Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Nevďačná dcéra

pipilota33
10. sep 2015

Mám problém s dcérou, ktorá mi čím ďalej, tým viac vyjadruje odstup. Poriadne ma neobjíme, nepozdraví, nezapraje dobrú noc... Po rokoch má mladšieho súrodenca, ktorému sa samozrejme venujem viac. Je to ešte bábo. Neverila som, že by sa jej ešte v takom veku mohla týkať žiarlivosť, ale mám pocit, že ma chce takto vydierať. Pritom,keď bola malá, krútila som sa len okolo nej, sama, bez pomoci manžela, rodiny. Pretrpeli sme si spolu ťažké chvíle, mali sme medzi sebou silné puto a myslela som, že to tak bude navždy. Manžela ide na dobrú noc objať, mne ledva odvrkne. Samozrejme, keď má problém, príde za mnou, mama rieš, zožeň, kúp, vybav. Hnevá ma to, trápi. Aj som jej to povedala, ale čo, láska sa nedá vynútiť. Snažila som jej dať všetko, chrániť ju od stresov, nemám koníčky, priateľov, bola tu len ona. A teraz toto ☹ Môj manžel ma nikdy ako matku nechválil, dcéru neviedol k tomu, aby si ma vážila, takže vlastne si veľa vecí z toho ťažkého obdobia nepamätá. Nič som jej nikdy nevyčítala, chcem aby sme mali kamarátsky vzťah. Je naučená pomáhať, učiť sa, občas je pozorná... ale inak mám pocit, že je voči mne bezcitná. Nikdy si nepamätám, žeby mi povedala Ľúbim ťa. Ani ako malinkú. Žeby ma vystískala, pritúlila sa... Pritom to bolo mojkané, ľúbené dlho dojčené bábo. Vždy bola taká "do sveta". Do škôlky bez plaču, taký tvrďas. Viem, možno je to lepšie pre život, ale toto som nečakala ☹

natalym
10. sep 2015

A Ty ju objímeš, pohladíš, vyjadríš pochopenie, lásku?

fuska
10. sep 2015

@pipilota33 Za takyto prispevok ta zadupu do zeme...

befany
10. sep 2015

Ahoj,
u nás je to podobne. Dcera ma 12 a v 10 dostala noveho surodenca, ktorý mi berie vsetok cas. U nas sice ta ziarlivost nie je /a nemyslim ze to je ten problem/. maleho ma rada a ked vylezie zo svojej izby tak len zahrat sa s nim. na mna zazera a odpoveda len to nutne....o to horsie ze ani nepomaha a ked jej chcem nieco dohovorit len prevracia oci. Cele dni je zavreta v izbe a pozera TV. NIkde nechce so mnou ist /zevraj sa za mna hanbi 🙂/. Obcas pride sice chvila ze ma obijme, ale to je raz za mesiac. Raz mi dokonca povedala, ze som s nou nebola ked ma potrebovala /robila som skolu a nemala som tolko casu na nu/. Tiez sme si presli svojim /otec jej umrel ked mala 6/. Moj nazor na to je ze teraz nabehla do puberty a sama sa s tym tazko vyrovnava. Nie je aj u Vas zaciatok puberty??? je to tazke obdobie pre ne aj nas. Moja rada je: snaz sa s nou co najviac rozpravat. Ja vzdy vecer idem do izby a nenapadne sa rozpravame akoze o nicom a potom pride aj nejake to "tajomstvo" samozrejme na druhy den som zase "nepriatel". Chce to len cas. Myslim si ze raz pride ta chvila ked si uvedomi co pre nich robime...teraz si myslia ze su dospele a dobyli svet....a nas uz nepotrebuju....ja to neriesim nechavam to tak...bohuzial je taka doba a len cakam a snazim sa byt hlavne kamaratka

pipilota33
autor
10. sep 2015

@natalym no momentálne, už neviem, ako na ňu. Mám pocit, že je to už na škodu, keď sa jej "natískam". Že už je vo veku, kedy by mala byť pozorná voči okoliu, začať dávať. Napríklad ma strašne vytáča, keď sa stretneme, ja ju objímem, a ona sa tak "dá objať", nastaví líce a hotovo... Neobjíme ma rukami. Viem, je to detail, ale ja som veľmi "živočíšny človek" 🙂 keď si spomeniem, ako som ja chodievala mamke naproti, keď šla z práce, tuho ju objala a ešte doteraz cítim tú "sladkosť" toho objatia 🙂 ja som si ani nevedela predstaviť, že ju takto nemôžem vystískať 🙂 Pri dcére sa snažím aspoň si to vynútiť položartom- tak a teraz môžeš objať aj ty mňa a tu na líce mi dať pusu 😒 aby si to uvedomila aspoň trochu. Nie som stroj na riešenie problémov, kupovanie školských pomôcok... a potom šup do šrotu. Som ľudská bytosť ☹

sissy27
10. sep 2015

@pipilota33 to, že neprejavuje svoje city tak ako si to ty želáš, ešte neznamená, že ťa neľúbi alebo že je nevďačná... nepíšeš ani koľko má rokov, podľa opisu tipujem úvod puberty?
trošku mi to príde, že ste sa tak nejak automaticky podelili - ty sa viac venuješ bábätku, ona si teda na objatia berie otca...

natalym
10. sep 2015

@pipilota33 Myslím, že to netreba brať tak tragicky. Presne ako píše @sissy27 na tuľkanie má teraz ocka, Ty máš bábätko. Teš sa z každej jednej chvíle a kľudne ju schyť a potúľ.

natalym
10. sep 2015

Ozaj koľko má rokov?

pipilota33
autor
10. sep 2015

@befany tiez to skusam cez bezne temy (oblecenie, skola, kamaratky...), kazdy den si takto najdem cas aj niekolko krat, vsetko ide bokom, som len s nou.... a potom, ide spat, tatina ide vystiskat, zazela este aj krasne sny a mne ze "dobru" a zavrie dvere 😖 ... a ja stojim pred tymi dverami a spominam, ako som si kedysi hovorila, ze toto sa MNE nestane ☹

natalym
10. sep 2015

@pipilota33 Inak moje deti to takto robili s otcom, že mne pusinku a tuli, tuli a jemu nič. No lenže ja som im povedala: A oco??? Aj on chce pusinku a tuli tuli. Už to tak robia automaticky. Možno treba povedať manželovi, že Ťa to trápi.

pipilota33
autor
10. sep 2015

@natalym ved ja si ju tulim, neboj, len ona sama nepride 😒 To syncek ten sa stiska a bozkava furt 🙂 kamaratka mi vravela, ze to tak byva, ma to podobne.

pipilota33
autor
10. sep 2015

@sissy27 aj mne to tak pride. len tato k tomu prisiel, ako slepa kura k zrnu (bolo by to na dlhsie, ale velmi sa o to nepricinil) a to ma asi stve :-\

befany
10. sep 2015

Vies ono je to aj o tom, že oco je vzdy ten "dobrý" lebo je to viac kamarat a my musime aj vychovavat takze sme aj tie zle....ja mam druheho partnera a s tomu povie co bolo v skole a mne povie len to zname "nic". a mozno je jej "trapne" ze ma tolku pozornost od teba...skus to trochu obmedzit, alebo sa jej rovno spytaj ci jej to vadi...aj ja som si zvykla že už to nie je to moje dievcatko.....ked ma svoj den a niekde so mnou musi chodi predo mnou alebo za mnou....a vsetko je trapne....je to take obdobie...podstata je skus z nej dostat ake spravanie by od teba brala

pipilota33
autor
10. sep 2015

@fuska ja viem, asi by bolo lepsie vymysliet si temu, ktora oslovi vacsinu a nehladat riesenie veci, ktore nas skutocne trapia :-\ aj to viem, ze zenska empatia sa dnes nenosi, a uz vobec nie na "koni"

pipilota33
autor
10. sep 2015

@befany ved to. Ja som ju vzdy viedla k samostatnemu uceniu. Tak sa trapila. Ocinko s nou cuci nad knihami 2 hodiny, hadam za nu aj rozmysla, potom na pisomke vybuchne, ale on je dobry 😠 klasika

befany
10. sep 2015

🙂))) toto sme mali presne vcera....partner sa s nou ucil...povedal to musis takto a takto a ona jasne...vsetko vie a ked som ju isla ja vyskusat ani sa nechytila....ale partnera som sprdla ze takto sa s nou ucit nemoze...ale to nehovorim ze je dobra cesta...ako hovorim aj ja bojujem a je to len puberta...chce to cas a hlavne dospiet

sintra
10. sep 2015

Nelutuj sa tolko. Ma proste taku povahu, je to aj tou pubertou urcite. Taketo veci si proste nevynutis, ty niekde hlboko cakas od nej vdacnost, za to, ako si sa obetovala. Mam pocit ze problem je aj inde, pripada mi, ze sa citis nedocenena aj zo strany muza a dceru si si vzala ako takeho reprezentanta problemu.

cherry1981
10. sep 2015

Neviem pride mi to, ze zbytocne zvelicujes. Ja mam dceru vo veku 15 rokov a syna vo veku 13 rokov, ale tiez nepridu za mnou ma len tak vystiskat. Od toho som ja, ja som ta, ktora pride vzdy ich postiskat , pokecat, a dat pusu. Dcera so synom mi iba otrcia lico hihi. No neberem to tragicky a preco ? Ved tie deti su v puberte, ani ja som nechodila za mamou a ocom ich bozkavat a objimat len tak sama od seba a vztah mame super. Aj s mojimi deckami sme ako kamarati a nikdy ma ani len nenapadlo, riesit takuto vec. Ked pridem za synom, nech mi da pusu a objime ma, tak sa na mna pozrie ci som normalne 😀 😀 😀 A ked mu poviem nech mi da pusu otrci lico v tom lepsom pripade, v tom horsom mi povie, ze on to nema rad 😀 😀 Ale je to si myslim v ramci vyvoja , puberty, mozno by si to nemala tak prezivat a brat tragicky. A to mam este aj dalsiu malu dcerku...... Skus sa cez to povzniest a ked ta ona nevystiska, postiskaj ty ju😀 Neverim, ze ti povie nie, moja dcera tiez prva nepride ma postiskat, ale ked to urobim ja, tak viem, ze to ma rada, aj ked to tak neda najavo to iste aj syn 😉 😉 😉 😉

maria123
10. sep 2015

@pipilota33 mam to podobne,ale moja je už vacsia,a mam len ju,začalo to nastupom puberty,vtedy vzniklo vela zmien,nevedela som sa s tym zmierit,u nas maju prednost kamaratky,kamarati,ale už to nechavam tak,proste rokmi objati,tuleni, kontaktov ubudlo,skoda,chyba to,ja som to v detstve nepoznala,tak som si myslela,ze snad moje dieta bude ine,ale viem,že som jej dala nejaky pevny zaklad v tom detstve,aj citovy aj fyzicky,a ze sa to nestrati, že to v nej zostane...a mne ostava len sa s tym vysporiadat a nechat to plynut

0silvia0
10. sep 2015

@pipilota33 no ja mám presne takú istú živočíšnu matku ako ty a ja som presne taký istý citovo neprejavujúci tvrďas ako tvoja dcéra... Tie mamine reči ako sa pre rodinu obetuje, ako jej nikto s ničím nepomohol, aká je ona skvelá matka na rozdiel od iných matiek a bla bla bla. Tieto "kecy" som z duše nenávidela a aj doteraz ich nenávidím. Tá silná túžba po docenení, ocenení, chválení jej schopností (samozrejme si to moja mama ani ty nepriznáš, že o toto vám hlavne ide), jej silná túžba dostať späť to, čo obetavo zasiala, ach jaj... pritom duchom sme každá niekde inde. Ja neznášam z hĺbky svojej duše to stískanie, muckanie, cmukanie. Pri niekom to znesiem, ale pri mojej mame to nezniesiem, v jej blízkosti ma chytá husia koža. Ja cítim, kto ma má rád a koho mám rada ja, ja to nepotrebujem ešte zdupľovať fyzickým kontaktom. Pre mňa je duševný súlad oveľa dôležitejší ako prejavovanie si citov rukolapne a fyzicky. A ak u mňa neexistuje duševný súlad, ten fyzický nie je vôbec možný. A áno, aj ja si s otcom oveľa lepšie rozumiem ako s matkou. Otec neočakáva nič, žiadne vracanie obetavej lásky, môj otec miluje svoje deti a svoje vnúčatá nezištne, bez žiarlenia na iné prejavy náklonnosti, nerieši ako to je a ako by to malo byť. Otcova láska je jednoduchá, ale silná a nezištná. Matkina láska je zložitá, žiarlivá a vypočítavá.
S niektorými vzťahovými vecami veľa nenarobíš, keď si deti začnú v puberte uvedomovať rôzne rodinné
súvislosti. Ľudské vzťahy sú krehké a vždy sú o vzájomných sympatiách.

natalym
10. sep 2015

@0silvia0 Pekný príspevok, som sa zamyslela, takže ono je to tak, že zakladateľka očakáva od dcéry akúsi vďačnosť? Za čo? Ju chcela, má ju rada, teší sa z nej a na čo mi je vďačnosť? 😒

0silvia0
10. sep 2015

@natalym no veď práve... aj ja som mama, aj ja milujem svoje deti, ale nechcem od nich, aby boli také ako si ja predstavujem. Ved ja som ich chcela, ja som sa dobrovoľne o nich starala a nežiadam od nich, aby mi kvôli tomu prejavovali lásku fyzicky (stískanie). Ak chcú, prejavia, ak nechcú, neprejavia. Ja aj bez toho prejavu viem, že ma majú radi, aj to, že im leziem občas na nervy 🙂 A vynucovanie si objatí, bŕŕŕ, to je hrozné, to by som nebola schopná ani z úst vypustiť. Nepotrebujem si sebe dokazovať svoj materinský úspech tým, že sa budú deti po mne vešať ako opičky :D

natalym
10. sep 2015

@0silvia0 Tak nemyslím si, že zakladateľka si to vynucuje, ale ju to trápi. Asi čaká viac. Mojej 17 tke, keď poviem, že poď mamičke, tak sa niekedy na mňa osopí a niekedy pribehne ako psík. Viem, že ma ľúbi.
Moje mladšie sa veru na mňa rado vešia ako opička a fakt je t niekedy až nepríjemné, alebo obťažujúce. Takže pozor na to.

zuzka38
10. sep 2015

Kolko ma rokov ta "nevdacna" dcera?

lafamme
10. sep 2015

Vieš čo? manžela si ma mala naučiť, aby mal úctu k tvojej výchove, píšeš, že od malička je tvrdá..to jej nedáva právo byť neúctivá, lebo ak niečo potrebuješ, si dobrá.. povedala by som jej nie, alebo nech ide za otcom.

0silvia0
10. sep 2015

@natalym nemyslela som to ako doslovné vynucovanie, ale skôr to ona vysiela myšlienkami k celej rodine
a ono to je dosť cítiť. Teda ja osobne z mojej mamy cítim to, čo mi svojim pohľadom chce povedať. Mne v texte
zakladateľky témy stačila k hlbokému zamysleniu táto veta: "Môj manžel ma nikdy ako matku nechválil"
Uf, toto ja neviem spracovať, mne osobne by nikdy nenapadlo, aby ma môj manžel pred našimi vlastnými deťmi chválil ako matku. Matku netreba chváliť, matka sa chváli sama, ale nie rečami, ale nekonečnou nezištnou láskou a skutkami. To je môj názor. Mne jednoducho tieto nedocenené typy ľudí nesedia, nesedia a nesedia. Nerozumiem im, pretože pre mňa je chválenie matky za zásluhy úplne zbytočná vec. Mne by bolo smiešne, keby ma môj manžel začal chváliť pred deťmi. To by bola groteska 😀

0silvia0
10. sep 2015

@lafamme ale ona nepíše, že je neúctivá, len jej neprejavuje lásku fyzickými dotykmi ako otcovi.

natalym
10. sep 2015

@0silvia0 Ja by som chcela aby ma môj muž chválil ale ako matku? Tiež som si to všimla, beriem to tak, že sa nejako zle vyjadrila. Stále neviem ten vek, to je dosť podstatné podľa mňa.

lafamme
10. sep 2015

@0silvia0 aby mi nepovedala dobrú noc, odvrkla len, je nevďak..

siska53
10. sep 2015

@pipilota33 neviem,kolko ma rokov, ja na malom 5,5r.vidim,ze uz to nie je taky maznos,ako bol.
No a mozno je chyba v tom,ze ako pises..dala si jej vsetko bola si len pre nu,nemala si ziadne kamosky,konicky..nic.. Bola stredobodom a zrazu nie je. To je jedno kolko ma rokov. (muzova neter mala 10r.,ked som s nim zacala chodit,strasne ziarlila..ale casom sa to urovnalo,zistila,ze o neho neprichadza len to chvilu trvalo).
Rozhovor? Taky normalny pokec,ze je ina,ze si myslis,ze by to mohlo byt narodznim surodenca,prosto jej aj povedat co ta trapi,co si si vsimla,ako to vnimas,aky mas pocit..

No a nie kazdy je velmi pritulny..ja tiez nie som,ale moje deticky si zas vystiskam...no dobre..aj partnera..ale inych ludi nie,neviem ani prehnane prejavit radost tym ze vyskam nad darcekmi,aj ked sa mi pacia. Takze mohla zdedit aj inu povahu..
Alebo ta berie ako samozrejmost a mozno tym,ze s otcom je/bola menej a je asi maksi (ta pomoc s ulohami - to je skor na vyjasnenie si s manzelom - pomoc ano,ak uz nevie,kam.z konopí,ci preskusanie,inak nech si pise sama) na nu.

pipilota33
autor
10. sep 2015

@0silvia0 viem ako to myslis, ale tu nejde len o objatia... chapem, ze deti v puberte su na to citlive. Skor taky citovy chlad a prave zvlastna vypocitavost. Ako som uz spominala, nic jej nevycitam, len par krat som jej to spomenula. Nic nevyzadujem nasilu, ale tiez som len clovek. To ze berie vsetko automaticky, beriem, ako pride, ale skor ma trapi, aby si nezvykla, ze vsetci okolo ju budu mat vzdy radi, brat na nu ohlad a ona sa nenauci urobit nieco pre druhych z lasky, pozornosti... Vztah mojho muza k detom nejdem opisovat, bolo by to na dlho, ale ak pises o svojom otcovi, ver, ze takyto nie je :-\ o to viac mi to cele nesedi...

Tu začni písať odpoveď...

Odošli