• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Slobodné mamičky. Je nás tu viac?

11. októbra 2016 
privelmi sa zaoberas niekym, kto za to nestoji...ja viem, ze to nie je lahke...ze to nejde tri styyyyri .... ale ja neviem...premyslas niekedy o bábatku? co to bude, ake bude....do coho pride...rozpravas sa s nim? nie si pysna na svoje brusko? ja neviem...mne to v zivote tiez moc nevyslo...ale vzdy, ked sa pozriem na svoje deti, zda sa mi vsetko malicherne. hlavne slzy, vyronene za niekoho, kto za to nestal...ja som sa casto rozpravala s "bruskom", ked som mala pocit, ze to nezvladam...a pomahalo mi to. nepozeraj na to, co je zle...hladaj to dobré. zober sa, chod na nakup, kup nieco pekne pre babatko...zober kamaratku na kavu, proste ZI ... to ze sa zavieras do izby a places tam sama je to najhorsie, co mozes teraz robit....
13. mar 2009 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,
aj môj príbeh sa začal ako z rozprávky .... zoznámila som sa s chlapcom, ktorý bol ochotný, milý, pozorný... ale nebol môj typ! Stále sme sa stretávali a začali si rozumieť a aj chodiť spolu... modré z neba mi znášal... chcel sa oženiť .... asi 5x ma žiadal o ruku... povedala som áno, ale ešte je čas na svadbu. Potom som mu povedala, že si spravme dieťa. Nebol proti a od toho dňa na tom intenzívne pracoval :o).. nedarilo sa, tak nás objednal na kliniku asistovanej reprodukcie :o). Keď som prišla na kliniku zobrali mi krv a ja som čakala na výsledok. Po troch hodinách nekonečného čakania som tam zavolala. Pani z kliniky mi povedala „bohužiaľ , ste tehotná“. Nechápala som prečo bohužiaľ, veď to je super!! Povedala som to drahému a on si išiel zapáliť. Požiadal ma o ruku a ja som odišla domov, chystať prípravu na svadbu. Po víkende som sa vrátila k nemu. Strašne sme sa pohádali, lebo mu vadilo, že mám tanier z ovocím na posteli. Jednoducho hľadal dôvod ako sa ma zbaviť! Okolo pól noci mi povedal“ dávaj si pozor, lebo jedného krásneho dňa ti nemusí pasovať kľúč do dverí „. Viac mi nebolo treba a začala som sa baliť. Nezastavil ma!!! Bývala som v trápnej ubytovni medzi robotníkmi, ani raz za mnou neprišiel. Keď som mu po troch dňoch volala povedal mi “buď pôjdem na potrat, alebo budem slobodná mamička“ Nechápala som to a ani do dnes nechápem. Jediný krát ma prišiel pozrieť, keď som bola asi v 6 mesiaci ani sa mi na brucho nepozrel. Preplakala som celé tehotenstvo. Keď sa malý narodil, jediné na čo sa zmohol, poslal mi peniaze na účet. Po 2 mesiacoch som ho dokopala aby prišiel dieťa pozrieť. Stále tvrdí, že to je moja chyba. Vraj som mu nemala nadávať. Tvrdí mi stále, že je“ šťastne sám“. Keď sem príde som šťastná, že je tu. Hovorí mi o sebe... proste ako keby sa nič nedialo... minulý víkend mi povedal, že teraz nemôže prísť, že ide na poľovačku, že mi prinesie mäso. Ok, chcela som ísť piatok za ním, aby videl malú. Povedal mi, že už piatok nebude v robote už piatok odchádza. Bolo mi to divné... tak som si zistila či sa v tomto období chodí na poľovačku... a zistila som, že len na diviaka, čo nie je zaujímavé. Potom som zistila, že nie je na Slovensku a príde až sobotu a že je v Dominikánskej republike. A určite je tam sám.. :o( zistila som že ma v kuse klame povie mi pekné veci aby som mu „závidela“... pravdepodobne nás kvôli nej opustil. Je príliš prešpekulovaný... nikto o ňom nič nevie. Tak som skončila na cigaretách a liekoch, celý týždeň som do úst nedala ani zrnko jedla. A strašne sa bojím nedele, či ešte príde, či ma bude zas klamať... čo bude. Mám pocit, že ma chce dostať na psychiatriu, aby mi mohol zobrať malú... Stále sa trápime ... nechápem ako mi mohol takto ublížiť. On si užíva a ja prežívam.... :o( Bojím sa čo mám spraviť, ako sa mám správať?
13. mar 2009 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nerozpravam :frowning2: Nerozpravam sa s babatkom :frowning2: Na to tu bol on, on sa s nim kazdy vecer rozpraval a prihovaral sa mu :frowning2: Hladkam si ho, casto aj v praci, ked idem po chodbe, ked soferujem, proste stale... To som robila aj predtym... Ale prihovaranie sa bola "jeho praca"... O to viac to teraz boli, ze ten "jeden clanok" vypadol a nik sa s nim uz nerozprava :frowning2: Ale na brusko hrda som a pri kazdej moznej prilezitosti si ho pozeram... Lenze som na to sama. V utorok som bola v poradni a do dnesneho dna som nikomu neukazala ultrazvuk
:frowning2: Nik nevidel, ako babatko narastlo, v akej polohe teraz je, co robi s rucickami a co s nozkami
:frowning2: Predosle vysetrenia sme absolvovali spolu a ked sme mali nase male prvykrat na kluci, tak sme si ho isli hned pozriet spolu. Ziarili mu oci a vysvetloval mi, co kde je, lebo ja som nie vsetko dost dobre videla na ultrazvuku... Vtedy si drzalo hlavicku ruckami a on potom vzdy, ked nas vecer hladkal a rozpraval sa s nami hovoril, ze to si drzalo hlavicku a myslelo si "ak ten tatko, co to zas stvara, ak ten tatko..."
:frowning2: Tolkokrat toto povedal... Neskutocne velakrat

