• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Kričíte na svoje deti?

20. novembra 2009 
Ahojte,chcem sa spytať či niekedy kričite na svojich drobcov,vedia vas poriadne vytočiť?No moj maly/9 mes./,je neuveriteľne živy...,nevie chvilu sedieť a hrať sa...Stale blaboce a driape sa tam,kde nema a kde mu zakažem-a vtedy nastane hyst.plač.V inej teme som pisala,že mame problem so spanim,vždy spusti strašny,ale naozaj príšerny plač.A vobec ho nenechavam sameho-chcem ho uspať na rukach,hladkam ho,ležkam pri ňom.napr.dnes-zival,stale si šuchal oči.Robila som všeko preto,aby zaspal-kludne.Ale on ma začal kopať,normalne sme zapasili.Tak ma vytočil,začala som kričať-teraz mi je to ľuto...Ale asi to bolo v afekte :frowning2:
25. sep 2008 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj, malokto to prizna ale mne sa to tiez uz staleo, samozrejme som to potom lutovala a snazim sa radsej nekricat ale dokolecka dokola jej vyvsetlovat ze to nesmie a uputat ju niecim
25. sep 2008 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
davidko...s tym spanim ti poradim tak...daj ho do postielky a chod prec z izby...bude sice plakat ale zvykne si... nasa mala sa snazila robit to iste ale 2 dni sme tak spravili a mame pokoj zaspava sama s medvedikom...malinky ta len skusa co si moze estre k tebe dovolit...ale ty si matka ty musis ukazat jemu ze nie teraz sa ide spinkat a teraz sa ide robit to...mali by ste mat rezim...sice to trosku trva naucit dieta ale potom budes len rada... a s tym krikom..nekric na maleho ...ale zdvorazni mu ze toto nemoze robit..
25. sep 2008 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no jasné, že kričím... :sweat_smile: ale väčšinou sa mi podarí hovoriť tak ticho, že decká spozornejú...zistia že sa niečo deje a je po probléme...
ale samozrejme sú chvíle, keď som doslovne uvrieskaná...hlavne na staršie :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
25. sep 2008 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Já už jsem taky párkrát zakřičela a to jsme menší.Ale někdy mi příjde,že to snad dělají schválně,že nás chcou vytočit.Myslím,že toto se stane každému a není to tak hrozné.Milujeme je,ale taky jsme jen lidi a máme jedny nervy :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
25. sep 2008 o 12:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
shela-my sme skušali aj to,že ho nechame sameho v izbe.To bol stale taky hystericky rev,že sa to nedalo počuvať.Už sme zufali...,hlavne ja-lebo v noci som stale hore a potom nechtiac vybuchnem.
25. sep 2008 o 12:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
davidko aj u nas bolo take obdobie, vtedy jej sli zuby, ja som bola totalne nevyspata a deprimovana, najprv som kricala po muzovi, potom aj na malu, ale preslo to. clovek si uvedomi a druhykrat sa dokaze niektorych chyb vyvarovat.
inac zdvihnem na klarku hlas, ak nic ine nezabera, lebo ona ma dokaze neskutocne ignorovat. dnes uz presne vie, kedy robi nieco nepovolene....
25. sep 2008 o 13:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
davidko a mne to pomohlo, ked uz mi stupal adrenalin k vybuchu, tak som odisla od nej, nechala som ju v postielke plakat a ja som sa vydychala, napila som sa vody a super to pamaha...pripadne obcas som poslala manzela
25. sep 2008 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Já už taky zařvala. Jsem někdy úplně zoufalá. Malá je strašně živá, plazí se kde nemá, vzteká se a nedokáže být ani pár minut v klidu. Všechno je baví jen 5 minut a pak se nudí a strašně řve (jako teď, už moc dlouho píšu :sweat_smile: ).
Radu nemám, ale vyplakat ho prosím nenechávej. Četla jsem, že malé děti nemají ještě vyvynutý mozek a nedokážou se sami utišit, takže pak usnou vyčerpáním. Můžou si v sobě vybudovat fobii z postýlky a nebo z odloučení od matky. Prostě je proti přírodě když dítě pláče a máma nepřijde. :frowning2:
25. sep 2008 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj u nas je to podobne...niezeby som kricala skor zvysim hlas a sprisnim ton....no ale niekedy sa inak neda....poviem jej ze Tamarka nono lebo prave rozhadzuje CD cka a ona sa zamraci a zacne po mne kricat no tak zvysim aj ja hlas....opica jedna drza mala :grinning:
So spanim je to aj u nas rovnako...tiez ju nemozem nechat vyplakat lebo ona sa hned postavi v postielke a tam stoji a ziape kym nepridem...urcite si sama nelahne a nezaspi :confounded:
25. sep 2008 o 13:14  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja zvysujem hlas, obcaj aj zakricim na malu, nakolko ona je tazko zvladatelna, hyperaktivna a vysvetlovanie u nej neplati. Ked ju okriknem, tak sa stiahne, lebo vie, ze to nesmie. Tiez sa musim niekedy kontrolovat, je to tazke pri malych detoch.
25. sep 2008 o 13:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked som videla nazov temy, hned som si v duchu povedala: ANO. Maly ma obdobie vzdoru a niekedy nie je dobre ani tak ani tak, a ked ho to chyti, tak zasadne chce nieco ine ako to, co ponukam. /Dnes - nie spinkat do posteleeeeee...na zeeeeeeeeem. Tak vravim, lahni si teda na zem, prikryjem ta a spinkaj. Urobili sme tak a o minutu - nie na zemiiiiiiiiiiiiiiiii.../ Kym nemal taketo sceny, tak som hlas v podstate na neho zvysovat ani nemusela :slight_smile:
25. sep 2008 o 13:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jojo, bohuzel se mi to uz taky stalo....proste jsem ujela...teda hlavne na starsi deti, na malou snad jenom jednou, ale ona chudak tak koukala a nechapala, ze jsem se hned uklidnila. Na ty si fakt nic nevezmu, nema z myho revu rozum.... :confounded: . A navic ty vycitky svedomi potom...... :unamused:
25. sep 2008 o 13:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Davidko, uplne koukam, ze jsi takove tema zacala....teda jako v dobrym, jo....protoze presne jak pise Danu, ne kazdy...nebo skoro nikdo si to neprizna a uz vubec ne "verejne"....ja OBDIVUJU klidne maminky, ktere vyjdou vzdycky s detma po dobrem. Samozrejme vim, ze by to melo byt vlastne pravidlo, ze by to tak melo byt a asi to tak i jde, ale ja jsem holt obcas nervak.....ach jo! Vsem maminam preju hodne pohody a sily :wink: .
25. sep 2008 o 13:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Maly nakoniec zaspal...a ked som si išla lahnuť aj ja,prave sa zobudil/ako keby mi to robil naschval/ :wink: Spal asi 15 min.A teraz mrnči pokial sa na neho nepozriem.manžel vidi,že už nevladzem,tak sa podujal,že maleho postraži,nech si lahnem.Ešteže prišiel skor z prace.Fakt som už strašne unavena.Maly nevydrži sekundu byť v klude.A stale mrnči,keď nie je po jeho :frowning2:
25. sep 2008 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
davidko, už som myslela že to len môj malý je taký a že len ja som najhoršia na svete a kričím po ňom.
Jakub keď má ísť spať spustí plač a čím viac je unavený tým je to horšie, nedaj bože ke´d sa mu chce spať a ja ho ešte obliekam, (napríklad keď ideme od niekiaľ domov, z návštevy a pod.), začne sa ešte aj plieskať.Každý na nás pozerá ako na debilov.Spí zásadne iba v káričke, a musím ho voziť hore-dole kým zaspí.V postielke jednoducho spať nebude, skáče, plieska sa,vreští.Už som skúšala ho aj nechať vyplakať,ale očividne má lepšiu výdrž ako ja. :unamused:Keď je hore, stále za ním behám,dávam pozor aby nespadol,lezie hocikam, všetko chytá a nevie byť v klude ani pri jedení.A keď sa toto neustále opakuje, tiež mi rupnú nervy, a nahučím tak,že mi až hlas preskakuje, ale čo si pomôžem nič.Potom ma to mrzí a plačem,že ako som na neho nahučala keď on je chúdačik ešte taký malý.
25. sep 2008 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mam pocit (hlavne v poslednej dobe), ze kricim stale... zatial len po starsom, martin ma este nema ako vytocit nastastie. a tiez s tym dennodenne bojujem a hovorim si, ze zajtra uz ani hlasok nezvysim a budem veci riesit inak, ale su chvile, kedy to nedokazem
25. sep 2008 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vlastne ma teraz napadlo, ze som dospela do takeho stadia, ze kricim aj po miuzovi, sice nie hystericky :grinning: , ale aj tak ma to se.e
25. sep 2008 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja kričím, ale zo zúfalstva. keď jej niečo 10x zakážem a ona furt najust bude robiť to čo nemá, tak nakričím, a sem tam dostane aj po plienke, ale to už musí byť. Potom je zrazu krotká a kľudná a mne je to ľúto
25. sep 2008 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja kricim :grinning: asi mi ta materska dovolena leze na mozek :confused: :grinning: :grinning:
25. sep 2008 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja tiež kričím, pretože mám pocit, že som neviditeľná :sweat_smile: proste ma úplne ignoruje, môžem mu 1000x kľudne povedať, nech to nerobí, nech ide ku mne a nič :astonished: najhoršie je, že keď niečo naozaj chce urobiť, samozrejme nejakú hlúposť, vyliezť niekam alebo niečo vziať, tak mu je jedno aj to, že kričím, proste musím prísť, nasilu ho vziať a to ho tak naštve, že plače, ako keby som ho drala z kože :sweat_smile: a jasnačka, že si podobne ako čerti furt hovorím, že už nebudem kričať, že budem pokojná usmievavá mamina, ale h... z toho....
25. sep 2008 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U mna to začalo v rduhom tehotenstve a ked začal chodiť do školy starší syn. Dokáže ma tak vytočiť že to až pekné nieje. A to nehovorím o manželovi ked má takú svoju chvílku, pripojí sa k synovi a mna chytá porážkový stav. A to som nezačala písať o tom ako obaja otvárajú 100krat chladničku a nič nevyberú, 100krat otvoria skrinku so sladkosťami a skonštatujú že tam nič nieje :stuck_out_tongue_closed_eyes: (tá skrinka býva väčšinou plná.) Možno sú to maličkosti ale mna to dokáže neuveritelne vytočiť. Asi to bude tým stereotypom. :grinning:
25. sep 2008 o 14:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
davidko, ja sa musim priznat, ze niekedy na svoje deti kricim, su dvaja, strasne zivi, hrozne vymyslaju, teraz maju este k tomu obdobie vzdoru (trva od roka, ale od dvoch je to take velmi intenzivne) a obcas veru na nich kricim, ked ma uz ozaj velmi vytocia, potom mi je to strasne luto, ospravedlnujem sa im a vysvetlujem, ze som nechcela, ale nahnevali ma, lebo ma nepocuvali, co som vravela

a ako pise petusko, tiez mam pri nich pocit, ze som neviditelna a nema, mozem vraviet 1000000x nieco obidvom a oni nic, proste ma ignoruju a to ma vie ozaj vytocit
25. sep 2008 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
grmitko: tak toto přesně zažívám se synem - absolutní ignorace!Milionkrát mu říkám - jdi se oblékat, uklid si to, pojď sem, neber to, zrychly trochu - a on? Absolutně mě má na háku. Až když zařvu jak tur,tak se uráčí poslechnout :unamused: Říkám si,že mě sousedé musí mít za uječenou hysterku,ale ono nic jiného nepomáhá. Taky je mi to líto,říkám si,že bych to neměla dělat, že bych měla být na kluka hodnější, ale když ty děti nás dokážou občas tak vytočit :angry: Ale stejně je milujeme :slight_smile:
25. sep 2008 o 15:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no fajn, takze nie som jedina, koho ignoruju :grinning: ... lenze najhorsie je, ze ten moj 3,5 rocny krpec sa obcas hra aj na rodicov, ma nejakych tych plysakov atd. a tych akoze nahlas vychovava a ludia, on presne vsetky tie hlasky do bodky a do pismena opakuje, co mu ja niekedy poviem alebo som len par krat spomenula a to ma minule az zamrazilo, ze na jednej strane sa tvari, ze ignoruje, mam dojem, ze ma vobec nepocuva a on to do seba pekne krasne vsetko nasava :pensive:
25. sep 2008 o 16:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
chcela som tym povedat, ze som si prave na zaklade tohoto uvedomila, ze sa musim jednoducho ovladat a zmenit uplne postoj a pristup, pretoze tie deti v tom vedomi vyrastaju a to co vidia a prezivaju v nich fakt zostava a presne kopiruju to nase spravanie a pristup k veciam a ludom...
25. sep 2008 o 16:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak ja sa priznávam tiež sem tam kričím ale to len preto že ja som nervák. ALe keď ma malá začne kopať tak to už musím trošku pokričať...
25. sep 2008 o 16:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jj,taky občas musím zvýšit hlas.Anička mě totiž ráda zlobí..myslím,že pokud to zůstane jen u toho zakřičeí,tak je to v pohodě :wink:
25. sep 2008 o 17:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani ja nie som :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile: dokonalá. Dcérka jeriadna čertica :sunglasses:
25. sep 2008 o 17:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: :grinning: :grinning: téééda :astonished:
No vidím,že většina maminek jsme stejné a křičíme a je pravda,že málo kdo to přizná.Ale já myslím,že je lepší zakřičet než plácnout takže já vlastně křičím skoro pořád,pak když malá spí tak je mi to líto a říkám si že už nebudu,no ale pak mě zas vytočí nějakým svým protestem a já začnu zas :unamused: .
25. sep 2008 o 18:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Davidko7 prečo ho proste nepoložíš do postieľky a necháš tak? veď keď ho budeš stále len ľutovať, chudáčik moj zlatý, tým plačom sa snad zadusí - no cvičí s tebou pekne. ked môj podotýkam štvormesačný synček začal skúšať moju trpezlivosť, stále mu nebolo dobre, stále nechcel takú a takú hračku, proste som mu povedala a dosť, dala do postieľky a reval a reval, až ho to jedného dna prešlo a ked uz na mne teraz vidí, že pôjde do postielky, tak je ako med. my uz nekričíme :slight_smile:
25. sep 2008 o 19:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok