10 ročná neter nemôže byť bez matky
Mám dve neterky, jedna už je stredoškoláčka a druhá má 10 rokov. Problém je ten, že tá 10 ročná nechodí nikam bez svojej matky, t.j. mojej sestry. Tým chcem povedať, že napríklad nebola ani na výlete zo školy, nechodí do školy v prírode ako idú jej spolužiaci (už takto 2 x boli a ona jediná nešla). Hrá hádzanú, ak je nejaký zápas v inom meste a treba tam prespať, ona nejde. Musí miesto nej nastúpiť iná hráčka. Jedine, si sestra tam vybaví ubytovanie a ide aj ona na zápas. Nechce ísť nikam do tábora. Nemôže prísť ani len k nám na noc spať, pritom moje dieťa by sa potešilo, keby sme mali návštevu. Nejde o to, že jej to jej matka nedovolí. Dokonca nemajú ani finančné starosti, že by ma nejaký školský výlet či tábor nemali. Problém je ten, že ona proste, kam nejde jej mama, ona nejde. Inak za nou plače. A to neustále, aj keď je u starých rodičov, večer už musí ísť domov za mamou. Inak reve ako pavian. A to si iste viete predstaviť, aké to je, ked 10 ročné dieťa plače za svojou mamou. Moji rodičia (teda babka a dedko) sa ju už viackrát snažili zobrať na výlet, ZOO, Family Park Rakúsko. Vždy to skončilo rovnako. Ona bez mamy nejde. Moja sestra je v tomto tvrdohlavá. Vôbec to nerieši. Ona nevidí v tom žiadny problém. Podľa nej je všetko OK. Keď som navrhla, či by neter šla s naším dieťaťom do tábora, tak plakala, že nepôjde, lebo ona tam bude bez maminky. Pritom naše dieťa je zcestované, chodí na veľa výletov aj so starými rodičmi, bez nás a žiadny problém.. Pripisujem to tomu, že moja sestra je tak trochu "chladná osoba". Ona tie svoje deti nikdy poriadne nepritúlila, nemojkala sa s nimi. Od malička museli byť samé v izbe a spať... Aj teraz je skôr taká "bezcitná osoba". Neviem či je to tým, že to dieťa od malička nedostávalo lásky toľko, čo malo dostať a teraz jednoducho sa nevie od tej mamy odpútať. Inak toto trvá odjakživa, nie len teraz. Neter nikde nikdy nebola bez svojich rodičov (ako hovorím ani len na 2 dnový školský výlet zo ZŠ, lebo by tak revala, že asi by ju učiteľky samé domov odviezli). Nemyslím si, že je rozmaznaná. Skôr mi príde taká osamelá. Lenže sa do toho a do výchovy mojej sestry starať nemôžem. Keď som navrhla, ísť s ňou psychologičke, tak som bola najhoršia, že čo ja chcem. Veď jej nič nie je. Ale že im to nepríde zvláštne /teda sestra a jej manžel/, že bez nich to 10 ročné dieťa nechce ísť ani len na návštevu. Radšej bude sedieť doma. Poznáte taký prípad? myslíte že to dieťa z toho vyrastie? alebo bude celý život pri matke a nepohne sa ani z domu... Lebo takto bude mať život ťažký...neviem si predstaviť, že by mala mať vzťah. Keď stále len pri mame. Pritom jej stačí, že je doma a mamu má doma. Lebo inak moja sestra ju moc ani nevníma. Ako som písala, ona bola vždy taká chladná. Nespomínam si, že by niekedy bozkávala deti, či si ich dala k sebe do postele... Proste od malička drezúra. Tej staršej sa to nedotklo, ale ako vidím, tá mladšia tá má nočné mory z toho, že by mala 1 noc spať inde napríklad u vlastnej tety, či babky... Ďakujem za rady.
mam dve dcerky, 11 r. a 8 r., preto viem asi ako sa sprava dieta vo veku 10 rokov a nezda sa mi to celkom v norme, ze nikde nechce ist bez matky, ci rodicov...prave minuly tyzden bola starsia na tri dni na kempe s klubom gymnastiky....ta by si taku prilezitost nenechala ujst, byt bez rodicov tri dni 😅 .To skor ja tajne dufam, ze by aj nemusela ist, ale samozrejme nezakazujem, je to prirozdene, ze dieta sa osamostatnuje a je to aj potrebne, aby ziskavalo skusenosti aj s inymi ludmi. Keby to bolo moje dieta, tak ja by som sa to snazila nejako aj riesit, mozno aj sama by som sla k psychologovi a poradila sa....inak ti pomoct neviem a ani neviem, ci tvoja sestra prijme pomoc od teba, kedze podla nej je to normalne...
