• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Materstvo je pre mňa stres

20. marca 2009 
ahojte,
od sameho zaciatku som pri malej strese. Stale sme mali nejake problemy, s prisatim, chudnutim, s kolikami, s dojcensky strajkom, teraz s prikrmami - o prebdenych nevyspatych nociach ani nehovorim. Najnovsie nas caka vysetrenie v BA, a potom operacia... takze stres stres stres.
Minule mi skoro vyskocila z kocika, ked som sa s nou chystala na prechadzku, kym som sa zohla po deku tak uz bola na kolenach a chystala sa skocit rybicku na dlazku v chodbe - skoro som dostala infarkt... takze sa s nou teraz bojim chodit von... v sportaku mi pride skrcena a bojim sa ze jej je zima - vo vanicke byt nemoze...
Nechce papat prikmy, takze sa stale bojim, ci mi pribera, ci nie je hladna.
Desim sa tej 2hodinovej cesty autom do BA, lebo ona nechce cumlik a ked zacne plakat v autosedacke neda sa nijak utisit... neviem, ako ju budem v cakarni krmit... a desim sa tej operacie a pobytu v nemocnici...
proste je zo mna uzlicek nervov ... obcas ma napadnu divne myslienky, ako ze som na to vobec nemala davat, a ze nie som dobra matka a ze malu nevychovam dobre...
vsetko ma to ubija emocne, psychicky aj fyzicky...
pomaha mi aj manzel aj mama, ale cim viac sa mi snazia pomoct, tym neschopnejsia si pripadam...
Stale mi vsetci vraveli, ze casom to bude lepsie, ale prd... casom len pribudaju problemy a ja neviem, co s nimi a tiez, co so sebou :unamused:
16. mar 2009 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u2jana, to ma mrzi ze to mas take perne...skus vyhladat odbornu pomoc, mozno ta to psychicky postavi na nohy...nie je to ziadna hanba, nebola by si ani prva, ani posledna... drzim palce :dizzy_face:
16. mar 2009 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslim, ze je to tymi problemami-mas toho dost vela naraz...tie prve sme mali aj my-kojenia a koliky-az do konca 5.mesiaca. niekedy som mala pocit, ze by som malu najradsej odlozila u nasich aspon na 2 tyzdne taka som bola unavena a v depkach :frowning2:
dost mozne, ze mozes mat z toho vsetkeho uz unavovy syndrom. co je malej ked idete na operaciu?
mozno ze by ti pomohol nej. vikend-relaxacny bez malej. este kojis?
16. mar 2009 o 14:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj
u2jana..asi viem o com pises........pre zaciatok skus dake vitaminy...na stres je vyborny B-komlex a magnezium a celkom dobre pomaha...
a skus sa ukludnit a nenechat sa vyviest z rovnovahy malickostami :wink: napr.ten kocik a prikrmy.....


ked to je moc zle by som skusila odbornu pomoc ako radí norik :wink: ...ale nemusi to byt vzdy naj riesenie.....dvolezite je ze mas pri sebe ludi co ti chcu!! pomôct :wink:
16. mar 2009 o 14:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u2jana, mrzí ma to tiež som to prežívala pri prvej dcérke. Ale to bolo vtedy vekom, mala som 20, a aj tým že to je prvé bábo, nič nevieš. Ja som si pripadala že všetko robím dáko zle, že všetky myaminy to vedia okrem mňa. A vôbec som si to neužívla, práve naopak, každé ráno som sa budila s hrôzou že další deň pred nami. Ale mala som aj obrovské partnerské problémi. Malú som si začala užívať až od roka. Potom to už bolo super.
Ozaj by som ti poradila ísť k psychologovi, snád ti pomôže. Drž sa.
16. mar 2009 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jani, v strese je asi kazda mamicka pri prvom dietati. Je to pre kazdu nieco nove. Musis sa na materstvo pozriet aj s inej stranky, nie len tak, ze mas s malou stale nejake problemy. Aka operacia vas caka ? Neviem, aky mas kocar, ale ked das vanicku prec a da sa ti operadlo polohovat, tak si ho daj do pololezma a nebude mala skrcena. Viac ju oblec a nebude jej zima. Traky na uviazanie sa daju dat aj ked mas pod malou deku, len ich zpoza deky vyber a malu zapni a ta deka ju akoby obmota. A prikri ju este jednou. Ked sa bojis, ci ti pribera, tak si ju pravidelne vaz. Ako sestmesacnej by jej malo stacit tvoje mliecko, ak kojis a na obed dve - tri lyzicky prikrmu. Ta cesta autom je hrozna. Neviem kedy mate byt v Ba, ale snaz sa ist tak, ked ti ma mala spat , aby prespala. Dufam, ze nepôjdes sama. Ked bude mala hore, tak ju zabavajte. Viem, ze je to tazke, my sme cestovali tri hod. maly mi z toho prespal 1,5 hod. a zvysok preplakal. Treba si urobit prestavku a troska sa prevetrat. V cakarni ak kojis, tak kludne malu nakoj. Neni si neschopna !!! Kazda mame nejaky problem.
16. mar 2009 o 14:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja som si malu uzivala az od roku. dovtedy sme mali kopec stresov.
16. mar 2009 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
norik... ja nemam cas ist ani k zubarovi a nie este hladat odbornu pomoc pre seba.
susik... nekojim uz odkedy po prvom mesiaci schudli 300g a skoncili v nemocni s infuziou v hlavicke, teraz nas
nas operacia rozstepu makkeho podnebia... uz chcem aby to bolo za nami... absolutne si neviem, predstavit, ze zas budem z malou v nemocnici... pripadam si uplne neschopna, vecer ju kupeme vzdy s manzelom, neviem, si predstavit ako ju tam budem kupat sama, ona mi vylieza s prebalovacieho pultu ked ju chcem len prebalit... a este k tomu ta operacia...
ja viem, ze musim byt silna, aby som nestresovala malu, ale fakt neviem, ako to mam urobit...
16. mar 2009 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj
Aj ja viem o com hovoris. Nie kazda matka si je to ochotna priznat na rovinu ale myslim si ze kazda z nas ma obcas cierny den alebo aj tyzden ci mesiac. Ak je to uz moc zle moze ist aj o poporodnu depresiu ktora sa vraj moze vyostrit okolo 6 mesiaca co by sedelo.
S tou cestou do BA ti mozem poradit. My chodime do BA (pre nas to je tak 3,5hod) v takom case ked by maly mal spat. Na zaciatok ho kojim v autosedacke- skrupinke za jazdy. Potom zaspi alebo ho uspavam beznym sposobom ( u nas hladkanie po ockach a spievanie - v mojom pripade strasne falosne ale jemu to nevadi).
16. mar 2009 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u2jana aj ty si len clovek. Uz len to ze ta to trapi znamena ze malu milujes a to je absolutny zaklad matrestva.
16. mar 2009 o 15:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked ta to potesi aby si vedela ze niesi jedina matka v strese...ja som v strese uz 10mesiacov....a to mám druhe dieta...pri prvom by ma nnieco take ani nenapadlo :unamused: ale co uz ........
az teraz sa postupne ako tak ukludnujem a dostavam do normalu :wink:
16. mar 2009 o 15:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jani , vidim, ze nekojis, ale neboj, tam budu sestricky ochotne, urcite ti prihreju mlieko. A nemas nejaku kamosku , ktora ma tiez babo ? To je taka najlepsia psychycka pomoc.
16. mar 2009 o 15:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
úprimne, ja som si tiež začala Sáru tak naozaj užívať až v roku...veľa problémov sme nemali, ale nejaké sa nájdu vždy. Ja by som ti odporučila Sedatif PC na upokojenie (sú to homeopatiká, takže žiadne obavy a prípadne ich môžeš skúsiť dať malej na cestu), malú pekne preveksluj do športového kočíka a poriadne ju zapásaj... so zvyškom si asi budeš musieť poradiť sama, ale verím, že je toho na teba veľa...
A pomoc manžela a matky je predsa super a rozhodne nie dôvod na to, aby si sa cítila neschopnejšia.. ja by som bez manžela skončila v blázinci už dávno :wink:
16. mar 2009 o 15:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj u2jana, mame s dcerami obdobne problemy, pozri, moja mala nepriberala, nechce cumel, odmieta prikrmy a o mesiac ideme do nemocnice na zakrok pod narkozou. Co uz,toto prejde a ja viem,ze bude lepsie, toto je uz moje 2. babo a tak viem,ze zhruba po prvych narodkach sa uz veci tocia k lepsiemu, dieta sa nauci chodit,lepsie jest, bude s nim uz aj sranda..
Akukolvek pomoc ber, to neznamena,ze si neschopna predsa :wink:
16. mar 2009 o 15:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No u2jana, my sme na tom podobne, tiež máme od narodenia problémy a to je moj druhý syn, prvý s ním to bola prechádzka ruž.sadom v porovnaní s tým, čo máme teraz. Aj my sme mali problém s prisatím, popri tom stále plakával, bol a je dosť nervózne bábo, neurologické vyšet.sme mali diag.hypertonický syndrón - teraz už je v normále, ale všetko ma to strašne stresovalo, psychicky som bola úplne na dne a to ma manžel nepodporoval, iba vyčítal, že nič nezvládam a malý je pri mne nepokojný, no a potom nám nastlali problémy s kojením, totálny bojkot a nechcel ani UM, tak sme boli v nemocnici ale 3x a nepomohlo. :frowning2: Doteraz nepapá, ani nepije a keď tak málo, sme na sonde a to je len stres.Tiež sme boli v BA na Kramároch, vtedy mal 5,5 mes. a zvládli sme, museli sme, boli sme tam 3 týž., tak neboj zvládnete aj vy. :slight_smile:
No a vyhľadať lekársku pomoc pre mňa?Kedy?Nemala som čas na základné veci -domácnosť, druhý syn, taký bol náš malý ozaj zlý a toľko času vyžadoval. Moc krát som sa doplakala od zúfalstva, vykričala, ale nikdy ozaj nepomohlo. :cry:
A teraz keď je väčší je to trocha lepšie, pomaly sa to unormálňuje, ale ozaj pomaly.
A aby som nezabudla, mne malý vyskočil z chodítka, v nestrážený okamih. To bol stres, narazil si noštek - trocha aj krvácal. Od vtedy v chodítku minimálne a keď , tak ho stále sledujem .
A poradím ti homeopatiká - Sédefit PC, brala ich aj kamarátka, ktorá kojí, takže sú úplne bezpečné. Možno pomožu.
Tak ti držím palce a hlavne malej v nemocnici, nech všetko dobre dopadne. :wink: :slight_smile:
16. mar 2009 o 15:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vidis kolko nas je s podobnim problemom......
urcite skus b-komplex,magnezium a aj ten sedatif-pc...nic s toho ti neuskodi,nieje to navikove a urcite pomoze!!!!!!proti tomu stresu :wink:
16. mar 2009 o 15:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
este som chcela: poznam kopec matiek, ktorym dieta zletelo z kocika, postele, choditka...moj syn tak vrazil hlavou do pracky,ze skoncil na Kramaroch na CT mozgu. Tomu sa nevyhnes proste, urazom..to je sekunda. Treba mat oci na stopkach v tomto veku..dnes uz ked sa moj maly treskne, len zahlasi: Tomasko dreveny :grinning:
Neboj, bude lepsie :wink:
16. mar 2009 o 15:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
paula to je pekné...máme takmer rovnako stare deti a sme z toho isteho mesta :slight_smile: :slight_smile:
16. mar 2009 o 15:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
diky baby, ja viem, ze su tu maminy s ovela vacsimi problemami ako su tie moje, ale toto je maximum co (ne)zvladam... som uz tak frustrovana, ze si neviem, predstavit, co tym uzivanim materstva myslite...
fakt neviem...

