Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako si poradiť s pubertiakom?

lwhiterose
25. jún 2014

Ahojte 🙂 🙂 🙂
Už dlhšie registrujem, že s mojim bratom sú problémy. Navonok je to fajn chalan, v škole má dobré známky, je tichučký. Ale akonáhle príde domov, nevie povedať nikomu milé slovo (len keď niečo chce), nepomáha v domácnosti (všetci ho musíme obskakovať, ráno luskne prstami, že chce raňajky, neustále nadáva že je prázdna chladnička - vôbec nie je prázdna, len je strašne prieberčivý a chce práve to, čo v tej chvíli nemáme; do obchodu na nákup by ho nikto nedostal a ak aj áno, 100 rokov by nám to pripomínal, ako nám on strašne pomáha). Ja, ako jeho sestra, na neho nemám takmer žiadny vplyv. Viem že je to hlavne chyba rodičov, že ho neviedli k tomu aby doma viac pomáhal, ale s tým ja bohužiaľ nič nespravím (aj keď som mu niekedy povedala napr. utri riad, povysávaj, ešte som dostala od rodičov vynadané že mu rozkazujem, ako keby som bola jeho mama). Ale nejde len o to že je lenivý a nič nerobí. Najhlavnejší problém je, že stále kričí (nikto by to na neho fakt nepovedal, lebo na verejnosti taký nie je - asi si to teda kompenzuje doma). Nepoužíva vyslovene vulgárne nadávky, ale vie slovne človeka zraniť na tom najcitlivejšom mieste. Nebojí sa na mňa aj položiť ruku, ak sa mu niečo nepáči. Správa sa agresívne, je zákerný, často mi schováva veci a robí napriek, len aby sa mi pomstil. Aby som o ňom nehovorila len zlé veci, občas má aj svetlé chvíľky ale tých je minimum. Takýto prístup aký som opísala nemá len ku mne (to by bolo najmenej), ale čo je horšie, aj k rodičom. Keď som bola v jeho veku a odpapuľovala som, tak som dostala buď fyzický trest alebo mi niečo zakázali. Neustále som bola pod kontrolou, stále ma naháňali do učenia a potrebovali mať o všetkom prehľad, na PC a TV bol nastavený rodičovský zámok, domov som musela chodiť oveľa skôr ako moje kamarátky, keď som si našla priateľa tak tiež sledovali každý môj krok. Nehovorím že to bola dobrá výchova, ich tvrdý až necitlivý prístup ma poznačil a myslím že je jedným z pôvodcov môjho nízkeho sebavedomia. O tom však nechcem hovoriť, chcela som tým len ukázať to, ako rozdielne sa správali ku mne, keď som bola teenegerka, a ako sa správajú k bratovi. Nikto ho na nič nemôže upozorniť, nikto mu nič nemôže povedať, lebo chudáčik začne vrieskať, všetko mu prejde, keď luskne prstami tak mu už treba chystať večeru..keď mu odmietnem natrieť chlieb s maslom (veď má zdravé ruky), tak už som zlá a za všetko môžem. Jeho afekty všetkým vyciciavajú energiu, mne je úplne jasné že môj brat je prípad pre psychológia, lebo sa nejedná len o tínedžerskú rebéliu.

Ako sa mám k nemu správať? Mám slepo poslúchať, byť "poslušná" a podriadiť sa mu? Byť ticho a upratovať mu, žehliť, variť a znášať jeho extrémne cholerickú povahu? Alebo sa mu mám vzoprieť, nerobiť mu slúžku - za cenu že budem počúvať jeho vrieskanie, budem zlá v očiach rodičov + keď mu neurobím po vôli, urobí tak mamina (ktorá toho má aj tak veľmi veľa a má aj zdravotné problémy).

