ale ja som bola ta ktora odisla :zipper_mouth: A to po tom co neprisiel 3 dni domov a potom mi oznamil ze ma inu.Zbalila som seba 1 mesacnu malu a odisla...

lulana - velmi ti drzim palce,viem ze teraz mozno vidis vsetko cierne,ale ver ,ze to malicke ti prinesie tolko svetla ze vsetko rozjasni :wink:
12. mar 2009 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
adina

u ans to blo iez tak!!povedal mi ze sa nevie pre ktoru sa ma rozhodnut!!medzitym odisiel niekde prec zbalila som si veci a odisla som.
a este ten den co som odisla bol uz u svojej pipky!


LULANA DRZIM PALCE :wink:
13. mar 2009 o 07:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte

lulana....kedze odisiel este len v nedelu, ako pises, je to prilis cerstve, aby ta to velmi nebolelo...ale ako pisu dievcata a nas jozino :wink: tak aj toto hnusne obdobie prejde a s odstupom casu sa budes na to pozerat inak...nevieme ako to u vas bolo predtym, ani preco vlastne odisiel, no zrejme nestal za to :confounded: nic sa neboj, najma sa snaz upokojit kvoli tomu bobatku co mas v brusku a mysli pozitivne :wink: laska ti chybat nebude nikdy, tvoje dietatko ta bude lubit najviac na svete,...vies, znie to ako fraza, ale je to cista pravda - radsej sama s dietatkom, aj ked spociatku je tazke uz aj zvyknut si na tu myslienku, nez s "chlapom" ktory za to nestoji...tak hlavu hore a pokojne sa k nam prid vykecat / vypisat :wink: drzim palce
13. mar 2009 o 08:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dakujem vam vsetkym za povzbudzujuce prispevky, za podporu, za utechu... Ak sa rozhodnete precitat si dalsi moj prispevok dozviete sa trosku viac o tom vsetkom, co sa mi stalo, cim som si presla.. Dufam len, ze vas nebudem nudit.

Nas pribeh je dlhy, je zamotany a pre kazdeho, kto ho pozna od zaciatku, nepochopitelny.

