Materstvo je pre mňa stres

u2jana
16. mar 2009

ahojte,
od sameho zaciatku som pri malej strese. Stale sme mali nejake problemy, s prisatim, chudnutim, s kolikami, s dojcensky strajkom, teraz s prikrmami - o prebdenych nevyspatych nociach ani nehovorim. Najnovsie nas caka vysetrenie v BA, a potom operacia... takze stres stres stres.
Minule mi skoro vyskocila z kocika, ked som sa s nou chystala na prechadzku, kym som sa zohla po deku tak uz bola na kolenach a chystala sa skocit rybicku na dlazku v chodbe - skoro som dostala infarkt... takze sa s nou teraz bojim chodit von... v sportaku mi pride skrcena a bojim sa ze jej je zima - vo vanicke byt nemoze...
Nechce papat prikmy, takze sa stale bojim, ci mi pribera, ci nie je hladna.
Desim sa tej 2hodinovej cesty autom do BA, lebo ona nechce cumlik a ked zacne plakat v autosedacke neda sa nijak utisit... neviem, ako ju budem v cakarni krmit... a desim sa tej operacie a pobytu v nemocnici...
proste je zo mna uzlicek nervov ... obcas ma napadnu divne myslienky, ako ze som na to vobec nemala davat, a ze nie som dobra matka a ze malu nevychovam dobre...
vsetko ma to ubija emocne, psychicky aj fyzicky...
pomaha mi aj manzel aj mama, ale cim viac sa mi snazia pomoct, tym neschopnejsia si pripadam...
Stale mi vsetci vraveli, ze casom to bude lepsie, ale prd... casom len pribudaju problemy a ja neviem, co s nimi a tiez, co so sebou 😒

zuzana581
17. mar 2009

Ahoj. Ja by som ti tiež odporučila trošku od malej vypnúť. Chodiť občas bez nej na nákup, alebo len tak na kávu, ale hlavne sa od nej trošku odreagovať. Ani tak nie od nej, ale od toho "stresu" ako si to nazvala. Prežili sme to asi každá. Niektorá menej niektorá viac a ver, že časom to bude naozaj lepšie a pri druhom dieťati si povieš, že "načo som bola taká vystresovaná, šak to nič nie je 😉 .

elizabeth453
18. mar 2009

u2jana....tak viem o com hovoris,,,,ja mam stres uz skoro rok...a to som sama v zahranici bez pomoci, as malou som bola v nemocnici dvakrat., za dva tyzdne ideme na tretiu//.tiez operacia razstepu//,,,a este k tomu ani anglicky poriadne neviem...priatel tam bol somnou len do vecera do 18. potom ho povinne vydodili...a bola som tam sama sama sama
a este kt omu mala je hyperaktivna, trpi nespavostou...priatel od rana do vecera v robote, vsedne dni aj vikendy.... vnutry byt nechce, ked neide von tak len mrauci, a tu vacsinou len prsi...nemam ju komu dat postrazit...ale snazim sa nestresovat, lebo cim som nervoznejsia a vystresovanejsia, tak aj mala je viac umraucana...
sa len upokojujem, ze za dva meisace ideme domov a dufam, ze bude lepsie a z toho vyrastie...lebo zo mna bude za chvilu len kopa nervov...
😒

zuza.m
18. mar 2009

u2jana si vyčerpana a nevyspata ktomu trocha detskeho plaču a už je depresia ako vyšita.nesmieš sa stresovat z takych maličkosti.teš sa z nej ved si šikovna mamina.už len to že si ju vynosila a porodila je dokaz toho že si to zvladla že si silna a dokažeš sa o nu postarat aj bez manžela .nie si jedina ktora sa boji kupat svoje mimmi.maš ešte čas na to aby si si to predcvičila bez manžela do nemocnici.ono to nieje nič zložite neboj sa.a že ti chce ujist z prebalovacie pultu.ja sa z toho velmi tešim a že ti skoro vypadla z kočika??vved to su krasne pokroky na ktore každa mamina taaaaak dlho čaka..nesmieš to brat za tarchu že si neschopna že ti skoro padla ,lebo sa zničiš.velmi sa sleduješ a si na seba prisna a velmi kriticka.pekne sa uvollni a ono to pojde samo je to tvoj dar materinsky cit predca.držim ti palčeky a nekritizuj sa ved maličkej chceš to najlepšie.

