Aj zlý vzťah je lepší ako samota
Súhlasíte s týmto výrokom?
"Aj zlý vzťah je lepší ako samota"
Je podľa vás lepšie zotrvávať v zlom vzťahu, ako byť sama? A nemám na mysli ekonomický aspekt života osamelej ženy-matky. Myslím skôr na to duševné hladisko.
A tiež nemyslím tým zlým vzťahm domáce násilie a podbne, len proste vzťah, ktorý nenaplňuje, je v ňom minimálna komunikácia, proste dvaja ľudia spolu žijú, lebo majú spolu deti, a je to ekonomicky výhodnejšie, ale už dávno nie sú ani kamarátmi ako boli pred x rokmi, ani milencami ako boli pred y rokmi. Je lepšie zotrvávať v takejto skrytej osamelosti, alebo prejsť do reálnej samoty, kde bude rovnaké ticho a prázdno, ale už ten druhý nebude ani fyzicky prítomný?
V ktorej variante sa žena skôr zblázni?
@anickaany Podľa mňa je určite lepšie byť sama ako zotrvávať vo vzťahu, v ktorom sa zle cítim. Osobne nemám problém byť sama a ani sa necítim osamelá. Tiež som toho názoru, že ak človek má problém byť sám, nevie byť sám so sebou, tak druhého potrebuje ako niekoho kto mu zaplní nejaké jeho prázdne miesto a to nie je dobrý základ pre vzťah. Okrem iného byť vo vzťahu, v ktorom nie je dobre, sa určite odzrkadlí na zdraví, skôr či neskôr. Lebo psychické strádanie je nesúlad v organizme a svoju daň si vyžiada. Osobne som zotrvávala dlhšie vo vzťahoch, ktoré neboli dobré, dnes by som bola múdrejšia.
No ja moc s tym nesuhlasim, urcite by som sa nenervacila so zlym vztahom, radsej by som bola sama..
V kazdej situacii mozes byt spokojna alebo v hlbokej depresii. Ak mas v nefungujucom vztahu dost slobody, tak si vies zit vlastny zivot a zaroven fungovat pri niektorych veciach spolu a nemusis byt z toho nestastna, lebo si vyberas len to najlepsie (poznam aj take zeny, ale nie je lahke sa tak nastavit, nemat ocakavania a brat to, co zivot ponuka). Ak slobodu v zlom vztahu nemas, tak samota je urcite lepsia.
Lebo zit sama nutne neznamena, ze budes aj osamela.
Urcite je lepsia samota ako zle fungujuci vztah !!!
Nie. Nedokázala by som byť vo vzťahu, kde by nebola láska, porozumenie. Dusila by som sa a nakoniec by som utiekla.
Ja som sa po dvo h rokoch manzelstva s ročným dieťaťom rozviedla .mala som 28 a povedala som si,že som príliš mladá na to,aby som žila v nefunkcnom vzťahu.,ila som 9 rokov sama so synom,zarabala,užívali sme si život.raz ročne dovolenka, celoročne turistika,aquaparky atď.necítila som sa vôbec sama.mám VS vzdelanie, ale robila som robotnicku,ťahala sem tam nadčas,ale šlo to.syn nebol.ukrátený ani o otca.
Dnes žijem s úžasným človekom, máme dvojičky a ja viem,že rozvodom som urobila službu môjmu ex a hlavne sama sebe.on ma tiež dlhodobý funkčný vztah a obaja máme po 11 rokoch deti.
Mne to pripadá tak,že zakladateľka témy sa bojí o finančnú stránku celej veci.netreba sa toho báť,a hlavne sa netreba báť pracovať.všetko sa dá,len treba chcieť.ale nezostavaj v zlom vzťahu.
"Neber si človeka, s ktorým môžeš žiť. Vezmi si človeka, bez ktorého nemôžeš žiť." Neviem, ci prave manzelstva zalozene na tejto myslienke su tie najtrvacnejsie. Ak nemozem bez nejakeho cloveka zit, to znamena, ze nie som spokojna a vyrovnana sama so sebou a tym padom nie som stastna ani vo vztahu a voci partnerovi mam nerealne ocakavania. Do takychto vztahov vstupuju citovo nezreli jedinci a casto vznikne zavislost a pocit, ze sme stretli spriaznenu dusu, prehliadame varovne signaly, len aby sme vztah udrzali. Naopak, pri clovekovi, s ktorym mozem zit, sa nic taketo nedeje, kazdy dokaze fungovat ako samostatna jednotka a vzajomne sa doplnaju. A toto su tie najkrajsie partnerske vztahy.
@jeannna, ja rozumiem tomu vyroku trochu inak (mozno nespravne, neviem): neber si niekoho, kto ta nechava citovo chladnym, mate sice podobne nazory, ale nijako zvlast ti na nom nezalezi. To podla mna nie je dobry zaklad do manzelstva. Nemoct bez niekoho zit v doslovnom slova zmysle pouzivaju len hysterky a manipulatori, ostatnym je (aspon dufam) jasne, ze ide o stav, ked ti je s niekym lepsie ako bez neho...
@katrin21 veď toto, mne to tiež príde aj ako trošku trend dnešnej doby (a ja nie som výnimka, tiež tomu podlieham - aj keď aspoň v rovine úvah), že prídu problémy, aj vážnejšie, aj na dlhšiu dobu, a dvaja začnú uvažovať, ako z toho vzťahu von. Lenže myslím si, že každý vzťah to v sebe nutne musí mať, že keď sú spolu istý čas, prídu aj veľké "búrky" a je na zváženie, či by sa to v novom vzťahu neopakovalo - možno po 3, 4, 10 rokoch... A pokiaľ tam naozaj nie je to, že jeden z nich je tyran, pije, prehrá v hrách celý majetok, fyzicky alebo psychicky týra rodinu, tak potom asi stojí za to vydržať. Mne už len po vzore rodičov príde jedna vec skvelá, ale vidím ju až teraz, keď zostarli. Možno je to trošku pragmatické, ale je to tak - nech je čo je, vždy sa vedia jeden o druhého postarať, a aj keď si niekedy vypočujem, aký je ten druhý príšerný a k nevydržaniu a za čo toto všetko on/ona musí znášať..... keď ich vidím spolu večer vyjedajú bonboniéru a zápasia o ovládač viem, že im to všetko stojí za to 😀 🙂