Ako pomôcť puberťákovi z negativizmu?
14 dcéra, introvert, je taka ubrblanejsia, ale možno aj objektívne, máva sociálne úzkosti. Občas nie je v pohode, ale tak puberta. Depresiu myslím nemá, vie sa aj zabávať, zasmiať, zahrat sa, ale radšej sa vyžíva v spline a tak. Som ale opatrná, lebo občas mám z jej vyjadrení pocit, že vola o pomoc a že nie je šťastná. Myslím, že si uvedomuje, že negatívnym myslením si ubližuje, že ma potom blbú naladu, no ked sa snažím jej pomôcť, vytiahnuť ju z toho a poukazat na to pozitívne vo veciach, situáciách a ľuďoch, tak nechce a štve ju to. Nema rada ľudí, ktorí sú príliš pozitívni.
Snaží sa ma presvedčiť, že takto to nefunguje, že keď začne myslieť pozitívne, bude sa cítiť lepšie a ja nechcem, aby mala pocit, že ju neberiem vážne, ale tak vie sa, že prevencia proti depke je dolezita- pozitívne myslenie, spánok, pohyb, koníčky....
Mali ste takú situáciu? Prešlo to same? Mam ju nechať klude, či nevzdavat to?
Lebo občas to už aj mne lezie na nervy, to počúvať.
Pozitívne myslenie neznamená, hľadaj to pekne vo veciach. Smer psychologicka - tá ti konkrétne na to dieťa vypíše šesť sedem bodov na ktore sa práve to dieťa má sústrediť a aj postup čo si má povedať aby ich dosiahla - tie si bude opakovať.
Ja mám takéto dieťa.. je už vysokoškoláčka a ten mindset je proste taký od mala.. tiež nespolupracovala u psychológa, vraj jej nepovedal nikdy nič čo by už nevedela a ona tie cvičenia robiť nebude a vybavené. Verím, že ťa to vyčerpáva, mňa tiež už 20 rokov... neviem ale asi sú to také povahy... ja už to s mojou nevidím inak iba tak, že ju bude musieť pár krát život prefackať. 😬
Podľa vlastnej skúsenosti ti odporúčam vyhľadať odbornú pomoc tak rýchlo ako sa dá, hlavne ak máš pocit že volá o pomoc. Ak jej psychológ predtým nepomohol, asi si nesadli a nedokázala sa mu otvoriť. Určite si ju viac všímaj, dieťa v žiadnom prípade nemá mať myšlienky na smrť alebo anhedóniu. Držím palce.
odkial si? nejaka skupina deti co sa pravidelne stretava? kruzok co by ju bavil? moje decka chodia odmala na kruzky, teraz ako pubosi mi chodia na stretnutia mladeze...syn (16r) sa pocas Kovidu velmi zmenil - predtym to bolo akcne decko, vsade ho bolo vela, no po Kovide sa utiahol....velmi mu pomaha to stretavanie sa s rovesnikmi, chodia spolu lyzovat, na tabory, pravidelne maju stretnutia kazdy tyzden, no vyjdu si aj spolu hrat biliard...mozno toto by tvojej pomohlo, skus pohladat v okoli...u nas vela organizuje i kostol - a nemusis byt prave nabozna - moj krpec (13) napriklad uplne odmieta podobne smerovanie ale na anglickom krestanskom tabore bol a pacilo sa mu
Ja keď vychádzam zo seba, tak začnem tým, že ju len objímem a pýtam sa, že čo by ju potešilo. A potom sa bavime tak o všeličom a snažíme sa baviť o príjemných témach a vymyslieť niečo, čo by ju potešilo a čo by bolo realizovateľné. Má niečo, čo má rada? Rada o tom rozpráva? Napríklad, moja dcéra rada rozpráva o zvieratách, začneme sa baviť ako sme boli v útulku, atď. Spomenie aj čo videla na Instagrame atď., všelijako. Ale nerypem sa v jej psychike a nedávam rady, ako by mala myslieť. Skús s ňou prípadne aj tvoriť "offline" pozitívne zážitky. Neviem čo ju baví - či kreslenie, návšteva útulku, sadenie v záhrade, návšteva nejakého podujatia, (kino? výstava? Zahrať si spolu playstation?) Dôležité je, aby ona prišla na to, čo ju baví. A potom sa k tomu vrátiť v debate a oživovať "pozitívne spomienky", keď jej bude ťažko. Prípadne , nech rozpráva ona, kedy jej bolo dobre, kedy sa cítila v pohode a fajn, v bezpečí. A potom nejaký návrh, ako to dosiahnuť, ako si to privolať? Napríklad "pamätáš, keď sme boli v kine? Ako nám bolo fajn. Možno by sme mohli zas niekedy na niečo ísť, alebo vymyslieť niečo iné? Alebo by si sa mohla dohodnúť s kamoškou a zavolať ich k nám a spravíte si beauty večer / prespávačku u nás?" Atď. Samozrejme nie každý deň, v rozumnej miere, skôr vymyslieť nejaký svetlý point v budúcnosti, aby sa mala na čo "tešiť". Ale nepreháňaj to s iniciatívou, ak všetko zneguje, nechala by som len dvere pootvorené, že ak by chcela, tak sa k tomu môžete pokojne vrátiť a dohodnúť niečo. A ak aj dohodnete nejaký program, ako puberta, je možné, že tešenie nedá extra najavo. Snáď to pomôže. No a čo je najdôležitejšie pri každom dieťati - byť tam plne prítomná, počúvať a pýtať sa - ako ti môžem pomôcť? Bez návodov a škatuliek a odporúčaní. Oni možno len potrebujú vypočuť a objať a tú prítomnosť a lásku cítiť, že si tam s ňou a že ju chápeš v tej zmätenosti, ktorú má v hlave. Hormóny sú sviňa...
Hľadala by som a niečo vie preplatiť aj poisťovňa
Ja keď vychádzam zo seba, tak začnem tým, že ju len objímem a pýtam sa, že čo by ju potešilo. A potom sa bavime tak o všeličom a snažíme sa baviť o príjemných témach a vymyslieť niečo, čo by ju potešilo a čo by bolo realizovateľné. Má niečo, čo má rada? Rada o tom rozpráva? Napríklad, moja dcéra rada rozpráva o zvieratách, začneme sa baviť ako sme boli v útulku, atď. Spomenie aj čo videla na Instagrame atď., všelijako. Ale nerypem sa v jej psychike a nedávam rady, ako by mala myslieť. Skús s ňou prípadne aj tvoriť "offline" pozitívne zážitky. Neviem čo ju baví - či kreslenie, návšteva útulku, sadenie v záhrade, návšteva nejakého podujatia, (kino? výstava? Zahrať si spolu playstation?) Dôležité je, aby ona prišla na to, čo ju baví. A potom sa k tomu vrátiť v debate a oživovať "pozitívne spomienky", keď jej bude ťažko. Prípadne , nech rozpráva ona, kedy jej bolo dobre, kedy sa cítila v pohode a fajn, v bezpečí. A potom nejaký návrh, ako to dosiahnuť, ako si to privolať? Napríklad "pamätáš, keď sme boli v kine? Ako nám bolo fajn. Možno by sme mohli zas niekedy na niečo ísť, alebo vymyslieť niečo iné? Alebo by si sa mohla dohodnúť s kamoškou a zavolať ich k nám a spravíte si beauty večer / prespávačku u nás?" Atď. Samozrejme nie každý deň, v rozumnej miere, skôr vymyslieť nejaký svetlý point v budúcnosti, aby sa mala na čo "tešiť". Ale nepreháňaj to s iniciatívou, ak všetko zneguje, nechala by som len dvere pootvorené, že ak by chcela, tak sa k tomu môžete pokojne vrátiť a dohodnúť niečo. A ak aj dohodnete nejaký program, ako puberta, je možné, že tešenie nedá extra najavo. Snáď to pomôže. No a čo je najdôležitejšie pri každom dieťati - byť tam plne prítomná, počúvať a pýtať sa - ako ti môžem pomôcť? Bez návodov a škatuliek a odporúčaní. Oni možno len potrebujú vypočuť a objať a tú prítomnosť a lásku cítiť, že si tam s ňou a že ju chápeš v tej zmätenosti, ktorú má v hlave. Hormóny sú sviňa...
Podľa mňa netreba na silu tlačiť aby potláčala to, čo ju hnevá. Nech má priestor sa posťažoval a nech sa cíti pochopená, nie tlačená do zmeny. Ale pre vlastné dobro by si mala uvedomiť, že to myslenie musí byť rozdelené - vysťažovať sa, vydýchnuť si, ale vedieť kedy ma to už ťahá dole a vtedy si povedať dosť - idem sa prepnúť na príjemné veci. Nie kvôli tomu, že sa to tak má, ale pre vlastnú psychickú pohodu.
odkial si? nejaka skupina deti co sa pravidelne stretava? kruzok co by ju bavil? moje decka chodia odmala na kruzky, teraz ako pubosi mi chodia na stretnutia mladeze...syn (16r) sa pocas Kovidu velmi zmenil - predtym to bolo akcne decko, vsade ho bolo vela, no po Kovide sa utiahol....velmi mu pomaha to stretavanie sa s rovesnikmi, chodia spolu lyzovat, na tabory, pravidelne maju stretnutia kazdy tyzden, no vyjdu si aj spolu hrat biliard...mozno toto by tvojej pomohlo, skus pohladat v okoli...u nas vela organizuje i kostol - a nemusis byt prave nabozna - moj krpec (13) napriklad uplne odmieta podobne smerovanie ale na anglickom krestanskom tabore bol a pacilo sa mu
@stvura ahoj, ty si tuším z okolia NZ, kde su takéto stretnutia pre pubisov?
Je to náročné pre teba určite. Nskus zistiť ako to ma ona. Všeobecne pobyt v prírode , zvieratá, cvičenie nabíjajú pozitívnou energiou. Nemá niečo z toho rada. Netúži napr. naučiť sa jazdiť na koni alebo ? Pripadne chodiť niekde pomáhať (bezdomovcom rozdavat polie ku v zime, pomoc v charite, venčit psov ...)? Ten pocit, keď urobíš dobrý skutok tiež vyvoláva radosť. ..
Vieš čo, ja som pozitívny človek, ale keby že som dnes pubetiacka tak asi mam depku. Len mobil, tv, soc. siete a virtuálni kamoši ...musí to byť pre nich ťažké
Je to náročné pre teba určite. Nskus zistiť ako to ma ona. Všeobecne pobyt v prírode , zvieratá, cvičenie nabíjajú pozitívnou energiou. Nemá niečo z toho rada. Netúži napr. naučiť sa jazdiť na koni alebo ? Pripadne chodiť niekde pomáhať (bezdomovcom rozdavat polie ku v zime, pomoc v charite, venčit psov ...)? Ten pocit, keď urobíš dobrý skutok tiež vyvoláva radosť. ..
Vieš čo, ja som pozitívny človek, ale keby že som dnes pubetiacka tak asi mam depku. Len mobil, tv, soc. siete a virtuálni kamoši ...musí to byť pre nich ťažké
@lujza123 Presne tak, v mnohych vecach sa da najst aj to pozitivne, alebo aspon pochopenie, preco je nieco naprd. Ze nie je obet, ze nie vsetko je zle.
ja si myslim, ze toto je povaha, kvoli uzkostiam sa da ist aj k psychiatrovi, ten je zadarmo a zvysok je v povahe. Pokial ona sama nebude chciet, tak sa to nezmeni.
Chodí k psychológicke? Lebo len tak pozitívne myslieť je pre niektorých veľmi náročné