Fuuha tak toto poznam.. tiez to robi manzelova sestra, teda moja švagrinna 🙂. Svokra ju mala v neskorsom veku ked bol manzel uz davno dospely a tiez robi toto čo opisujete vy. Bez mamy sa nikam nepohne. Aj ked idu na navstevu len k babke a dedovi a nedajboze sa svokra zdvihne ze si ide dopredu zapalit mala tiez hned beži za ňou. Tiez ma 10 r. Ale ak s tym nič nerobia rodicia a nevysvetia ze sa nemusi dieta bat ze mama nikam nejde.. tak my s tym tazko nieco urobime. Je to chyba rodičov a ako sama pisete, my sa do toho starat nemozeme. 😒 musime verit ze to je len nejake obdobie a dieta z toho vyrastie.
@anjelic Neriešim problém mojej sestry. Toto trápi aj starých rodičov aj nás, že jej dieťa nemôže odisť ani len na výlet do Tatier, lebo tam nejde jej mama. Vieš moja sestra je práveže typ, že len rada sedí doma. Nechodí takmer nikde. Takže je prirodzené, že chcú starý rodičia vziať vnučku. Navyše ked staršiu vezmú kade-tade. Je nespravodlivé, že mladšia neodíde. A sestra to nerieši, že jej dcéra sedí doma. Kým iné deti majú pochodené všetky ZOO po Slovensku, moja sestra-s mužom sú skôr typy, že nejdú nikam. Raz boli pri mori a stačilo, viackrát sa nechystajú. Pritom financie nehrajú problém. Že je moja sestra chladná, vie každý. Vždy bola taká, mala problém prejaviť lásku a má ju aj teraz. Však oni si ešte s mužom, nikdy ani nepovedali "milujem ťa". Lebo mu to nedokáže povedať... Ale to je iný problém. Tu sa snažíme pomôcť neteri, aby mala detstvo ako iné deti. Mohla ísť do tábora, či do školy v prírode a nesedela sama v inom ročníku v cudzej triede len preto, že neodišla do školy v prírode. Ja som len uviedla, že či problém nemôže byť zakorenený z detstva.
@amyba máme to v rodine - švagrinina je taká, ako tvoja neterka - cez deň v pohode môže byť bez mamy, ale spať neexist inde ako doma... ani u babky (pritom super vzťah, denne v kontakte, bývajú o dve ulice vedľa), ani u nás, ani u kamošky, žiadny tábor, školský výlet, proste nič, čo vyžadovalo prespanie mimo domov bez mamy... Moja dcéra presný opak, tej je jedno... A švagriná nie je žiadny "studený psí čumák", to keby som chcela porovnávať, tak to skôr ja som tá, čo menej prejavuje city atď... Takže nie je to výchovou, je to proste tak, je to v tom dieťati.
Prešlo to niekedy na začiatku puberty, síce ak nemusí, tak inde spať nejde, ale už chápe, ak je nutné prespať niekde bez mamy.
Inak ja som tiež nikdy nebola v tábore, proste som nechcela, a nemám pocit, že by som bola o čosi ukrátená... to, čo sa tebe alebo iným zdá ako super aktivita, tak nemusí byť aj pre druhých...
Neriešte to, snažte sa vyhovieť tej malej, keď je ona spokojná doma, tak sa s tým zmierte a nenúťte ju do niečoho, čo sa vám zdá, že by malo byť...
sestru a ani jej dceru k psychologicke nedostanete, mozes tam skusit ist jedine ty, mozno da nejake rady, ale zase ak s tym nechcu oni dve nic robit, tak neviem, ci z toho nieco bude platne. dievca ma asi citlivejsiu povahu, je naviazana na mamu a asi ani nezalezi, ci je chladna alebo nie. skor, ze to vlastne mama podporuje, ani to nikdy neskusali. deti by si mali zvykat byt chvilku bez mamy odmalicka. cely zivot to snad mat nebude, ale asi bude vzdy na niekom zavisiet. zase neviem, aky vztah mate k nej ty, tvoja rodina a stari rodicia. nasa neterka sa napriklad nemoze dockat, kedy uz bude vikend a bude u nas spat. je to ale tym, ze sme s nou boli vzdy vo volnom case a citi sa pri nas fajn a vie, ze ju lubime. proste to chce celorodinnu spolupracu.
@amyba pokial to netrápi tvoju sestru, tak ani ty ani tvoji rodičia s tým nič nenarobíte. Mozete dievčatko posmelovat, ponukat jej moznosti, pozývať ju von, skratka davat jej na javo, ze aj pre nu je stale miesto na vylete, v Zoo a ze stale sa s nou počíta ak sa jedna o nejaky vylet aj ked evidentne nepojde. To je podla mna všetko čo je v tvojej kompetencii a moznosti robit. Ponukat lasku, porozumenie a moznosti....a ako s tým kto nalozí je jeho vec, nie tvoja. Nenadarmo sa vraví že ,,pokial sa nestarostíš ty, starostia sa za teba iní,,. Sestra to ma na haku a ty hladaš riešenia...no bez spoluprace sestry to vidím blede. BUdeš mat vlastne dieta, rieš si to aby si ho vychovavala s laskou a toto si zober ako ponaučenie čo vidiš v rodine, ze takto dieta nebudeš vychovavat ako mamkin cecek. A dobre ti radím, nestaraj sa do niečoho do čoho ta nič, vychova je veeelmi hakliva tema a o tvoje rady nikto v rodine evidentne nestoji. Len si ich pohneváš.
My aj starý rodičia máme neter veľmi radi. Vždy dostáva pekné darčeky, dodržiavame oslavy narodením i menín. Rada sa hrá s naším dieťaťom. Ona má trošku náročnejšiu povahu. Denne sa vie rozplakať aj za hociaké hlúposti, Napríklad že práve nemajú vanilkové fornety v obchode. Alebo že zmeška začiatok 2 minúty z rozprávky, proste za banality... Trocha tvrdohlavá teda. Čokoľvek, tak hneď spustí plač. Nemá veľa kamarátiek, ale zato má rada zvieratká. Často sa hráva teda aj sama. Vidím to, a preto nás to trápi. Že ona sama sa stráni toho kolektívu. Na hádzanú začala chodiť, lebo sme mysleli, že bude v kolektíve. A fakt je v tom veľmi šikovná.
@amyba pozri, Tvoja sestra a jej muž nemajú potrebu nikam chodiť, majú skrátka takú povahu. Je dosť možné, že také isté črty podedila mladšia neter - treba trochu rešpektovať aj túto stránku, nie nasilu tlačiť, aby bola ako iné deti. Človek je tvor jedinečný a každý má svoju povahu, svoje obľúbené a neobľúbené. Pokiaľ to mladšej neteri takto vyhovuje, nie je dôvod ju tlačiť do akcií, ktoré jej nie sú príjemné... to nie je znak lásky a pochopenia. A že jej sestra si to vychutnáva neznamená, že všetko musia mať rovnako zadelené.
Pamätám si z detstva, ako na mňa tlačili, pretože sestra šla a aby bolo narovnako a ostatné deti chodia a pod. Mala som z toho ešte horšiu náladu, pretože neriešili to, že mne to vyhovuje takto. Takže nerobili pre mňa tým nič výnimočné, len ma viac trápili poukazovaním na naše rozdielne povahy.
Na toto mi nedá nezareagovať.
Ja to popíšem z vlasnej skúsenosti.
Nemohla som chodiť do škôlky, pretože som sa im tam vždy zgrcala, počúrala a jediné čoho som bola schopná, bolo sedieť v kúte a nariekať za mamou. Učiteľky boli asi na kolaps, našťastie mama otehotnela a kdeže mala rizikové, tak bola doma. Tak som po troch mesiacoch tejto tyranie ostala doma.
OK, to som mala tri roky, to je možno odpustiteľné.
Ale pamätám si živo, že tento problém bol aj keď mali k babke a dedkovi, a pretrvávalo to do veeeeeeľmi vysokého veku. Škola v prírode to isté, to som mala 9, prvý krát tábor, to mi bolo 11, a verte neverte, taký ten z detstva známy pocit opustenia sa objavoval aj v puberte, dokonca v ranej dospelosti.
Bola som tak nejak vychovávaná k tomu, aby som nerobila hystériu okolo seba, takže ja som plakávala vždy dakde tak, aby ma nikto nevidel a mame som o tom ani nehovorila. Vnímala som to vždy ako svoje vlastné zlyhanie (už vo vyššom veku), a vždy to bol pocit opustenia, aj keď to nemalo žiadny racionálny základ.
Predpokladám, že to u mňa súvisí jednak s pôrodom a okolnosťami okolo môjho narodenia, a tiež s tým, že som do svojich 3 rokov bola veľmi často hospitalizovaná(prvý krát ako pol ročná) a v tej době samozrejme mama so mnou nemohla byť v nemocnici.
No, a nakoniec to dobre so mnou dopadlo, žijem 230 km od rodičov, a nevídame sa nejak často, zvládla som aj študijný pobyt v Maďarsku bez mamy 😀, a už nezažívam pocit opustenia a zlyhania z nezvládnutia situácie 🙂
Takže si nemyslím, že dievčinka, ktorú popisuje autorka príspevku je nejaká nenormálna.
Ale problém niekde bude, ona má strach z toho, že bude osamelá, opustená, třeba pátrať do minulosti, a pracovať na odstránení těchto strachov. Teraz sú možnosti, nie ako v tej době keď sme boli deti my, my sme si museli vždy sami nejak poradiť.... Ale na druhú stranu, ak s tým dievčinkina mama nemá problém, ťažko sa pustiť do riešenia.
Odporúčam sa so sestrou citlivo porozprávať, dať jej nejaké rozumné argumenty, ale inak je to plne v jej rodičovskej kompetencii..
veľa šťastia
A sorry, za tie češtinárske preklepy, sám PC mi to tak hádže 😀
@amyba ja osobne nevidím na tom nič mimoriadne , má iba 10 rokov. Ja mám 4 deti a presne takýto istý do určitého veku bol syn . Všade so mnou , ani na krok odo mňa. Až mi to liezlo na nervy. V 10 rokoch ma v obchode chytal za ruku , a keď sa nedalo za ruku tak ma držal za kúsok šiat. Ísť sám do tábora alebo v školy v prírode ? Nehrozilo . Prudká zmena nastala v puberte , začal športovať a začali sa mu páčiť "babenky ". Do prvého tábora išiel v 13 rokoch .
Dnes má skoro 18 rokov, je samostatný , behá po diskotékach , robí animátora v táboroch a celkovo vyrastá z neho životaschopný človek , ktorý ma momentálne potrebuje akurát tak na vetu : mamina nenašlo by sa nejaké evríčko navyše ? 🙂.
Do výchovy svojej sestry sa nestaraj , nekritizuj . Je potrebné to rešpektovať.
@amyba to, čo ty považuješ za úžasnú zábavu a úžasne strávený čas iní ľudia nemusia tak isto vnímať. Nie sme všetci rovnakí. Neter je pravdepodobne precitlivelý introvert a ty chceš aby bola veselý extrovert? Ty a starí rodičia to chcete? Tak to máte smolu a povahové črty človeka nezmeníte vašim chcením.
Ja ako dieťa som bola raz v tábore a bolo to pre mňa niečo neakceptovateľné, viac ma do tábora nikto nedostal. Vôbec to nebola pre mňa zábava, ale otrava, stádovitosť, činnosti na povel. A keďže nie som typ veselej veverice čo sa bude rehotať na drevenom želiezku, toto nebolo nič pre mňa. Tak isto prespávanie. Nerada som prespávala v cudzom prostredí, ale zvládla som to, ak som bola s niekým blízkym, ale necítila som sa tam celkom komfortne.
Toto dievča si možno nevhodne, revom, vytyčuje svoj osobný priestor, ale inak to vzhľadom k veku nevie. Ak by to nerobila, rodina by mala tendenciu pretvárať ju na vhodnejší/akceptovateľný typ osobnosti. Snáď som to napísala zrozumiteľne.
Aj viem o čo ti ide, ale ako vidíš sama asi s tým nič nespravíš. Je ťažko niečo riešiť ak niekto nechce. Napadlo ma, keď si písala, že je tvoja sestra dosť chladný človek, tak vieš či sa tá malá nebojí, že ak by pri nej nebola, či by neodišla alebo niečo také
@bona_dea ja som bola tiež hospitalizovaná ako polročná a tiež okolnosti s mojim narodením neboli práve ružové, takže je možné že u nás socializácia do kolektívu bola horšia. Ale ja som nebola revúci jedinec, ja som všetko zvládla, poslúchla, škôlku, školu, len ja som si to všetko vyžierala sama vo svojom vnútri.
Hmmm ja som bola prvy raz bez mamy ked som mala myslim 7 a pol roka v tabore. Bolo mi za nou smutno sem tam som si vecer poplakala. Dala mi plysovy hracku navonanu jej vonavkou.
Nie je to úplne bežná situácia ale zase možno má len neterka proste takú povahu. Keď vravíš, že sa im nikdy nejako nevenovala po takej citovej stránke tak by som skôr očakávala úplne opačný efekt, teda, že nebude na mame vôbec závislá, lebo je na to proste od malička zvyknutá. Každý má inú metódu výchovy a keď je ona tiež taká povaha, že nerada prejavuje nejaké city. Veľmi by som sa do toho nestarala veď má teraz 10 rokov, uvidíš ako sa to bude vyvíjať ďalej. Problém by bol keby bola takéto aj keď bude mať 20, teraz má na to ešte v podstate nárok
Len je chceme pomôcť, aby mala pekné zážitky a pekné spomienky na detstvo.
Ale som rada, že teda časom z toho vyrastie. Ako tu niektoré píšete, že to prešlo a "vekom ste vyrástli" z toho. Nenútime ju pozerať nudné hrady, či zámky. Ale ona vážne odmieta aj návštevu kúpaliska, keď nejde mama. Pritom idú prázdniny. Rodičia v práci, ona bude doma so staršou sestrou. Lebo akúkoľvek ponuku na nejaký výlet odmieta. Pritom ani trčať doma cez leto nie je žiadna výhra. Ozaj nám šlo len o to, aby mohla ostať pár dní u starých rodičov, s ktorými má super vzťah. Bývajú cca 10 km od jej domova. Či ísť na výlet.
@amyba ale ty nechceš pochopiť, že pre ňu je pekné detstvo vtedy, keď je vo svojom osobnom prostredí, so svojim najbližším človekom-mamou, pri ktorej sa cíti bezpečne. To, čo pre ňu chceš ty, by jej robilo stres. Neboj sa, ona sa sama od mamy odpúta v čase, ktorý bude vhodný pre ňu, nie pre teba a starých rodičov. V pätnástich mame visieť pri sukni nebude, to sa neboj.
niečo podobné som prežila so synom. Dlho bol jedináčikom bez otca len so mno a mojimi rodičmi. My sme ho rozmaznávali, robili čo sme videli mu na očiach... Napr. v 2 tr. nechcel ísť na šk. výlet len ak pôjdem aj ja. dobre, učiteľka povolila. Asi 11 r. za nič na svete ísť na lyžiarsky na týždeň - mal celú výstroj, ani sme ho neprehovorili a pod. Jednoducho ak pôjde mama, pôjdem aj ja. U nás sa to zmenilo po narodení ďalších detí....Po čase už začal chodiť aj na šk. výlety na 2 dni. V súčasnosti je dospelý ml. muž, ktorý nemá problém kamkoľvek ísť sám popr. s kamarátmi - aj keď ich nemá až tak veľmi veľa, veľa kamarátov má zo vzd. rodiny....Takže to časom určite prejde....
podla mna z toho vyrastie..niektore deti su proste take uzkostlive
Chceme jej len pomôcť, aby mala pekné spomienky na detstvo. Pekné zážitky. Nech aj ona niečo vidí a zažije, nielen jej spolužiaci a trieda. Nenúti ju nikto chodiť pozerať hrady, zámky...ale hádam nejaký výlet pre deti s ihriskom, kúpalisko. Žiaľ zatiaľ je to tak, že hneď sa rozplače, len jej niečo navrhneme. A plače, kým nej nepovieme, že neboj, nikam nemusíš ísť. Len už neplač.
Podla mna je introvertka, a zrejme aj tvoja sestra,taki ludia nepotrebuju chdit na masovky, staci im ich pokoj a zname, bezpecne prostredie, taky vylet je pre nich obrovskym stresom, ja som tiez introvert a mam dost ,ked musim ist do obchodneho centra, neskutocne ma to vnutorne vycerpava, mam rada svoj pokoj a nedokazem byt spontanne zovialna a spolocenska , iba preto, ze sa to podvedome vyzaduje, som taka iba medzi najblizsimi, ktori ma poznaju a citim sa pri nich bezpecne, skus si nieco precitat o hypersenzitivnych ludoch, mozno ti to pomoze trosku lepsie porozumiet spravaniu tvojej neterky
@amyba poviem ti tak...ak sa dieťaťu vštepuje niečo od malička tak sa toho drží..ty možno ani nevieš či ona malú doma necepuje,že ,,nie,niakam s nimi nejdeš...tu budeš doma..proste zakáže,nediskutuje..citovo vydiera..dieťa má až chorobný strach..nie lásku..paniku,aby sa mama nehnevala..
Prepáčte dámy, ďakujem Vám za informácie a rady. Ešte raz potešilo ma to, že z toho raz vyrastie. A niektoré má zarmútili. Keďže mi nešlo o to, že popisovať správanie a život sestry. Viem, aká je. Ako sa správa aj k rodičom, aj k staršej dcére. Vieme, že je proste odjakživa taká chladná. Nešlo mi o to, riešiť ju. Ide nám o to, aby jej dcéra ako je rok dlhý nesedela len doma, len preto, že rodičia, nikam nechodia. Vieš, človeka to trápi, že iné 10 ročné dieťa lyžuje, sedelo už v lanovke, či v lodi, na koni, videlo ZOO, Dino park, Habakuky a neviem aké iné zážitky. Že príde začiatok roka, kde sa deti pochvália kade boli v prírode, na horách, či niekde v zábavnom parku a naša neter ostáva stále doma. Nikam nechodí. Nič poriadne nepozná. Nikdy nesedela v lanovke, hoci by ju radi vzali starý rodičia na výlet. Keď už sestra je typ, že ju nikto z domu nedostane. Išlo nám len o to, aby niečo videla, zažila... ale otočila sa diskusia proti mne. Týmto mojim príspevkom aj chcem poďakovať a ukončiť diskusiu. Nemá zmysel ďalej rozoberať toto. Pekný zvyšok dňa.
@amyba Jednoducho mi to príde tak, že Ty nechceš prijať nič iné než to to, čo považuješ za "správne". Ale správne nie je iba to, čo vyhovuje väčšine, ale aj to čo vyhovuje jednotlivcovi. Pokiaľ nevieš rešpektovať neterine želania a city a budeš ju pretvárať podľa svojho priania, tak určite nebude mať príjemné a pekné zážitky...
@amyba mne príde skôr zvláštne, že silou-mocou riešiš "problém" za svoju sestru /aj keď Ťa o to nepožiadala/ a už si ju zaškatuľkovala ako "bezcitnú a chladnú". Materinská láska má mnoho podôb a dieťa ju dokáže vycítiť aj inak...
Ale k veci. To, že Tvoje dieťa nemá problém kdekoľvek prespať je síce fajn, ale to neznamená, že všetky deti sú rovnaké. Moje tri má každé inú povahu a v takýchto situáciách sa aj trošku rozdielne správali. Takisto ako aj ja a moja sestra. Ona by šla aj na kraj sveta bez mami a nestarala by sa. Ja som zas mala problém zostať v tábore alebo ísť s príbuznými na výlet bez nej. Dôvod neviem, len som to tak cítila, že mi to nevyhovuje. Pritom sa nám moja mama venovala rovnako aj nám prejavovala veľa lásky... a predsa moja sestra bola samostatnejšia a ja na ňu viac naviazaná. Záver... vyrástla som z toho 🙂