• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Slobodné mamičky. Je nás tu viac?

11. októbra 2016 
@martinka17 ahoj, začala som sa naplno venovať nákupom výbavičky, kočíka a tak, aby som mala všetko pripravené, a teraz už mám pokoj s exom tak konečne rastieme a priberáme aj s drobcom, je to ťažké, ale dúfam že čas to vylieči a že dokážem odpustiť
7. júl 2010 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tilda prezila som si s nim uz nieco a nezachoval sa pekne, tak je to mozno o tom, ze tak neverim a bojim sa toho co bude :frowning2:

@natalija123451 mas moju uplnu podporu, jednu chybu si spravila, ze si neodisla skor. drzim palceky, aby si nasla pokoj. na neho sa kasli, nepomahal ti, prave naopak. od takeho chlapa co najdalej.

@leiinka presne je to chlapska schopnost nas presvedcit ake sme neschopne. aj mojmu sa to parkrat podarilo a obcas aj dari :frowning2:
7. júl 2010 o 18:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bonparuska
tak tie nákupy, to si užívaj, hlavne nech máš konečne ten kľud, teraz to veľmi potrebuješ a už sa blíži termín :wink:
7. júl 2010 o 20:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalija123451 fu... moja, drzim ti palce - uprimne strasne moc... si ozajstna mama asuper, ze si sa odhodlala a odisla od debila...
pises ze si tak trochu hysterka -ako prepac, ale ked je baba s nervami v koncoch a place alebo sa aj pusti do chlapa, tak normalny muz ju nezbije, nesoti, nevykruti ruku, ale ju zastavi alevo odide prec - nie, nedaj si nahovorit, ze potrebujes psychiatra - on ho potrebuje, resp ak by si s nim zila dalej, tak potom mozno...
joj, zvladnes to... a nenechaj sa znova zmanipulovat nejakymi slubmi *
7. júl 2010 o 21:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte holky,
jen náhodou jsem sem zabrousila. já jsem v (relativně) fungujcím vztahu, ale taky jsem už měla několikrát chuť se vším seknout a prostě odejít..ale zatím to (nějak) funguje..moc vás obdivuju všechny, co se dokážete sebrat a odejít - nejste divné, nejste hysterky, jen ve vás (možná konečně) vyhrál pud sebezáchovy a pocit zodpovědnosti za někoho, kde se sám nemůže bránit! pokud máte někoho, kdo vám pomůže, kam můžete jít, tak neváhejte a nepochybujte! moc vám držím palce, ať jste si i vy samy jisté, že to bylo to nejlepší rozhodnutí ve vašem životě! :slight_smile: máte můj upřímný obdiv!
7. júl 2010 o 22:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@emicka09 diky :wink: a snad sa to u vas urovna :wink: ono sa to zda byt velmi tazke,ale pokial uz zivot s dotycnym je viac na h.....ako zivot bez neho,tak sa na to raz odhodlas...
7. júl 2010 o 22:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, mame po :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:
8. júl 2010 o 12:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
keby ma dakto zaujem o "perly" ktore nemali chybu tak napisem IP pre istotu kedze toto neni sukromna tema :grinning:
8. júl 2010 o 12:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@pink_lady jaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :grinning:
8. júl 2010 o 15:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalija123451 ako uz vsetky kocky napisali spravila si to najlepsie co si mohla, ze si sa zbalila a odisla. Neboj sa vsetko to zvlades a uvidis bude ti lepsie. Drzim palce.

Vcera som bola s drobcom na odber krvi kvoli testom DNA. Ja som ani nemohla byt pri odbere, lebo ta predstava ako mu beru krv z hlavicky ma desila tak tam bola moja mamina. Ked som ho pocula tk srcervuco plakat trhalo mi srdce a po cakarni som chodila ako zirivy tiger a keby bol moj ex niekde nablizku tak ho zabijem. Toto ma dalsi cierny bod u mna. Som strasne zvedava za kolko dni budu vysledky.
9. júl 2010 o 20:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katarina1234 boze to je hrozne. uplne ta chapem s tym, ze by si ho zabila. aj tak nechapem, preco sa nam to vlastne deje, taketo veci..s takymi muzmi.. ved varovne signaly boli urcite uz na zaciatku, u mna urcite..co som si myslela? ze ho zmenim?? stale nad tym premyslam..ze preco vlastne..
9. júl 2010 o 21:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalija123451 vies ja som z mojim ex zila v uplnej pohode, tesil sa na maleho chodil somnou na vysetrenia, ultrazvuky a este aj v den rozchodu tam chcel ist len nemohol s prace. Raz prisiel domov vecer a povedal mi ze sa somnou rozchadza a to bez udania dovodu ze to tak bude lepsie a doteraz neviem preco. Vtedy sa mi zrutil svet a dlho to bolelo ale teraz som pochopila ze to bolo pre moje dobro a urcite by som nezvladala sama domacnost nakolko on je s tych chlapov co nic doma neurobia asu riadne prasiatka a ta predstava ze by som robila to iste a plus dieta tak nocna mora. Vsetko sa deje kvoli niecomu. Ty bud len rada, ze si od takeho chrapuna odisla a hlavne ziadne vycitky. To bude este chvilu trvat ale to prejde uvidis. Ked sa chces vykecat kludne napis IP. Drzim ti palce.
9. júl 2010 o 21:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katarina1234
katka, ten odber kvičky z hlavy, to ho vôôôôbec nebolí, on tak kričal, lebo samu nepáčilo, že ho držia:slight_smile: ale fakt ho to nebolí, ja som ho raz pomáhala držať doktorke, tak neplakal a nevedela mu vziať krv :grinning:
10. júl 2010 o 20:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martinka17 ja si tiez myslim ze to bolo ako ty hovoris ale ten srdcervuci plac bol horsi :slight_smile: Inak klobuk dole ja som tam byt nedokazala nakolko uz aj ta prestava ma desila ale hlavne ze tu uz mame zasebou.
11. júl 2010 o 20:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Samko mal problémy s krvičkou od narodenia a až do roka mu každý cca druhý mesaic takto brali krv. Počúva sa to hrozne, ale nič to nie je. Horšia je endoskopia čriev, ble, hnusný pohľad na zdrogované dieťa :frowning2:
11. júl 2010 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katarina1234 ja mam pocit, ze to bude u nas ako u teba. niekedy mam pocit, ze sa k tomu schylujem. mozno su to len moje tehotenske depky, ale dnes rano sme sa riadne pohadali. prosila som ho, ze rano ked vstane, nech zatvara dvere a on dnes zas pustil tv isiel do sprchy a mna to budilo, nemohla som spat. tak som ho poprosila, ze nech ma respektuje, on tresol z dvermi, ze skoro zrkadlo spadlo, tak som sa neudrzala a uz som zvysila hlas, samozrejme, zle nedobre nastalo. urazky a asi si to viete predstavit. isiel do prace akoby nic a ja som sa este hodinu doma zmahal, aby som isla do prace. teraz mam slzy na krajicku. v praci sa ku mne kolegovia ohladuplnejsie spravaju :frowning2:
kazdy mame svoje byvanie, ale vacsinou sme u mna, neviem sa nejako dohodnut na spolocnom byvanie a vsetky rozhodnutia tlacime pred sebou. uz sa so mnou v minulosti dvakrat rozisiel cez smsku....tuzila som po rodine a nie dietati, neviem si to predstavit. mam strach...obdivujem vas, ze ako to zvladate, ale ja si to neviem predstavit. niekedy ani neviem ci chcem to dieta....
13. júl 2010 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 to co si napisala ma utvrdzuje v tom ze vacsina chlapov je zbabelcov co sa tyka otcovstva a velkymi hrdinami pred bezbranou zenou. Ak ti mozem povedat svoj nazor, vykasli sa na neho, pretoze ked je uz teraz taky bezohladny tak aky bude ked budes vo vyssom stadiu tehotenstva a ked sa vratis s nemocnice aj s jeho dietatom. Ja viem ze sa asi bojis ostat sama, to som sa bala aj ja a teraz som stastna ze som sa toho blbca zbavila. Je to dalsi zbabelec,ktory sa tvari ved ja nic ja muzikant ved to je len tvoja zalezitost mna do toho netahaj. Mas jednu velku vyhodu ze mas svoj byt a mas kde byvat a to ze ste sa nedohodli na spolocnom spoluziti, tiez o nieco svedci. On proste nevie co chce. To je iba moj nazor. Drzim palceky a hlavne nestresuj a neplac.
13. júl 2010 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katarina1234 mam sice svoj byt, ktory je na hypoteku a sama sdietatom by som to financne nezvladla :frowning2: chela som a tuzila po rodine a nie len po dietati. on snad este viac ako. dnes som uplne odrovnana a neschopna uvazovat. je mi smutno. ked sa dozvedel, ze som tehu a byvalo mi zle, tak mi doslova ranajky nosil do postele, ale uz sa to meni....:frowning2: bojim sa toho co bude ked sa to male narodi....
13. júl 2010 o 12:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 tak to ti verim ze sa bojis ostat sama. Hypoteka je hrozna vec ale byvat musime :frowning2: Moj ex priatel mi teda ranajky do postele nenosil ale strasne sa tesil na maleho, chodil somnou na kazdy ultrazvuk vypytoval ako sa ma a nakoniec sa v piatom mesiaci somnou rozisiel. Chlapi su nevyspytatelny ale ja dufam ze to vsetko dobre dopadne a nebudes jedna znas a budes stastna. Hlavu hore, to vsetko robia aj hormony. Drzkaj sa
13. júl 2010 o 18:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katarina1234 dakujem za povzbudenie. u mna su to hormony, ale co u neho??? vy tu na fore mi davate oporu a sebadoveru, ze to zvladnem. tak ako pises chlapy su nevyspytatelny a ako vidim, tak ani manzelstvo a ten papier nie je zarukou....
ako to zvladas ty financne? javi zajem o maleho?
13. júl 2010 o 18:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 zatial to zvladam bez problemov nakolko som mala dobre platenu pracu takze aj ta materska nie je zla ale to len do novembra a dufam ze dovtedy sa vyriesi otcovsvo a vyzivne aj ked nie som si ista nakolko odisiel do zahranicia ved uvidime. O maleho sa vobec nezaujima a ani ho doteraz nevidel. Jeho pravnicka sa vyjadrila, ze ma pocit ze sa boji stretnut so svojim synom lebo by sa nieco mohlo v nom zlomit tak radsej od toho uteka. Ja som aj rada, ze to tak je lebo stretavat sa snim nemam ani nejmensiu chut. Ja som sa stresovala pocas tehtenstva velmi a myslim si ze keby som bola kludnejsia tak malicky nie je taky mrnkavi.
13. júl 2010 o 19:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1
sko môžeš napísať, že si túžila po rodine a nie len po dieťati, veď dieťa je tvoja rodina. Ak máš trakéto pocity, je načase sa zbaliť a ísť domov, čo najskôr si uvedomiť, čo vlastne chceš a rozhodnúť sa v kľude ako Dďalej, lebo ten krpček všetko cíti a potom by si neskôr mohla tieto stresy horko oplakať:astonished: :cry: :cry: Prepáč, toto asi nie je to čo si čakala, ale dosť ma to dostalo, vieš, ja nie som proti potratom a ani nič podobné, len prvý trimester je veeeľmi dôležitý a musíš byť v pohode aby bolo bábo zdravé, preto to tak píšem. Nemala si už letieť domov? Čo ťa u toho blbca drží? Ve´d ti dáva najavo, že máš vypadnúť z jeho života, podľa toho čo píšeš, ti len znepríjemňuje život a čaká, kedy odídeš, tak prečo sa trápiš? Toto je azda láska? Ja som asi krava, ja som to pochopila ináč a toho môjho egoistu vysťahovala :stuck_out_tongue_closed_eyes:
13. júl 2010 o 21:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 ahoj, neboj, toto co citis je normalne - to ze uz ani nevies, ci chces to babo... moj pribeh je taky zlozity, tiez sa frajer najprv nevdel spamatat, ze som tehu, potom to vyzeralo ku koncu moc fajn, ale dva tyzdne po porode na mna vychrlil, ze si vlastne cele moje tehu pisal s jednou babou, surovo ju balil.. a aj po porode opat vychichotane vypusinkovane spravy ako "slecnu nebezpecnu" tahal na obed... fuj - a keby mu vraj ona povedala "ano", tak sa so mnou rozide ...esteze aspon ona mala rozum a dala mu kosom, kedze vedela, ze ma babu... no otras, dva tyzdne po porode, ani nic krajsie som sa nemohla dozvediet... hormoniky su hormoniky, taku scenu som mu urobila, ze az a vyhodila ho z bytu (esteze sme byvali v mojom).. vselico hnusne sa deje, aj ja som dokonca uz aj ked bola mala na svete a toto vsetko sa prevalilo, uvazovala tak, ze keby som to bola vedela, ze asi ju ani nechcem.. no sme teraz piaty tyzden bez neho a mozem ti povedat, ze sice nikdy som si nevedela predstavit byt sama s babom, lebo vsade navokol su len uplne a v pohode rodiny, ale ten drobec ti to vynahradi... verim, ze to s vami nedopadne tak katastroficky ako u nas, avsak z mojej skusenosti odporucam nechat si zadne vratka (byvat vo svojom - z jeho by sa mi odchadzalo horsie, uvazovat koho priezvisko babo bude mat... atd)... avsak ver tomu, ze aj ked budes chvilu bez tej rodiny, ktoru si chcela, tak byt sama s dietatom je sice nie idealne, ale dovolim si povedat, ze s mojou malou mi je krasne - ked sa na teba mimi usmeje, chlapik ti zacne byt ukradnuty... no a tiez nikde nie je napisane, ze rodina este v buducnosti nebude :slight_smile: jasne, ze bude :slight_smile: prajem ti vela vela sily, uzi si tehu ako sa len da :slight_smile:
13. júl 2010 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 ahoj, držím ti palčeky aby si sa rozhodla správne a hlavne aby sa to neako medzi vami urovnalo, je to najhoršie že muži sa začnú chovať takto hlavne vtedy ked sme najzraniteľnejšie a potrebujeme najviac ich oporu, ja som sa takisto najviac trápila a preplakala kopec nocí sama s malinkým v brušku počas prvého trimestra - ktorý je naozaj najdôležitejší pre vývin orgánov, nervovej sústavy, presne ako ti písala martinka, ja som to vtedy svoj smútok nevedela zastaviť a teraz to ľutujem, pretože som možno ublížila nevinnému stvoreniu, ktoré sa na svet samé nepýtalo
a to všetko pre niekoho, kto ma nemal ani trochu rád, pretože takto ubližovať počas tehotenstva dokáže iba bezcitný človek, a to si treba uvedomiť či ti to stojí zato
13. júl 2010 o 21:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tilda uff tilda pozeram ze este si moc kratko po porode tak ti drzim vsetko co sa da aby ste to zvladali....bez takeho chlapa vam bude lepsie
kwetinka... :confused: pokial sa nezastavi ani pocas tehotenstva, tak bal caky paky a utekaj
14. júl 2010 o 13:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katarina1234 dakujem za podporu.