Momentálne som z toho strašne unavená, včera sme sa pohádali, teraz nekomunikujeme. Bolí ma z neho hlava, Možno sa mnohé pýtate, prečo to riešim a prečo sa jednoducho neodsťahujem, keď som dospelá. Študujem v inom meste, ale brigádu mám doma, takže min. 3 dni z týždňa musím byť doma (a celé prázdniny). V najbližších rokoch plánujem odísť do zahraničia, musím si však najprv zarobiť. Preto som doma.

Vopred vám ďakujem za to že som sa mohla vyžalovať + za vaše rady a názory 🙂 . (Prosím, nepíšte mi že je to chyba mojich rodičov, ja som si toho vedomá, ale nič s tým bohužiaľ neurobím. Keby bol moje dieťa, vychovávala by som ho úplne inak ako oni.)

janickacrazy
25. jún 2014

@lwhiterose Skus sa porozpravat s rodicmi, vysvetli im pokojne, ze ty bratovi nebudes robit sluzku, jednoducho ked chce chlieb nech si natrie sam, atd. Ak ho chcu obskakovat oni, nech si ho obskakuju, ale toto dobre nedopadne. Mame podobny pripad v rodine, dcera sa vzdy dobre ucila, mile dobre dievca a jej brat toho stale ofukovali doma, nic nemusel a teraz zacal brat drogy, rodicia su zufali, liecit sa nechce, je agresivny, robi im peklo zo zivota, teraz uz si aj oni uvedomili, ze urobili velku chybu vo vychove a tazko sa to naprava. Ak rozhovor s rodicmi nepomoze, tak potom ti ostava uz len co najskor sa odstahovat z domu. Drzim ti palce, aby sa ti to podarilo co najskor.

nikawero12
25. jún 2014

@lwhiterose neviem koľko rokov má tvoj brat, ale ako pubertiak by už mal doma robiť niektoré domáce práce. Ty mu nie si slúžka, takže ked bude na budúce od teba niečo chcieť urobiť, pokojne mu povedz - ja nie som tvoja slúžka, urob si to sám. A aj keby sa rozlial na kolomaž, nemala by si to za neho urobiť.

janinah
25. jún 2014

ži si svoj život,máš právo milosťpánovi nerobiť slúžku a ukázať,že jeho vrieskanie na teba neplatí....ale NESMIE ťa trápiť,že ak mu jedlo neurobíš ty,takto robí mama-nech robí,je to jej problém,bohužial si neuvedomuje,že raz sa jej nevesta bude veeeľmi sťažovať ako chlapca vychovala/li.....tiež som jeden čas počas školy bývala s bratom /rodičia inde/ a tiež som mu žehlila i varila,ale on vysával,kúpelku pucoval,prosto deľba práce..a toto by malo byť aj u vás...môj 8r. syn bol dnes na malý nákup v potravinách,neveľmi samu chcelo,ale vypočul si minimonolog na tému -sme jedna rodina a pomáhame si- tak šiel a aj nanuk mi kúpil 😉 ohýbaj ma mamko,pokiaľ som ja Janko....si z vašej rodiny jediná,ktorá sa môže postaviť proti princovi a to pre jeho dobro,nedaj sa 😉

25daniela
25. jún 2014

@lwhiterose tazka kazda rada 😢 to musis riesit nie s bratom ale s rodicmi... Oni vam nastavili rozdielne hranice a nerobi to dobrotu... Ty to vidis, ale oni to zistia asi az neskor, ked im bude dozivotne na krku, lebo ho nic nenaucili robit... To ze aky je, je scasti povaha, ale v hlavnej casti je to zla vychova a ty s tym nic neurobis... Kolko ma rokov a ty?

sissy27
25. jún 2014

@lwhiterose no tu je každá rada drahá, keďže rodičia si s prepáčením nevidia na koniec nosa... Asi by som si sadla s rodičmi a povedala im,že do výchovy im rozprávať nebudeš, ale rovnako nebudeš skákať ako mladý pán píska...A až bude od teba niečo chcieť, nech sa aj uvrieska do bezvedomia, nerob to,nech si spraví sám alebo nájde otroka... Voči mame výčitky nemaj - je to jej rozhodnutie...
A ešte jeden detail - pokiaľ by mňa udrel, tak by to bolo na dlhú dobu posledné čo spravil a ešte len by bol odkázaný na to,aby ho aj kŕmili... Cez slamky...A nech ma aj rodičia vydedia, ale aby ma vlastný brat otlkal,tak takú ešte nehrali...A pracovala by som veľmi intenzívne na samostatnom bývaní...

