Láska ruka v ruke s nenávisťou

cometka
29. máj 2014

moja otázka sa týka vztahového problému....zoberme si dvojicu-manžel vcelku kludas,pohodák....manželka-ak ju chytí rapel-nervozna, ukričaná,vyčítavá,nespokojná-hotová harpya......može láska manžela k manželke kolísat podla jej momentálnej nálady?može byt podla toho lúbená alebo nenávidená manželom?......má niekto osobnú skúsenost,ako pracovat so svojimi výbuchmi,hnevom.frustráciou tak,aby som manželstvo,nepriviedla do úplnej záhuby....

marionmarion
30. máj 2014

@bajana prepac ze sa miesam do tvojej debaty so @sono2 no neda mi...pises ze kricat nie je nevyhnutne...ver mi ze su pripady ked nie je na vyber..sama som zazila vztah s muzom, ktory mal pasivne agresivnu poruchu osobnosti, t.j akykolvek problem "riesil" mlcanim a neskor bez zjavneho dovodu( on ten dovod v hlave mal, ale poznal ho iba on sam) robil napriek, kde mohol...naozaj s nim nic nepohlo, vysvetlenie, argumentacia, prosba, dohovaranie...v tom pripade asi ta zena uz nema inu moznost nez kricat...sorry, ale to musis zazit, aby si pochopila...prave preto som sa zakladatelky pytala co je dovodom jej kriku, lebo to je dost dolezite...ak mas doma osobu, ktora ta nonstop a casto zamerne drazdi a robi ti napriek vo vsetkom, tam sa uz ovladat neda, napatie sa hromadi a nabaluje sa na to co uz clovek v sebe tak ci tak nosi z predoslych vztahov, ci z rodiny a potom si ako tlakovy hrniec, tam uz naozaj nefunguje sebakontrola a treba to riesit...lenze s dotycnym sa riesit neda...to pomoze vyriesit uz iba psycholog alebo rozchod...ale kedze nevieme celkom co je za tym hnevom u zakladatelky, tak vsetko co tu piseme su iba dohady...

bajana
30. máj 2014

@marionmarion chapem a mas pravdu, ja som vychadzala z mojich skusenosti a z predpokladu, ze medzi normalnymi zdravymi ludmi nie je potrebne kricat na seba...sama pises, ze tvoj partner mal poruchu a to je samozrejme o inom....ale ak niekto nevie spracovat svoje emocie a vykrici sa kvoli malickosti (a takych ludi je dost), tak to v poriadku nie je a samozrejme ze to nerobi dobrotu ani vo vztahu....

sono2
30. máj 2014

@marionmarion presne. Je kričanie a kričanie. Zakladateľka nám tu nedala príklad a možno Nečítala som to celé. No ja niekedy mlčať nedokážem. Niekedy manžel má niečo na srdci ja len počúvam. Ale keď už sa ináč nedá tak ja zvýšim hlas. Zas nemám doma ticheho pohodaka niekedy mi brnká ten môj na nervy. Ale to je už asi o inom ako zakladateľka píše...

jabadaba
30. máj 2014

@bajana ze vam sem takto vstupujem - len by som chcela dodat, ze ani nemusi mat ziaden z partnerov nejaku poruchu. Stacia dve uplne odlisne povahy - jeden temperamentnejsi a druhy totalny flegmatik a uz mas na riadnu vyvrtku zadelano. Nic nie je horsie ako ked niekto ma potrebu si konflikt, frustraciu alebo akykolvek problem vydiskutovat a druha strana sa tvari nezucastnene, v duchu svojej flegmatickej povahy. Problem pripadne zlahcuje, bagatelizuje, sice sa snaziac podporit ale zial, nespravne. A bum. Potom to rachne. 😉

jabadaba
30. máj 2014

@cometka vies co, ja Ta aj do velkej miery chapem. Mas ale aspon tu pracu, co je krok k zmene. Uz len pomenovat to po com tuzis, v com neboli naplnene tvoje potreby, aby si dosiahla vnutorneho kludu. Praca Ta naplna? Ci je to po tych rokoch doma ta praca skor v duchu z nudze cnost a nemas pocit plnohodnotneho profesneho realizovania sa? Alebo potrebujes naplnit v uplne inom smere? Co sa tyka spolocenskeho zivota, naplna Ta ten? Skus najst a pomenovat co Ti v zivote chyba a prinasalo by Ti klud na dusi. Nieco Ti proste chyba, preto tie vybuchy.

marionmarion
30. máj 2014

@bajana medzi ludmi co nemaju so sebou ziadny problem, kricanie potrebne nie je, to je pravda...ale vies kolko ludi problem so sebou ma? By som povedala ze tvoria vacsinu populacie a nemusi ist hned o nejaku diagnozu, staci ze mas nejake nespracovane emocie z detstva, osvojene zle vzorce spravania, nerealne poziadavky na ostatnych ktore si automaticky vsetci prenasame do vztahov aj v dospelosti...a potom to tak aj vypada...
Naozaj malokto o sebe moze vyhlasit ze je dusevne uplne vyrovnany a zdravy...niektori o tom aj vedia a riesia si to na terapii, alebo beru lieky, ini o tom vedia, ale myslia si ze to prejde, dalsi si to nepripustaju ani za nic a radsej obvinuju partnera...sme vselijake

jabadaba
30. máj 2014

@marionmarion ....alebo staci mat prehnane naroky na seba sameho, nerealne ocakavania toho co sme chceli v zivote dosiahnut, prilisna sebakritika a pod. Plus, prilisne ocakavania od inych voci nam tiez neprospievaju dusevnej pohode. V zivote je tolko rozmanitych impulzov, podnetov a situacii, ktore rozhadzu cloveku vnutorny pokoj...

barcelona94901
30. máj 2014

@cometka pozri si knihu,video ako napríklad miluj svoj život atd 😉

https://www.youtube.com/watch?v=4eo9MctJWpY
marionmarion
30. máj 2014

@jabadaba vnutorny pokoj by mal byt vysledkom spravnej vychovy, v ktorej sa neudupe sebavedomie dietata niekam do blata a nedava sa mu neustavicne najavo, ze by malo byt lepsie, sikovnejsie, krajsie atd...lebo dieta tie prehnane naroky si potom osvoji a bude sa chciet nimi riadit aj v dospelosti...koren partnerskych kriz byva velmi casto v detstve...

jabadaba
30. máj 2014

@marionmarion je to mozne...

celasapremenim
30. máj 2014

@cometka a ty si ten mazel alebo ta manzelka :D:D:D:D

jankastubka
30. máj 2014

Nerozumiem preco si bola tak dlho doma s detmi, ked si videla, ze to skodi aj tebe aj manzelstvu. Samozrejme, ak by mali deti zdravotny problem, je to ine.
Treba sa vratit co najskor do prace, medzi ludi, najst novy zmysel zivota. A dobre radia aj baby psychologa, pripadne skusit aj s manzelom poradnu.
Drzim palce

katy2
30. máj 2014

@celasapremenim preco ta ironia? ked nemas co k teme, tak nepis radsej nic 😠 nechapem tie vyryvacne poznamky... ako sa v tom moze niekto vyzivat 😔

maria1989
30. máj 2014

@cometka pozri, ja som niekedy tiež veľmi zlá na muža... a potom cítim výčitky... pravda je, že tie moje hysterické výlevy mu vcelku nevadia, viac vadia mne, keď sa upokojím... a tiež to neriešim... resp. som si povedala, že keď sa dá, nebudem sa s ním hádať, vyrývať, vyťahovať staré veci a pod... a keď mi niekedy hnev ujde, tak sa aspoň zas na čas upokojím. 😉 a určite ťa kvôli rečiam nebude muž nenávidieť 😉 skús ísť do práce, budeš mať nové povinnosti, a možno sa tam odreaguješ... 🙂 u mňa to funguje

celasapremenim
30. máj 2014

@katy2 no, som sa len opytala, ze ci sa to tyka jej osobne, alebo iba taka vseobecna tema, ci sa obtazovat vobec do toho liezt :D....."vyzivat sa, vyryvacne,.." ...hm ukludni sa

katy2
30. máj 2014

@celasapremenim keby si mala skutocny zaujem pomoct, tak by si vedela, ze sa to tyka jej osobne....

celasapremenim
30. máj 2014

@katy2 tak to asi mas pravdu, nemam zaujem, su to uplne hovadiny, co tu rozobera

mariahpd
30. máj 2014

Myslim si, ze v prvom rade treba odstranit priciny tvojho hnevu, urcite nanho nezacnes kricat, ked ti prinesie kvetinku na meniny. Treba hlavne pomenovat, co ti vadi. Ak si ale uvedomujes, ze reagujes neadekvatne, treba pouzit techniky, ktore ti tu uz radili, ja este pridam jednu - "samomluva" - nadavaj nahlas, kric, ale v miestnosti, kde si sama, akoby si si cvicila, co vsetko tomu "hajzlovi" vytmavis a tym vlastne dopredu vypustis paru a uz sa ti to nebude chciet opakovat naostro, resp. uz bude intenzita ovela mensia. Alebo potom treba u psychoterapeuta nacvik zvladana hnevu.

lyzzy
30. máj 2014

kazda laska je tak trochu aj nenavist......a medzi tymito dvoma vecami je len velmi tenka ciara.Poznam ten pocit velmi dobre ked niekoho nenavidis ale zaroven ho tak milujes ze nevies bez neho zit.

bubulka722
30. máj 2014

@kamajka Vždy sa každému vráti čo si zaslúži, či v dobrom alebo v zlom. Mnohí robia okolo seba dusno celý život a pochopia až keď je príliš neskoro. Stačí sa skúsiť pozrieť na veci očami svojho protivníka a zrazu sa všetko javí úplne inak. Ako to naučiť svojich partnerov? Na to som ja sama ešte neprišla, i keď som sa o to pokúšala rôznymi spôsobmi. Dlhodobo sa však ustupovať nedá, všetko má svoje hranice. Nechcem nikoho meniť na svoj obraz, to nie, len by som privítala trošku viac pochopenia, úcty a tolerancie. Mnohí majú vžité modely z rodiny v ktorej vyrastali. Stačí pozrieť sa do vzťahov ich rodičov. Momentálne mu nadstavujem zrkadlo, t.j. správam sa a reagujem na veci presne tak ako on. Vôbec sa mu to nepáči, je naštvaný a nervózny. Nečakám, že pochopí a zmení svoje správanie a vôbec po tých rokoch by to bola čistá naivita.