jahodka11
18. mar 2009

zuzka-pekne si to napisala....veru, ani ja to neviem brat z tej lepsej stranky....hned sa na to pozeram, ze co sa vsetko mohlo stat ...atd....a ako pises, to, ze skoro vypadla z kocika je vlastne pokrok...uz sa len naucit to tak brat...ja som tiez na seba strasne kriticka...akosi si nemozem pomoct....podla mna uz aj to pocasie nas trosku vsetky unavuje a na nalade nepridava 😖

zelmirka1
18. mar 2009

ja si myslim ze u2jana potrebuje nielen povzbudenie ale hlavne pochopenie ze je normalne ze sa citi vystresovana a ze mnoho zien sa citi podobne,
nie kazda mamina si dokaze od zaciatku matersku uzivat a byt v pohode, aj deticky a problemy s nimi mozu byt rozne. Ja sa sice takto necitim ale chapem ju pretoze mne napr. vadi ako mi kazdy stale opakuje uzivaj si to, ved materska je krasna, musis byt v pohode a stastna...som stastna velmi ale narocne to je tak si dovolme byt niektore dni v pohode a niektore dni vystresovane to predsa patri k zivotu.

stvura
19. mar 2009

Drz sa kocka a vobec si nepripadaj ze si nemozna! Casom to bude nie lepsie, ale ine. Mas vyhodu ze ti s malou pomahaju a nie si sama...vsetky nehody a zle veci si netreba brat k srdcu a hlavne troska vypnut. Velmi pomoze stretavanie sa s inymi mamickami a dietatko je na navstevach alebo s navstevami ovela lepsie, to mi ver. Mi absolvujeme asi 2x do tyzdna nejake vyletiky, maleho to velmi tesi. Skus este vyskusat pobyt v materskom centre ak ho mas niekde pobliz, to je tiez super.

zuza.m
19. mar 2009

zelmirka1 materska je naročna ,hlavne je to niečo nove čo sa prave učiš.preto to tak stresuje.deti plaču a to matku velmi ubija lebo nevie čo robit.ja som to mala to iste maly maval koliky ale celodnove ked bol hore len plakal ,nie plakal doslova reval ako by ho z kože drali.ja som plakavala snim .mama mi pomohla prvy tyžden,muž chodil na 3 až 4dni preč z tyždna.pomahala mi svokra.ale tak že som z nej bola vystresovanejšia.tak som si povedala dost a staram sa radčej sama.malemu zistili alergiu na BKM a laktozu .tak že po 2mes.mu zistili pričinu kolik a bolo lepšie.dovolim si snim ist na 3hodiny preč z domu kde sa stretavam aj s inymi mamičkami a velmi to pomaha.aj ako pisala stvura ist na navštevu .dieta je ovela spokojnejšie ked pozoruje nove prostredie novych ludi ako ked je doma.prideš na ine myšlienky zasmeješ sa ubehne ti čas.ziskaš nove skusenosti a podobne veci.a potom si štastna.

jahodka11 mne včera skoro vypadol z hojdačky ,je mi jasne že ho tam už nemožem mat bez dozoru ,tešim sa že nevypadol ale vobec ma nenapadlo že by som koly tomu bola zla matka keby aj vypadol..ono take nehody sa stavaju,, deti nevedia predvidat tak že tych urazov ešte bude a skor ked sa naučia chodit.tomu sa jednoducho neda vyhnut.preto to netreba sledovat čo všetko sa mohlo stat.treba si povedat jej ešte že nevypadol,ešte že sa neskotulal super moj maly(a) sa už vie pretačat a stavat sa na kolienka.to su krasne pokroky ,keby ich nerobili tak ich musite cvičit vojtovkou a podobne.a zase by ste boli neštatsne.

je to naročne ale treba trošku vypnut ist medzi ludi a prist na ine myšlienky.ja som bez maleho bola len jediny den zo zdravotnych dovodov.ale inak som snim odrana do rana a často krat len sama niekolko dni a presto všetko som štastna že som na materskej.

tulipka
19. mar 2009

ahoj u2jana, chapem ako sa citis, tiez tym prechadzam, ale na druhej strane kazdy den mi dcerka urobi niecim radost, a vtedy sa mi zazenu vsetky chmary...ma takmer 7 mesiacov, a tiez sme boli v ba na operacii razstepu - zatial len pery (ma razstep pery a kusok podnebia). ak ides do ruzinova, nemas sa coho obavat. taktiez som bola vo velkom strese ako to zvladnem, mala je navyse od narodenia placliva...ale dalo sa to, sestricky boli ozaj ochotne, pomahali s krmenim (tiez umele), s kupanim, stacilo zazvonit ze nieco nezvladam...a to musela mat malicka zviazane rucky aby si peru nerozskriabala, takze si vies predstavit ako mi bolo ked som ju videla trpiet...no a s krmenim to iste, papame habermanovou flasou, lebo inak jej to nejde (skuste aj vy), a ako hovorim tiez je velmi ziva, stale nieco vymysla...ale vzdy si poviem ze radsej nech vymysla, ako by mala lezat, v tehotenstve sme mali totiz rozne prognozy:( tak sa to snaz troska vidiet z inej stranky, a ako pisali aj ostatne, najdi si chvilu len a len pre seba...najlepsie pospat alebo dat si vanu. ver ze pomozu. mne pomaha iba mamina a aj to len raz do tyzdna, ale aj tak si to cenim a vtedy sa snazim zrelaxovat ako sa da. ver ze to prejde, vsetko postupne zvladnes🙂

zelmirka1
19. mar 2009

zuza.m
ja som to myslela trochu inak, ja sa necitim vystresovana ako u2jana, chcela som len napisat ze kazdy jej tu radi
urob to, chod von, na navstevu, daj maleho postrazit, uvidis bude to lepsie a tak...a ja som chcela aby proste vedela ze to nie je nic cudne ked sa citi zle a ze ma na to pravo lebo materska je naozaj narocna. Ja sa tiez stretavam s inymi mamickami, niekedy mi postrazi mamina aby som si oddychla aj ked len na chvilu lebo kojim, teraz sa chystam na baby plavanie a aj manzel mi pomaha takze je to v poho...da sa urcite najst vela sposobov len zo svojej skusenosti viem ze ked ma clovek depku a kazdy mu radi urob to a bude lepsie, neprispustaj si to tak to nie je take lahke. Niektore nalady potrebuju najskor pochopenie, uznanie, precitenie a az potom riesenie.

zuza.m
19. mar 2009

no každy jej radi to iste lebo to naozaj pomaha.ja viem že kolko krat som už mala slzy na krajičku a zbehla som susede a hned bolo všetko lahšie.aj ked som si prednou poplakala.ona ma utešila pochvalila mi maleho a hned mi bolo lahšie.ja som zase 150km odstahovana od mojho domova tak že to mam oto tažšie že ani sestra ani mama mi nemožu pomoct len svokra a to je take cudzie..ale tie prechadzky a rozpravanie s druhymi mi moc moc pomohli.aj ja som bola s malym v nemocke ale sestričky su fakt mile oni su tiež ludia a ked vidia že mamine nieje moc dobre tak su o to ustretovejšie.jednym slovom treba druhe myšlienky lebo ked bude stale mysliet len na to aka je nešikovna aka je nemožna tak sa bude zožierat ešte viac.a myslim ýže zbytočne určite je dobra maminka.

u2jana
autor
19. mar 2009

ahojte
dakujem baby, za rady a odpovede.
ja som uz bola na tom tak blbo, ze mi trochu pomohlo uz len to, ze som to napisala.
snazim sa to brat trochu s humorom sebe vlastnym (manzela som dnes poslala kupit magnezium, ako ste mi tu niektora radila, a ked sa pytal, co kupi, ked nebude, tak vravim, zober trochu valia 😀 take ociska chudacisko na mna vytresil - a to nie je na predpis? )
no aspon som sa trochu pobavila
a navyse mi tu dnes bola pomoct aj mamina - fakt som vdacna, ze byva nedaleko.

kili
19. mar 2009

u2, ty máš proste povahu, že si všetko moc berieš, moc riešiš. ťažko ti takto povedať, že sa musíš uvolniť, to ti nepomôže, lebo toho nie si schopná. ja tiež myslím, že by si mala navštíviť odborníka, len tak pokecať, poradí ti, povzbudí...
ja som zas flegmoš, mne keby dieťa skoro vyskočilo s kočíka, tak mi na sekundu stúpne tep a potom to už radšej neriešim a na budúce si dám lepší pozor. revúce dieťa ma tiež nejak nevyhodí z rovnováhy a neviem, či to ich ukludní, ale oni skoro nikdy neplakali, len keď fakt bolo treba 🙂. takže skús, keď ti plače, drž ju, nos, ale inak ju nijak neukľudňuj, proste sa s ňou prechádaj, ako by sa nič nedialo.
a k tomu chodeniu von, kúp si také traky, ako boli kedysi na kočíkoch, ešte to existuje, no a budeš kľudnejšia 😉
nad príkrmamy sa vôbec nezaťažuj, koľko zje, toľko zje a zvyšok do koj.

kili
19. mar 2009

aha, teraz som sa dočítala, že už nekojíš, no tak nič.

ilduska14
19. mar 2009

kili aké traky myslíš,ja niečo také potrebujem.kde sa to dá kúpiť.trošku od témy,ale také niečo zháňam. 😉
u2jana,materstvo je poriadna makačka.ja som si to tiež zidealizovala a potom bum.niekdy mám aj ja chuť malú capnúť po zadku,dať do postielky a nech si reve. 😔 ale potom si poviem že chúďatko mi len hovorí že niečo nie je v poriadku alebo niečo potrebuje.mne nedávno malá spadla z postele a to som ju držala,len sa mi vyšmykla.nebuchla sa moc lebo to máme nízko,ale udrela si čielko a má modrinku. 😅 ale vidím že jej nič nie je,je úplne v pohode a myslím že pády k tomu patria.ja som na malú sama,rodičov mám 400 km,svokrovcov 150 km a manžel má 2 práce.tak tiež mi niekedy zašibáva,ale pozriem sa na malú a všetko je preč. 🙂 hlavu hore,daj si tie vitamíny ako písali baby a neboj ono sa to zlepší. 😉

sue
19. mar 2009

Kili to popísala úplne presne...
Treba zamedziť tomu, aby bol ohrozený ich život, keď sa sem tam buchnú alebo spadnú tak z toho netreba robiť tragédiu, aby sadieťa začalo cítiť a vedieť, že si môže ublížiť, tak si svoje bohužiaľ musí odpadať... a aj keď to pre dospelých vyzerá príšerne, keď si to dieťa čelom namierina roh stola, ono si "len" spraví brutálnu modrinu a zapamätá si,že nabudúce si treba dávať pozor. Rada - mne malý nikdy nespadol, keď som ho nechala samého na seba, spadol len keď som vykrikovala "pozor" a sedeli sme pri ňoom traja...to sa vtedy dieťa spoľahne na teba a stačí sekunda a ublíži si...
Čo sa týka papania... tak dieťa hladné nebude pokiaľ je zdravé a keď budeš pchať nasilu, tak just jesť nebude 😉
...treba vypadnúť do kina, odreagovať sa a bude lepšie 😉

dididi30
19. mar 2009

sue veru, moj syn vsade lozi a furt padne, len ma stve ,ze na tu hlavicku ☹ ale prisla som na to,ze on neplace od bolesti ale od laku, lebo hocikde sa udre a ani nepine, ale ked pada a zrazu da nema coho chytit, tak toho sa zlakne....a tiez sme pri nom traja a v tedy padne nahorsie, ked je sam, uplna pohodka, no zakon schvalnosti.

indus, ano materstvo je makacka a cim viac deti tim vacsia, lebo nevies co skor, koho obsluzit a na seba zabudnes.
som v zahranici a na deti som sama, teda s muzom, on mi pomaha genialne az moc 😉 ale sem tam by mi svokra sikla,aby som mohla ist do mesta ci na postu len tak s kabelkou, stacilo by na hodku viac nepotrebujem 😒ale chceli sme deti, mame ich a mame z nich radost aspon mi nik nekibicuje 🙂

kili
19. mar 2009

ilduska, teraz neviem, ale napr. aj tie traky, čo sú na vodenie detí sú robené aj do kočíka. ale dajú sa kúpiť tieto veci tuším aj v tescu

kili
19. mar 2009

teraz má jeden teplotu, 39,1 v zadočku, no a ja teda nerobím z toho neviem aké diagnózy a čakám, čo sa stoho vyklube. ale sú aj taký ľudia, čo hneď všetko riešia, a čo všetko sa môže stať... a myslím, že tomu niet pomoci, proste je človek taký a s tým sa nedá nič robiť 😒
sue, včera sme boli na kramároch a A. strašne rád zatvára dvere, tak stále keď sa nejaké otvorili, tak stál už pri nich, tak mi v kuse niekto hovoril, že si ho mám dať preč, že keď sa dvere otvoria, že by ho mohli udrieť. No ale mne je to fakt divné, že to všetci tak riešia. naši vedia padať, vedia sa "ubrániť" otvárajúcim dverám, že ich nebuchnú, len strčia a padnú na zadok. ja už hovorím, že na zadku majú mozole 😀

bambusko
19. mar 2009

ilduska, popruhy kupis aj tu 😉

http://www.mimibazar.sk/foto.php?id=1481816

http://www.mimibazar.sk/foto.php?id=5256779

suhlasim s kili 🙂 je to aj o pozitivnom mzsleni, na vsetkom sa da najst dobre aj zle, s detmi su starosti aj radosti, skor si treba uvedomovat tie radosti 😅 u2, chapem, ze ma stres, ale tiez som za konzultaciu s odbornikom

briketa
20. mar 2009

Kili, ked maly zaspi, daj mu na dlane a chodidla zospodu obklady z kasicky - vymiesany tvaroh s octom, alebo citronom. Daj na to sacok a obviaz vreckovkou. Nechaj 10-15 min. Zabaly opakuj. Zrazi aj najvyssie teploty.

ilduska14
20. mar 2009

baby ďakujem za rady s tými popruhmi. 😉 dididi,no veď,aj my sme veľmi chceli bábo a uvedomovali sme si že budeme sami.veľa ľudí ma nahováralo,že mám ísť domov k rodičom aspoň na pár mesiacov.ale jedna vec že sme nechceli byť od seba z mužom a druhá ako píšeš nikto mi do veľa vecí nehovorí a ja som aj dosť samostatná a sebestačná tak nemám rada ak mi niekot behá okolo zadku. 😀.ale ako píšeš niekedy by som aj ja šla niekde,veľakrát sa nedá,ale zas tak raz za mes. príde mamina na pár dní,tak si pobehám čo potrebujem a vybavím.a niekedy je aj mužíček doma s malou,tak vybehnem na chvíľu do mesta.len je mi ľúto že nemôže byť s nami koľko by sme chceli my aj on.nuž tak to je keď má 2 práce jednu normálnu a druhú popri tom.ale malá nám všetok stres vynahradí.hlavne teraz je strašne podarená keď si začne rozprávať tou svojou rečou,tak sa ideme zošúlať. 😀 s tým zadkom kili 😀 .ja tiež veľakrát hovorím že vďaka bohu za plienky. 😀

ariannazara
20. dec 2019

@u2jana ako si to zvládla? Keď si to tak teraz spetne prečítaš 10 rokov dozadu? 🤣

u2jana
autor
21. dec 2019

@ariannazara tak nebudem klamat, prve roky boli narocne. Velmi mi pomohlo, ked som si uvedomila, ze taka mala bude len chvilu a hlavne, ze ona nikdy nebude to dieta, co prespi pol dna a celu noc, a velka jedacka z nej nie je ani teraz ;) ale je to sikovna 11rocna baba, co zvlada skolu, sportuje, maluje, vela cita... ale uvidime este nas caka puberta ;)
Ale dufam, ze s laskou a trpezlivostou to snad zvladneme.