Ako povedať pubertálnemu synovi o prírastku?
poraďte mi prosím ako povedať pubertálnemu synovi o prírastku, keď dávnejšie vyhlásil, že s tým nesúhlasí..má 12 rokov, máme ešte jedného 3 ročného syna a na neho dodnes žiarli a neustále mu robí zle..sú aj momentky, že mu povie, že ho ľúbi a chvíľu sa s ním hrá, ale to je ozaj minimálne..ako mu to najvhodnejšie podať, že bude mať ešte jedného súrodenca?
@zlata2 úplne normálne, on to predýcha, nakoniec bude mimčo zbožňovať, my sme sa pobavili, dcéra tá hneď zahlásila: a to ste kedy stihli, veď sme stále doma, ona má 13 a junior 15 a ten prevrátil oči, a čisto materialisticky zahlásil no to ten nový pc mať nebudem. A teraz ho zbožňujú, len zaplače už sú pri ňom a večer sa hádajú kto s ním bude. Neboj nič bude v poho, a inak mne syn povedal, že to že sa so setrou hádajú znamená, že sa majú radi. 😀
žeby po slovensky? 🙂 nerozoberaj jeho reakciu,len oznám,on nemá čo súhlasiť,či nesúhlasiť..moje dcéry mali 10 a 12 a pribudol im brat,najprv mi neverili,že ozaj bude ,hlavný ich pocit bola zvedavosť čo to bude za babetko a dopadlo ho tak,že bolo treba poradovník kto kedy sa mu venuje,lebo ho chcel každý..a nedali by ho za celý svet a to má to" babetko" už 8 rokov
@zlata2 chápem ťa...nie je to vôbec jednoduché...hlavne, keď už raz povedal, že nechce žiadnho súrodenca... možno by som naňho išla trošku "takticky", že ste ho plánovali hlavne kvôli nemu🙂 ... že ako dobre to vyšlo, lebo ešte také 3 roky sa môže s tým mladším bratom hrať a keď ho o tri roky budú zaujímať iné veci -na strednej, môže sa im naplno venovať, lebo dvaja mladší si vystačia sami😀... veď vy ste ho vlastne odbremenili😀 ...
PS: ja som zažila niečo podobné...môj najmladší brat je o 10 rokov mladší odo mňa a teda mala som "zmiešané" pocity, keď nám mama povedala, že budeme mať mladšieho súrodenca ...aj tie materiálne (nebudem mať toľko vecí a hračiek a kníh koľko by som chcela...a hlavne nebudem mať tú pozornosť rodičov - musím sa deliť o ňu s ďalším súrodencom😉...) ... ale fakt je, že by ho som za nič na svete nevymenila 😵 😀...no...a to je teda už ten môj "maličký" brat dosť veľký...
inak, matne si spomínam, ako sme s mojím o rok mladším bráchom plánovali, že pôjdeme radšej bývať k babke na dedinu 300km od nášho domu, keď nás už tí rodičia takto "prekvapili" ... a smozrejme, že sme ich aj párkrát obvinili, že nás nemajú radi...tak, ale boli sme len deti...a deti sú niekedy aj sebecké🙂 no, tak teda držím palce a hlavu hore😉
@zlata2 ahoj, ja mám 12 ročného syna, ktorý bol doteraz jedináčikom, bála som sa mu to oznamit, ale kedže bruško rastie, museli sme s pravdou von. Prvá reakcia? Plač - normalne sa rozplakal, že ako to teraz bude, že sa bude musiet delit o počítač . Nič viac neriešil. Ked sa mu to uležalo, tak mi prisiel poradit, aby sme tomu maličkemu nekupovali vela hračiek, lebo si to aj tak nebude pamatat, kedze si to ani on nepamata. Ale na počudovanie, ma aj inych kamaratov v okoli , ktorí maju maličkých surodencov, takže to už celkom prijal. Ale samozrejme, až čas ukáže, ako to budeme celé zvladat.
Dobrý deň, chcem Vás požiadať o pomoc pri výskume. Primárne je určený pre maminy a autistickými deťmi, ale kontrolná, porovnávacia skupina sú maminy zdravých detí do 18 rokov.... chýba mi ešte asi 20 dotazníkov a už mi zostáva len týždeň aby som ich zohnala....vyplnenie trvá len cca 15 minút. ...vopred veľmi pekne ďakujem za vyplnenie a preposlanie iným maminám. Dotazník je na tomto linku:
https://docs.google.com/forms/d/1P1T3YBy5NZLOAc...
normalne, proste povedat,ze sa podarilo a bude este jeden surodenec. Ma 12,tak uz to aj tak pojde trosku mimo neho...ked nebude chciet,tak by som ho do toho nejak nezapajala. 3 rocny sa bude mat s kym hrat este, takze tam to bude ok 😉
Ono ten pubertak sa asi najskor oduje a bude sa tvarit co mozno najmenej nadsene,potom to vezme na milost...ved za par rokov uz bude mat zase rozum niekde uplne inde a podla mna ho najmladsi surodenec vobec trapit nebude..bude riesit tie veci nast-rocnych deciek a Vy to budete mat doma o to pestrejsie 😀
drzim palce!
btw. Ja som surodenca nikdy nemala a velmi som si to priala,tak mu odkazujem ze byt jedinacikom neni nic moc,ze sice vsetko rpe seba,ale zaroven na vsetko sam..aj v buducnosti na rodicov, na kopec roznorodych problemov,ktore on este ani nepozna 😉