Nakup veciciech... vies, ze sa teraz nedokazem na to tesit??? :frowning2: Tie co mam uz doma su v taskach a mne vzdy, ked na ne padne zrak, vojdu do oci obrovske slzy :frowning2: Povodne som sa chystala cez vikend na dalsie nakupy, ale po tej nedeli uz sa mi do toho vobec nechce :frowning2:
13. mar 2009 o 15:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
LULANA ked som si to teraz prečitala prepač ale prve čo ma napadlo je že sa ani moc nejak netešiš na to malinke. Možno je to iba moj nazor. Prepač.
Ale ved ten chlap ti za to nestoji aby si takto rozmyšlala. To babo to potom citi že sa niečo deje.
13. mar 2009 o 15:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Sparocka, odkedy sme zistili, ze som tehotna hovorila som mu, ze to dieta chcem len s nim... Ze ho nechcem, ak s nim mam byt sama :frowning2:
Zmenilo sa to, ked som bola prvykrat na ultrazvuku a videla ho, este len ako malu fazulku... a videla bit srdiecko... Uz by som sa ho nedokazala vzdat. A strasne som sa tesila na dalsiu kontrolu, lebo som vedela, ze si video dam na kluc a uvidi to aj on... V objati a so slzami v ociach sme sa na to nase male krasne pozerali.
Nie je pravda, ze sa netesim na babatko... Neviem si predstavit, ze by som on teraz prisla a ani on prist nechcem. Vela z vas mi napisalo, ze ked ho budem drzat v naruci, vsetko sa zmeni a ak aj nie skor, tak prichodom babatka zabudnem na vsetko zle a nepekne, co mi bolo vykonane. A ja verim, ze to tak bude.
Nechcem stratit dalsieho milovaneho cloveka (cloviecika). Bolo pocate z lasky a ja ho z lasky vychovam...
Len je to vsetko velmi cerstve a ja sa nedokazem az tak tesit z veci, z ktorych by som este pred tyzdnom isla od stastia asi aj z koze vyskocit ...
13. mar 2009 o 15:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Antoniapetra, som tu iba od vcera a len dnes som "vyrozpravala" svoj pribeh...
Asi ta nedokazem v tejto chvily podporit tak, ako by si to potrebovala, lebo sama tu utechu a pomoc hladam :frowning2:
Su tu vsak skveli ludia a urcite ti napisu slova, ktore ti daju silu a energiu... tak, ako ju dodavaju mne. Je to dobry liek na ubolenu dusu.

Kiez by boli vsetci muzi normalni a vazili si to, co maju, co im ich zeny davaju a nezahravali sa s osudom, citmy a zivotmi druhych !
13. mar 2009 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
urcite to nebude ziadny velky boom lulana...dieta bude plakat, vyzadovat veskeru tvoju pozornost...budes unavena, ubolená, zničená a budete potrebovat si na seba zvyknut, nez sa naucis, kedy preco place...nie je to lahke slobodnej matke. prvorodičke. ak ty v sebe nenajdes silu uz teraz, nenajde ju za teba nikto.

ak si nezacnes vazit samu seba a svoje dieta a neprestanes fnukat za tym somarom, tak je mi uz popredu luto toho babatka....
13. mar 2009 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Asi preto sa toho tak bojim a fnukam, ze neviem, co ma caka... Ci budem vediet, co mojmu babatku je, preco place, preco stale place a neprestava... Zazila som narodenie sestrinho maleho, lebo byvali s nami a ked uz ona nevedela, ako ho utisit, tak tu mala muza, mojho svagra, a pomohol jej... Kto pomoze mne? Kto mne poda tu ruku, co podava muz svojej zene???
13. mar 2009 o 16:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale zvladnes. neboj. mne pomahala mama..ale len s tym prvym. pri dalsich uz som tak akosi vedela, mala prax abo co :dizzy_face: aj ty mas dobru mamu,pisala si, ze ti pripravuje jedlo...a ty uz mas pomaly tridsat vravis, ja som bola este mlada dvadsatrocna nevyburena ha ha ha :sweat_smile:

kazdopadne, je to o psychike - tvojej psychike. uvedom si, ze dieta rastie v tebe, nie v nom.
ty mu budes najblizsim clovekom, pozna tvoj tlkot srdca, tvoj hlas, tvoju vonu...ty mu budes prve dni najznamejsia a najblizsia. pre mna to bola velka vyzva a velka zodpovednost.
a ak budes vystresovana a nestastna, budes mat aj take dieta. deticky su take nase zrkadlo, aj ked si to niekedy neuvedomujeme...ale odrazaju v sebe nas, dospelych, nase nalady, nase vyjadrovanie, odkukavaju, ucia sa od nas.

takze sa uz prestan lutovat. kolki su na tom ovela horsie ... mamča ti urcite prve tyzdne pomoze, s babatkom si na seba zvyknete ... hlavne vzdy pokojne, bez stresov, bez prehnanych emocii (tych negativnych) .

a toho citovo nedozreteho jedinca by som si ja osobne k decku nepustila. ale ja som asi ina no.
13. mar 2009 o 16:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ano, mamina je skvela... Ona je ta co mi kazdy den chysta nie len veceru ale aj mi hovori, aby som ja nerozmyslala nad tym, co bude. Ze vsetko bude dobre, pokial som doma a mam ju. Boze, ako jej za to dakujem a lubim ju. Rovnakou oporou chcem byt ja pre svoje babo.

Psychiku si budem davat chvilu do poriadku, ale budem sa o to snazit. Uz velakrat som si presla sklamanim a pamatam si, ako som cele tyzdne nedokazala poriadne jest a len som zvracala a chudla... Uz len to, ze teraz sa najest dokazem, povazujem za maly krocik vpred
13. mar 2009 o 16:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulana nedalo sa mi neprispiet
akokeby som citala svoj pribeh
nastastie som uz za vodou a tesim sa z dcerky,kt mi dava chut do zivota
ked prejdu vsetky tehu hormony a poporodne depky uvidis svet krajsi cez ocka svojho dietatka a budes si ho chranit pred kazdym
my sme prerusili kontakt uplne a som len rada
vratil sa k byvalej,tak nech ho ma
nezasluzi si ani mna,ani MOJU dcerku,rovnako ako ten tvoj vas dvoch

ked clovek miluje ako rozprava a pise,tak aj kona a nie naopak
zle sa mi pise,mala mi spi na rukach,ale ked chces popisem ti inokedy viac
13. mar 2009 o 17:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vyborne nelka.

pre mna su take zeny ako ty proste hrdinky :wink:
13. mar 2009 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulana, dostala som sa sem az teraz, ale precitala som - podla toho popisu je tvoj byvaly prital dieta, ktore same nevie, co chce. nezodpovedny a nespolahlivy, a byt s takym clovekom je snad horsie ako byt sam. nechcem ti hovorit znovu veci co ti baby povedali, maju pravdu vo vacsine a sama uvidis, ake to bude.
Necit sa sama. Ja mam 17 rokov, som na strednej, som v 7.mesiaci a som sama. Nie je to bohvie co, a obcas si poplacem, tiez mi nikto nehladka ani nebozkava brusko, nikto sa s nim nerozprava (okrem mna teda-ale pusou nedociahnem :grinning: ), tiez sa s nikym nerozpravam o tom, ako bude vyzerat, aky bude, ake to vsetko bude a ako sa o neho budeme spolu starat.. nemam nikoho, kto by so mnou zdielal moju radost a tesenie sa na babatko - teda samozrejme mam bratov, rodicov, kamaratov, baby na fore, co dodava uzasnu silu cloveku.. ale chyba tu ten muzsky faktor, a kazda maminka, ktora je sama, alebo kazda zena, ktora je po rozchode, presne vie o com hovorim ked hovorim o tomto pocite "uplnej samoty". uplne sama nikdy nebudes, ale viem, ako ti je.

Lulanka, chvilu to potrva, ale casom to bude vsetko dobre - mozno s priatelom najdete ku sebe cestu, hoci mu uz neveris, mozno uz spolu nikdy nebudete, a ty si najdes ineho chlapa, ktory ta bude nosit na rukach.. ale NAOZAJ nema zmysel premyslat nad tym, co bude. Maximalne tak premyslaj nad tym, ake bude babatko a ako sa o neho budes starat a zaoberaj sa tymito vecami, mne napriklad strasne pomahalo, ked som zacala znovu vela citat-najprv knihy, ktore som mala pripravene, a potom casopisy, knihy, fora, literaturu, proste vsetko vsetucko, co sa tyka babatiek a deti - samovolne to tak prislo...

Dolezite je prijat svoj zivot a situaciu s nadhladom, s radostou, hoci radostna byt nemusi, a verit hlavne sama sebe, ze vsetko zvladnes! :wink: :wink: :wink:
13. mar 2009 o 18:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nelka: ja si napriklad rada precitam, je to krasne
13. mar 2009 o 18:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jenna
perfekt napisane :wink:

tak tak dievcata Aj Lulu aj Antoniapetra
sebalutost nic neriesi, absolutne nic... Je sebadestrukcna a cim skor vystupite z tejto spiraly tam lepsie pre Vas.
Sa mo hovori vsakzde ??? Ale som mudra ???!
Ale aj ja som si presla kadecim, a jedine co mi skutocne pomohlo, nebola lutost, a vyplakavanie a nadavanie na to co sa mi deje. Toto cloveka zadupava do zeme...

Ved ako som sa mala citit v tom najkrajsom obdobi, ked mi pred tym bol diagnostikovany nalez na mozgu ? Ako som sa mala citit, ked muz, ktoreho sommilovala a cakala s nim dieta mi chcel v 7 mesiaci vrazit ??? A ako som sa mala citit, ked ma pred par mesiacmi vlastny otec vyhnal z domu, a ja som utekala s batohom na chrbte a malym v naruci ???
Mohla som vyplakavat, nad tym vsetkym ? A aj tak by mi to nepomohlo. Mohla by som plakat aj teraz, ked casto nevladzem /som zjavne chora a nikto netusi co mi je/ mavam zachvaty slabosti a nedokazem ani sama odpochodovat na WC...
Baby, k comu by mi bola sebalutost ??? Zivot je prilis kratky na taketo nezabavne hry... Prilis... Ste zdrave, krasne, mlade, mudre a bez nejakeho mentalne nevyzreteho privesku. Parada !!!
To nie je na plac ale na radost... Co by som ja dala za zdravie ? Vy ho mate, tak si ho nenicte kvoli nejakym chlapom, kotri zjane potrebuju este vychovu a moznost dospiet /kto vie ci vobec niekedy dospeju/...

To rozhodnutie - budem stastna a budem vsetko prijimat s laskou - za vas nikto nemoze spravit len vy. Len vy sa musite chciet rozhodnut a vystupit z vlaku v ktorom prave sedite. A ja vam mozem povedat len tolko - STOJI TO ZA TO :slight_smile: :wink:
13. mar 2009 o 18:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia


kraaaaasne :zipper_mouth: :zipper_mouth: :dizzy_face:
13. mar 2009 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia ... vaaau ... si fakt silna zenska.... dufam ze zistia co ti je a nebude to nic vazne :zipper_mouth: :zipper_mouth:
13. mar 2009 o 19:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia zabudla som napisat

dufam ze budes o.k velmi ti drzim palce!! :dizzy_face:
13. mar 2009 o 19:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
tak mala mi konecne zaspala,tak neviem co skor

jenna nie som hrdinka,iba zijem osud,kt mi bol dany
robim to kvoli svojej dcerke,ked uz nema otca,tak nech ma spokojnu a vyrovnanu aspon matku,kt jej vynahradi oboch rodicov :slight_smile:

lulana tak vidis,v tejto teme je vela osudov podobnych tebe,niektore dokonca tazsie,ale nie si sama!!!
mas svoju mamu a mas to mrnave stvorenie v sebe,kt ta bude na 100% potrebovat!!!kaslat na chlapa!nie je ani prvy ani posledny na svete!nezasluzi si vas a keby si mu znovu podlahla,znovu ti spravi to iste po case,znovu odide...poznam to,skusali sme to 5x!!! po narodeni malej som si povedala dost!

teraz som len rada,ze ho nemam a ze mam pokoj len pre nas dve
nikomu sa nemusim spovedat,nikomu varit,prat,zehlit,nervacit sa a hadat
sme len my dve a som STASTNA :slight_smile: :slight_smile:
13. mar 2009 o 20:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby nebojte ja verim, ze vsetko bude ok :slight_smile: :grinning:
A verim, ze kocky Lulu a Antoniapetra budu v pohode... Toz chce to cas... Ja som prerevala cele tehu. Teraz si hovorim, ze to bola moja hlupost, ze som sa tomu nechcela vzopriet, ale co uz... Clovek sa aj tak najlepsie uci na vlastnych chybach...
Baby drzim vam palceky nech ste cim skor v pohodke aj kvoli vam aj kvoli vasim detickam :dizzy_face:

nelka
presneeeee pekne si to napisala... aj ja som rada, ze nemusim komunikovat s takym clovekom... a som velmi rada, ze ho nevychovava... neviem co by mu mohol dat do zivota...
13. mar 2009 o 20:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,
Ja to proste nechápem. Toto sa vymyká môjmu chápaniu. Pre mňa je rodina posvätná. Čo sa deje v súčasnosti .... Keď si predstavím, že sa „vála“ s druhou, ide ma roztrhnúť. Z kadiaľ máte tú energiu???
Kočky bojím sa že to nezvládnem...

Lulana, musíš byť silná, má to silný vplyv na dieťa!!!! skoč na detskú neurológiu a pochopíš...
:cry: :cry: :cry:
13. mar 2009 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
antoniopetra - energiu?Dava mi ju moja dcerka,staci pusa od nej objatie a pohladkanie a ja mam energIe na rozdavanie :wink: Mysli na to, ze o par mesiacov,caka aj na teba taky maly zazrak :slight_smile: :dizzy_face: :dizzy_face:
14. mar 2009 o 06:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Antoniapetra

uz som aj Lulu vravela, ze clovek si najviac ublizuje ocakavanim... Pre teba je rodina posvatna a teda to cakas aj od inych... napr. od otca tvojho dietatka... Ale takto to proste nefunguje - 1000 ludi 1000 chuti... Kazdy ma hodnoty niekde inde...

Okrem toho v nasom svete ludia funguju na tomto principe : KAT /to je tvoj priatel ? manzel ?/ a OBET /to si ty/
A kedze si prijala rolu obete tak sa tak aj chovas. Nie on ti robi zle, a obera ta o energiu. Akoby aj mohol, ved ty sa mozes rozhodovat ako ty chces a to v kazdej situacii.
Ked prestanes seba vnimat ako obet mozes konecne nieco robit aj preto, aby si mala dostatok energie. Zatial vsak davas energiu niekomu, kto si ju nevazi a bezbreho prijima to co mu davas. Ak to utnes /ale to musis urobit len ty/ budes mat dost energie pre seba.
14. mar 2009 o 08:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia - pripomenula si mi co vravel jeden tibetan v telerane...rozpraval o energii a cakrach v ktorych prudia energie a my si ich blokujeme,zeny si najviac blokuju energiu prave ocakavanim :wink:
14. mar 2009 o 09:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ale v tom mate uplnu pravdu, ocakavania tu energiu fakt len uberaju.. najlepsie je povedat si samej sebe, ze budes stastna, a snazit sa o to - byt trosku sebecka v takom tom dobrom slova zmysle, a povedat si, ze to zvladnes :slight_smile:
14. mar 2009 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babuľky, tatinko, zase nestíham.

lulana, prečítala som si Tvoj príbeh. a...budeš sa na mňa asi hnevať, ale musím to povedať. dievčatko, zobuď sa, podľa toho, čo píšeš, je to obyčajný chrapúň, ktorý manipulujem všetkými okolo seba a nie je si vedomý dôsledkov svojich činov. zabudni na neho a začni žiť pre seba a pre to malinké v Tebe. je to čerstvé, je to ťažké, viem. ale skús si na každý deň naplánovať nejakú maličkosť, ktorú spravíš, vybavíš, nakúpiš. pekne deň po dni. ráno, keď vstaneš, skús sa pri umývaní zubov na seba usmiať v zrkadle a povedať si:"Dnes ma čaká krásny deň." znie to možno divne, ale pomáha to. :wink: a hlavne, ešte raz, zabudni na toho kreténa. aj keby sa Ti ozval, prosím, nevracaj sa k nemu. toto nie je človek pre život, stále by Ťa zraňoval a už sa nejedná iba o Teba. a nebuď masochistka, uzavri minulosť aj bez odpovedí a choď ďalej. rozprávaj sa s bábenkom, hladkaj ho. budeš pre neho mama aj oco, tak si na túto úlohu začni zvykať už teraz. to, že vypadol jeden článok, neznamená, že to tak bude navždy, ale nejaký čas budeš fungovať, tak ako aj my ostatní ako dvojrodič. je to ťažká úloha, ale je to to najkrajšie na svete, čo môže byť.

petra, radím Ti to isté, čo lulane. ruky preč od neho, ak svoje bábo nechce vidieť, tak ho do toho nenúť. to, že má vlastný život, aj Ty môžeš mať svoj život, len sa do toho treba pustiť. treba si povedať, aj ja budem šťastná, 1. krok - mám nádherné dieťa; 2. krok - mám to, čo má málokto - bezhraničnú, ničím neobmedzenú lásku a je IBA moja; 3.krok - som silná a zvládnem to, nie som prvá, ani posledná a je LEN a LEN NA MNE ako sa k tomu postavím. babuľky, netreba sa umárať v ľútosti a slzách, občas to pomôže, ale ak je to dlho, je to len na škodu. všetkým by som vám dopriala okamžite partnera po boku, takého, ktorý si váži čo má, miluje a stará sa. ale nemám čarovný prútik...aj tak verím, že taký chlapi sú. :sunglasses:
14. mar 2009 o 12:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Uf ani citat nestiham :confused:
Tesme sa z toho co mame....to s tymi ocakavaniami je cista pravda, aj ked uplne to bez nich asi nejde... :sweat_smile: Jednu vec si pamatam, co kedysi myslim sorrelia pisala a to asi to, ze nikto iny, len my sme zodpovedne za svoj zivot a to, aky bude a ako ho prezijeme je v konecnom dosledku len na nas...a niekedy nezaskodi ked sa prestaneme az tak zameriavat same na seba, predsa len teraz sme uz zodpovedne nielen za seba, ale aj za nase deticky. Ich otcov nezmenime, napokon same sme si ich vybrali v istom momente nasho zivota, nepomoze nam ani na nich nadavat ani sa lutovat, ani rozmyslat nad tym co by bolo keby....resp. preco. Baby (aj jozino) uz sa nezaoberajte tym, co bolo...to uz nezmenime, ale to aky zivot prezijeme este ovplyvnit mozme, tak si to nekazme :wink:

Krasny den vam zelam.-...tesime sa zo slniecka :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
14. mar 2009 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslím že to čo napísala AGUNA je čistá pravda.
Hadam sa nebudete trapiť pre takych čo za to nestoja. Su to svine. Časom to prejde tak sa na nich z vysoka vykašlite. Dieťatko ma väčšiu hodnotu ako jeden ubohy grazel čo nevie čo chce !!!!
14. mar 2009 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte.tak ja mam vikend volny.mamicka si zobrala Lili na vikend... tak si trocha oddychnem... a potrebujem poriadne vypratat byt a tak...
14. mar 2009 o 17:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jozino tak to ti normalne trochu zavidim :grinning: :grinning: :grinning: Keby som ja mohla mať raz volny vikend :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
Ale asi po 2 hodinach by som bez maleho nevydržala :cry:
14. mar 2009 o 18:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok