Ako sa vyrovnať s pocitom odsunutia v rodine?

Ahoj, mam 15 a mam mladšieho brata, ktorý má 5 od kedy sa narodil mam úplne pocit ze som odsunutá na druhu koľaj v ,,prioritách" rodičov ja viem, že on je malý a potrebuje tu pozornosť ale niekedy ju potrebujem aj ja mam pocit, že stále iba brata riešia a u mňa iba známky a nič iné. Nedávno som sa v škole prestala rozprávať s jednou ,,skupinkou" (v našej triede sú dievcata v skupinkách kdeže sa veľmi nemajú v láske medzi sebou) a začala som sa rozprávať s druhou, proste v prvej som mala úplný pocit 5 kolesá na voze a dosť dlho som to trpela a sa odhodlavala ukončiť s nimi vzťah aj keď s stále sa s nimi rozprávam sle to skôr že prehodím s nimi par slov keď niečo potrebujeme aj keď s jednou sa stále tak kamarátime, že aj von niekedy ideme a tak. Rodicia by o tom ani nevedeli keby sa to nedozvedeli na rodičovskom aj keď nechápem od kial to vie triedna, ale proste doma mi začali rodicia rozprávať, ze len ja sama viem kto je aký ale, ze mala som akoby ostať pri tam tych dievčatách bo ze z tych co sa teraz rozprávam niekedy na prvom stupni sme mali spolu problém ale to už je pre nás dávno zabudnuté. Ale doma mam pocit, že som na druhej koľají v škole s tými ktorými sa rozprávam dievčatami tak to není zas také, ze by sme spolu chodili von alebo tak ale aspoň mam niekoho. Ale cítim sa stále tak trochu sama. Viem, že je to trochu chaoticky napísané ale potrebovala som to už zo seba dostať.