Ako zvládať problémy s 10-ročnou dcérou?
Ahojte prosím o rady. Mám dcéru, už jej začínajú zrejme kolísať hormóny. Ja to všetko chápem. No niekedy sa to nedá už vydržať. Ako mám reagovať ? Príklad pride zo školy zrútená, že jej padla fľaša a vyliala sa, pred celou triedou a ona príde, aký ma príšerný deň. Začne kričať, plakať ako sa všetci smiali a to je trapne… tak sa snažím jej hovoriť veci, však sa nič nestalo, každému niekedy niečo padne… tým chcem povedať, že sú to z 95% takéto hlúposti. A potom keď príde s reálnymi nejakými ťažkosťami. Tak už to človeka ani nebavi počúvať. Viete čo chcem tým povedať? A hlavne s manželom je to teraz kríž. Ma také by som povedala obdobie vyhorenia a nepáči sa mi ako reaguje na ňu. Akože jej samozrejme veľmi empaticky všetko vysvetlí. A potom ja počúvam ako nemáme doma ani deň kľud. A keď nemá problém tak si ho vymyslí…. Ako vkuse musí niekto hučať alebo revať (máme aj syna mladšieho tak sa stále bijú nadávajú si) niekedy je to naozaj už veľmi neznesiteľné celá situácia. Ja pracujem s ľuďmi. denne majú na mňa xy otázok. a denne stretnem v priemere okolo 200 ľudí, s ktorými musím komunikovať. Ja prídem domov ja chcem aspoň 10 minút ticho. Príde mi to ako nemožná požiadavka. Tak by som vás chcela poprosiť o radu ako to zvládať? Pripadne ako ju trošku viac obrniť, nech to všetko tak veľmi neprežíva. Ona je veľmi citlivá od malička. Väčšinu veci od malička prežíva so slzami či radosť alebo smútok. Nechcela by som ju nejako raniť. Aby sa neuzavrela. A ešte poraďte ako donutim tvrdohlavca ísť k odborníkovi? Pretože jeho vyhorenie už trvá dlho, a mám zle tušenie, že sa začína ponárať do depresie. Len keď spomeniem odborníka povie načo? Keď sa vrátim spat do toho, čo mi to spôsobuje. Tým mysli našu domácnosť. Uznavam momentálne to začína dosť kolabovat, mám pocit, že je všetko len na mne a musím ja všetko riešiť. On nemá silu. Ja to všetko chápem a srdce mi puká. 😒
Ahoj, kludne chod za odbornikom/ckou sama a zver sa jej so svojou situáciou. Ked chces zmenit svet, začni od seba. Vidím, že nesies problémy svojej rodiny na sebe. Potrebujes byť ty sama v pohode a ostatní sa pridaju. Možno. Každý má zodpovednosť hlavne za seba. Pisem z vlastnej skúsenosti.
Mam sice trochu starsiu dceru, ale tiez uz nejaky ten rocik sledujem, ako sa meni jej spravanie a jej reakcie. Pamatam si, ze aj pre mna boli "blbosti" vtedy najvacsi problem na svete a "svet sa zrutil" pre nieco, co dnes vnimam ako somarinu. Vela sa s nou rozpravam nie len o tom, co sposobuje zmena hormonov, ze je to prirodzene pre jej vek, ale aj o tom, ako moze spracovat negativne emocie, co moze robit pre to, aby sa citila lepsie, ako sa "obrnit" atd. Tiez som si zvykla reagovat tak, aby som ju neodbila s tym, ze je to napriklad blbost, ale snazim sa jej povedat, ze to chapem, ale v niektorych pripadoch poukazat tak jemne a citlivo na to, ze to ozaj nie je take strasne, ako to ona vnima. Ale uznavam, ze je to niekedy narocne zvladat, hlavne co sa tyka casu, ktory jej venujem - ale mam len ju, cize to mam lahsie. Kazdy vecer pred spanim sa hodinku rozpravame same dve (s tymto zacala ona, co som rada) a povieme si aj "babske tajomstva" o ktorych tatino nemusi vediet.
Dobra sprava je, ze tento vek prejde, sice to este chvilu potrva, ale prejde 😅
@katjas8 áno rozmýšľala som už nad tým. Zišli by sa mi zrejme aj nejaké odborne rady, ako sa zachovať v určitých situáciách. Ďakujem za tvoj komentár.
@vikusjk áno aj ja si pamätám. A viem ako sa moja mama nevhodne správala, a čo všetko sa dialo snažím sa robiť opak. A úplne inak s ňou komunikujem a ukázať jej, že prikladám váhu jej problémom. A súcitim s ňou nech ma v nás dôveru. Na šťastie aj manžel to takto berie. Tak je k nám otvorená. Čo sme chceli dosiahnuť, len niekedy mi praská hlava. Ďakujem aj tebe za komentár.
ja mam o rok starsiu, tiez ma totozne spravanie 😅 no ja doslova sa menim na moje 11rocne ja, ktore ma ale o 23 rokov viac skusenosti nez moja dcera, a teda rozoberame ake strasne co bolo a kto je aky hrozny a preco a co a zaco a dam jej rady a chvalabohu funguju 😂 alebo jej poviem, ze cakaj porozmyslam co by sa dalo spravit .... a manzel no je nevlastny otec takze to mal kus tazsie spracovat jej nalady, ale uz na zaciatku vztahu som mu vysvetlila, ze akokolvek vyzera uz velko dcera je to stale decko 🤷 a viem, ze on je chlap a take neriesil nikdy, ale dievcata riesia a dokonca sa uz k nam niekedy pripoji ohovarat deti co hnusne zas vyviedli 🤣🤣🤣 vyhorenie viem len tolko co som povedala kolegovi - nedokazeme fungovat s tebou a potrebujeme naspat tvoje ja a akokolvek sa prave urazis ofucis a nahnevas na mna chod k.lekarke lebo je to choroba ako kazda ina a ja uz nevladzem
@fairyy cítim sa lepšie keď viem, že mojej dcére neprepína jedinej. Tiež ti ďakujem za pohľad. Máme to my ženy ťažké. Tie hormóny to je hrozné. Tak len to pretrpieť. Držme si navzájom palce. 😃
Manžela dotiahni k psychiatrovi/psychologovi. A dcére treba veľmi jasne povedať že také sprostosti nikoho nezaujímajú a nemá si vynúcovať pozornosť ako 4 ročné dieťa - že to čo práve robí ona je trápne a sama sa strápňuje = aj pred vami aj pred spolužiakmi.
Nirmalne by som dcére povedala: vidím ako tá rozhodla a trápia niekedy až úplne obyčajne veci, že je to pre teba zaťažujúce, ak chceš môžem tá objednať k psychologické
A ak bude súhlasiť tak ju reálne aj objednaj nech sa ukludni drama Queen