S priatom som sa spoznala pred piatimi rokmi. Ja som skoncila VS a nastupila do prace, kde on uz v tom case pracoval. Mali sme krasny vztah, ziadne hadky, nedorozumenia, same prejavy lasky a LUBIM TA. Po 1,3 roku sa so mnou, z nicoho nic, rozisiel. Prve obrovske sklamanie. Zacal novy vztah, opat na pracovisku. Pre mna bolo strasne vidiet ho a nemoct byt s nim. A vediet, ze uz „patri“ inej. Bol „tolerantny“ a snazil sa s nou moc neukazovat, vyhybal sa mi, lebo ja som sa vyhybala jemu. Pre svoje zdravie som z prace odisla. Prerusili sme uplne kontakt, nastalo „obdobie nekomunikovania“. Ja som to tak chcela a on to akceptoval. Ziadne blahozelania na sviatky, nic. (neskor som sa dozvedela, ze sa pytal mojej sestry aj nasej spolocnej znamej, ci si myslia, ze by mi mohol napisat napriek tomu, ze ja som to „zakazala“... Neodporucili to a tak mi nikdy nenapisal). Neprestala som ho milovat a stale dufala a verila, ze sa to pre nas este neskoncilo. Ked som sa dozvedela, ze spolu byvaju a nasledne, ze si kupili byt v novostavbe, ktora sa prave zacala stavat, prestavala som tomu verit. Ale opak sa stal pravdou a nase cesty sa po necelych dvoch rokoch opat spojili. Ale nebolo to lahke. Nakolko ten novy byt bol pred kolaudaciou a finisovalo sa na nom, nedokazal len tak odist. Hovoril mi, ze aj ked teraz fyzicky so mnou nie je, jeho srdce je cele moje. Byval s nou, stretaval sa so mnou, planovali sme si krasnu spolocnu buducnost. Po tychto troch mesiach sa konecne oficialne rozisli a on sa odstahoval domov. Ale my sme ani po tom spolu „normalne“ neboli. Hovoril mi, ako uz raz spravil chybu, ked isiel zo vztahu do vztahu a ako sa mu nevyplatilo zalozit si stastie na nestasti niekoho ineho. Nechcel to spravit opat, aby sa to neskoncilo zle aj s nami. A ja som to akceptovala a do nicoho ho netlacila. Fungovali sme na SMSkach, telefonatoch, obcas sme sa stretli. Lenze potom mi povedal, ze bude lepsie, ak sa nejaky cas nebudeme vobec vidiet, aby mohol vsetky veci zariadit tak, aby ich nemusel riesit potom a mohol sa venovat len mne. Aj ked toto som od neho pocula viackrat, nikdy mi nepovedal, o ake veci islo. A tak sme sa prestali uplne stretavat, volat si, pisat si. Zriadil spolocnu schranku a na tu, ked niekto chcel, nechal tomu druhemu odkaz. Odtial som sa aj dozvedela, ze ak toto vsetko vydrzime do 1.augusta, tak potom uz budeme navzdy spolu. A ja som, doslova, ratala dni. Lenze na konci jula som mu napisala, ze ak sa mame, po tak dlhom case stretnut a nasledne rozist kazdy do svojho domova, tak sa stretnut radsej nechcem. Ze s nim chcem byt uz stale a ak to tak nemoze byt, tak sa neuvidime. No a tak sme sa toho 1. augusta nestretli, ale zacal zhanat byt. Aj ho nasiel. Medzitym isiel do nemocnice na mensi zakrok. Bola som ho pozriet, bola som aj po neho, ked ho prepustali. Bol to krasny den, prechadzali sme sa po parku, sedeli na lavicke pri detskom ihrisku a on hovoril o tom, ako uz coskoro aj my budeme chodit s nasim babatkom takto von. Strasne som bola stastna. Vecer mi zavolal a poziadal ma, aby som prisla na chvilu von, pred dom. Prisiel a povedal mi, ze napriek tomu, ze ma miluje a vzdy milovat bude, ta nemozeme byt spolu a ze mi nedokaze opatovat vsetko to krasne, co mu ja davam. Dalsie sklamanie a oci len pre plac. Toto sa stalo v piatok. V pondelok prisiel a povedal mi, ze to bol skrat, ze nevie, co sa stalo, ze si uvedomil, ze nedokaze bezomna zit. A ja som mu verila a prosila ho, aby mi toto uz nikdy v zivote nespravil. Od prveho septembra sme mali zacat spolu byvat. Asi dva dni pred stahovanim prisiel a napriek tomu, ze mal uz v kufri auta pobalene veci a spravil nakup na drogeriu do nasho buduceho spolocneho bytu oznamil mi, ze tam so mnou byvat nepojde. Ze ked ja chcem, ist tam mozem, ale on tam nebude. Strasne som plakala a pred jeho ocami aj hned zvracala. Odisiel. A potom, na zaklade dalsich odkazov v spolocnej schranke, sme predsa len zacali spolu byvat. Bola som strasne stastna, ked sa kazdy vecer vracal ku mne a my sme zaspavali a prebudzali sa jeden pri druhom. Trvalo to asi 3 tyzdne. Raz som sa vratila z prace a vsetky jeho veci boli prec. Nechal mi len listok. Vraj ma miluje a vzdy milovat bude, ale nepojde nam to spolu a nedokaze ma spravit stastnou, nie je pre mna ten pravy a najdem si muza, co mi vsetko vynahradi. Prve co ma napadlo bolo vziat noz a nieco si spravit. Aj sa tak stalo a ja som si dorezala celu lavu ruku. Poslala som mu to. Poslal mi taku istu, svoju dorezanu. Ked odchadzal nevedeli sme, ci uz nahodou nie som tehotna. Sice som nebola, ale mohla som byt. Postupne som si poodnasala z bytu vsetky veci, zostali tam kvetiny, papalon, riady... Chodila som na byt len kvoli kvetom. Vzdy som si nasla nejaky odkaz, vzdy tam bolo milujem ta. Raz ma poziadal, aby som uz nic viac z bytu nebrala, ak mi to samozrejme nechyba.... Ked tam nechal tehotensky test, bolo na nom napisane: „modlim sa kazdy vecer aby tie ciarky boli dve“. No neboli. V novembri odchadzal na sluzobnu cestu na druhy koniec sveta. Prisiel sa rozlucit. Cely cas mi pisal SMSky a volal. Ten tyzden, co bol on prec, ja som byvala na byte. Ked sa blizil jeho navrat tak ma poprosil, aby som z bytu neodchadzala len preto, ze sa vracia on. A ja som zostala. A zacali sme tam opat byvat spolu. 