Bývanie so svokrovcami, starými rodičmi a časté návštevy

lennulik1
27. aug 2014

Ahojte,
precitala som si tu uz vela tem na spolocne byvanie so svokrovcami... ale predsalen kazdy pripad je odlisny, tak pisem i ja. A mozno sa len chcem vyzalovat, prip. pocut nestranny nazor.
S manzelom sme spolu chodili 9 rokov, nez sme sa vzali. Kazdy sme dovtedy byvali u vlastnych rodicov (cca 2,5km nas delilo s uz terajsim muzom). Manzel byval v starsom prizemnom dome s rodicmi a starymi rodicmi. Svokrovci aj stari rodicia mali vlastnu kuchynu, obyvacku, spalnu, delili sa max. o kupelnu. On je jedinacik. Ja som byvala u rodicov spolu s o 4 roky starsim slobodnym bratom vo velkom poschodovom dome. Pamatate, ako sa v 70.rokoch stavale velke poschodove kocky. Nasi stavali dom s tym, ze raz na poschodi bude byvat ich dieta s rodinou (dom bol uz pri stavani na to prisposobeny).
Ked ma manzel po 7 rokoch chodenia poziadal o ruku, zacalo sa riesit spolocne byvanie. Ako kazdy mlady par, ani my sme nemali financie na to, aby sme si kupili nieco vlastne. Tak sa najskor riesil napad, ze nam svokrovci nieco pozicaju a kupime si 2izbovy byt. Aj sme boli jeden pozriet, ale ta pochmurna chodba, musel by sa rekonstruovat, vsetko povodne... Neboli sme nadseni a nechali to radsej tak. Potom prisli svokrovci s tym, ze by si na konci ich zahrady postavili novy bezbarierovy dom a my by sme prisli byvat do ich stareho, ktory si ako budeme chciet mozeme kedykolvek prerobit. So svokrovcami som vychadzala velmi dobre, super sme si rozumeli a ked sme sa o tom rozpravali, svokra hned vravela - kazda bude mat svoju domacnost, ked sa budeme chciet vidiet, tak sa uvidime, ked nie, tak nie. Celkom sa mi ta predstava pacila (dovtedy som vzdy vravela, ze bodaj by mala aj moja mama taku povahu ako svokra. nechapte ma zle, moja mama je super, ale je to taky mensi general 🙂 ). Preto som sa rozhodla, ze to skusime. Moja mama ma upozornovala, ze idem do domu, kde su aj stari rodicia (rodicia mojej svokry), ze ked bude s nimi zle, nebudu vladat, budem im musiet upratovat, na vecko pomahat, no ako pri starych ludoch. Ale ja som mame vzdy povedala, ze svokra sa o nich postara (pretoze tak mi to aj svokra vravela, ze ak by sa s nimi nieco stalo, vezme si ich k sebe).
Svokrovci si postavili, my sme sa zobrali, 2 mesiace byvali u nich nez sme prerobili aspon zakladne veci v ich starom dome a stahovali sa "do svojho".
Byvali sme tu vsetci takto spolu 4 roky (chodila som do prace) a bolo to celkom fajn (samozrejme, pocas sviatkov sme jedli vsetci spolocne, aj cez vikendy). Ale akonahle som zostala na materskej a potom sa narodil syncek, sa veci zacali menit.
Po narodeni maleho som bola velmi vdacna za akukolvek pomoc, ci uz od mojich rodicov, alebo svokrovcov (bola som po sekcii, tak prve dni boli velmi tazke). Asi po mesiaci to uz bolo lepsie. Neprekazalo mi to, ze svokrovci mi denne prisli minimalne 3 krat a stara babka 13krat (viac krat som si to potom zacala pocitat, lebo klucka vrzgala neustale u nas). Ale po 3 mesiacoch tychto pravidelnych "navstev" som zacala chytat nervy. Bola som zufala, ze vjednom kuse tu niekto je, ze si len rano dvihnem na spalni zaluzie a do 20minut pride svokor. Zaslo to do takej hranice, ze ked som vstavala v noci k malemu, na nic ine som nedokazala mysliet, len na to, kto k nam kolko krat opat pride. Velmi ma to psychicky aj fyzicky vycerpavalo. Potom som na svokrovcov zostavala taka apaticka, nemala som chut sa s nimi ani rozpravat, v jednom kuse tu boli, a nebolo to len na 5 minut, niekedy aj na hodinu... Manzel stal v tomto pri mne a vravel, ze im nieco povie, ale chcela som ja. Aj som povedala, velmi jemne, citlivo, pertoze si uvedomujem, ze ked spolu byvame, nemozeme sa tu zozierat ako psy. a ja nie som hadavy typ. Povedala som svokre, ze je velmi vela starych rodicov, ktori svoje vnucata nevidia aj tyzden, ze by bolo vhodne najst kompromis a vyriesit to, ako by sme mohli mat viac sukromia, ze mam pocit, ze narodenim syna som prisla o vsetko sukromie... bolo jej do placu a povedala, ze mi da odpoved neskor. ale ze tym, ze tu byvame spolu musi maleho vidiet kazdy den, pretoze jej dodava energiu na kazdy den... odpoved mi nedala, len mi povedala, ze celu noc preplakala, na co som jej ja ospravedlnovala...
Zmenilo sa jedine to, ze sa k nam do kuchyne (kuchyna je priechodzia do obyvacky a spalne) snazia chodit minimalne. ale maleho chcu vidiet kazdy den. Vraj svokra musi vzdy skontrolovat babku a pri tej prilezistosti chce vidiet aj maleho (ale uz to nie je take domahanie sa maleho.
Bolo by to este na dlhsie, ale na teraz som sa rozpisala dost. Prosim ako si to tak nepripustat? Nemozem predsa celu dobu premyslat nad tym, ako by som uz zdrhla do prace. Na babo sme sa tesili, velmi dlho sa nam nedarilo...
O zmene byvania sme uvazovali, ale uz sme velmi vela penazi investovali do stareho domu (okna, fasada, strecha, plot, kurenie a pod...).
Dakujem.

lucinocka
27. aug 2014

@lady511 nepochopia, ver mi.. Mozes postavit od zaklado. Uplne oddelene byvania ale tym ze oni tam ziju dlho sa stale budu spravat ako doma..ja ku svokre nikdy nechodim ked neni doma a ona je u nas jak vo svojom, lezie do obleceni, perie pradlo, sadi svoje kvietky na mojom balkone.. Urobime cirkus, tyzden je ofucana a zase rovnako.. Nema to zmysel , nestoji nervy a zdravie za taky zivot, radsej odist do garsonky

lady511
27. aug 2014

@lucinocka No poviem ti,,,niektorý by naozaj radšej bývali v jednoizbovom byte ako v luxusnej vile len aby bývali sami ,,ja som mala príšernu "svokru" bola to mala mojho priatela bývaleho a stačilo mi,,je to tažké ,,no lebo ste sa vy pristahovali a oni to beru tak že im to tam stále patrí a je im čudné aby tam nechodili,,ja mam svokru v inom štáte a dakujem bohu za to 😀 síce to je príjemná žena ale je to SVOKRA a to je diagnoza sama o sebe (teda česť výnimkam ) poznám aj super svokry,,,moja svokra nieje "moj šalok kavy" ja som taka spoločenská,,večene medzi ludí na nakupy,,ona je z dediny,,neviem ti poradit,,ked to bude takto časoms a zblázniš,,lebo budu uplne všade,,,sukromie je velmi doležité ☹

tnn
27. aug 2014

@lennulik1 áno veľmi dobre viem ako sa cítiš, aj ja sa "nervačím" , ale viem, že si dobre urobila a povedala svoje na rovinu. Ja som si tiež povedala svoje na rovinu, trochu sa to zlepšilo, ale to "svoje na rovinu" musím ďosť často opakovať. A dnes viem, že sme urobili chybu, a viem, že každému vždy len a len odporučím bývať sám, môžeš si s každým rozumieť úplne super, bez problémov, perfektne ale spolužitie už je silná káva - každý má svoje zvyky, svoj režim, inak si predstavuje tráviť svoj čas. Napr. ja ku nám nevolám už ani žiadne kamošky, lebo to je stále kontrola, kto prišiel, čo prišiel a koľko sa zdržali a najlepšie, kedy budú mať ďalšie bábo (najčastejšie otázky od prababky) - kámoškám je to nepríjemné a mne tiež. Moja rada: Stoj si za svojim, aj ja som tu za zlú a veľmi zlú, ale tiež chcem mať súkromie. Viem presne ako sa cítiš, keď "čakáš" kto zas príde.

lenka3191
5. feb 2018

Ja byvam.so svokrovcami a mam to iste 🙈 ako ste nakoniec dopadla??