teraz pre zmenu nechcela ani mlieko, ani poobede a teraz pokupani horko-tazko...
u nas je to proste boj...

paula: aj ti prisli na to preco nechce papat?

no nic, idem pozriet tie prasky co ste mi poradili, nieco z toho mame asi doma.
16. mar 2009 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u2jana, nám neprišli nanič, prečo nechce papať a piť, jednoducho sú také deti, musia z toho vyrásť :frowning2:
A je naozaj viac takých detí, ktoré vymýšľajú, síce menej tých ako náš, ale čo už.......
Neboj aj ty si raz vydýchneš a uvolníš sa, chce to čas.....

Amatula, nie sme priamo z TN, sme z Dolnej Súče, ale veď je to na skok...
16. mar 2009 o 20:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulka, je to normalne. viem o com hovoris, malo mlieka, koliky, zacpy....maly 5mesacny vyskocil z lehatka, leteli sme na pohotovost nastastie ok...v hlobokom kociku posledny mesiac len na bruchu nastastie bolo teplo ale iba tak tam vydrzal ze kukal von 5 a pol mesacny sup do sportaku v smere jazdy a bol pokoj :slight_smile: co sa spania tyka do sedem mesiacov katastrofa, od sest mesiacov ale uz spaval aspon v vlastnej izbe takze som sa mohla zase v posteli zacat aj hybat bez toho aby sa zobudil. po siedmich mesiacoch spime!! kniha kazde dieta sa vie naucit spat tak na tu nedam dopustit maly spi od osmej do siedmej durch a ja si vecer mozem citat a vratil sa mi spanok je to sto a jeden co sa pohody tyka!! to magnezium stopro skus!! je to telu vlastna latka velmi pomoze na nervy! co sa kupania tyka podla mna mrhate energiou ked ste tam dvaja nechaj to na muza ty vtedy chysta mliecko a oddychuj. dajte ju do velkej vane, troska vody malu na brucho bude stastna :slight_smile: skusajte sa rezimovat hrozne to pomaha u nas sa to pomaly vyvrvbilo a teraz mame obaja urcite istoty. tiez skus rozne detske aktivity cvicenie, plavanie, hernu aby sa mala rozptylila a ty si pokecala s maminkami. co sa autosedy tyka pozname tie revy je to na zaludocny vred, naozaj treba ist vtedy ked ma spinkat. ked neberie dudlik skus aspon plienku do ruky alebo cosi dake hracky povesaj co hraju... co sa jedla tyka tu som bezradna, toto jedine nas netrapi uz nas ani nezapeka a malemu chuti..treba asi len skusat rozne chute a konzistencie, my sme naknie cmaleho aj na cistu vodu naucili hoci nechcel.....straaaasne drzim palce...odporucam sem tam vecer vypadnut ist si zacvicit alebo na pivo....treba byt aj trosku sebecky inac sa to neda zvladat!!! urcite sa to casom zlepsi!!! drzim palce. ak by si chcela tu knihu mam ju v maily mozem poslat.... pa j
16. mar 2009 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte. neviem č iso svojím príspevkom pomôžem trošku ukľudniť- ja som od narodenia bola tiež také dieťa čo nechcelo nič jesť -najprv mlieko, ledva do mňa niečo mama dostala, ak vôbec aj z toho som polku vygrcla :grinning:
dnes už jem :grinning: , ale celé detstvo som toho veľa nenajedla, napriek tomu som bola vždy zdravá, aj v škole mi to išlo :grinning: . Mama sa so mnou s tým jedením veru natrápila- dodnes spomína.
Ale na druhej strane chápem aké stresy mohla mať. Mňa ide poraziť ak mi moje zrazu nezjedia zvyknutú dávku- hoci by som mala vedieť, že to je proste od zubov (teda u nás kvôli tomu zvykli štrajkovať).
u2jana, paula- prajem vám aby toto stresové obdobie prebehlo čím skôr- lebo je to "len" jedno obdobie, bude lepšie :dizzy_face:
16. mar 2009 o 21:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ako vidim, TN je akesi depkove miesto :grinning: :grinning: :grinning: aj ja sa pripajam :grinning: :grinning:
Vazne, aj ja som na tom podobne, ale nechcem si to priznat, len tu vam to prezradim,
prve dieta som ani nevedela, ze ho mam, jedlo, spalo v noci, vyvijalo sa pekne podla tabuliek, jedine co bol problem, ze nechcela lezat v kociku a hucala... :angry:
teraz mam o 11 rokov viac ako vtedy, dietatko je vytuzene, ale akosi som stale v strese, stale mam pocit, ze som unavena, nezvladam a neuzivam si materstvo, som na vsetko stale sama, mama k nam nechodi, svokra je uz starsia, manzel ma pracu.... a ja dve deti na krku... :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Inak, vonku sa tvarim ako hrdinka, pred vsetkymi znamymi, ale doma....stale musim vsetko zvladat sama, maly s budi na kojenie v noci, cez den papakazde 2 hodky, potom vracia, utieram to po nom, prezleciem jeho, seba,
kaka,prebalim, prezleciem, dam prat, nechce by ani na chvilu sam tak ho nosim, ked ho polozim, tak len mrnka a krici....stale sme vnutri v byte, raz za den von rychlo poprechadzat.....
ale pripisujem to aj tejto zime, stale je tak odporne, ine nic ani nepoznam pocas materskej.
Nadejam sa, ze ked pride jar, tak hned bude lepsie, bude sa dat chodit nadlhsie von, zacne papat aj nieco ine okrem mojho mlieka.....
no drzme sa, snad sa to zlepsiii :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink: :wink:
16. mar 2009 o 21:29  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte mamicky no ja mam 11mesacneho synceka a strasne som sa na neho tesila vsetko bolo take krasne az ked sme prisli domov z porodnice a ja som zostala sama s malim babetkom no to bola katastrofa
16. mar 2009 o 21:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
16. mar 2009 o 21:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja uz som bola taka vystresovana, ze ten stres mi presiel do akehosi stavu kludu s trochou lahostajnosti:slight_smile: my mame tiez stale nieco... najprv som nemohla kojit, tak som musela odsavat, maly nechcel ani prso ani flasu, tak mi proste nejedol, od narodenia mame pravidelne kazdy mesiac zapal mocovych ciest a kazdy mesiac nove ATB, caka nas preto narkoza a obriezka :frowning2: no furt daco. ale naucila som sa, ze treba proste vypnut ked uz je najhorsie, sadnem, nalejem do seba pohar vina alebo piva a hotovo. tiez som s malym sama, rodina daleko, takze som si naucila manzelika, ze vecer uspava on a ja mam leharo
16. mar 2009 o 22:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, no, ono je to tak, ze je to asi vec psychiky kazdej z nas a treba isto aj trochu "lahostajnosti". My mame po desiatich rokoch vytuzene babo a ked sa maly narodil, tak manzel mi povedal, ze ma inu a opusti nas, lebo kvoli dietatu so mnou zit nebude. Bola som na dne, ale uz je to lepsie, proste som si povedala, ze takto to ma byt - to ma posilnuje - staram sa o maleho sama, kedze rodicia ziju 500 km odo mna, ale stale si poviem, takto to ma byt, rozdycham to a zijem z dna na den. Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byt este horsie. A tiez si uplne neuzivam materstvo, ale ked sa maly usmeje alebo urobi nejaky pokrok, tak si to chcem zapamätat na horsie casy. Aj mne pomohli homeopatika, ked som na tom bola najhorsie.
u2jana - nezamyslaj sa nad vsetkym prilis, nerozoberaj v hlave to, ze aka si matka (lebo kazda je najlepsia na svete), preco sa stalo to a to, preco sa to stalo tebe atd...--- lebo to nepomoze.
Kazde rano (hoc unavena) vstan, pozri sa von oknom, usmej sa (hoc nasilu) a povedz si - dalsi den pred nami a ja uz budem optimistka (hoc ti to vydrzi len pol dna, ale povedz si to kazde rano).
Drzim vsetkym maminam prsty.
17. mar 2009 o 07:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to sedatko čo radi bibianka je fakt super pomoc. my ho použivame asi od 6 mesiaca.
17. mar 2009 o 08:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, klobuk dole pred vami!
paula80, mas moj plny obdiv!!!
jani, viem, ze je to tazke, kazda zena si prejde starostami, smutkom, bolestou...o to viac je to znasobene, ak sa stane maminkou. Mat dietatko s problemami - kto by nemal aj problemy sam so sebou!!!je to - zialbohu - prirodzene - a zatial si to materstvo ani uzivat nemozes...bola by si divna...moj malicky je nastastie zdrave babo, i ked v porodnici sme boli namiesto 4 dni dva tyzdne - odbudli sme si novorodenecke krce so zastavou dychania...a ja som kvoli stresu pomaly ale isto v kratkom case stratila mliecko...
ale to len na okraj...velmi drzim palce, nech sa to zlepsi a nech sa mozete tesit zo zdravia a z kazdeho dna!
17. mar 2009 o 09:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte maminky, tak ja vám torchu dodám nádeje, že nieste v tom sami. Ja som sa konečne po troch rokoch dočkala vytúženého bábatka.Pred troma rokmi sme stratili dcérku, porodila som ju mrtvu v 39tt. Takže teraz by som sa mala radovať a tešiť z toho, že mám krásne a zdravé bábetko a ja namiesto toho prežívam depresiu. Nemám s nim žiadny problém, všetko zvládam, nemám žiadny strach zo starostlivosti, nie som sama, mám podporu v rodine a perfektného manžela a aj napriek tomu plačem a plačem...mám návaly tepla a triašky, bojím sa že to neprejde, potom začnem trpieť nespavosťou..tieto stavy mi bránia úpne si vychutnávať každú chvílu s babetkom, pretože tej sprostej hlave nedokážem rozkázať...proste sa cítim nanič a potom nemám z toho takú radosť. Po porode som sa v nemocnici zosypala, potom som fungovala doma asi tri dni v pohode, potom sa to vrátilo. Navštívila som psychiatričku, užívala som týžden Citalec a dostala som sa do formy. Pomyslela som si, že je to už preč a po troch týždnoch sa mi tie stavy opat vrátili. Zase beriem lieky a čakám, kedy to prejede..sú to hnusné stavy, bojujem s tým všelijak...prechádzkami, športom, ale najviac mi pomáha rozhovor...lenže nemám tu takú kamarátku, ktorej by som sa mohla dennodenne vyplakávať na ramene a ona by mi stále donekonečna opakovala že to prejde.. je to následok predchádzajúcich zážitkov a stresujúceho tehotenstva..všetko si to uvedomujem a aj napriek tomu si nedokážem pomocť...hormóny sú hormóny...my ženy si musíme vyžrať všetko do dna..takže maminky, musíme len vydržať, ono to fakt prejde, ja si to tak hovorím, i ked by som bola radšej, keby mi to hovoril niekto iný.. :unamused:
17. mar 2009 o 12:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u2jana ten stres si vyrabas ty sama...
ak som spravne pochopila uz nekojis, tak sup vybav si niekoho na strazenie a na par hodin chod s kamoskou na kavu, alebo si len dobre pospi... :wink:
17. mar 2009 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok