Etika verzus náboženstvo

Syn ma nahlasit aky predmet si zvoli na buduci rok, doteraz mal stale etiku ale teraz nam povedal ze chce skusit nabozenstvo.
Nie sme veriaca rodina, ani nikto z blizkych (rodicia, surodenci) nie su veriaci - myslim praktizujuci, krsteni niektori su, dokonca aj manzel je ale v kostole nikdy nebol, nevie sa ani prezehnat, na temu viera sa u nas doma vobec nerozpravame, nie ze by to bolo zakazane ale jednoducho toto je mimo nas zivot.
Myslim ze u syna ide len o zvedavost s cim samozrejme nemam problem a klude mu zaobstaram nejaku detsku bibliu, zoberiem ho do kostola na omsu alebo o tejto teme sa moze porozpravat s babkou/dedom (oni ako deti vyrastali v krestanskej rodine a aj sa u nich doma viera praktizovala) + spomenul ze tam chodia jeho kamosi tak chce aj on (toto fakt nepovazujem za racionalny dovod)
Mam obavy, ze ho to nebude bavit a prehlasit sa na etiku pocas roka neda tak bude musiet chodit nasilu na nabozenstvo.

Co by ste spravili na nasom mieste? Dat mu moznosti ako sa s vierou nejako oboznamit a ak ho to naozaj zaujme nahlasit ho na nabozenstvo az ten dalsi rok (2022)? Alebo ho na nabozenstvo uz teraz a ak ho to nebude bavit bude chodit do skoly znechuteni? Skolu ma rad, aj sa rad uci a ma dobre vysledky tak by som bola nerada ak by mu to nepovinny predmner nepokazil. Vsetci dobre vieme ake je to robit veci len preto ze musime, to mame od rana hned zly den ...

Dakujem za kazdy nazor