Bojím sa, že sa zbláznim
Ahoj. Neviem, kde začať, ale som v koncoch. Stala sa zo mňa psychická troska a neviem ako ďalej. Moje psychické problemy začali uz v detskom veku. To, ale nie je dôležité. Nikdy som na tom nebola tak ako teraz. Ale k veci...po rokoch trapenia som sa minuly rok odhodlala ísť k psychiatricke. Diagnoza - socialna fobia a generalizovana uzkostna porucha. Brala som lieky a chodila k psychologicke. Bolo mi lepsie....v lete sme sa prestahovali a tak aj moja liecba bola na konci, ale bolo mi fajn. V novembri som zistila, ze som tehotna. Nebolo to planovane, ale s priatelom sme spolu uz 9rokov tak po prvotnom soku sme sa zacali tesit a vsetko chystat. Vsetko bolo super kým mi nevyšlo vysoké riziko na preeklampsiu...zacala som o tom hodiny citat katastroficke diskusie a vtedy sa to zlomilo. Bola som posadnuta meranim tlaku, stale v strese hladala som si co by sa mohlo stat. Cele tehotenstvo bolo bezproblemove to len ja som si ho kazila. Tri dni pred porodom som naozaj skoncila s vysokym tlakom v nemocnici, ale bolo to skor psychikou ako preeklampsiou. Rodila som 37+4tt. Narodil sa mi po lahkom porode dokonaly chlapček, ktoreho milujem. Prve dni boli tazke (poporodne blues), dufala som, ze to prejde, ale...moj syncek ma 12tyzdnov a ja som ma ceste do blazinca. Odzaciatku som posadnuta tym, ze ho vkuse sledujem. Mam o neho panicky strach. Je to coraz horsie lebo zo zaciatku som ho kludne nechala svojej mame napr., ale uz zacinam mat pocit, ze nikto okrem mna na neho nedokaze dat pozor. Trapi ho reflux a tak mam hrozu z kazdej noci. Balim ho do perinky a robim mu zatarasy aby sa nepretocil. Nemozem kvoli tomu spat. Kazdy den placem a stale sa to zhorsuje. Citam si hrozne clanky na internete a viem, ze by som neprezila keby sa mu nieco stalo. Zacinam kazit aj moj vztah pretoze priatela obvinujem ako vsetko zlahcuje a pritom viem, ze to ja prehanam. Bojim sa byt s malym sama....vymklo sa mi to z ruk....Rozmyslam nad tym, ze moj syn by si zasluzil lepsiu matku a keby som tu nebola priatel by si mohol najst inu, lepsiu....coraz castejsie s placom malinkemu vysvetlujem, ze keby som ho tu nechala sameho tak to neznamena, ze ho nemam rada, ale ze ho milujem az tak, ze som to nezvladla. Rozmyslam ako idem do lesa a uz sa nevratim....bojim sa, ze mi preskoci. Viem, ze nikto by to nepochopil....neviem ako dalej...
Malemu kup monitor dychu,moj ma 2r a este ho pouzivam,je casto chory tak tiez mam hlupy strach ze sa zadusi. K tvojmu problemu,no jedine opat navstivit odbornu pomoc a cim skor. Ine riesenie nie je,sama si s tym nepomozes. Drzim palce velmi
To chce odbornika a cim skor
Ja by som to nazvala poporodna depresia
@petulda333 monitor dychu mame aj vyvysenu postielku, ale aj tak sa bojim...
@emi16 ja viem, ze by som potrebovala odbornika, ale vzdy si najdem milion vyhovoriek preco nie
Ahoj moja. Toto je jednoznačne popôrodná depresia, čím skôr vyhľadaj lekársku, psychiatrickú pomoc, tvoj maličký ťa potrebuje, preto musíš byť v pohode a fungovať bez problémov, dá sa to liečiť, tak ako všetko ostatné....držím ti prsty. ❤
Ja skoro nikdy neprispievam, ale teraz musim.
Prosím prosim vyhladaj co najskor psychiatra. Nemozes za svoj stav. Odbornik ti pomoze. Moja mama trpi maniodepresivnym syndromom..keby neboli psychiatri, uz tu s nami nie je....
Okamzite k doktorovi, je to poporodna depresia. Kamoskina svagrina takto vyskocila z okna, dieta jej ledva vytrhli z ruk, inak by skocila s nim.
Ďakujem za rady. Ja viem, že to chce odborníka, ale ja už mám pocit, že si ani nezaslúžim aby mi bolo lepšie, keď som tak zlyhala. Verím, že malému by som nikdy neublížila a na mne nezáleží...ťažko sa mi to po sebe číta, kde som to až nechala zájsť
čím skôr lekár a povedz priateľovi a svojich pocitoch... zver sa so všetkým nech dáva na teba pozor a samozrejme aj svojej najbližšej rodine.... takéto stavy - to vôbec nie je sranda ...je to vážne
Ja som to zažila... najma pred porodom a viem, čo to je... treba vyhladať pomoc, lieky... prestať čítať na nete!!! výčitky???? neexistuje... robíš všetko najlepšie ako vieš!!! inak to jednoducho robit nevieš a nemožeš!!!! to by si bola niekto iný... prestaňa sa ľutovať, prestan lutovať svoje dieta... silu! sama bojujem a preto píšem... ale preba si dať pomocť, sama to asi nedáš...
@nika244 ty si velmi dolezita len to mas teraz popletene ale ked vsetko prejde a to zle odide bude ti dobre uvidis si velmi starostliva mamicka a urcite skvela len mas teraz problemi ktore nezvladnes sama....prijmi.pomoc sprav to sama pre seba pre dietatko ktore si ta vybralo on je tvoj zmysel zivota....strasne ti drzim.palce
@nika244
Tak ja ti jeden velmi dolezity dovod dam
Je to tvoje dieta kt. ta nekonecne a bezhranicne miluje a potrebuje
Osobne poznam pribeh poporodnej depresie a nedopadol dobre
Proste rano vstan a Hladaj pomoc u doktora
Nedavaj si dovody preco nie
Este pojdu zubky a kopec neprespatych noci, niake tie choroby, reflux nie je najnarocnejsi, presli sme si take. Tvoj stav mozu zhorsit
Za pomoci odbornika to zvladnete a budete si uzivat s babom lozenie, prve kroky a slova
A cim skor to zacnes riesit
Tim skor a lahsie to prejde
padaj k doktorovi, môžeš ublížiť sebe a nedajbože aj bábatku, psycholog nie je strašidlo, pomôže ti zvládať tvoje obavy. Dobre, že si uvedomuješ, že sa niečo deje, ale treba to začať riešiť.
priateľ ťa podporí, musíte ťahať za jeden povraz, teraz ste rodina, komunikácia je na prvom mieste. Psychické problémy majú aj známe osobnosti, nie je to hanba. Sú to rovnaké choroby ako cukrovka alebo slabé srdce, bez pomoci sa stav zhoršuje, ale s liečbou žije človek dobrý, skoro normálny život.
Ked už pre nič iné, tak to rob pre svoje dieťa, určite chceš, aby ste boli dlho spolu a videlo mamu spokojnú a usmiatu.
@nika244 toto nemusi byt poporodna depresia,ale skor znovu sa prejavujuca uzkost a kedze si uz na nu liecena bola,myslim,ze vies,co treba spravit,na koho sa obratit a poznas uz aj vysledok,sama si napisala,ze liecba Ti pomohla..tak necakaj a cim skor sa k liecbe vrat,sup opat k dr.
@nika244 rozumiem... tie lieky... no mna to potom dobehlo všetko ešte viac, myslela som si, ako som to nakoniec zvládla, uzkosti som potlačila, malý rástol a zdalo sa, že je to lepšie a lepšie... až zrazu mi to prešlo do somatiky celé... dlho som potláčala a neriešila, stav v tehotenstve bol taký, že som si nevedela prestat umývat ruky, bála som sa jesť a podobne, po porode som to prenášala na malého... neviem, so mnou odmietla psychologička v tehotenstve pracovat, ak si nedám lieky, tak to bolo velké sklamanie pre mna... ale bez liekov vraj tie uzkosti nebudem vidiet s nadhladom...malinký to bude rást a ty budeš cítiť viac realitu a bezpečie myslím.. takýto malý tvor je veľká zodpovednosť, a myslím, že človek s uzkosťou nezvláda práve pocit zodpovednosti za niečo... toto je dost zásadné, čo som u seba pochopila... všetko som chcela mat pod kontrolou a neustále pocity viny, že sa niečo stane... ale veci sa deju bez týchto našich haluzí... tazka pretažka cesta, ach jo, aspon teda terapiu, nech pokecas s niekým, kto má nadhlad a vie poradit...
Ty si inak doležitejšia ako tvoje dieta... to je prvá vec, čo ti povie terapeut!!!!!!!!!!!!
Ja viem, čo prežívaš, preto v tom mám veľa energie a myslím, že deti nás potrebujú zdravé!!!!!!!!!! kludne aj bez mlieka.... to je to, čo treba pochopiť, zmeniť tie hodnoty, že za každú cenu mlieko, nech sa ja aj zbláznim... mám pocit, že najviac psychicky sú v pohode matky, ktoré nekojili, lebo v tom nemali hodnotu, lebo oni sú doležité a podobne... ty si najdoležitejšia, je to prekvapivé, silné, je to tak!!!!!!!!!!!!!!
ja som nakoniec lieky musela, 5 rokov som ich nechcela... ale to už boli hraničné stavy uzkostí a paniky... potrebuješ pomoc teraz....
Ak sa nechces zdoverit priatelovi, z akehokolvek dovodu, najdi si inu blizku osobu, ktorej i tom povies - mame, kamoske - to je jedno. Hlavne to niekomu povedz, aby si mala oporu a doveru v niekoho, kto ti postrazi synceka v case, ked pojdes k dr 😉 zvladnes to! Si uzasna mamina a aj my vsetky tu ti drzime prsty 🙂
Okamžite vyhľadať odborníka, tak ako spomínajú iné maminy ... malý ťa potrebuje, nemôžeš ho tu nechať samého, nemôžeš mu to urobiť, on nemôže prísť o tak skvelého a nenahraditeľného anjela strážneho v podobe svojej maminy ... on ťa potrebuje, ty si tu pre neho a preto bojuj .... aj my sme už mamy a predsa potrebujeme svoje maminy... mama je len jedna to si zapamätaj ... držím palce a prajem všetko dobré ...
Ahojky ja som po treťom dieťatku skončila na liekoch popôrodna depresia 2faza ja som si to ale skoro uvedomila že sa niečo so mou deje ..bez za odborníkom potrebuješ to ver mi inak ublížiš sebe sj malému ...už teraz nie si v norme ..ja som už v poriadku
@nika244 da sa ti na napriklad zo dve noci zohnat opatrovanie? potrebujes sa najprv dobre vyspat. Aj z nedostatku spanku cloveku "preskakuje", lebo vnima realitu inak, skreslene a emotivne. Zvysuje sa stres, uzkost, aj agresia, prehnane reakcie.
A potom este urcite ist k psychiatrovi.
Pomoct odburat tie zvysne fobie, co ta teraz prenasleduju.
Potrebujes prestat byt uzkostliva, lebo to nie dobre vplyva na vyvoj dietata. Aj ono potom je uzkostlivejsie, bojajlivejsie, moze mat problem so zvladanim novych situacii (park, skolka,...), reagovat strachom a stresom.
Navyse, zial, mohol aj podedit tvoje problemy. Takto ich len "prebudis" a umocnis.
Neboj sa. Vyhladaj pomoc a ukludni sa. Nakoniec budes v poriadku a syn tak isto. Obrovske mnozstvo deti malo reflux a neudusili sa. Ani jemu sa nic nestane. Zvladnete to.
@maaaria3 aj ja som mala také tehotenstvo. Strach skoro zo všetkého teraz lutujem, ze som si ho neuzila veď bolo bezproblémové. Co by ine za to dali. Určite je to aj tou zodpovednosťou a dalsimi vecami. Nechcem to potlacat, ale riesit kym sa da. Ďakujem za tvoj prispevok vzdy povzbudi, ked clovek vie, ze nie je sam
@nikaeli priatelovi sa zdoverit môžem, viem, ze by ma podporil akurat ja ani neviem co by som mu povedala, aj ked on vidi, ze nieco sa deje. Stale mam uplakane oci a vsetky tie bezpecnostne opatrenia a nechut jest a dalsie veci. Asi sa s nim este dnes porozpravam. Ďakujem
@verbova dakujem za povzbudenie. Zabojujem veď je prečo
@moonlight1210 opatrovanie urcite nie ale ja nepocitujem zeby mi chybal spanok. Nikdy som vela nespala. Zo zvyškom máš uplnu pravdu. Dakujem za podporu
@nika244 Hovorim...ze najhorsia choroba je psychicka. Ked prajem niekomu zdravie...myslim najma toto.
Chapem ta... slub nam-ze zajtra sa objednas s dr.
Je jasna tvoja obava a nedovera voci inym osobam...si mama. Beries to zodpovedne, co je chvalihodne. Pamataj...ziadna-ale fakt ziadna ina zena mu nebude lepsia mama. Nezlahcuj si to. Bola si vybrana ako jeho mama...nemohlo sa narodit nijakej inej...ty ho musis voviest do tajov zivota. Ukaz mu, aka je mama silna a pren zvladne hocico a urobi pren vsetko... aj strazit ho treba-ale potrebuje zdravu mamu...tak sa povenovat sebe.
A zasadna rada: N E C I T A J na internete nic... su tam strasne spravy, ktore rozkyvaju tvoju psychiku. BUde to zniet hlupo...radsej si pred spanim pusti CD rozpravky...tie vzdy koncia krasne...a naucis sa ich pre maleho .
A cakaaam...zajtra sem napises termin u psychiatricky...
@nika244 mala som bezproblémové tehotenstvo a presne, všade som počúvala, čo by iné za to dali, aj mna samu to mrzelo... no práve ja som sa cítila ako z iného sveta, všetci mi prišli ako nepriatelia, nerozumeli, nemohli... potom psychika, porod des, malý pridusený, na jiske... je to strašné trápenie, keď toto je v živote a isto to ovplyvnuje aj fyzické telo... viem o tom svoje po rokoch...
Lieky sú dnes inak už aj pre mamičky dojčiace si myslím... treba k odborníkovi a aspon na chvílu ulavu zažit... aby si to vedela porovnat, že toto nie je život
@nika244 ahoj viem si predstavit ako sa s tym trapis..je normalne ze sa bojis o svoje dieta ale odtial potial...necitaj nic zle zakazujem ti to !!! 🙂 zamysli sa nad zivotom aky je krasny..tes sa s kazdeho okamihu a prestan sa nicit zlymi myslienkami zhlboka sa nadychni a povedz si nahlas vsetko bude v poriadku...uvedom si ze tento tvoj strach ta len utlaca a krati ta o najkrajsie chvile zivota pozri sa na synceka a povedz si ze vsetko zvladnes...rano vstan z myslienkou ze to bude krasny den zavolaj si domov kamaratky pokecaj s nimi odreaguj sa
@jonnie v prvom rade ďakujem za tvoju správu. Veľmi to povzbudzuje. Súhlasím, že psychika je to najhoršie, ale kto to nezažil tak to zvykne buď zlahcovat, podceňovať alebo odsudzovať. Take sú moje skúsenosti. Najprv sa porozprávam s priateľom a potom zavolám. Dúfam, že mi to odhodlanie vydrží
Ešte by som dodala, ze napr. som schopna ho nosit hodiny na rukach lebo sa bojim, ze ked ho polozim zacne sa dusiť. Ked spi nepohnem sa od neho, kludne nebudem jest cely den a podobne veci...