29. novembra sme si spravili babatko a 23. decembra sme sa tuto radostnu novinu dozvedeli. Boli sme stastni, strasne stastni. Konecne som mala to, po com som roky tuzila. Trvalo to dva mesiace. V nedelu sme isli kazdy k svojim rodicom. Vecer mi prisla sprava s krasnym textom: „vas tatko vas uz caka na bytiku a velmi sa na vas tesi. Ako vas objime a vybozkava“. Inak ako „moje milovane dievcatka“ alebo „moja milovana Ivuska a Eliska“ nas ani nevolal. (strasne si prajeme aby to bolo dievcatko). No a ked som prisla na byt, tak ma tam sice cakal, ale oznamil mi, ze odchadza. Ziadny dovod. Nic. Prislo mi zle, zacala som vracat.... Na otazku, ci dokaze zit s tym, ze niekde ma dieta a on sa on nestara, nevie ako sa ma, ci je zdrave, ci mu nic nechyba povedal, ze nie, ze takto zit nechce. Ale co chce, to mi nepovedal.
Dozvedela som sa, ze sa vratil k nej... A asi s nou nikdy poriadne neskoncil.
Neviem, ako mam zit dalej, stale si to nedokazem predstavit a nedokazem tomuto celemu uverit. Tesil sa z malinkych veciciech, co som kupila, sam kupil malicke boticky, vyberali sme si kocik, rozpravali sa o tom, ako budeme kupovat postielku a vsetko, co bude treba. Stale ma fotil a kochal sa fotkami, hladkal po brusku a prihovaral sa malinkemu babatku.... A zrazu je vsetko prec. Brusko si hladkam sama a nik sa mu neprihovara
:frowning2:
13. mar 2009 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ufff lulana az mi slzy vyhrkli pretoze polovica pribehu bolo aokeby pisane o mne!je to zvlastne ale skoro vsetky slobodne matky maju podbne pribehy.....
nemam na to vsetko slov..................
13. mar 2009 o 12:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulana mrzi ma to, ze sa to definitivne skoncilo prave v obdobi, ktore malo byt preteba najkrajsim v zivote...ALE...prepac, myslim, ze si so sebou nechala pekne zametat uz dost dlho. Ved to je samy odchod, prichod dookola....fakt by si s takym muzom chcela prezit zivot...ako by ste vychovavali dieta? chvilu je super a zrazuu obrat o 180 stupnov....bud ma nejaku psych.poruchu (sorry) a nevie co robi/hovori alebo je totalne arogantnycynik....za takym veru nesmut, lepsie ze to skoncilo (teda ak to fakt skoncilo a neuveris mu znova) teraz ako ked bude babatko, ktore teda taketo emocionalne soky nepotrebuje uircite....
13. mar 2009 o 12:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
LULANA ja som si tiež myslela ked ma opustil byvaly že je koniec sveta !!!! Ale teraz si uvedomujem že mi tym urobil iba laskavosť. Ved aj mi ženy sme len ludia s citmy. A nezaslužime si aby nas muži takto zneuživali a využivali. A ja sa čudujem aj tym babam alebo pipkam :pensive: ktore vedia že chlap bude mať dieťa ale ešte akokeby naschval ho chceli mať iba pre seba. Ja takeho stretnuť a povedal by mi že čaka babo ale nema o neho zaujem tak ten chlap by si v tom momente zberal zuby po zemi. Teš sa z tvojho babätka ved to je to najkrajšie čo može byť a on si vas nezaslúži. Ved nieje jedinny chlap na svete. Najdeš si časom toho praveho,len nerozmyšlaj o tom,ktory si ťa nezasluži. Uvidiš ked budeš držať svoje babätko v naruči pochopiš že si sa zbytočne trapila. Ver mi !!! Len vela sil a malo slz ti prajem. :dizzy_face:
13. mar 2009 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nedokazem a myslim si, ze to dlho nebudem vediet prijat... Boli to... velmi... :frowning2:
On bol ten, co chcel babo mozno viac, ako ja... On o nom stale hovoril... On hovoril O NAS, ako O NAS TROCH a nie len dvoch... Modlil sa preto, aby tie ciarky na teste boli dve a teraz sa takto zachoval??? PRECO???
Viem, ze vy mi tu odpoved nedate; ja si kladiem otazku PRECO sama pre seba stale, kazdu chvilku, ked moju mysel nic nezamestnava... a priznam sa, aj ked by ju mala zamestnavat napr. taka praca, nedokazem sa sustredit... V noci nespim a myslim na to, potom sa rozplacem... Placem stale... Som rada, ze aspon najest sa dokazem, ze moje babatko snad nie je ohrozene.
13. mar 2009 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja viem že je to velmi ťažke. Ja ti verim,ale skus na to myslieť čo najmenej aj ked sa to neda je to čerstve. Ale možeš tym uškodiť hlavne malemu babätku a on za to nestoji aby sa malemu mohlo niečo stať. Fakt skus isť niekam medzi ludi,na zakusok a čas rany zahoji.
Velmi ti držim palce. :dizzy_face:
13. mar 2009 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moja to je to, co ja teraz nedokazem :frowning2:

Z prace idem rovno domov, uz v aute sa rozplacem a placem celu cestu, kym nepridem domov. Doma uz ma caka moja mamina, ktora mi z lasky nachysta nieco na jedenie. Najem sa, lahnem si a zaspim. Potom sa v noci zobudim, neviem spat, placem... a stale myslim na to jedno a neviem, naozaj neviem co sa stalo, preco sa to stalo, co bolo zle... Keby mi dal aspon nejake vysvetlenie, mozno by som tolko nepremyslala. Ked som sa ho opytala, ci nas vobec niekedy videl ako rodinu spolu, tak mi odpovedal protiotazkou, ci si myslim, ze toto vsetko robil len tak, ak by to nemyslel s nami vazne. A ked som sa ho opytala, ci niekedy to babo chcel, tak opat pouzil protiotazku, ci mi ma klamat a povedat, ze nie... Chcela som od neho, aby sa prepisal ten ich spolocny byt, aby ich uz nic hmotne nespajalo a vybavil to; asi dva tyzdne uz nie je jeho vlastnikom. Tiez som od neho chcela, aby zmenil zamestnanie, lebo stale tam "s nou" pracuju spolu, tak pokial sme nezistili, ze cakame babo, tak sa obzeral po druhej praci... O to viac tomu celemu dokazem uverit a pochopit to... Preco by toto vsetko robil??? :frowning2: :frowning2: :frowning2:
13. mar 2009 o 13:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak ja fakt nechapem čo sa mohlo stať. A od nedele sa ti vobec ani neozval ale nebol za tebou?? Možno ti to ešte vysvetli a možno že sa len zlakol a potrebuje čas.Nemysliš?
13. mar 2009 o 14:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neozval... Ja som spravila to, ze som "dotycnej" napisala mail, ze ak to este nevie, ze spolu cakame babo... Odpisala, ze to vie, ze jej to povedal a ze ak to nahodou ja neviem, tak teraz byvaju spolu... A ja som ten mail preposlala jemu. Neozval sa. Nijak nereagoval. Ak by to nebola pravda, tak by to podla mna nepisala aj ked je logicke, ze mi chcela a chce ublizit... Ale vedela aj o tom, ze do tejto nedele sme spolu byvali v tom podnajme a uz nebyvame. A mne je na zvracanie pri pomysleni, ze v nedelu odomna odisiel a isiel rovno k nej :frowning2: Tak na zvracanie, ako mi bolo v tu nedelu, ked mi to povedal...
13. mar 2009 o 14:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lulana

nehnevaj sa ale mne to pride ako cista schyza :unamused: ... Na jednej strane vravi, ze chce babo, a ked uz je odide ?
To je jasna schyzofrenia. Nehnevaj sa.

Pozri Lulu teraz s tebou mava cela situacia, a aj tehotenske hormony. To naozaj nie je bohvieco /zazila som si/. Ale placom sa iba oslabujes a tryznis samu seba. daj si par otazok a bud k sebe uprimna.
Je tak dolezite vediet preco to urobil ?
Co vyriesis odpovedou na tuto otazku ?
Aj tak sa zrejme k tebe nevrati /a asi je to to najlepsie - lebo vychovat dieta s tak nestabilnym clovekom by napachalo na detskej dusicke vela skod/.
Pozri, ja neviem, ale bola by si stastna, keby ta stale opustal a vracal sa k tebe bez vysvetleni, a mal pred tebou same tajnosti ?
Takto aspon vies na com si. Si slobodna mamina a mas moznost vybrat pre seba a pre babatko lepsieho partnera/ocina...

Ach jaj... Neviem preco to robil, a zjavne to nevie ani on sam, ked to nedokaze vysvetlit...
Lulu drzim palceky a posielam jedno velke virtualne objatie :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
Bude lepsie uvidis...
13. mar 2009 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A na tu babu sa vykašli nepiš jej maily neponižuj sa. Maš svoju hrdosť predsa. Ty maš niečo cenne pod srdiečkom a on nech si ma tu babu. Mysliš že budu spolu šťastny?? Nikdy ich to bude zožierať a ako sa hovori božie mlyny pomaly ale isto. Aj na nich pride rad skor či neskor. Ešte ťa budu na kolenach prosiť.
13. mar 2009 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulu - myslim ze dievcata to vystihli....ja k tomu snad len tolko,ze viem ako sa citis tiez som si svoje odplakala a nedokazalo ma zastavit nic.Vedela som ze dolezita som len ja a dietatko,ale nedokazala som zastavit ten prival slz.A naozaj sa v niecom nase pribehy podobaju a v tvojom pribehu som sa tiez nasla,zila som s muzom ktory mnou dokonale manipuloval ako ten tvoj s tebou a ja som si to vobec neuvedomovala.Kamaratka mi raz povedala,ten s tebou riadne cvici!Uvedomila som si to neskor....V tomto pripade bude najlepsim liekom cas a HLAVNE ..... ked sa narodi dietatko bude ta potrebovat celu a spouzitie s clovekom ako on by ti len zbytocne bralo energiu (viem o tom svoje).A preto ked sa ti inac neda plac,aby som to takym sposobom dostala,ale nedovol mu viac aby sa takto k tebe choval.Ty a malicke si zasluzite vela vela lasky a nie iba obcasne navaly ''lasky''.Drz sa! :slight_smile:
13. mar 2009 o 14:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:frowning2: Sorrelia nie si jedina, co ma tento nazor... Vies, ze aj ja sama som sa ho na to kedysi opytala? Otvorene, ci nie je schyzofrenik. Ale povedal, ze nie, lebo pri tej diagnoze si jedna rozpoltena osobnost nepamata, co hovori a robi ta druha a on to vie... Vie co kedy povedal...

Odpoved by som jednoznacne chcela vediet. Keby mi povedal: "zmylil som sa, chcem sa vratit k byvalej, chceme to skusit znova, zistil som, ze ju stale lubim a ze ona je pre mna ta prava", tak aj ked by to bolelo ovela viac, ako to boli teraz, ale vedela by som, na com som. Vzdy som k druhym uprimna a hovorim pravdu a to iste ocakavam od nich. Ja viem, ze za vela veci si mozem sama; vela veci, co som mala vidiet, so nevidela, lebo som ich mozno vidiet nechcela... Som proste nainva a myslim si, ze ked neublizujem ja, nebude ublizene ani mne a ze ked som dobry clovek, bude mi len dobre... Opak je vsak pravdou :frowning2:
13. mar 2009 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne to pripada ze nevie,ktoru z vas chce. mozno lubi obe alebo tu druhu viac, ale ona s nim mava....tak mava on s niekym inym....ale to by bolo dost krute takymto sposobom...neviem.

lulanda kazdopadne, ozaj by som urobila na tvojom mieste vsetko mozne aj nemozne, aby som ho vymazala zo svojho zivota.
13. mar 2009 o 14:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lulana

ale ved nikto nie je dokonali, vzdy mas prilezitost sa ucit :slight_smile: :wink: ...
Hmm, no ed je to tak, podla mna je manipulator a vyuziva ludi, a zrejme sa dobre zabava :unamused: / alebo je to nejaka diagnoza... V kazdom pripade mi to nepride normalne. Keby mal 14r povedzme, ale predpokladam, ze je o dost starsi...
Vies, ja som casom zistila ako sa veci mali, a pravdu povediac, mne to nepomohlo. Nijako mi to situaciu neulahcilo. Stale som bola slobodna mamina, stale som bola bez pohladenia a mileho slova... Nic mi to nedalo, a aj tak som tie jeho zvratene pohnutky nepochopila...
K tym ocakavaniam. To je to najhorsie co clovek moze robit - ocakavat. Ocakavanim sa clovek velmi ochudobnuje, a velakrat si aj ublizuje.
Ocakavania zabijaju vsetky vztahy, ci uz partnerske alebo priatelske... napr. ja viem, ze som na nejakej mentalnej, inteligencnej, a rozumovej urovni, no to mi nedava istotu, ze moje hodnoty a skusenosti ci dispozicie bude zdielat cely svet. Takto to proste nefunguje...
Ludia su rozny...
13. mar 2009 o 14:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vies Sparocka, teraz si stale opakujem to, co mi kedysi tolkokrat povedal on sam: ako si nemoze postavit stastie na nestasti niekoho ineho, lebo sa mu to raz isto vrati... On, ak je s nou, tak si ho tentokrat stavia nie len na mojom, ale aj na nestasti nasho spolocneho dietata... Dokazem si sama pre seba povedat, ze muz, ktory odide od tehotnej zeny nie je skutocny muz a nezasluzi si jednu pretecenu slzu, jedine trapenie, jedinu myslienku... lenze potom ma opat premoze len beznadej a zufalstvo.. a plac...

Dakujem Adina. Asi od desiatej uplne ignorujem pracu, pisem sem a citam si, kto mi co napise... A placem.. .Stale... V praci je to tazsie, lebo sa musim premahat, aby som uplne nezacala vzlykat. Ja len nechapem, ako to, ze som nezistila, ze si so mnou robi, co chce, ze so mnou manipuluje??? Keby som mala krasnych 16, tak pochopim - som zaslepena laskou a nechcem to vidiet... Ale ja budem mat 30, rozmyslam a myslim inak ako "deti" (aspon som si to teda stale myslela).
Ked sme zisitli, ze cakame babo a napriek tomu, ze sme ho chceli, boli sme prekvapeny, lebo sa nam to podarilo prakticky na prvykrat, tak som sa ho niekolkokrat opytala, ze ak si nie je isty tym, ci ho chce a ci chce rodinu prave so mnou, nech mi to povie vcas, aby som sa aj ja vedela zariadit (vzdy som myslele prerusenie tehotenstva v prvych mesiacoch). Nikdy nepovedal, ze to babo nechce. Prave naopak... ked som ja mala zoparkrat obavy a strach z toho, ci sa vecer z prace vrati k nam, na byt a neskor mu to povedala, tak sa ma spytal, co ma spravit, aby som sa prestala bat. A ci sa budem stale bat prve tri mesiace... Tri mesiace presli, ja uz tehotenstvo prerusit nemozem a on sa teraz zbalil a odisiel
:frowning2:
13. mar 2009 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jenna, aj tento nazor som uz pocula... Dokonca on sam vzdy hovoril, ze ked raz niekoho v srdci ma, tak ho tam ma navzdy... Nikdy nedokaze na svoje priatelky uplne zabudnut, nedokaze k nim nieco prestat citit... Postupne sa to dostava hlbsie a hlbsie, ale stale to tam je. Co je logicke, lebo ked raz niekoho lubim, tak spomienky mi zostanu.
Ja, ked milujem, nedokazem nenavidiet... Aspon zatial nie. Napriek tomu, ze sa zachoval tak hnusne, ze uz hnusnejsie sa ani nemohol... :frowning2: Kiez by sa dalo vymazat spomienky. Jedine tak by som prestala citit to, co citim
13. mar 2009 o 15:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok