Ako ste zvládli neveru?
Prosím tie, ktoré si prešli neverou vo vzťahu a zostali spolu ďalej žiť. Ako ste to zvládli? V skratke to zhrniem ako to bolo u nás: Stavali sme dom. Robili sme si ho s priateľom samy. Takže ja som chodila do roboty, z roboty na stavbu kde som makala, potom večer domov starať sa o dieťa a dookola to isté. Žiadne voľno, do toho choroby, rodinné problémy, vyhadzov v práci... Nemala som síl veľmi na náš vzťah. A on sa ževraj potreboval s niekým porozprávať. Tak si chatoval kamarátsky so susedou. Ona mladá žaba sa do neho buchla a začala mu vypisovať ako ho ľúbi aký je skvelý chlap... Keď išiel na motorku a ja som odmietla lebo som už padala od únavy do postele tak zobral ju a tak začali ich tajné stretnutia. Prišla som na to po pol roku za čo sa veľmi hanbím. Ja som si všimla, že ona za ním behá ale blbo som verila, že on by ma nikdy nepodviedol. Vernosť bola jeho prednosť. Jeho samého podviedla bývala a povedal, že nikdy by mi nespôsobil takú bolesť. Teraz si tvrdí, že on ma nepodviedol lebo nebol medzi nimi sex ale ja to vnímam ako podvádzanie. Vždy keď som sa vzdialila tak bežal za ňou, písal si s ňou neustále, chcel stále jej fotky. Źevraj ma celý čas ľúbil a chcel najprv aby som ja žiarlila a venovala sa mu ale potom nad tým stratil kontrolu. Vždy sme mali pekný vzťah ale teraz neviem kde je pravda. Chcem s ním zostať. Napriek všetkému ho ľúbim ale neviem čo s tou bolesťou. Je taká obrovská, že nemám síl žiť. Riešim to len kvôli dcérke, nemôžem ju tu nechať...
Keby sa mne stalo nieco podobne, asi by som si polozila otazku, ako je to mozne, ze som druhemu cloveku dala taku moc nad svojim zivotom, ze pri odhaleni nevery upadam do tazkych depresivnych stavov, kedy nemam chut zit, chradnem a nemam sil postarat sa ani o svoju dceru.
Podla mna nie je dobre, ze tvoj priatel, ktory je pricinou tvojho utrpenia, je momentalne v roli osetrovatela, napriek tomu, ze ta ubezpecuje o svojej laske k tebe. Dovera sa sibnutim prutika vratit neda a moze to trvat este velmi dlho, kym to preboli. Ja by som urcite trvala na docasnom odluceni, aby nebol v mojej intimnej zone a ja by som sa mohla pozbierat a porozmyslat hlavne nad tym, ako ziskat vacsiu kontrolu nad svojim zivotom a nebyt ako termostat, ktory je nastaveny na partnerovu frekvenciu a moje pocity su plne zavisle od jeho spravania a konania.
A jedna rada na zaver: Do odpustenia sa nenut, tento proces ide svojim samovolnym tempom a je to velmi individualne.
@mimiwiwi vies, ja som mozno taky cudny typ cloveka - ale ja, ked si poviem, ze je to pre mna uz uzavreta zalezitost, tak to dokazem vytesnit z hlavy prec. tato nevera? tak som si to rozanalyzovala - ano,bola som aj ja na vine, prehliadaa signaly, neriesila, nesnazila sa (tym nezmensujem jeho vinu) - ale zabojovali sme obaja. vela veci sme zmenili, napr sposob travenia spolocneho casu. prestahovalisme sa, mame dieta. budujeme si zivot.
pises, ze tvoj muz sa ozaj snazi. to je dobre. ak ho lubis, uveris mu. a ja neverim ano tomu, ze "raz podviedol, urobi znova" - to nemusi byt pravda. je vela parov,ktore sa az pri takomto prehmate spamataju a zistia, ze chcu ostat spolu a ze musia preto nieco urobit.
jedina rada, ktoru ti mozem dat, je neobzerat sa vzad ale dopredu. rozpravat sa o buducnosti, vzdialenej, aj blizkej. naplanovat si veci. trebars dovolenku na velku noc, alebo planuj zariadenie domu, a tak dalej. a teda vlastne robte to spolu. musite zit spolu, nie vedla seba. snazte sa travit spolu volny cas. a musis sa pozerat aj na tvoju malu, ona ta potrebuje.
@kuratkokatka Držím palce 🙂 Ničoho sa neboj!
a čo teda,ako to nakoniec dopadlo ?mal s ňou dačo,či iba ju ľúbi ?zistila si ?
@opica_skorica dakujem 😊
aj ja drzim palce ! 🙂
Nečítala som všetky príspevky tak vlastne ani neviem čo všetko sa tu preberalo. Ale ak ti pomôže môj príbeh budem len rada. Určite neverím tomu že ak podviedol raz že podvedie zas. Totálna hlúposť záleží od toho prečo sa to stalo kto aký je a od kopec iných vecí. Môj muž ma podviedol pred 11 rokmi. Akurát sme začali spolu konečne žiť sami vo vlastnom byte. Naša prvá dcéra mala asi 9 mesiacov. Všetko bolo krasne ja zaľúbená novomanželka, všetko pred nami a bum. Priznal sa mi sám, lebo ja som o tom nemala ani tušenia, v deň keď sme zistili že čakáme našu druhú dcéru. Bola to kolegyňa z práce a trvalo to asi mesiac. Povedal mi že nevie čo, ale že niečo k nej cíti, že má výčitky svedomia, že ho to trápi ale že nevie čo ďalej lebo ho to k nej ťahá. Pre mňa to bol hrozný úder, v prvej chvíli som sa nevedela ani nadýchnuť. Absolútne som prepadla depresií. Takže úplne chápem tvoje pocity. Nestarala som sa o malú, o domácnosť, robila som len základné veci, celé dni som len revala a preležala v posteli. Prvé dni to bolo tak že ideme od seba. Ona mu stále vyvolávala, vypisovala mu sms ky, chcela sa s ním stretnúť a on nevedel čo ďalej. Snažil sa byť ku mne úprimný ale mňa to len viac zranovalo čím viac som o tom vedela. Nakoniec nám pomohla naša spoločná kamarátka ktorú tiež voľakedy podviedol manžel. Mimochodom su spolu už 20 rokov. Robila medzi nami sprostredkovateľa, trochu to zlahcila nerobila z toho drámu. A hlavne vždy keď som to potrebovala bola so mnou donekonečna sme sa o tom rozprávali. Nakoniec sme sa odsťahovali narodila sa druhá dcérka a všetko sa vrátilo do normálu. Vtedy som si myslela že ma tá bolesť nikdy neprejde bolo to pre mňa nepredstaviteľné ale naozaj všetko chce len čas. Povie sa to ako klišé ale je to naozaj pravda. Aj keď toto bude chcieť veeeela času. Prvé tri roky to ešte bolelo. Ale bolo to stále lepšie a lepšie. Znova sme si začali dôverovať POSTUPNE. A všetko to za mňa POSTUPNE rokmi spadlo. Dnes sme spolu 12 rokov a málokedy si na to už vôbec spomeniem. Už to pre mňa nie je dôležité. Nemyslím že by to od vtedy zopakoval a myslím že sa aj on sa vtedy veľa vytrapil a nebolo mu to jedno veď skoro prišiel o rodinu, s deťmi nemusel byť každý deň a jeho život by bol úplne iný.O tom že ma lubil aj keď to bolo vtedy také divé som nepochybovala inak by sa choval inak a inak by to s nami aj dopadlo. A myslim si že aj tvoj manžel je na tom tak isto inak by už s vami nebol. Ale bohužiaľ vytrpiet, zvládnuť a ustat to musíš ty. Ty sa s tým musíš zmieriť, odpustiť mu nemusíš, to sa aj tak nedá, len sa s tým zmieriť. Pokiaľ s vami ostal tak s vami ostať chcel a hotovo ostatné je len na tebe. Naozaj sa s tým zmieriť dá. Len to chce veľa času musíš sa o tom veľa rozprávať, teraz nemyslím len s ním skôr s priateľmi. Mne pomohlo že som sa z toho doslovne vykecala, dnes máme dokonca tretiu dcérku a je to naozaj za nami. Takže sa to da. 🙂
Ďakujem všetkým za príspevky. Stále to veľmi bolí, nevládzem vám odpisovať. Chcem len povedať, že naozaj nemusíte riešiť či sex bol, či nie. Nepomôže mi to. Aj tak bolo najhoršie čítať jeho slová lásky k nej. Môj stav sa zhoršoval, v depresiách som bola už každý deň, začala som kolabovať, choroby sa nabaľujú, chudnem, nestarám sa o dcéru... Priateľ sa stará o domácnosť, moju dcéru, o mňa... Prebrali sme všetko už milión krát z každej strany, ja som sa v tom stále hrabala, revala, depkovala tak mi priateľ povedal, že je čas sa pozbierať, skúsiť odpustiť jemu, jej, venovať sa sebe, dcére. Viem, že má pravdu (okrem toho odpustenia jej, na to sa ešte necítim). Skúšam to, skúšam nemyslieť na to. Niekedy sa to dá, niekedy ručím ako jeleň. Je hrozné keď vidím koľkým ženám sa deje to isté. Je mi z toho veľmi smutno.
@ukulela ďakujem hlavne tebe. Potrebovala som počuť, že sa dá s tým žiť. Nie riešiť či sex bol, či ma podvedie znova... On chce stále ostať so mnou, ani raz nepremýšľal nad tým, že by išiel za ňou, stále mi vraví, že si vybral mňa a nikdy ma nechcel za ňu vymeniť a aj keby som ho teraz nechala, tak nepôjde k nej. Môžu to byť len prázdne reči samozrejme ale vidím, že sa snaží, čo všetko robí pre náš vzťah. Píšeš, že ťa to nebolí. Ako si to prosím dokázala? Mňa strašne týrajú tie myšlienky na nich dvoch. Nech robím čokoľvek stále sa k nim vraciam. Zároveň sa bojím, čo je to za človeka keď mi toto spravil.