@martinka17 na potrat by som nikdy nesla. my byvame kazdy sam, ale stetavame sa. v podstate zijeme viacmenej u mna, ale obcas sme aj u neho.
@tilda snazim sa mat otvorene zadne dvierka, ale je to tak trosku na nervy. rozhodla som sa, ze to male bude mat moje priezvisko.
@bonparuska dakujem. snazim sa to zvladat, ale obcas ma to riadne polozi. nie je to velmi casto, no ale stane sa to a neviem co s tym.
baby dakujem vam za podporu a mate vsetky moje velke uznanie, ze ako to zvladate. vy ste tu pre mna taky vzor, ze to ide a ze sa nemusim bat a ze to zvladnem keby prislo k najhorsiemu.
15. júl 2010 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 ahoooooj, cakas babatko???jeeeeeeej :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: gratulko! okolnosti nech ta nezarmucuju, tes sa z pokladika co v sebe nosis, bude to to najkrajsie v tvojom zivote ( ani chlap nieje lepsie nez babatko :grinning: ) cesta bude klukata, ale kedze si zena, si tvor jedinecny a bojovny a zivotaschopny....ja by som nas vsetke nazvala, ze sme svaby :grinning: :grinning: ani radiacia ich nezabije a robia na zemi poriadok :grinning:
15. júl 2010 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@latvia :slight_smile: ano cakam babo a velmi sa na neho tesim. i ked niekedy ma prepadnu aj take pocity, ze neviem ci to chcem. nikdy by som nesla na potrat, ale proste sama neviem, preco ma to napada. uz sa neviem dockat prvych pohybov a potom ked to bude na svete. krasne si to napisala sme silne tvory :slight_smile: chcem svoju dietatku dat len to najlepsie tak dufam, ze sa nejako umudrime a vytvorime rodinu (aj ked nie na papieri). a ked nie, tak to zvladnem sam. nebudem prva a bohuzial ani posledna. dakujem za povzbudive a optimisticke slova
15. júl 2010 o 11:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kwetinka1 mas viacero moznosti...potrat si chvalabohu zavrhla, este je mozne dat dieta na adopciu ked sa narodi, ale bud si ista, ze ked ho uvidis, tak ho z ruky nepustis :wink: ja som na zaciatku tehotenstva vobec nebola stastna zo svojho stavu, dieta som si rozhodne nechat chcela, ale nejak vo mne neplavalo dostatok hormonov stastia z tehotenstva :stuck_out_tongue_closed_eyes: po porode to tiez nebolo take dokonale, ze laska az do pakistanu, ale zrejme to bolo tym, ze ma po porode vsetko bolelo.....potom prisli 5 mesacne koliky, nespavost, samy rev a nespanie...to som bola zrela na prasky, ale pominulo :wink: teraz je to maly demolator bytu, ale taky rozkosny, ze by som ho nedala za nic na svete....
a popravde, chlapa si uz pri nas neviem predstavit :sweat_smile: radsej sama v klude ako nervacit s niekym kto nevie co chce
15. júl 2010 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@latvia adopcia uz vobec nie. nehroziiii. nezniesla by som, aby moje dieta mal niekto iny. inak takto alternativa ma ani nenapadla. tak si to super zvladla. toto su pre mna vsetko vizvy k tomu, ze to zvladnem :slight_smile: coho sa najviac bojim, tak su financie. mam hypoteku a podobne, takze by to bol pre mna velky problem a rodicia mi nemozu pomoct. ale vsak nejako prezijeme
15. júl 2010 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok