• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Slobodné mamičky. Je nás tu viac?

11. októbra 2016 
vsak ja viem ze nie si, ja som to napisala zo srandy, aj smajliky som dala. ja si myslim naopak ze si to napisala super :wink: len ked je clovek uplne na kraji sil, tak si niekedy neuvedomi ze si sam sebe vedome ublizuje, lebo to inak ani nejde...
15. mar 2009 o 13:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja uz ani nebrecim, to uz dva tri tydny ne. spis nemuzu zastavit hlavu - furt mi to tam beha.a mam pocit, ze se ani nelituju, akorat se citim desne zklamana a predstava, ze jsme decko planovaly spolu a ted je byvala partnerka uz kdovi kde s kymsi, me fakt drasa. ikdyz vim, ze bych se tim vubec nemela zaobirat a melo by mi to byt jedno. je fakt, ze je to asi urcita forma masochismu. a i sebelitosti? je to o to horsi, ze furt bydlime zatim spolu, ona je teda porad kdovi kde pryc, ale hur se mi takdy v tom prostredi, ktery mam spojeny s ni, odpoutava. no a taky sobe desnou tisen, strach, uzkost. hlavu mam jak v mixeru, furt mi tam beha, co jsem kdy udelala blbe. vycitky vycitky vycitky. zaroven desna tisen. vim, ze je to do jisty miry patologicky - zavislost - muj psychickej komfort byl zavislej na tom, ze je se mnou. to asi neni obecne dobry pro vztah. to, co pise sorrelia si uvedomuju racionalne - ale ty iracionalni stavy uzkosti a sebevycitek nezvladam.
15. mar 2009 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
terezka

v pohode, nema problem ani s tym keby si to pisala uplne vazne :slight_smile: :wink: ... no a ? kazdy ma predsa pravo vidiet veci inak ako ja :slight_smile: :wink:

viem ake to je ked je clovek na dne nejakej diery, a nevie ako z toho von... ja som tiez v takej sedela... a pravdupovediac ked ma ludia lutovali este som aj bola rada... no prisiel clovek co mi doslova nadvihoval mandle :grinning: ...

napr. plakala som ked mi chcel ex vrazit v 7mom mesiaci... vsetci ma lutovali a spolocne sme na neho na "sviniara" nadavali... a tu ti pride clovek co ti povie nieco ako : preco sa do certa ponizujes ?? kto ti za to moze ??? v tych srackach, v ktorych sedis, tam si sa posadila sama... sama si si chlapa vybrala, tak co mu nadavas ?? atd...

a bolo x situacii, ked som nevedela o com ta osoba toci :grinning: , ale pochopila som to casom...
nie je tazke ostat sediet v diere, tazsie je sa rozhodnut byt stastny... pre mna to bolo ako krok do prazdna.. :slight_smile: :wink:
15. mar 2009 o 13:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vies Nelka, ked ja by som chcela byt za vodou uz teraz. Hned. Vecer si lahnem, rano vstanem a je to prec. Nemyslim na nic "zle" a netrapim sa tym, co nemozem zmenit...

Ale chcem sa vam vsetkym podakovat... Naozaj mi dost pomohlo, ze som sem napisala a ze som si precitala vase prispevky, osudy podobne tomu mojmu. Prvykrat, po tyzdni, som v piatok, ked som isla z prace, nepreplakala celu cestu. V sobotu som isla s maminou a sestrou na nakupy a kupila som dalsie krasne vecicky pre babatko. V novej Eva-e som citala clanok od Evity Urbanikovej - bol to balzam na dusu. Citala som ho uz dvakrat a myslim, ze si ho zoparkrat este precitam. Terezka to tu spomenula, ze jej pomohlo, ze zacala citat, vela citat, vsetko o babatkach... Nieco na tom urcite je. Kupujem si casopis MAMA a JA a bavia ma strasne tie kratucke clanky "zabavny pohlad na svet z pohladu babatiek"... Vzdy som nam to, mne, babatku a jeto otcovi, citala nahlas a pri niektorych som sa tak strasne smiala, az som nevladala citat...

Ked som si precitala, co napisala Sorrelia, oci sa mi zaliali slzami... Nad tym, ze niekedy si clovek mysli, ze on je na tom najhorsie, ma chut to cele ukoncit a uz sa netrapit a potom zisti, ze jeho osud nie je z daleka ten najhorsi, ze by "mal byt rad", ze je na tom aspon tak, ako je... Neviem/nedokazem si ani predstavit, ze by mne moji rodicia nedovolili prist domov, ze by som u nich nenasla pomocnu ruku, ze by som naozaj zostala sama... Sorrelia, kam si isla, ked ta vlastny otec vyhodil z domu? Prepac prosim, ze sa ta na to opytam a ked nechces, nemusis odpovedat, ale musela som sa opytat, lebo sa snazim predstavit si, ze sa to stane mne, ale ja jednoducho NEVIEM... NEVIEM, co by som este len potom robila.
A mas pravdu, clovek sa uci na vlastnych chybach, len niekedy, aj ked si v tej chvily mozno uvedomujes, ze ich robis a v buducnosti ich budes lutovat, nedokazes ich jednoducho nerobit.
15. mar 2009 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia, niecim podobnym som si presla aj ja, a tiez mi ludia vraveli milion veci ktore som nechapala, ale casom clovek dojde na to, co tym kto asi myslel.. :grinning:
a s tym krokom do prazdna mi pripominas v podstate celu moju situaciu, lebo absolutne netusim do coho idem.

ale to asi netusila ziadna z nas,ked cakala babo, ze :slight_smile: :grinning:
15. mar 2009 o 13:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babenky,

ja som sa dnes na chvilku dostala na net, tak sa aspon ohlasim. Samko sa narodil 29.1. a mal krasnych 2910 g a 50cm. Je uz teaz velky 6-tyzdnovy chlap a rastie ako z vody. Fotka je v albume Februarove babetka 2009.
Ocko sa od nas distancoval, ma svoju rodinu a o nas nema zaujem, takze sa mame rozpravkovo.
Dufam, ze aj vy sa mate dobre, ze ste zdravy a dari sa dobre, nemam ani cas citat:frowning2:

Mata
15. mar 2009 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babiky ahojte ako sa dnes mate?????
15. mar 2009 o 16:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj. Sama za seba hovorim: stale premyslam... Nad tym, ako dokaze muz, ktory zene dennodenne hovori, ako ju miluje a telefonat bez vyznania ani neukonci, tesi sa z detskych veciciech, pozera si ich s rozziarenymi ocami, sam ich kupuje a rozprava sa s bruskom, ako dokaze len tak odist... Ja toto proste nechapem a musim sa to pytat sama seba stale, stale dokola...
15. mar 2009 o 16:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ono sa nie nadarmo hovori, ze ked sa pozries do oci, tak tam tu pravdu uvidis... Lebo oci neklamu... A ja som sa do nich pozerala a videla som tam tu radost a lasku... Tak co sa stalo??? :frowning2:
15. mar 2009 o 16:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kašli na neho nech si ide. Mysliš že takto bude šťastny??? NIKDY !!!!
15. mar 2009 o 16:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prvykrat si zelam, aby nebol a aby sa mu to co najskor vsetko vratilo. A aby uz nikdy s nikym, hlavne s nou nie, nemohol mat deti.
15. mar 2009 o 16:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som si to tiez zelala, ale to je hlupe, v skutocnosti je to len taka obrana voci tomu ze sama nie si stastna.. ale cim skor sa odputas od toho a nechas tie pozitivne veci prejst ku sebe, tym skor budes so sebou spokojna, vyrovnana.. :wink:

a ja si tiez myslim ze on stastny nikdy nebude. za to ty ano - aj ked sa to teraz zda nedosiahnutelne... budes stastna, a mas dovod, budes mat krasne babo :wink: :wink:
15. mar 2009 o 17:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
martinka super, ze si sa ozvala :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: z celeho srdca blahozelam, Samko je urcite tvoje stasticko :dizzy_face:

lulana.....cim skor sa cez to prenesies, tym skor mozes byt stastna aj so svojim babatkom v brusku....a nikdy sa nevyplati zelat nikomu nic zle...konieckoncov on sa potrestal tym, ze s vami nebude....takto si zbytocne ublizujes aj malemu...ale my ti mozme pisat cokolvek, je to vsetko len na tebe
15. mar 2009 o 17:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Viem, ze sa nevyplati zelat druhym zle a priat si ich nestastie... Ak ste si vsetky citali moj pribeh "v skratke", tak za cely ten cas som mu nikdy nic zle nepriala. Ani ked ma opustil kvoli "nej" a ja som "musela" odist z dopre platenej prace zatial co on si budoval svoju karieru dalej, ja som musela zacinat na horsom a za menej penazi... Nikdy som mu nikdy nic zle nepriala... Lenze teraz uz nejde len o mna a svojimi cinmi neublizuje len mne, ale aj babatku. Mozno preto premyslam tak, ako premyslam...
15. mar 2009 o 17:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulana, je to dobre znamenie, ze zacinas mysliet na seba a na babatko...nerob si stres ani vycitky..pokojne sa na neho uz konecne nahnevaj, je to teraz treba !!! konecne ho zacinas vidiet v pravom svetle. nechaj volny priechod akymkolvek pocitom a pokojne nam o tom napis tak ako to citis :wink:

zvladnes to !! žmurk :wink:
15. mar 2009 o 18:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale zas by som klamala, keby som povedala/napisala, ze uz ho nemilujem a ze ho nenavidim... Myslim si, lebo sa uz trochu poznam, ze to nebudem vediet este dobre dlho a mozno aj nikdy. Ale uz ho neobhajujem, nezastavam sa ho a nesnazim si sama pre seba vysvetlit, ze viem, preco konal ako konal a ze mi to logicky aj dava zmysel. Neviem, ci si vie vobec on sam na toto odpovedat.
Dnes som stravila dost casu na internete a prehrabavala sa na strankach s kocikmi, tehotenskymi vecami a pod.
15. mar 2009 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jasnacka lul. ani si nepestuj k nemu nenavist...naco? netreba ist z extrému do extrému. my len vravime, aby si vytazila zo svojej situacie to dobre, pekné a tomu sa hlavne venovala. ono nic v zivote nejde hned, vsetko si vyzaduje urcitu snahu, namahu, sebazaprenie....ale bude to stat za to :dizzy_face:
15. mar 2009 o 18:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,

martinka, som rada, že si sa ozvala. dúfam, že malý Ti robí hlavne radosť. :wink:

vidím, že diskusia sa rozbehla naplno.

lul, nemusíš a nechci ho nenávidieť. nenávisť je opačná strana lásky. a vyčerpáva rovnako ako neopätovaná, nešťastná láska. je super, že si bola s maminou nakupovať, že si čítaš, že browsdáš po nete. každý takýto malý krôčik k životu je super. :slight_smile:

laura, je pre mňa ťažké posúdiť, kto z vás dvoch nesie vinu. lepšie povedané, vinu nesú vždy obaja. každý s partnerov rozpadnutého vzťahu robí chyby. ak to nevyšlo, proste treba to uzavrieť, neobviňovať sa a ísť ďalej.

všetky pocity, ktoré tu opisuješ Ty, lulana, terezka, všetky dobre poznáme. ja som síce neostala sama ako tehotná, odišla som, až keď mal malý 9 mesiacov. ale keď spätne rozmýšľam nad obdobím tehotenstva, tak som vlastne bola sama. veci som nakupovala sama, rozprávala som sa s bruškom sama, k doktorovi som chodila sama (ex bol so mnou iba raz). myslela som si vtedy, že je to normálne, ale nie je. mala som odísť už vtedy a kopec vecí som mohla mať už dávno za sebou. u nás som vzťah ukončila ja, ale to len z dôvodu, že on na to nemal žalúdok. najprv som si myslela, že na všetky tie pocity sebaľútosti, strachu, smútku nemám nárok, veď ja som odišla. ale má na to právo každý. len sa do tých pocitov netreba zahrabať. mňa dopredu posunul môj syn. všimla som si, že keď som smutná, je smutný aj on. tak som si povedala dosť, moje dieťa nebude trpieť, chcem aby sa usmieval a bol šťastný. a tak som sa nakopla. áno, občas prídu melancholické nálady, občas si aj poplačem, niekedy vedia byť večery sakra ťažké. ale keď je to veľmi zlé, idem do spálne, zoberiem si do postele svojho syna a držím ho v náručí, až kým nezaspím. a kvôli nemu viem, že sa oplatí žiť a byť šťastný... :wink:
15. mar 2009 o 19:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte

ale ste sa tu rozpisali!!!

mARTINKA

GRATULUJEM UZIVAJ SI TEN KRASNY MAMICKOVSKY POCIT :wink:

LULANA

LEN V SKRATKE nechaj tomu cas a vsetkemu volny priebeh!!!!!viem ze s ami to lahko povie ale urcite je to tak najlepsiee!drzim palce
15. mar 2009 o 19:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
agua
si jednotka, skvele preskvele si to napisala :dizzy_face: :wink:

jenna a danielka
tiez super podane :slight_smile: :wink:

martinkaaa
jeeeej :dizzy_face: tak vam prajem vela zdravicka a stasticka :dizzy_face: :slight_smile: nech sa vam dari ci najlepsie

Lulana
to ti je ako z filmu :grinning: /ze vraj/ z domu som utekala nevedno kam... kamoska pre mna poslala svagra... celu cestu som zadrziavala slzy, sa predsa nezlozim pred cudzim :pensive: ... noo a ked sme prisli ku kamoske ma to preslo...
oni su inak bohovska rodinka, a odtial sme hladali kam by sa dalo ist...
kamoska mi navrhla nech idem na cas k jej znamemu... vraj to je ten "moj zenich" s ktorym ma chcela dat do kopy /nikdy sme sa nestretli, lebo sme si obaja mysleli, ze jej sibe/
vecer mu skypovala, ci mozem prist /a to som nebola rozhodnuta na 100%/... on povedal, ze hej...
neviem to opisat, ale mala som pocit, ze takto to proste ma byt...
hii ked sme sa videli prvy krat takmer sme sa jeden druheho zlakli... :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
aaaale vidis, sme spolu a lubime sa :grinning:
15. mar 2009 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Martinka, gratulujem k malickemu...krasne si to uzivajte..tie decka ozaj rastu ako z vody, vsak mojho maleho som len tot nedavno z nemocnice doniesla a aha,uz totu kolo mna pobehuje a zvatla :grinning:

Lulana, vsetky pocity a mysllienky, ktore prezivas su uplne normalne, laska a nenavist kracaju ruka v ruke, a zo stavu zamilovanosti sa predsa neda dostat tak,ze otocis gombikom, musi to mat svoje fazy lutosti, bezradnosti, hnevu a nakoniec akceptovania a odpustenia... a ked odpustis, tak si za vodou...teda aspon ja som mala tieto fazy, a tvoj pribeh je v mnohom podobny mojmu :slight_smile: len ja som sa veeelmi chcela z tych negativnych emocii voci nemu dostat, uz len kvoli nasmu synovi..a tak som sa aj snazila...hoci na zaciatku som stale ujukala,ze to nezvladnem, vyronila kyble slz a prebdela noci rozmyslanim, preco sa mi to stalo.
neboj, vsetko to chce cas, treba nechat emocie voci nemu vyplavit z tela ako jedovate toxiny a potom bude lepsie :slight_smile: a raz si povies, aka som ja spokojna :wink:
15. mar 2009 o 22:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia tak to je fakt ako z filmu, krasa. pozerala som vase fotky a ste uplne zlatii :slight_smile: :slight_smile: :grinning:

inak ja si teraz zlepsujem vztahy s priatelom, neviem teda ci ho mozem tak nazyvat, ale je to omnoho lepsie ako bolo.. neviem no mam zmiesane pocity, co z toho bude. ale je pravda ze sa fakt snazi :fearful:
16. mar 2009 o 07:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
akurat do mna stale husti ze chce aby mal maly jeho priezvisko, mne sa to nepozdava :confounded: :grinning:
16. mar 2009 o 07:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
terezka to hovoris o bio ocinovi?

sorrelia :sweat_smile:
16. mar 2009 o 08:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
"Nechat tomu cas a volny priebeh"... to je asi naozaj to jedine, co mozem teraz spravit. Vlastne presne tak, ako som to robievala cely tento cas, co bol len o "odchodoch" a "prichodoch". Nikdy som nic nepodnikala, nesnazila sa o nic, nekontaktovala... Nebudem to robit ani teraz, lebo by som aj tak ublizila len sama sebe.

Sorrelia to je naozaj skutocne? Prepac, ale je to tak neuveritelne... Neuveritelne, ze sa nieco taketo vobec stane. Vo chvily, ked nieco stratis, nieco zaroven aj ziskas... Vacsinou je medzitym nejaky casovy interval, malokedy to funguje tak, ze "jeden odide - druhy pride". Naozaj ako z filmu... Ale vlastne zivot kazdej z nas je svojim sposobom film.

Dakujem Angua za tvoj prispevok... nebudem sa snazit o nenavist, nie. Hovori sa, ze laska a nenavist ma k sebe velmi blizko, ale ja, ked raz milujem, tak nenavidiet nedokazem. Budem ale dufat, ze sa vo mne nieco zmeni a mne sa stane lahostajnym.
Tesim sa a zaroven mi je smutno z dalsej navsteve u doktora. Pojdem sama :frowning2: Stale sa tym trapim a je mi to luto. Tesim, lebo ak bude babatko spravne natocene, konecne sa dozviem, ci to je moje vysnivane dievcatko a ci budem moct zacat kupovat vecicky aj v inych, ako len v neutralnych farbach.
16. mar 2009 o 10:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lulana

ja som sa s exom rozisla cca v 7 mesiaci tehotenstva, a ked som odisla z domu mal Matko cca 5 / 6 mesiacov...
takze to nebolo hned a zaraz :wink:
hmm... a co by som ti mala prepacit ???
nerozumiem :confused: ...?


inak aj ja som chodievala sama k lekarke, a niekedy isla so mnou mamina :slight_smile: :wink: ... bolo mi sice divne, ked som videla tie pariky, ale casom som si zvykla... vzdy som si vzala nejaku knihu... tato sa mi velmi pacila- je skvela :slight_smile: a dodala mi energiu http://www.martinus.sk/?uItem=24648
podla mna je super :slight_smile: :wink:
16. mar 2009 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To prepac bolo k tej neuveritelnosti... Ale teraz uz tomu rozumiem. Som to najskor chapala tak, ze si s babatkom odisla domov, ale odtial ta otec vyhodil a tak si isla hned k terajsiemu prietelovi.
Ja som bola tak hrda, ked so mnou isiel k lekarovi aj otecko babatka... Ako parik sme tam boli len my a potom este jedny a potom uz len zeny (ale tie tam mohli ist kludne kvoli vypisaniu tabletiek, alebo len na prehliadku a nemuseli byt vobec tehotne). Ked som vysla z ordinacie a vrhla sa mu do narucia, tak sme obaja citili pohlady druhych. V tych chvilach som bola neskutocne stastna. Ked som naposledy odchadzala od doktora, tak som vychadzala so slzami v ociach. Ale teraz uz som napr. rozhodnuta, ze chcem, aby pri porode bola so mnou moja mamina. Ty si mala koho?
16. mar 2009 o 12:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jaaj a dakujem za ten typ na knizku. Poobzeram sa po nej, ak nezozeniem, tak si ju objednam
16. mar 2009 o 12:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jenna ano o nom :slight_smile:

a inak ti lekari, ja stale chodim sama, od zaciatku, uz mi to ani nepride divne :stuck_out_tongue_closed_eyes: vela mamin co tam je tiez chodia same.. a ultrazvuky, tie jedine ma asi mrzia. ale co uz. na jednom otecko bol, na ten posledny ho mozno dotlacim tiez :confused: uvidime :dizzy_face:
16. mar 2009 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok