Slobodné mamičky. Je nás tu viac?

tmonika81
27. apr 2007

Ahojte žienky 🙂

Som sa rozhodla, že vám napíšem môj príbeh... Na začiatku to bolo ťažké, ale po čase som sa s tým zmierila, a o chvílu budem najšťastnejším človekom na svete 😵

Všetko sa začalo pred dvoma rokmi, keď som sa zoznámila s priateľom. Robila som v jednom bare, on tam začal chodiť za mnou, posielal mi kvety, však to poznáte. Začiatky sú krásne... Dlho som váhala, či sa s ním dám dokopy, lebo bol o dva roky mladší odo mňa. Ale nakoniec ma prehovoril. Nasťahoval sa ku nám do domu, začali sme po pol roku podnikať, a všetko sa zdalo byť perfektné. Povedal, že má nejaké dlžoby, a aby som ja vybrala živnosť na svoje meno. Súhlasila som, a tešila sa, ako mi dôveruje. Mali sme dve prevádzky a čím ďalej, tým menej času na seba... Začali sme sa hádať aj kvôli maličkostiam. Mne bolo stále zle, ale myslela som si, že to kvôli tým nervom... No on mi kúpil test, a dve čiarky! Tešili sme sa z toho obidvaja, moji rodičia aj plakali, keď sa to dozvedeli 😵 Mne sa začali búriť hormóny, bola som hysterická, stačilo jedno zlé slovo, a už som plakala...
On to nezvládol. Zbalil si veci keď som bola v treťom mesiaci a odišiel. Povedal, aby som sa rozhodla, či si bábätko nechám, alebo nie. Že mi bude vo všetkom pomáhať. 😖 Dlho som váhala čo robiť, nejedla som, bola som úplne na dne. Ale nakoniec som sa rozhodla, že si ho nechám. Nikdy v živote by som si neodpustila, keby som už nikdy nemohla mať deti kvôli jednému... 😠
Keď prišiel za mnou, povedala som mu ako som sa rozhodla, a on sa skoro rozplakal od šťastia. Povedal, že ma ešte stále miluje, len potrebuje čas. Tak sme sa dohodli, že raz za týždeň bude chodiť za mnou, a uvidíme čo ďalej 😉
No a vtedy prišiel najväčší úder pod pás. Vykradli našu prevádzku a urobili nám škodu 100 000 sk. Keďže všetko sme mali v prenájme, tie peniaze trebalo zniekade zohnať. Povedal, že pôjde robiť do zahraničia a tie peniaze zoženie. A vtedy to prišlo. Prestal chodiť, raz za dva týždne zavolal... keď som mu povedala, aby sa viac snažil, prestal sa ozývať. No tak čo som mala robiť? S rodičmi sme začali splácať dlhy. On ani korunu do toho ešte nedal. Zbabelec.
Silná káva, čo? Neviem čo by som robila, keby som nemala takých rodičov, akých mám 😀 A kamarátov, ktorí stáli pri mne od začiatku, a snažia sa mi pomáhať 😵 A on? Dva mesiace som o ňom nič nepočula, a ani nechcem. Ešte stále naňho myslím, je predsa otcom môjho bábätka, ale už ho nechcem ani vidieť. Radšej budem v kľude sama vychovávať môjho synčeka, ako čakať stále na to, kedy mu prepne, a zas nás opustí...
No a každú chvíľu sa mi má narodiť synček, a ja som veľmi šťastná 😵 😵 😵

mia258
18. nov 2010

Prepáčte, že som sa vám sem takto votrela 🤐
Videla som, že ste sa bavili o zmenách priezviska. Nemáte ale skúsenosti s vymazaním (prípadne zmenou) mena otca z rodného listu? 😖

julinka2787
18. nov 2010

@mia258 no mám taký pocit, že to možné nie je. vymazanie určite nie, a zmena asi len na základe súdneho rozsudku s potvrdením iného otca ako uvedeného v RL.

filipal
18. nov 2010

kocky, zalozila som temu feministky, vo volnej diskusii 🙂 🙂 🙂 zapojte sa

ncora
18. nov 2010

@mia258 Ahoj zmenit alebo vymazat priezvisko sa da iba ked sa s otcom dietata dohodnete a on s tym bude suhlasit...tj vzda sa otcovstva a ked nebude suhlasit tak jedine na sud..ale nemyslim ze sud rozhodne v tvoj prospech ked sa otec o dieta zaujuma a nesuhlasi so zmenou....

ncora
18. nov 2010

Ahojte vsetky ako sa mate?..Dlho som tu nebola tak som prisla nakuknut co mate nove..... 🙂

mia258
18. nov 2010

@ncora @julinka2787 ďakujem za informácie

katka2808
18. nov 2010

@zahrika
ahoj zahrika, neboj sa, da sa ten porod prezit. napriklad ja som mala celkom dobry porod...
ja som mala vyvolany porod, tzn. dohodla som sa s lekarom na konkretny den, babatko bolo uz v 40. t., nemalo zmysel cakat. dala som si dvakrat pichnut aj epidural, ten druhy bol uz asi zbytocny... cele to trvalo asi 5-6 hodin, mne sa hned objavili /po injekcii ktora porod vyvolala/ kontrakcie opakujuce sa kazdych 2 a pol minuty, coskoro na to odtiekla voda /asi okolo 17.-18. poobede/, o 20. som si vypytala prvu epi, o 22. druhu, a malicky bol na svete o 22.40. tie bolesti nie su prijemne, ale naozaj pomoze asi len spravne dychat... pre mna samotne tlacenie problem nebol a vtedy ma uz nebolelo nic, sustredila som sa len na to, ze musim pocuvat /a to plati cely cas pocas porodu/ rady lekarov a sestriciek a silno tlacit. kricat nema zmysel a zbytocne si tym odcerpas energiu. zasivanie bolo trochu bolestive a neprijemne, ale dietatko uz bolo na svete 🙂 a ja som nabrala aj nove sily, aj som sa velmi tesila a bolo mi to uz jedno.
drzim ti palce, zvladnes to, aj ked budes sama, uvidis. 🙂 hlavne ti zelam, aby bolo dietatko zdrave a aj ty, samozrejme. 😉 bude to dobre. kazda ma strach, aj ja som mala, ale potom uz pride ulava, cloveku uz aj vadi take velke brusko, ze?

zahrika
19. nov 2010

@katka2808 Dakujem za povzbudive slova.... Snazim sa ukecat maminu aby bola so mnou, ale ona ma strach, lebo ona mala iba cisarske a boji sa ze ked ma uvidi trpiet, ze ma nebude vedet podporit, lebo bude trpiet so mnou... 😀
ale chcem ju ukecat, nech zazije spontanny porod...
No s tou epi si to mala asi hodne ulahsene, stale nad nou rozmyslam, ale odkladam to pre krajny pripad nudze.. snad to prezijem, ved podam hlasenie potom 😉

julinka2787
19. nov 2010

@zahrika prežili to kopy žien, prežiješ aj ty. ja som rodila bez epi a tu som. a to nebola žiadna rýchlovka. malinká ma potrápila, ale keď už bola vonku,tak sme si aj zasrandovali s doktorom a asistentkami.taká pohodová atmosféra. aj ma šili dosť dlho, takže času na kecanie bolo fakt dosť. 😀 ale presne ako píše @katka2808 tie drobné nepríjemné veci po pôrode už budú v pohode, lebo drobček bude vonku a budeš sa len tešiť. a ak maminka nechce ísť k pôrodu, asi ju radšej nenúť. aby nemala z toho traumu. 😅 ja som tam nemala nikoho a podľa mňa to tak bolo lepšie. aj ja som to lepšie niesla. viem, že keby tam bola sestra alebo mamka, tak by som bola asi viac rozhodená z toho všetkého a asi by som len plakala. 😅 to nevravím, že som neplakala aj tak, ale tak pôrod mi dal dosť zabrať a bola som už neuveriteľne vyčerpaná. moje dieťa sa ma držalo ako kliešť a nie a nie ísť von. ale o tom potom. porovnáme zážitky, keď už bude tvoj drobček na svete... 😀 😉 hlavne klídek a počúvať rady personálu.

zahrika
19. nov 2010

@julinka2787 no tohoto sa inac trosku bojim... pri mame som predsa len precitlivelejsia..ked tam nik nie je, tak sa clovek snazi drzat...nedaj boze aby ma niekto zacal lutovat.. konec 😀
Moja segra strasne chce ist k porodu..ona rodila min.rok, cize pre nu pohoda... a mama ta zas nechce... no sak uvidime...
nech je ako chce, nech to mam uz za sebou 😒

julinka2787
19. nov 2010

@zahrika veď to ľutovanie je najväčší problém. 🙄 tak vezmi segru, keď si to už odbila, nebude ťa toľko ľutovať. 😝 a neboj, dočkáš sa. ja som čakala ešte 12 dní navyše. to naťahovanie strašne ubíja... ale zvládneš to! a zachvíľku budeš doma aj s drobčekom. držím palčeky a želám veľa zdravíčka... 😉

risiacik255
22. nov 2010

kočky, nepríde vám tak niekedy, že je vám ľúto vášho dieťatka, že nevyrastá v úplnej rodine? mne tak párkrát až skoro slzičky vyšli, keď som sa pozrela na moju maličkú a ona sa šťastná smiala, a ja s ňou, a naraz mi, ani neviem prečo, jej prišlo tak ľúto, tak mi napadlo, až by sa to možno dalo nazvať strach z toho, či aj potom, keď to už bude všetko vnímať, bude taká šťastná...asi je to trápne, ale nemám sa teraz komu vykecať, tak tu vám...

martinka17
22. nov 2010

@risiacik255 len sa vykecaj🙂 Je to občas iné, ale pohoda. Okrem toh, dnes tak málo rodín vydrží pokope, že sa blbo budú za chvíľu asi cítiť deti, ktorých rodičia sa normálne majú radi, sme strašná spoločnosť, ach jajaa 😝

angie777
22. nov 2010

@risiacik255 presne to často napadá aj mna ☹ ze ako sa bude potom správať,ako jej vsetko vysvetliť a tak,bojim sa toho...

risiacik255
23. nov 2010

@martinka17 díki, veru keď tak nad tým premýšľam, máš pravdu, sme hrozná spoločnosť a bude to podľa mňa ešte horšie pre tie naše detičky 😖

risiacik255
23. nov 2010

@angie777 takže nie som na tom takto sama...veru aj ja sa toho bojím, budeme to mať určite ťažké, ale o to budeme silnejšie hádam...

martinka17
23. nov 2010

@risiacik255
@angie777 Nebojte, iste to zvládneme. To je už minimum a ktovie čo bude o 3 alebo 5 rokov, no nie🙂

angie777
23. nov 2010

@risiacik255
@martinka17 no ja sa bojim toho,ze mala ked začne viac vnimat a pytať sa,či sa vsetko neobrati proti mne,stretava sa s otcom,takze neviem,čo jej moze nakecat ked bude staršia ☹

risiacik255
23. nov 2010

@martinka17 pri tom, ako rýchlo ide doba, musíme sa len nechať prekvapiť 🙂

martinka17
23. nov 2010

@angie777 ja viem, že to bude ťažké, ale zase aj ty vieš povedať. Jednoducho sa asi s §ou o tom porozprávaš a vysvetlíš jej, čo sa stalo..tak aby pochopila...Ja nemám ten "problém",ale zase malý netuší, že existuje otec, pomaly si to začínam uvedomovať, že mu budem musieť vysvetliť nejako tak, aby pochopil, že čo sa stalo a prečo nemá otca ani len na víkend 😠

martinka17
23. nov 2010

@risiacik255 presne. Pred 10 rokmi ešte slobodná matka bola v podstate to poseldné, dnes je to skoro moderné, hlavne karieristky to často riešia takto dobrovoľne, lebo nemá čas randiť a online ju neoplodnnia 😀

angie777
23. nov 2010

@martinka17 este si to v tomto veku neuvedomuje? myslim teda tvoj synček.a nepyta sa?

martinka17
23. nov 2010

@angie777 zatiaľ nie, ani som nepostrehla, že by sa tomu čudoval. Asi aj preto, že on je denne s dedkom, chodia von, chodíme každé poobede k našim, od piatka večera sme tam do nedele večera....asi to berie akosi tak, že on má 3 rodičov, len spinkať chodí domov s mamkou...zatiaľ sa ale nejako čudne na chlapov nepozeral. Asi si myslí, že tiež majú dedka na prechádzke 😀

risiacik255
23. nov 2010

@angie777 moja Lenička má síce len pol roka, ale aj ja si už teraz robím starosti...teraz ju má otec na háku, čo som aj rada, len už máme návrh na súde a mám trochu strach, že potom sa bude zaujímať a ako ho poznám, samozrejme len preto, aby mne ublížil, nie preto, že mu na nej záleží....

@angie777
@martinka17 na druhej strane, snažím sa viac myslieť na pekné veci, užívať si mamičkovstvo, to je najdôležitejšie, no nie? 😉

risiacik255
23. nov 2010

@martinka17 tak to znie moc pekne...ja bývam u našich a Lenka má fakt najradšej zo všetkých dedka, aspoň mi to tak pripadá...dedko je teda aj u vás miesto otca? myslím, že to je aj dobré, no uvidíme časom 🙂

angie777
23. nov 2010

@martinka17
@risiacik255 my tiež byvame samé,ale často chodime k našim,aj cez víkendy.Vidim na malej,ze ked pride jej otec tak sa neteši tak ako ked vidi babku a dedka 🙂 zatial si ju neberie k sebe,len chodi k nam.ale Nelka ma teraz take mamičkovské obdobie,v kuse beha za mnou a cely den len mamiiiii,mamiiiiiii 😀 tak aj ked on pride,tak ani sa s nim nechce akosi poriadne hrat,ked ja vyjdem z izby,hned bezi za mnou.vidim na nom,ze ma nervy,ze za nim tak neide.ale bohuzial,sam si za to môze,vsetko si sposobil svojim spravanim.

andrejecka
23. nov 2010

tak ja vám poviem moj príbeh, tak ako väčšina z vás aj ja som zostala na dcérku sama,tiež som mala pochybnosti ako jej to vysvetlím ale nebolo treba, do 4 rokov každému kto sa jej spýtal na tatina odpovedala že nemá tatina, na druhú otázku že každý má tatina, odpovedala: som ti povedala že žiadneho nemám a basta. Teraz mám nového priatela už viac ako 2 roky, čakáme spolu baby a hlavné je že mu moja dcerka začala sama rozprávať tatinko.

martinka17
23. nov 2010

@angie777
@risiacik255
myslím, že @andrejecka to napísala presne tak, ako to beriem, nerieš, čas to vyrieši 😀

risiacik255
23. nov 2010

@andrejecka múdre dieťatko, o tom snívam, aby aj u nás to tak bolo, teda aby to tak vysvetlila na rovinu každému aj Lenička 🙂

@angie777 vidíš, to je super...teda z môjho pohľadu je to super, ja by som bola rada, ak si teda ex raz spomenie že je otcom, aby ho Lenka ignorovala, lebo iné si ani nezaslúži, chcel ju predsa zabiť... ja ti držím palčeky, nech vám to tak pokračuje a verím tomu, že to všetko bude dobré 🙂

@martinka17 máš pravdu, nemá význam to riešiť a hlavne sa stresovať tým...len keď ono to akosi na človeka samo príde a nechce odísť, také blbé chvíľky... ale presne tak - to, kvôli čomu som sa doteraz stresovala, sa vyriešilo pekne samo, nad moje očakávania, takže možno to tak bude aj potom 🙂

andrejecka
23. nov 2010

@risiacik255 neboj dočkáš sa , možno je to aj tým že som bývalého nikdy nespomínala, ona to tak cítila a preto sa nikdy nepýtala a teraz ked cíti že ju má niekto skutočne rád, tak pochopila že to je skutočný tatino a som velmi rada že to tak je