Slobodné mamičky. Je nás tu viac?

Ahojte žienky 🙂

Som sa rozhodla, že vám napíšem môj príbeh... Na začiatku to bolo ťažké, ale po čase som sa s tým zmierila, a o chvílu budem najšťastnejším človekom na svete x-)

Všetko sa začalo pred dvoma rokmi, keď som sa zoznámila s priateľom. Robila som v jednom bare, on tam začal chodiť za mnou, posielal mi kvety, však to poznáte. Začiatky sú krásne... Dlho som váhala, či sa s ním dám dokopy, lebo bol o dva roky mladší odo mňa. Ale nakoniec ma prehovoril. Nasťahoval sa ku nám do domu, začali sme po pol roku podnikať, a všetko sa zdalo byť perfektné. Povedal, že má nejaké dlžoby, a aby som ja vybrala živnosť na svoje meno. Súhlasila som, a tešila sa, ako mi dôveruje. Mali sme dve prevádzky a čím ďalej, tým menej času na seba... Začali sme sa hádať aj kvôli maličkostiam. Mne bolo stále zle, ale myslela som si, že to kvôli tým nervom... No on mi kúpil test, a dve čiarky! Tešili sme sa z toho obidvaja, moji rodičia aj plakali, keď sa to dozvedeli x-) Mne sa začali búriť hormóny, bola som hysterická, stačilo jedno zlé slovo, a už som plakala...
On to nezvládol. Zbalil si veci keď som bola v treťom mesiaci a odišiel. Povedal, aby som sa rozhodla, či si bábätko nechám, alebo nie. Že mi bude vo všetkom pomáhať. :-S Dlho som váhala čo robiť, nejedla som, bola som úplne na dne. Ale nakoniec som sa rozhodla, že si ho nechám. Nikdy v živote by som si neodpustila, keby som už nikdy nemohla mať deti kvôli jednému... ]-(
Keď prišiel za mnou, povedala som mu ako som sa rozhodla, a on sa skoro rozplakal od šťastia. Povedal, že ma ešte stále miluje, len potrebuje čas. Tak sme sa dohodli, že raz za týždeň bude chodiť za mnou, a uvidíme čo ďalej 😉
No a vtedy prišiel najväčší úder pod pás. Vykradli našu prevádzku a urobili nám škodu 100 000 sk. Keďže všetko sme mali v prenájme, tie peniaze trebalo zniekade zohnať. Povedal, že pôjde robiť do zahraničia a tie peniaze zoženie. A vtedy to prišlo. Prestal chodiť, raz za dva týždne zavolal... keď som mu povedala, aby sa viac snažil, prestal sa ozývať. No tak čo som mala robiť? S rodičmi sme začali splácať dlhy. On ani korunu do toho ešte nedal. Zbabelec.
Silná káva, čo? Neviem čo by som robila, keby som nemala takých rodičov, akých mám 😃 A kamarátov, ktorí stáli pri mne od začiatku, a snažia sa mi pomáhať x-) A on? Dva mesiace som o ňom nič nepočula, a ani nechcem. Ešte stále naňho myslím, je predsa otcom môjho bábätka, ale už ho nechcem ani vidieť. Radšej budem v kľude sama vychovávať môjho synčeka, ako čakať stále na to, kedy mu prepne, a zas nás opustí...
No a každú chvíľu sa mi má narodiť synček, a ja som veľmi šťastná x-) x-) x-)
maatuulka
19. sep 2012
@eaka no vidis to.. nikto tomu nechape.. a to mi prislo zo sudu ani nie po 3dnoch co som podala ten navrh na sud..
eaka
19. sep 2012
@maatuulka to je smiešne, to už stihli preskúmať celú jeho situáciu a príjmy a všetko, čo je v takom prípade relevantné? A inak veď dôjdeš na súd a sudca stanoví sumu, na čo Ti vypisuje, že si máš zažiadať o nižšiu.. A kto to písal? Trval na sto, veď to je smiešny peniaz, čo minieš, ani nevieš ako.. Chlapec, keď chce robiť a opúšťať deti, nech si nájde ešte ďalší job, veď to nie je len zábava, aj nejaká zodpovednosť, aj s takým súdnictvom, čo podporuje opúšťajúcich partnerov a opustených ešte kopne!
sophia85
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
eaka
19. sep 2012
@sophia85 podľa jeho doterajšieho správania je otázne, či bude mať ten mail aj nejaké pokračovanie...ale asi by som ani "svokre" moc o malej už nepísala, keďže doňho asi hučí.. no v každom prípade by si minimálne do 3 rokov malej mala byť pri každom stretnutí, určite kým budeš dojčiť, ju od Teba vziať nemôže..no s tým, že žije s inou, sa budeš musieť zmieriť a ak bude na stretávaní aj naďalej trvať, tak sa malá bude stretávať aj s ňou.. radšej dúfať, že na ten mail snáď aj zabudol... 🙂
sophia85
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
martinka17
21. sep 2012
@sophia85 neboj, všetko bude dobre x-) x-) x-) len prečo chceš určovať otcovstvo? Na jednej strane mu nechceš malú dať ale riešite otcovstvo? Nechápem :-o
sophia85
21. sep 2012
nie že mu ju nechcem dávať,ale kým je taká malá,tak mu ju určite nedám samému ako on chce.Ked bude mať 2-3 roky OK,nech si ju beráva aj sám.Ved nie je na neho a jeho rodinu vôbec zvyknutá.A to otcovstvo?Istota keby sa raz rozhodol prestať na ňu platiť.Zatial je to len dohoda medzi nami
martinka17
21. sep 2012
@sophia85 chápem, tak držím palce, aby sa to rýchlo vyriešilo x-)
mery7
27. sep 2012
ahojte mamicky chcela by som sa vas spytat ktora mi viete poradit ohladom alimentov?? s ex sme sa dohodli na sume ako teraz pokracovat? treba to aj tak riesit cez sud? ale poprosim Vas piste mi do spravy. dakujem za kazdu radu
mini2peto
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
slobodnamaminka
3. okt 2012
Dobrý deň maminky..aj ja sa k Vám pripájam,teda ak môžem...som slobodná maminka,mám 1mesačné dvojičky Silvinku a Sarinku...môj ex priateľ malinké ani nevidel...ako sa dozvedel že čakáme dvojičky,tak sa spakoval a odvtedy ho nieje..mne nechýba,len mám to velmi ťažké sama...😞😞😞
amouramour
3. okt 2012
ja vas slobodne mamicky strasne obdivujem a velmi drzim palce🙂moja sestra bola tiez dlhe roky s dvoma detickami a uz na jej priklade viem, ze je to velmi velmi narocne....ste bojovnicky🙂
iwusik88
12. okt 2012
Ahojte ...ja zacnem tak strucne vyzera to tak ze nasi zostanem slobodna mamicka troska sklamana ale newa...ja by som len chcela vediet ci je aj taka moznost urcenia otcovstva kde by drobcovi potom zostalo moje priezvisko aj ked bude urceny otec ??
mici111
12. okt 2012
@iwusik88 ahoj, jasne, ze je to mozne..pred porodom pojdete spolu na matriku, on uzna otcovstvo a podpise papier, ako sa bude volat dietatko, ty tam das svoje priezvisko, musi suhlasit aj s krstnym menom dievcenskym alebo chlapcenskym..potom ked sa male narodi, ti vydaju rodny list, kde bude mat dietatko tvoje priezvisko..
mini2peto
17. okt 2012
@kwetinka1 ahoj ja to velmi dobre poznam preto vas aj obdivujem pretoze to zazivam tiez kazdodenne ale asi to je sila zvyku a treba si v tom najst system a potom sa to ako tak da zvladat 🙂 tiez vela krat zalomim ked dojdem z roboty ale samozrejme ze mne zase na druhu stranu pomoze aj dost moja mama co tebe nie
mini2peto
17. okt 2012
@kwetinka1 ahoj ja to velmi dobre poznam preto vas aj obdivujem pretoze to zazivam tiez kazdodenne ale asi to je sila zvyku a treba si v tom najst system a potom sa to ako tak da zvladat 🙂 tiez vela krat zalomim ked dojdem z roboty ale samozrejme ze mne zase na druhu stranu pomoze aj dost moja mama co tebe nie a preco ti rodicia nepomozu? ved to je ich vnuk a ty ich dcera a ved o tom je rodina aby si pomahali navzajom
moje2deti
19. okt 2012
ahojte slobodné maminky.
mám malý dotaz. o chvílu sa stanem slobodna mamina aj ja. mam jedno dieta, zatial nechodi do školky. musim si kupit byt. a teraz nastava otazka, či ho kúpit v meste kde teraz bývam - v tomto meste sa aj vrátim do práce po materskej, ale som tu pristahovaná a nemám tu nikoho, ale zdá sa mi, že je tu lepšie pre rozvoj drobca, aktivity pre neho, školky, školy.... Ale ostanem tu s ním sama. Alebo či kúpiť byt v meste, kde som predtým bývala - mám tam rodičov a boli by mi ochotní pomáhať.
Pýtam sa preto a rada by som odpovede od takých mamičiek, čo ostali samé s dieťaťom už po jeho narodení, nie pred narodením, že ako to zvládali, ked dieťa nastúpilo do školky a oni do práce... Či to zvládali samé, alebo tam bola nevyhnutná ta pomoc rodičov...
dakujem
macocha
22. okt 2012
@moje2deti tak moja situácia je iná, ale poviem Ti len toľko, že odkedy malá chodí do škôlky na celý deň, tak omnoho menej potrebujem pomoc "zvonka". Ale prvé dva roky v škôlke to by bol dosť problém, keby som ku každej chorobe malej musela brať OČR... tam mi vypomáhala babička (moja mama), inak by som musela mať nejakú opatrovateľku či čo... Navyše to som mala len pol úväzok, takže veľa som vykryla takým nadrobením si, kým malá bola zdravá.
Chcem tým napísať, že záleží aj od zamestnávateľa, ako Ti bude OČR tolerovať a či budeš niekedy potrebovať byť v práci aj mimo škôlkarskych hodín.
Všetko súvisí so všetkým a preto sama musíš zvážiť svoje "pre a proti". 😉
kikus51
1. nov 2012
Ahojte baby,
mám 24 rokov a študujem psychológiu- posledný rok. Momentálne píšem diplomovú prácu, kde sa zaoberám prežívaním tehotenstva ženami, ktoré majú partnera a ženami, ktoré ho nemajú. Chcela by som Vás preto poprosiť, ak by ste mali chuť sa porozprávať (hlavne tie, ktoré nemáte po svojom boku partnera a ste práve teraz tehotné!) o svojom tehotenstve, bábätku, pocitoch, obavách, aby ste mi napísali. Akékoľvek otázky Vám rada zodpoviem a chcem ešte zdôrazniť, že sa vôbec nemusíte ničoho báť. V podstate chcem len zistiť, či sú rozdiely v prežívaní tehotenstva u žien, ktoré majú a ktoré nemajú partnera. Bude to úplne anonymné a využité len pre účely diplomovej práce, ktorú Vám potom v prípade záujmu budem môcť poskytnúť-samozrejme, ak všetko dobre dopadne a ja ju napíšem Ďakujeeeem a prosííím ozvite sa, veľmi mi tým pomôžete
kburgerin
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
mojka2310
5. nov 2012
čaute baby, neviem či k vám vôbec patrím, ale trošku by som sa chcela dostať do obrazu ako to je byť slobodnou matkou, mám 2 krásne deti a neverného manžela, je to pre mna dosť bolestivé a padlo aj na rozvod. Ked mi takto ubližuje hovorím si že by mi možno bolo lepšie samej. Viem že aj jeho "milenka " je slobodná mamička a podla toho čo o nej viem, ta si vôbec nežije zle a dokonca jej aj istým spôsobom aj závidím. Asi vám pripadám čudná, ale v tejto chvíli mám pocit, že ona si to užíva a ja sa iba trápim amôj život je celý na figu. Prosím vás o názor, neviem, mám o manžela bojovať, alebo je život slobodnej matky lahší (pre mna to tak vyzerá). Asi zniem fakt hlúpo, ale už neviem čo robiť a ako žiť dalej.
janulajana
6. nov 2012
Pridam sa aj ja. S priatelom sme babatko chceli, otehotnela som po 4 rokoch vztahu. Rozchadzali sme sa a schadzali vzdy kvoli jeho upatosti na rodicov lakomosti, ci skor setrnosti a zivotnemu stylu. On ma 37 rokov, ja 31 rokov. Travenie volneho casu vzdy povazoval za to, byt doma pred TV, stiahnut si film, lebo kino je drahe, kupit si vino domov, lebo v kaviarni stoji 2 deci to co cele vino. Kazdu sobotu a nedelu ist na obed k rodicom, polamentovat na drahymi nakupmi, vypocit su choruby susedov a isto domov.
Nema uver, ani leasing, zaraba skoro 1000 eur netto a este ma par tisic eur nasetrene. Byvame v mestach 55 km od seba vzdialenych, kazdy mame svoj byt. On 3 izbovy stary prerobeny, ja 1 izbovy velky byt v novostavbe. Ja som bola zvyknuta zit inac ako ona, kavicky, fitka, nakupy, vylety. Zaroven obaja dobre zarabame. Preco sme spolu a rozhodli sa mat dieta sa pytate? Nevedeli sme byt ani spolu ani od seba a lubili sme sa.A neznasali zaroven. Najst ako zena po 30tke seberovneho chlapa, intelektom, sexom, humorom a zazemim je tazke...asi preto sme obaja stale spolu zostavali.Aby sme sa posunuli dalej, som mu dala podmienku, ze ideme riesit dieta.
Povedala som mu, ze som tehotna v juni 2011 a v tom tyzdni mu zomrel otec. Jeho rodina zacala brat nase babatko ako zivot za zivot, nahradu za mrtveho otca. Narodila sa mi v januari 31. na moje 31.narodenina dcerka. Vytuzene dievcatko. Kedze moj priatel ma spanok taky, ze sa len pretocim, rozhodli sme sa ist byvat do jeho mesta, maleho, do bytu, ktory zariadoval so svojou ex,tmavymi zaluziami, tmavymi parapetnymi doskami, zarubnami, no vkus stareho mladenca, otrasne. Moj bytik je krasny svetly, moderny, vkusne zensky zladeny.
A tu zacali problemy. Moj stary mladenec nezvladok vydaje vacsie, uz musel nakupit aj potraviny, zacali sme spavat oddelene, on v detskej izbe, ja s dcerou v spalni. A kazdy vikend sa travil u jeho mamicky. Doslova kazda sobota a nedela. Trpela som, no davala som svokre, budem dalej spominat len staru, cas, nech sa spamata zo smrti muza. A to ubehol uz pol rok od jeho smrti. A vzdy som pocuvala ako ma dcera ocka po babke, bradicku po mrtvom muzovi a po mne nemala nic...Kazdy vikend sme chodili s obedarmi plnymi jedla. Moznno si poviete, co si stazujem, nemusela som nic robit. Ale ja som chcela byt partnerka, varit, upratat a nie byt obsluzena.
Prosila som partnera, nech zijeme ako rodina, v piatok nakupit, sobota upratat, navarit a nedela vylet a kazdy druhy vikend k jeho mame. Ze nech pochopi, ze sme rodina v trojici nie v stvorici. Nie, ani place ani prosby nezabrali. Tak som prestala k starej chodit s dcerou. Do toho mi stara mudrovala do kojenia pritom sama nekojila. Priatelov sestra je na mateskej, ma 2 rocnu dceru a jej manzel ju kazde rano zaviezol k starej a boli tam az do 17tej, nez ju vyzdivhol z prace, cize stara neboal sama a stale jej to nestacilo. Takze som prestala chodit cez vikendy k starej ja. Zacal chodit priatel. Ja som upratala, navarila, priatel vzdy napriek tomu doniesol obedariky od mamicky. Ja som travila vikendy sama, on u mamicky.
Az som pred mesiacom zavolala starej a spytala sa jej, dokedy budeme takto zit, ze ja nechcem zit v stvorici s nou, ze jej syn je dospely clovek. Ona mi na to, ze oni tiez travili vikendy u starych rodicov, ze je to normalne. Ja ze ale my sme tak nezili. Vikendy sme travil ako rodina a to otcovi zomrel otec pred 15 rokmi a babke nesuploval muza. Nazvala ma bezcitnou. Dalej sa ma spytala, co mi brani zobrat ju autom do Piestan, do Rajca, ved ona by sa prechadzala inymi ulickami. Ja jej na to,ze by bola opat s nami, ze ja ju tam nechcem. Dalej ze jej dcera ju zobrala na dovolenku v lete, ja som jej opat povedla ze rodina sme my traja, nasa dcerka a priatel, nie ona. Povedala mi, zemame ist od seba, ked sa zerieme, ja jej na to, ze sa zeriem kvoli nej....
V to rano presne pred mesiacom som obvolavala znamych a na 3 x ma odstahovali znami do mojho bytu.
Este chcem povedat, v meste,kde byva priatel som nikoho nepoznala, v mojom bydlisku mam priatelky, ktore maju vsetky deti vo veku mojej dcerky, mala som sa s kym porozpravat a kocikovat. U neho som bola zavrete v jeho tmavom nevkusnom byte a sama. Jeho mata mi stale ponukla nech pridem k nej cez tyzdne. Tam bola ale priatelova sestra s 2 rocnou dcerou v 2 izbovom byte ich matky...
Som mesiac sama u seba s dcerkou, mam vnutorny klud. Priatela milujem stale, napriek rozdielnym povaham a zivotnemu stylu. Som pekna, inteligentna sebestacna zena, prezijem s pokladikom. Len ma trapi, ze budeme same. Myslela som,ze priatel pochopi, ze ma vyhnala jeho matka, no akekolvek negativum na jeho mamu ho vytoci este viac. Prosim ho a placem, nech si najdem cestu k sebe, nech zacneme tu, ale nie nechce....
angua27
6. nov 2012
@moje2deti, ahoj. moja odpoveď na Tvoju otázku. bez pomoci rodičov, by som prvé dva roky škôlky asi ťažko zvládla. keďže som bývala s rodičmi v jednom meste a pracovala v BA, nestíhala som ráno malého zobrať do škôlky a poobede vybrať. našťastie mi pomáhali moji rodičia. ak som ja ráno malého dávala do škôlky, poobede ho moja mama, alebo otec vybrali. v lete sme sa presťahovali s malým do vlastného, škôlku máme pod domom, do práce to mám 12 minút. takže až teraz stíham celý kolobeh sama. paradoxne mám viac pomoci, keďže sa zapájajú viac "svokrovci", aj otec dieťaťa. 😉

@mojka2310, byť slobodnou matkou nie je ľahké. jasné, sú dievčatá, ktoré si to vedia "zariadiť". ale nie je to med lízať. si mamou, aj otcom v jednom. živíš seba, aj deti, prípadne byt. nemôžeš byť chorá, nemôžeš byť mrzutá, nemôžeš byť na dne, nemôže vypadnúť Tvoj príjem, pretože iný príjem neexistuje. jasné, sú aj krásne chvíle a je ich dosť. neriešiš chlapské vrtochy a ješitnosť, staráš sa iba o seba a deti. ale poviem Ti, to, že sa mi niečo stane, že prídem o prácu, sú pre mňa dosť nočné mory. a nie je plece, o ktoré sa dá oprieť. :-N týmto Ťa nechcem vyplašiť, len aby si videla aj tie nie moc príjemné stránky. 😉
mery7
9. nov 2012
Ahojte maminy ako sa mate? Pomaly sa mi blizi termin porodu, na moju bambulku sa velmi tesim. S byvalim sme boli na matrike kvoli priezvisku, samozrejme ze som dala svoje, najskor trocha streckoval ale podpisal. Uz prekusol to ze bude otec, jednu dobu to dokonca vyzeralo ze sa aj tesi dokonca uvazoval nad tym ze bude pri porodne ale nakoniec ze nie ale ze hned pride za nami. Tak som zvedava ako sa zachova ale o jednej veci som presvedcena urcite ze sa uz nachcem k nemu vratit. Ked poviem ze budem slobodna mamina tak niektory ludia povedzia ze ma obdivuju a niektory ma odsudzuju. Ja som sa rozhodla pre drobca co znamenalo ze ostanem "sama" keby som mala moznost vybrat si znova tiez by som si vybrala rovnako. Ono to stoji za to ked sa s malou rozpravam a ona ma kopka 🙂 tesim a ked si ju prvykrat vezmem do narucia a vybozkavam ju 🙂
evina57
10. nov 2012
Ahojte, nečítala som všetko, takže sa rada do diskusie zapojím a budem to tu sledovať :-N
Mňa hlavne zaujíma názor maminiek, ktoré žijú samé. Chcela by som od partnera odísť aj hneď ale chcem byť do malého 3 rokov s ním, nechcem uprednostniť moje šťastie pred jeho, že ho strčím do jasiel a pod. Takže cca 2 roky musím bývať s ním pod jednou strechou :-| Potom čo?? Rada by som si našla prácu, podnájom.. Dá sa to zvládnuť alebo ako to zvládate? Asi ťažko, že? Ale určite ste šťastnejšie ako pri partnerovi.. 😉
sunnymood
10. nov 2012
@mery7 neboj budeš úžasná máma! já odešla od přítele v 6 měsíci a teď? máme 2,5 měsíce a máme s s malou báááječně!!! všechno zvládám, a jsem ráda,že se můžu starat jen o sebe a malou, dělat si vše jak já chci, jak mně vyhovuje, jíst, spát, vstávat, uklízet, vařit...prostě vše jak jen a jen mně vhovuje! samozřejmě jsou dny, kdy malá pláče a jsem unavená a není kdo by na chvíli pohlídal..ale je to tak 1 den a druhý je zase krásně, hlavně vždy když už si sahám na dno sil, tak se malá usměje, chytne za prst a je to takové nakopnutí, že ani na minutu nelituji! ani jednou jedinkrát jsem nelitovala! malá je spokojené krásné miminko, já jsem v klidu a spokojená, na žádného chlapa teď ani nemám myšlenky natož čas..a toho chudáka ex jen lituji, sice občas vezme malou na procházku (celkem asi 4x) takže veze v kočárku a to je vše, a já nemám zájem se s ním nějak bavit, kamarádit apod..jako pokud si sám najde vztah k malé pak jim nebudu bránit, ale ani mu nehodlám pomáhat..jeho boj jako můj. Naštěstí zatím platí alimenty a já si požádala o příspěvky na bydlení, abych mohla bydlet sama od rodičů..zatím zvládáme a naši samozřejmě pomáhají, každý nákup mi pomůže..ale neboj, zvládneš všechno!!!! já nelituji, nezkoumám zda mě někdo odsuzuje, takové lidi jsou mi ukradení a nestojí za pozornost 🙂 obklopuji se jen lidmy, které mám ráda..a užívám si každý den a že to sakra letí !!! kdybys potřebovala pokecat aby se ti ulevilo když přijde splín, nebo jen tak pro radost tak určitě napiš!!!! budeš mít miminko - co víc si přát 😉 je to to nejkrásnější co může být!!! 😃
kwetinka77
15. nov 2012
Ahojte, tak ja dnes odchadzam na kurz posunkoveho jazyka do Trenciansky Teplic. Kika ide k tatinovi az do nedele, velmi sa na to tesi 🙂 som rada ze maju s tatinkom pekny vztah. Zobral si dovolenku len aby mohli byt spolu. Chcela by som aby to tak bolo u kazdej slobodnej mamicky, aby mali deti s tatinkom pekny vztah lebo myslim si ze je to dolezite. Zial nie vzdy sa to da a nie kazdy tatinko je tu pre svoje dieta... Ale drzim palce aby ich bolo co najviac, uz len kvoli detickam, nie kvoli nam...
moje2deti
30. nov 2012
Prosim o radu.
zila som dva roky s partnerom, mame spolu 2rocne dieta, neboli sme manzelia. Priznal otcovstvo, je uvedeny ako otec v RL, drobec ma po nom priezvisko. Teraz sme mali sud, mam 100eur vyzivne, ja som na materskej a poberam aj rod.pridavky. Kupila som si byt, od januara tam budeme byvat. Mam ako slobodna matka s vlastnym bytom narok na nejake prispevky?
kikuska11111
1. dec 2012
ahojte dievcata 🙂
nenajde sa tu nejaka maminka z petrzalky na spolocne kocikovanie? 🙂
mery7
6. dec 2012
Ahojte tak 30.11. o 11:50 som sa stala maminou 🙂 je to nadherne ked mozem sledovat toho drobca ako spinka alebo ako sa usmieva.bol nas pozret aj tato malej a bol z nej uplne hotovy 🙂 stale si ju pezeral a kontroloval 🙂