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@25daniela Ja mám 20 a brat má 16 a pol. Mám však pocit že je medzi nami oveľa väčší vekový rozdiel. Keď vidím, ako sa niekedy v amoku hádže o zem, tak by som mu netipla viac ako 5.

ammellia
25. jún 2014

ja by som ho skratka ignorovala, nech si ho obskakuje mama, ked chce. Ale robit pubertakovi ranajky? To uz kde sme toto? Ale nijak zvlast by som to nehrotila, nehadala sa, proste len asertivne odmietala jeho poziadavky.

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@janickacrazy @nikawero12 @janinah @25daniela @sissy27 dievčatá, ja som sa o tom miliónkrát s rodičmi rozprávala a oni sa na mňa ešte nahnevali, že to nie je moja vec, tak to nemám riešiť. Vraj je to LEN puberta a on z toho vyrastie...a nezabudnú mi pripomenúť, že ani ja nie som dokonalá. V slabej chvíľke sa ma však otec spýtal, či si myslím že by brat mohol mať nejakú psychickú poruchu al. poruchu správania (študujem v tejto oblasti). Oni s ním však nikde nepôjdu, nevyhľadajú odbornú pomoc a svoj prístup nezmenia...je o smutné

nikawero12
25. jún 2014

@lwhiterose to nie je o psychickej poruche, ale to je o tom, že tvoj brat nemá stanovené mantinely v správaní. V prvom rade by mal byť otec pre svojho syna autoritou. Otec by mal tvojmu bratovi "pribrzdiť", že stena mu dá druhú a potom by si kukala na tú zmenu v jeho správaní!

25daniela
25. jún 2014

@lwhiterose ako napisali vyzsie, IGNORACIA a to zabera aj na 5 rocne a aj na 16 😀 😀 😀 ba ja dospely clovek sa da este nieco naucit takymto sposobom... chces, nech sa paci.... chlapi uz momentalne niesu iba na to, aby oplodnovali... a chodili do roboty... Take casy skoncili, kedze zeny su casto schopne si toto vsetko obstarat, zacinaju sa u chlapa vyzadovat aj ine veci... Aj moja 9 rocna by bola najradsej, ak by si nemusela ani chleba natriet, sak naco, mamka urobi a postavi pred nu, ale hold, ked bude mat v 24 ked odide po vyske z domu zobrat noz prvy krat do ruky, tak to by som jej nechcela spravit... Aj ked to teraz nevnima, ale povysavat ci utriet prach alebo natriet chleba sebe ci surodencom, je mozno otravne, ale nutne... PRAX, to je to co pomaha cloveku aj v horsich casoch mentalnej nepohody... Tiez mam v rodine takeho, samozrejme ze nevie teraz co ma so sebou robit, ma 24, na drogach, po lieceniach a v zivote ziaden smer a ciel... Tiez tam mamicka vsetko a on nikdy v zivote nic nemusel...

daisynka_
25. jún 2014

určite tam bude nejaká porucha ... mne to pripadá na Aspergerov syndróm podľa toho čo popisuješ ...

bambinkaa
25. jún 2014

@lwhiterose tak ak je to tak, ze Ta nepocuvaju, aj keby mal poruchu spravania nejaku, tak nic neurobia, tak si zi SVOJ zivot. Toto sa nezmeni ani po rokoch, vyblaznili sa na Tebe a on si robi uz co chce a Ty v zivote slovo nebudes mat. Ja by som ho neobsluhovala, aby prisli na to co najskor sami, co si vychovali a na Tvojom mieste by som prezivala ako sa da a potom rychlo prec. Najdi si frajera, uzivaj si trocha zivot, aby si sa aspon trocha mala s kym aj bavit a radovat, porozpravat sa, obcas sa vyzalovat. Taka zakernost urcite vycerpava, je to strasne.

seahorse27
25. jún 2014

Vychovat ho nevychovas, s rodicmi nepohnes...Cim skor odtial prec, je to patologicka rodinna situacia. Kym sa ale osamostatnis, tak sa musis obrnit obrovskou trpezlivostou a asertivitou. Drzim palce.

25daniela
25. jún 2014

@lwhiterose to je presne tak, ako pise
@bambinkaa , zakernost je odporna a to co popisujes, fakt sa to uz nehodi na 16 rokov, aj v desiatich by uz malo dieta take nieco vediet, ze sa to nerobi.... Schovavat veci? Az sa mi rozum zastavuje. A hlavne ide o to, ze sa to nerobi v rodine, nech sa vybije na spoluziakoch a tebe da pokoj...
Ja nerobim rozdiely medzi detmi a chlapci by mali mat este prisnejsi rezim, aby z toho nieco vyrastlo, nie iba krcmovy poflakovac... Takze nechapem, ked pri dvoch detoch jedno musi vsetko a druhe nic....
Skoda je ze sa zrusila povinna vojencina, tam naozaj spravili z chlapcov chlapov... Aspon z vecsiny.

sissy27
25. jún 2014

@lwhiterose je to smutné... aj keby to naozaj bola nejaká psychická porucha, tak s ním treba pracovať a nie sa mu vo všetkom podriadiť... takže bohužiaľ, jediným riešením pre teba je osamostatniť sa... viem, že to nie je ľahké, ale bude to asi ľahšie, ako znášať bratove maniere a nečinnosť rodičov...

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@sissy27 @bambinkaa priateľa mám už 4 roky, on teraz odišiel do zahraničia..trošku nám tam chce spraviť zázemie..a ja za ním prídem, len si najprv musím zarobiť (na letenku, víza atď). Veľmi sa chcem osamostatniť, chcem už mať svoju rodinku, bábätko, svoj kľud...len to ide pomaličky, keďže ešte študujem tak nemôžem chodiť do práce každý deň..takže peniažky pribúdajú veľmi pomaly

moonlight1210
25. jún 2014

Pozri, dievcanbudu rodicia vychovavat vzdy inak. Nech je dnesna doba aka chce a na nejake to panenstvo sa uz nehladi, povest je stale povest. A k tomu obavy ze sa dcera napriek vsetkym ponauceniam zabudne a kopne do seba povzbudzivana kamoskami viac poharikov ako treba (alebo aj bez nich, len ten "spolocensky" natlak vrstovnikov, ze ak chces medzi nich patrit budes sa tak chovat) a nestastie s nejakym sexuchtivym dobrakom bude na svete a potom bude treba riesit svista na ceste.
Ci chces ci nie, si dievca a toto je nocna mora kazdeho rodica dcery.
Ked budes mat dceru, tiez ti bude srdce stisat, ked udrie polnoc a jej nikde. Tiez budes mat chut dat vecierku o osmej, aby si ju mala doma v bezpeci a pod kontrolou.

Dalsia vec je, ze prve dieta bude pre rodicov vzdy cvicna vzorka. Lebo nieco ako vodicsky preukaz pre rodicov neexistuje, takze prve dieta je pokus-omyl. Druhe si uz viac uziva a tretie stvrte zozne ovocie ich skusenosti.
Cim vacsi vekovy odstup, tym casto benevoletnejsia vychova.
Lebo ulohu zohra aj porovnaie s uz odrastenM dietatom a mladsim, ktore popri starsom neustale vzbudzuje v rodicoch pocit, ze vsak je este male.

Dalsia vec je ze cim neskor narodene dieta tym vacsie riziko roznych telesnych ci osobnostnych poruch. To asi vies.

Dalsia vec - pripustit si ze dieta ma poruchu moze byt pre rodica tazke. Bud ranena pycha, ze ich dieta je "vadne", hanba pred ludmi, neochota podriadit sa nutnym obmedzeniam a prisnejsim pravidlam, dodrziavaniu rezimu (niektonna to nema povahu), detinske dufanie v zazrak, ze kym si to nepriznaju, tak to neexistuje a zmizne samo,...

Kedze to studujes, mohla vy si vediet skusit prediskutovat s vyucujucimi ci tvoje podozrenie na poruchu je spravne a prinajmensom, aky postoj mas zaujat ty.
Mozno ti ho rodicia budu vycitat, ale ako dospelu ta nemozu nutit z neho ustupit.

No a sama potrebujes posilnit vlastne sebavedomie, lebo nemozes nikoho liecit ani pomahat ked sama sebe pomoct nevies.

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@moonligth1210 viem ako si to myslela s tou výchovou dievčat, ale ja som nikdy nebola taká že by som sa vonku opíjala alebo tak. a popravde, ešte som nikdy nebola vonku do polnoci, nikdy som nebola s kamoškami na diskotéke, to ma ani neláka. Keď som mala 17, veľmi som chcela vonku ostať do 22:00, lebo mali padať hviezdy a chceli sme sa na to s priateľom pozerať. Myslíš že mi to dovolili? 😉 ale ja tu nechcem rozoberať to, ako ma rodičia vychovávali. Aj keď to bola prísna výchova, naučila ma samostatnosti, poslušnosti..naozaj nikdy som si nevyskakovala. Síce ma trápi ako brata vychovávajú, ale aj s tým nič neurobím. Trápi ma to, že mu dovolia byť na PC celé hodiny, že mu často píšu úlohy do školy lebo vraj toho má veľa, že ho nechajú nech po nich kričí a nech im nadáva. Ale netrápi ma to preto, že by som na neho žiarlila alebo čo...len mi je proste ľúto aký človek z neho vyrastie a je mi ľúto aj rodičov, že sebou nechajú takto manipulovať. Ale to je čisto ich vec. Ja som len nevedela aký postoj mám k nemu zaujať ja, ako jeho sestra..Nie je to totiž len problém niekoľkých mesiacov, ale dlhodobý.

A s tým sebavedomím...som si vedomá toho, že mám nízke sebavedomie, ťahá sa to so mnou celý život. Ale zlepšuje sa to 😉 V práci aj v škole si už verím, je to pre mňa taký relax, aj keď je to náročné (pracujem s ľudmi s postihnutím). Len doma sa akosi vždy stiahnem do úzadia.

25daniela
25. jún 2014

@lwhiterose ty sa s tym iba musis asi vyrovnat, ze ho neprevychovas a hlavne ze nemas za neho ZODPOVEDNOST... to je kapusta tvojich rodicov a ked odijdes, budes mat od nich vsetkych pokoj a obcasne navstevy zvladnes.. Ked sa ti dari v praci a skole, mas priatela, s ktorym planujes buducnost, mas rozbehnuty krasny zivot... Len tak dalej 🙂

cobhan
25. jún 2014

pisat mlademu ulohy do skoly, tak to je ina liga. Rodicia by mali otvorit oci, alebo by im mal otvorit oci niekto iny a trosku dat mladeho do laty. Keby na mna brat vztiahol ruku, tak by to bola na dlhu dobu posledna vec, ktoru urobil. Keby mi nieco schoval, tak by sa mu to vratilo rovnako, len s tym, ze danu vec by uz viac nenasiel (a najskor by sa mu zacala stracat kabliky od PC)..toto su veci, ktore sa v rodine nerobia a ked si to nevie uvedomit, tak potom len systemom na velku dieru, hruba zaplata. Treba mu vysvetlit, ze ty nie si jeho sluzka, alebo mu povedat, ze danu vec spravis, ale bude to stat tolko a tolko..

lillika
25. jún 2014

Tvoj bracho problem, ktory treba konzultovat s psychiatrom.Ak niesom mimo,tak studujes psychologiu,ci? Ak ano,nastuduj si AS,alebo HFA,potom vela pochopis a aj skor najdes sposob,ako s nim jednat 🙂

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@lillika študujem špec. pedagogiku 🙂 neviem, mňa akosi ani nenapadlo že by mohol mať autizmus alebo aspergerov syndróm. Autizmus určite nie, keďže tam je, pokiaľ viem, prítomné aj znížené IQ...mali sme o tejto problematike rôzne prednášky, aj poznám osoby s AS a môj brat mi nejak medzi nich nezapadá..Myslím že ľudia s AS inak vnímajú svet, možno si neuvedomia že niekedy reagujú adekvátne, že niekomu ublížia..ale on si všetko uvedomuje, jeho to ešte aj teší keď niekomu môže urobiť zle. Potom na druhý deň sa ospravedlní, ale o hodinu je znova taký, aký bol predtým. Skôr by mi to možno sedelo na nejaké poruchy správania s agresivitou alebo depresiami..neviem. On totižto tieto prejavy má len doma, na verejnosti sa dokáže kontrolovať..napr. aj keď sme niekde na dlhšej návšteve, tak je úplne v pohode. Doma asi vie, že si môže viac dovoľovať, lebo mu to prejde. Každopádne súhlasím že potrebuje odbornú pomoc. Aj keby mu neurčili žiadnu diagnózu, aspoň by ho psychológ naučil ako držať na uzde agresivitu, ako zvládať stresové situácie, ako sa kontrolovať...

lillika
25. jún 2014

,@lwhiterose no nie je to celkom tak,ja mam doma 2.aspikov 🙂 a syn v skole a vonku posobi ako uplny pohodak a potom sa" ventiluje" doma.a trosku sa mylis,lebo vacsinou su ludia s AS a HFA na vonok uplne "normalni" . bezne mavaju nadpriemerne IQ a velky deficit empatie ☹ .prepac som troch polospankova 🙂 ,tak snad sa ti z toho,co som popisala ,podari vymotat 😉

jalucija
25. jún 2014

@lwhiterose ked je mimo domu tichy zakriknuty chalan, nebude si on doma dokazovat cosi co si nemoze dovolit "vonku"?

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@lillika jaj, lebo my sme sa učili, že hlavný rozdiel medzi AS a HFA je taký, že pri HFA býva znížené IQ alebo deti začnú neskôr rozprávať, chodiť atď a naopak pri AS je IQ v priemere až nadpriemere 🙂 no musím si o tom ešte viac pozisťovať🙂 ďakujem 🙂

lillika
25. jún 2014

@lwhiterose zamalicko 🙂

lwhiterose
autor
25. jún 2014

@jalucija je to možné🙂

lillika
25. jún 2014

@lwhiterose jaj,este ma napadlo ADD,alebo ADHD a AS,to je dost zla kombinacia,ale tiez by som to zvazila.Ale zas ADHD by bolo "odhalene" uz skor,ci?

fidka79
25. jún 2014

@lwhiterose akoby som citala o svagrovi a MM:((to nema so ziadnym ADD a ADHD a nevieco spolocne..svagor milovany syn MM nehoda:((MM splodeny velmi zavcasu svagor vytuzeny ked uz si mysleli ze dieta nebude a tak sa odvijalo aj vychova a spravanie rodicov..svagor moze doteraz vsetko lebo milovany syncek,MM je len odsudzovany neschopny a nic nedokaze lebo 2hy syncek genius co Bc uz 7r studuje 😝 takze to co si hodila opis uuplny moj svagor ked vyrastali aj v dospelosti,mohol vsetko a MM musel len potichu trpiet a neozyvat a ked nahahodou vybuchol uz bolo zle lebo odmietal robit bratovi pikolika a fackajuceho panaka...takze ziadne ADHD a ked si rodicia nevedia uvedomit ze maju rozmaznaneho fracka tak ja by som mu sluzku rozhodne nerobila...a never tomu ze rodicia precitnu...vzdy ho budu mat za chudacika a za boha a ty budes na vedlajsej kolaji nech sa snazis akokolvek takze odporucam osamostatnit sa ako moj MM a nech mu behaju u zadku ak ich to bavi..

jo111
25. jún 2014

@lwhiterose baby vy si neuvedomujete jednu podstatnu vec. Clovek s AS, ADHD a inymi poruchami ich nevie vypinat ako sa mu to hodi. Tvoj brat si vie velmi dobre spocitat dva a dva. Vonku a v skole si to nedovoli lebo vie, ze by mu to nikto netoleroval a urobit takyto vystup v skole alebo pred kamaratmi tak vie, ze bude za debila. Ale doma je to ucinny prostriedok na dosiahnutie svojho a vybijanie si komplexov a frustracii na tebe.
On si uvedomuje svoj "hendikep" vdaka vychove, ktora z neho spravila nesamostatneho a nezreleho cloveka- v zmysle, ze ma reakcie ako patrocny, u pubertaka sa neda hovorit o zrelosti este ako takej. A jedine miesto kde citi prevahu je doma. Vonku ho usliape hocikto. A on to dobre vie. Tu nejde absolutne o ziadnu poruchu. To len ty sa budes citit lepsie, ked si to nahovoris, lebo je tazke si priznat, ze vlastny surodenec je kus hovada a nikdy to ine nebude a nie je to na co zvalit.
Mam takehoto brata. Uz roky nie sme v kontakte. Mne sa ulavilo, nechyba mi. Mam okolo seba dost inych ludi, ktori ma maju radi, a su mi viac ako povodna rodina, resp. tieto vztahy nemusis mat nutne s pokrvnou rodinou. Nehovoriac o tom, ze som scasti za to, ze som bola vychovavana ovela prisnejsie ako on aj vdacna. Som samostatny clovek co sa neboji zmeny, neboji sa konat, vie nadvazovat kontakty, mam empatiu, dokazem si urcit hranice vo vztahu s inymi ludmi a tym padom nie som vyuzivana, manipulovana vdaka tomu tieto snahy rozpoznam hned a viem ako sa s tym vysporiadat. Nemam problem komunikovat, zapadnut do kolektivu, som schopna sebareflexie a viem sa objektivne pozriet na veci, odosobnit sa a urobit zmenu, ked mam pocit, ze nieco nie je ako by malo byt.
Bud vdacna za skolu do zivota, a aj ked je to velmi tazke nezatrpkni na rodicov, oni naozaj nevidia svoju chybu.
Ale kym si tam, nedaj sa manipulovat. A aby na teba ten spratok dvihal ruku..?! Vies co, raz sa to stalo aj mne, ked uz sme boli skoro dospeli (jasne, ze ako deti sme sa obcas pobili, to je normalne, ja som ale vzdy bola velka sestra co nabehla vzdy ked sa ho niekto snazil sikanovat alebo bit- inak som len o rok starsia), a vies co do mna vosiel taky hnev za vsetky tie roky, ze som po nom smarila stolicku. Viac sa ma neopovazil ani dotknut.
Tito ludia su zbabelci, moja. Ked im raz ukazes prevahu, stiahnu chvost. Nedaj na sebe vediet, ze ta nahneval, zarmutil. Vysmej ho. Utrus poznamku. Odignoruj. A ked zdvihne ruku, strel mu taku, ze mu da stena druhu. Rodicom povedz, nech neriesia. Neriesia jeho spravanie, nech neriesia tym padom vas vztah. Ignoracia, pripadne povedz co chcu pocut, prikyvni a rob po svojom.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli