Ľúbim ho. Ľúbi aj on mňa?
Ahoj vsetci, ja uz sa musim vyrozpravat a pocut aj iny nazor, lebo sa z toho zblaznim. Mam 30 r.. Pred par mesiacmi som spoznala "jeho" (33r.). Pekny, obleceny podla mojho stylu, hned sme si sadli, prekecali cely vecer, on bol uplne nadseny, po stretnuti zaplava sprav od neho, aky bol hotovy cely vecer zo mna, ze som krasna, mila, inteligentna s normalnymi nazormi a mam najkrajsi usmev na svete. Vedel moju "komplikaciu". Staram sa o sestrine deti, pretoze umrela pri druhom porode a jej muz sa na deti vykaslal a deti su uz treti rok u mna, samozrejme som ich zakonny zastupca, skola atd. Myslim, ze som celkom uspesna, samostatna, mam vlastne byvanie, auto, pracu...Povazujem deti za svoje, on to vie. Napriek tomu nikdy ich nepovazoval za problem, aj ked teda ich este nevidel zatial, deti ma vseobecne rad, ma aj svoje krstniatka, casto mi o nich hovori, niekedy mam pocit, ze je vacsi blazon ako hociktore ine deti :D no ostali sme v kontakte, viac sme sa spoznavali. Ked to vsak zacinalo byt take, ze to prekracuje kamaratsku hranicu (casto sa stalo, ze ma objal, zrazu sa zlakol a cuvol, alebo pobozkal a to iste), zacal byt divny. Cuval. Tazko sa mi to vysvetluje. Uz je zopar rokov sam. Nedavno sa mi zdoveril s jednou vecou. Pred par rokmi mal dievca. Bral to vazne, myslel, ze ostanu spolu navzdy, dal do vztahu uplne vsetko. Miloval ju tak ako asi nikdy predtym, planoval si ju vziat, bola jeho prva v milovani, pretoze "to" chcel len s jednou navzdy. Zial slecna ho zranila, rozchod bol pre neho tazky, dozvedel sa take veci, ze nechapal, cosi ze riesila aj ineho ci co, a aj mu povedala, ze vlastne ani nevie, ci ho niekedy milovala. Jemu sa tym zrutil svet, za dva tyzdne schudol 13 kg, uzavrel sa a prisahal sam sebe, ze uz ziadnu k sebe nepusti a ak, take slova ako lubim ta nevyslovi sakra dlho. Ked mi to hovoril, videla som na nom, ze este aj po tych rokoch z toho nie je uplne v pohode, tazko sa mu o tom hovorilo, poznacilo ho to riadne. Odvtedy sa vraj aj pokusal nejako to prekonat, boli zeny, ktore ho chceli, ale pri ziadnej nic nepocitil, aby to posunul niekam a tak to vzdy skoncilo. A zrazu ze som tu ja. Krasna, skvela, prve dievca odvtedy, ktore si k sebe vobec blizsie pustil. Casto hovoril, ze keby sme sa spznali my dvaja skor, ze uz sme davno mozno aj manzelia teraz. V zaplave vsetkeho toho smutku a neviem coho som mu povedala, ze ho lubim. Neviem preco som si myslela, ze sa dockam toho isteho...no nestalo sa. Ostal zaskoceny, zacali ospravedlnenia typu, ze je mu luto, ze mi to on nedokaze povedat. Hovoril mi, ze je chlap, jasne ze mu chybaju dotyky, pohladenie. Zaroven vsak nechce ublizit sebe ani mne. Odchadza pracovne do zahranicia, nevie na ako dlho, netusi kedy sa vrati, o rok, 5, 10? a na "lubim ta" nie je pripraveny, a nikdy sa s tym ani zahravat nebude a len tak to nepovie. Citila som sa fakt hnusne, v duchu som si nadavala, naco som to povedala. Popravde bola som rozhodnuta, ze to cele radsej ukoncim, nech sa netrapim ja, ani on. Ze to bude pre oboch lepsie. No on mi to "nedovolil"...neustale pisal, chcel ma velmi vidiet, stretnut sa. Ked sme sa kedykolvek stretli, prichadzali situacie (nie z mojej iniciativy), ze sme sa rozpravali a z nicoho nic ma velmi silno objal, a ze ma uz nechce pustit, potom zrazu blok, pustil ma a cuvol krok dozadu, zacal rychlo nieco hovorit...a zasa, pohladil mi ruku, objal ma, zacal ma bozkavat no a zas sa zlakol..no strasne to bolo pre mna, nevedela som, co si mysliet. Ci chcel ci nie, ja som to proste citila, ze ma ma viac nez len rad. myslim, ze ked sa ku mne priblizil, slo to od srdca a zrazu si to v tej hlave uvedomil a zlakol sa. Naposledy ma uprosil, aby sme sli von, mohla som az vecer, on kedze je z dediny, nie z nasho mesta, cakal ma 3 hodiny, flakal sa zatial po obchodoch, len aby sme sa videli potom..chcel prejst sa, ze nieco aj pre mna ma. Priniesol mi medovnikove srdce, ze mali v dedine slavnost a ze na mna nezabudol. A tak sme sa prechadzali, bolo nam spolu pekne, vzdy si mame co povedat, on je taky saso vesely. Zastihol nas vsak dazd, utekali sme do auta, boli sme uplne mokri, tak ma viezol domov. Deti boli u starych rodicov. Tak som ho pozvala dnu, nech sa osusi a na caj. No a v ten vecer to tak vyslo, ze sme sa fyzicky zblizili. Bolo to pre nas oboch krasne, zistili sme, ze aj v tejto oblasti si velmi rozumieme. Ako odisiel domov, este mi dlho pisal, ze nechape, co sa stalo, ze ani vo sne by mu nenapadlo, ze cosi take pride. Preslo odvtedy niekolko dni, kazdy den neprejde hodina, kedy by sa mi neozval, pise mi, ze na mna mysli, ze ma chce znovu vidiet a ze po mne tuzi atd. No a ja neviem, co si o tom vsetkom mysliet...ja ho naozaj lubim. Je to muz, s ktorym si viem predstavit mat raz rodinu, no viria mi v hlave myslienky, co ak...co ak sa mu len naskytla prilezitost na sex, tak kym neodide, preco to nevyuzit, ked uz je tak dlho sam...co ak ma nikdy nezacne lubit, ked mi to nevie povedat, co ak odide a zabudne na mna (hoci mi stale hovori, ze si tam bude pozerat vsetky moje fotky, citat maily, ked mu bude smutno a ze ked pride domov, vzdy si najde cas a ma pride pozriet)...som z toho celeho teraz ja nestastna, a opytat sa ho nemozem, bojim sa. Co ak mi zas povie, ze ma nelubi a ze mi nic nesluboval. Viri mi v hlave tolko co ak...co by ste robili na mojom mieste vy? ☹
Ked je toto fakt tak, tak potom si to uzivaj plnymi duskami...ved zienky doprajme trosku stastia a romantiky...slzy a fnukanie to pride potom neskor.
Bolo to mile citanie po dnesnom utahanom dni a hroznom chlapovy co ma chcel zbalit, ale ked zapotil len tak btw, ze upratovacky su spodina ludstva...tak to u mna skoncil na celej ciare..lebo on ma rodicov co boli pocas sociku: "pracujuca inteligencia"...hej vysokoskolaci a v strane...dievcata, ani neviete ako mi dvihol tlak. Co vam poviem, korunovany ...c...h...u..j
Len tak na margo som nonsalantne zdvihla salku s kavou a povedala: "vies, aj moja mamina bola upratovacka" a nahodila som usmev ala Sophia Loren 😅 😅
U mna skoncil na celej ciare...a ze ako bolo pocas sociku dobre, a ja si tieto veci nemozem pamatat lebo on uz mal 14 rokov a zacal si vseko uvedomovat vtedy...hej, verim ze 14 rocny pubertak sa zaujimal o socik...aha, a ja som spadla z ceresne...tak som s usmevom tiez zapotila "vies, da sa kupit letenka do KLDR alebo na Kubu...tie krajiny to este istia" a zavolala casnika naj donesie ucet...ktoo chce toho debilka, najde ho v KE...ja sa dlho tomu budem vyhybat...zeny, toto treba zapit dnes vecer! 😀
Ahojte vsetci tak sa pripominam po istom case. S mojim XY me sa stretli, prezili super vecer s nim aj jeho priatelmi. Zabava, smiech, pohoda. No par dni na to sme mali taky blbsi den a nie ze pohadali sme sa, skor to bola mensia vymena nazorov, v tej chvili a aj po precitani vsetkych tu prispevkov som si hovorila, ze na to kaslem a ked on sa neozve, ja uz vobec. No veru sa ani neozval cely den, ani dalsie rano...a potom zrazu sms. Ospravedlnenie, ze ho mrzi ako to vypalilo, ze mal tazky den. Udobrili sme sa, ale odvtedy uz som ja bola ta chladnejsia. Ziadne naznaky citov, naklonnosti. A cuduj sa svete, nim to asi pohlo. Odvtedy sme sa vyrazne posunuli, hovori so mnou, neustale mi pise, kazdy den hlada dovody, preco ma vidiet, pozvania na rande, spolocny obed. A pomaly pomalicky sa krok za krokom posuvame vpred, uz zrazu nehovori ja, ty, ale my. Pri kazdej prilezitosti aj na verejnosti ma objime, pobozka. Zacina hovorit o svojich pocitoch, trebars ze mu je smutno, ze musi teraz odist, ale ze sms funguju aj v zahranici. Nosieva mi zakazdym nejaku malickost, hoci len sladkost. A spomenul, ze by ma rad predstavil aj rodicom, ze okrem byvalej im nikdy ziadne dievca nepredstavil, ale ze by mali radost, keby ma spoznali. Dnes sme sa nahodou bavili o detoch (videli sme take mrnusatka) a opytal sa, ake mena by sa mi pacili, ak by raz...tak som povedala a ze pekne som vybrala, suhlasi 🙂 atd. Cize aj ked teda oficialne nehovorime, ze sme spolu, myslim ze spolu sme. Tak uvidime casom, kam to cele bude smerovat, nateraz sme obaja stastni, chybame si, sme spolu radi a to je najdolezitejsie.
ja som nieco podobne zazivala par rokov dozadu, bola som vysokoskolacka a z inej vysky v inom meste som sa cez kamosku spoznala s jednym jej kamaratom. Stretavali sme sa, rozpravali, prechadzali, pisali, ale tiez, ked doslo k objatiu, chyteniu za ruku, vzdy tam bolo nieco podobne, ako opisujes, ako blok. A potom pisal a rozpraval o tom, ako sa boji, ze nechce nic unahlit, ze nechce ublizit hlavne mne atd atd.... Trvalo to par mesiacov. Par objati, par drzani za ruku a nic viac fyzickeho, zato milion smsiek, mailov a pod. A potom raz jeden den sa to skoncilo, vraj ma asi nelubi, ako by chcel lubit, ze sa mu velmi pacim, ale predstavoval si to inak. Ze nech ostaneme kamarati. Ja som bola sklamana, nebudem klamat, vzalo ma to, ale nic som nepovedala, suhlasila som. Mozno som v kutiku duse dufala, ze sa to zmeni, pretoze som myslela, ze ho lubim. Pisali sme si dalej. Aj sa stretli, ale uz nie tak casto. A potom mi raz napisal take veci, ze keby to cital iny clovek a nepoznal ma, pomyslel by si, ze som stihacka a suca tak na psychiatriu, nerozumela som tomu. Normalne mi vynadal, ze som sa na neho naviazala, nech mu dam pokoj, a pod. Pritom ja som stale reagovala len a len vtedy, ked urobil prvy krok on.... Proste chore, nezrely clovek....
Preco ti to pisem? Strasne sa v tebe vidim tych par rokov dozadu a viem ako som sa citila. Nechaj ho, nehladaj ho, ublizujes si, keby ta lubil naozaj, uz ste spolu a za inych podmienok, ked chlap lubi, da to najavo a nechodi okolo horucej kase. Po nom som stretla mojho terajsieho manzela a poviem ti, to je nebo a zem. Pri nom sim hnd vedela, ze som kralovna a celemu svetu a hlavne mne daval najavo hned, co ku mne citi a co ocakava od vztahu. Pritom mal za sebou tiez zopar nelahkych vztahov a nebal sa dat city najavo.... Drzim ti prsty, aby si sa dokazala odputat a hladat lasku tvojho zivota dalej... 🙂
@kexik218 presne nad tym som premyslala😁😂
@laska001 No a v horsom pripade si si len zazila prve kolo psychickeho tyrania, "lebo on mal zly den" a teraz zazivas obdobie tzv medovych tyzdnov, kedy tyran slubuje, ze bude vsetko ok. Nasleduje obdobie stupnovania napatia, dalsie psychicke tyranie, opat ignorovanie /ignorovanie je red flag u narcistickych psychopatov/ a potom hura na medove tyzdne.
Toto nem vyzera dobre. V normalnom vztahu nie su hadky nasledovane nocou ignorovania. Ignorovanie /silent treatment/ je dovod na rozchod.
Jeho kecy ako lutuje ze odchadza, su len a len kecy. Keby chcel, ostane. Dolezite su ciny, nie kecy.
@laska001 z toho co pises velmi citit, ako ti na nom zalezi a ako by si chcela, aby to s nim fungovalo...velmi by som ti to priala...ono keby ste mali 17, tak taketo recicky, smsky a darceky su ozaj milucke...ale v 17! Pre vztah 2 dospelych ludi to je malo, az mi to pride vtipne, ze toto niekomu staci...mam kamosku, 30r- uz 5 rokov ma "priatela", ktory jej stale smskuje, nosi male darceky, na kazde narodeniny dostane obrovskeho plysaka...ale vzdy ked pride rec na svadbu, dieta atd-tak odpoved je ze raz mozno...navyse nepracuje, lebo "so svojim vzdelanim si nevie najst adekvatnu pracu"!!...cele mi to velmi pripomina tvoj "vztah"...ale snad sa len mylim...vies, chlap by mal byt chlapom, teda byt zene oporou, vediet robit rozhodnutia, vediet co od zivota chce, riesit situacie aktivne a nie ako 17-rocny pubertak...ale v kazdom pripade drzim palce!
@laska001 ty si tak naivná. ja toto keď čítam čo ty píšeš, tak to je love story kniha ako vyšitá. nežiješ v realite...ale aspoň ťa nezvalujú reálne problémy!
@laska001 uvedom si, ze on bude vzdy zit po svojom a riadit sa tym, co chce a citi on.
ty si krovie, druhe husle.
nech si teraz myslis, co chces.
si ako niekto, koho voviedli do palaca vykladaného diamantami a po jeho obdivnom "jeeeej" (v nadeji, ze toto mu partner z lasky postavil, ze tu budu spolu byvat a uzivat si lasku) sa dozvie, ze: "a teraz to tu mozes upratovat."
ty si teraz vo faze: "jeeeej".
Baby,ved ju nechajte, bodaj by bola stastna a nasla to, po com vzdy tuzila. Ja stale verim na rozpravky a aj ked si nemyslim, ze toto rozpravkovo skonci, nech si veri v to, co chce a komu chce. Aj ja som jej napisala svoj nazor, ze by som na to nervy nemala a tym to hasne. Je uz na nej, co si vyberie, aky nazor, radu , ci nezaujaty pohlad na tento jej vztah. Neberte jej iluzie. V najhorsom pripade si baije usta a bude spokojna. O tom zivot je , ze niekedy musime nieco zazit, aby sme to pochopili. Majte pekny den a nehadajte sa tu 🙂
Ja vazne nechapem, preco ste drviva vacsina zaujali taky negativny postoj. Mozno nas zaciatok bol trochu nestandardny a tazky a blby, nema snad kazdy pravo vyrovnavat sa s roznymi situaciami inak? kazdy sme iny, kazdy potrebujeme iny cas na nieco nove. Ale co cakat od dnesneho sveta, kde je len same zlo a neprajnost. Ja som stastna, zazivame spolu pekne chvile, tesime sa na seba a chybame si. Zacal sa postupne otvarat, kazdym dnom viac a aj ked sme si to doslovne nepomenovali, ze spolu chodime, sam sa dnes po nasom dnesnom dalsom rande vyjadril, ze je rad, ze sme si nasli k sebe cestu. Ze si clovek niekedy az casom uvedomi, kto je pre neho najdolezitejsi. A ano, odist musi, ja si neviem predstavit, ako by ktokolvek z vas co mate take silne reci "keby chcel ostat, ostane" reagoval na jeho mieste, ked by vam koncila zmluva a dostali by ste velmi vyhodnu ponuku na projekt za slusne peniaze. Neviem, ci by bolo tak dospele ostat doma, sediet na zadku ako nezamestnany, ale hlavne ze je so mnou. Ja som rada, ze si ide za svojim cielom, chce v zivote cosi dosiahnut a kolko krat mi povie, ze je to len pol roka, zbehne to a bude zas doma, zatial bude chodit najcastejsie ako sa da domov a ja ked za nim kedykolvek pridem, bude len rad. Uz aj lutujem, ze som tuto temu vytvorila, lebo tie vase reakcie, aka som hlupa, naivna...akoze preco, len preto, ze niekoho lubim? ten clovek je ku mne slusny, nijako citovo ma nevydiera a prave naopak ma chape, tisic krat za den ma vola von, len aby sme mohli byt spolu a prave ja nemozem a chape ma, povie nevadi, uvidime sa zajtra, venuj sa praci. Neprejde chvila, aby sa mi neozval, opyta sa, ako sa mam, ked sa mi predvcerom pokazilo auto a potrebovala som riesit nakup, bez vahania sa obliekol a dosiel po mna, nemusel, ale chcel pomoct mi a zaroven byt aspon chvilu so mnou. Viac tu uz ani pisat nebudem, ci uz si myslite jedno alebo druhe, nik z vas do toho nevidi tak hlboko ako ja a podstatne je, ze ja hlavne citim...citim a teraz uz aj viem, ze ma lubi. A rata so mnou do buducna rovnako ako ja s nim. Majte sa krasne.
Ja si myslim,ze je introvert, neskuseny a este k tomu, autorka ma dve deti, za ktore treba prevziat zodpovednost. + pracovna prilezitost v zahranici. Ani sa mu necudujem, ze bol zdrzanlivy. Ja v nom podvodnika ani psychopata nevidim. Drzim palce.
@laska001
čítala som tvoj začiatočný príspevok a pár príspevkov od teba na dvoch posledných stranách.
nevidím žiadny problém v tom, že ste spolu, ani si nemyslím že si naivná ani si nemyslím, že on je nejaký tyran alebo čo. ty chceš milovať a byť milovaná, ktorá by nechcela? 🙂 len si myslím, že on je príliš citlivá a uzavretá povaha, ktorá veľmi ťažko znáša bolestivý rozchod, tak sa uzavrel pred ženami, pred láskou. daj tomu čas, niektorí chlapi to potrebujú, takže sa obrň trpezlivosťou. čo sa týka toho, že musí odísť za prácou do zahraničia, nech ide. aspoň potom uvidíš, ako to medzi vami naozaj je- keď sa vráti, a stále to bude medzi vami rovnaké, budete si chýbať, atd, super. ale keď to celé ochladne, už to nechaj tak. každopádne držím palce, nech vám to vyjde 🙂 láska je úžasná vec, len niekedy si vyberá dosť komplikované cesty 🙂 a vy ste sa našli, očividne sa máte radi, len chlapec je trochu nepripravený. ale to sa poddá, ak mu na tebe záleží ;) drž sa 🙂
@moonlight1210 myslim ze vsetky sme boli take, ze sme verili, ze to inak dopadne. Ze on bude iny. Ze s nim bude vsetko ine a aj tak sme nakoniec skoncili v mori slz. Dnes ked sa nad tym zamyslim tak si poviem, ze aka som bola hlupa a naivna, ale ono je to pre zenu asi take pokusenie ked ho nemoze dostat alebo co.. ale v tomto veku.. fuu tu by som uz asi radsej zlozila ruzove okuliare a kaslala na neho.