Má rád rovnako deti z prvého manželstva aj ďalšie?

vroni u nas nejak podobne... akurat ze vlastne este nemame...

ale troska sa bojim, ze mala bude ziarlit, lebo ked bola u nas moja neterka a som sa ja o nu starala, tak mi mala vravela, ze poloz uz ninku prec a pod sa hrat so mnou... tak som jej vysvetlila ze ninka je este malinka ale sa mozme hrat spolu vsetky... vtedy to vyslo... no uvidime...

petruci6
on rodinu neopustil
ona jeho

Ja bývalu priam neznášam.Hlupana ma zakliala ,aby som nikdy nemala deti.a ked náhodou o nej počujem tak sa mi otáča žaludok.bodaj by bývala na druhom konci sveta a s deckom.

Silwi, to bude v pohode. My sme sa tiez bali, starsim slaha puberta a mladsi je milacik rodiny (najmladsie dieta), mysleli sme, ze ziarlenie je predprogramovane, cudzie deti u nas neakceptovali..... A nic z toho sa nesplnilo. Napodiv su z obidvoch take kvocky (aj ked su to chalani) a vedia sa super pohrat (minuly tyzden odmietli ist do technickeho muzea, lebo Natalku by to este nebavilo!!!!) Deti su ovela inteligentnejsie ako my dospeli tusime 😀 😀 😀
A jacka, sa ti divim, ze sa byvalou zaoberas. Chlapa si udrzat nevie, carovat tiez nevie (vzhladom na to, ze uz dieta mas, asi jej to moc nevyslo) - ved je to skrachovana existencia. Kasli na nu, uvidis, ako ju to nas....

Máš pravdu vroni,su aj príjemnejšie veci a tá...Ale raz omylom poslala sms mne,vraj prečo sa neozveš že a o neho boja.teda ona a to decko.Neviem pečo nám musia znepríjemnovat život. 😠

jacka omylom?alebo ta chcela iba nasrat 😠

jacka take sms ignoruj...

vroni dufam, ze sa nam coskoro zadri a ze to bude ok 😎

Dufam,že omylom 😠 .
Baby prajem vám bábo,lebo vám rozumiem 😉

baby bývala nám poslala vianočnu pohladnicu teda aj jej decko sa podpísalo.tak neviem či ju vyhodit hned alebo za 5min.muž ešte o nej nevie a asi sa ani nedozvie.

Preco nie? Ona si uz najde sposob, ako dat muzovi vediet, ze mu poslali pohladnicu a ty budes za ziarlivu hysterku. Potrebujes to? Posli jej pohladnicu aj ty s velkym chlapovym podpisom, nech je jasne, kam pati.... (teda chlap)

moj manzel ma tiez dvojicky chlapca a dievca z 1manzelstva, su uz dospele,nikdy som nemala ziadne problemy s nima, hoc chlapca ma radsej ako dievca,lebo je dost dvojtvarna,manzel nerobi ziadne rozdieli, ma ich rovnako rad ako nase spolocne, hoc ziju v inej krajine,ale na dovolenku pridu, dievca ani nie,ale mne to nevadi.
troska este stale ziarlia,ze ich otec ma dieta s inou zenou(so mnou),ale zvyknu si, musia.

vroni,máš pravdu.Ale tu nejde o žiarlivost ale o to že ju nemožem ani vystát.A nebudem jej asi nič písat,myslím že ignorácia je lepšia.nie?

ahojte, zaujala ma vaša téma a tiež sa rada podelím so svojou skúsenosťou. s priateľom sme sa zoznámili, keď už s manželkou nežil a rozvádzali sa. majú spolu 5r. dcérku, spočiatku bolo všetko v pohode, malú som mala (a podotýkam, že aj stále mám) rada, len sa zmenili určité okolnosti a ja ju vnímam trošku inak. spočiatku k nám chodila len na návštevy a to bolo v pohode. potom sme sa s priateľom dohodli, že si ju budeme brávať aj na noc, ale to som netušila, čo ma čaká...keďže sme bývali v 1i byte, tak "musela" spať s nami v jednej posteli, samozrejme ako 4r. bola vtedy už dosť veľká, takže som v noci spala asi tak 2hod., postupne mi to začalo dosť vadiť a aj som to priateľovi povedala, dohodli sme sa, že ju naučíme spať samú (keďže doma spí so svojou mamou v jednej posteli), ale neuspeli sme... ☹ , priateľovi jej bolo ľúto, nechcel ju stresovať a tak sa rozhodol, že si budú spolu rozkladať gauč, malej sa to náramne páčilo, mne už o dosť menej, podľa mňa dieťa v jej veku má spávať samo, v tomto čase sa vo mne niečo zlomilo a od vtedy s ňou trávim menej času a ani sa tak veľmi na ňu neteším. neviem, čím to je, čo sa udialo, jednoducho to takto cítim, zmenilo sa aj to, že sme sa dohodli, že ju teda do 1i bytu na noc brávať nebudeme, lebo na to nie sme uspôsobení, ale zmena k lepšiemu u mňa nastáva veľmi pomaly, mám pocit, že spôsob, akým ju vychováva jej maminka a spôsob, akým chcem vychovávať ja úplne odlišný, keďže do jej výchovy ale veľmi nechcem zasahovať, neviem ako sa s touto situáciou vysporiadať...okrem toho priateľ vždy keď má byť s malou, chce aby som bola pri tom, nie vždy je mi to príjemné, v minulosti som sa snažila nájsť dôvody prečo nemôžem, teraz sme už našli ako tak kompromis, ale je to ťažké...teraz som v 7 mesiaci a čakáme pravdepodobne chlapčeka, priateľ sa na bábätko veľmi teší a viem, že bude mať obidve deti rovnako rád, ani by som to inak nechcela, ale neviem si predstaviť seba ako sa budem správať voči malej, keď tu bude moje vlastné bábo a tiež ako sa bude správať ona voči bábätku, zatiaľ sa na neho teší, ale neviem čo bude, keď si uvedomí, že pozornosť už nieje upriamená len na ňu, doteraz bola totiž stredobodom všetkého a pokiaľ je to inak vie to dať dosť najavo...nemám ťažkú situáciu, priateľ sa ma snaží pochopiť (aspoň v poslednej dobe), ale potrebovala som sa vypísať pri ľuďoch, ktorí ma lepšie pochopia, a mám ešte jednu otázočku, ako mám samú seba prinútiť zbaviť sa toho pocitu voči malej, ak už nie kvôli sebe, tak kvôli priateľovi, viem, že to zo mňa cíti a mrzí ho to. ďakujem

no ja som rada že jeho synovia už nie sú najmenší, keby boli menší tak ja pri svojej povahe to nezvládnem
a aj my čakáme bábo

ja by som povedala, že ona vo svojom veku 5r. nieje už zas tak malá, len nieje vychovávaná k samostatnosti, stále za ňu niekto niečo robí, obsluhuje ju, spí s ňou v jednej posteli...a mne sa to nepáči...ja pri malom bábätku na ňu čas ani nervy mať nebudem, ešteže my s priateľom budeme bývať v BA, kým malá býva v BB, aspoň na začiatok sa vyhnem nejakým problémom

smatulka, to je tazke... my sme tiez prechadzali obdobim, ked u nas spali dve detvaky v jednoizbovom byte... bolo to dost o drzku... teraz maju u nas vlastnu izbicku...

s tym tvojim pocitom ti rozumiem... ale s tym ti pomoct neviem, to je asi u kazdeho individualne... ale co sa tyka vychovy, aj vedeniu k samostatnosti, tak to sa da... bolo velmi vela rozhovorov... take co boli ten v teoretickej rovine nic neriesili, akurat tak hadky a ja som vyzerala akokeby som chcela zle... ale ukazala som, ze mi ide hlavne o ich dobro... a potom bral konstruktivnu kritiku.. a este: poprosila som ho aby ma podporoval ked mam vychovne tahy 🙂

a na to osamostatnovanie skus jej vlastnu jesitnost... ked ju budes podporovat v tom, ze je velka holka a isto to dokaze sama, tak cim dalej tym viac veci bude zvladat sama... a myslim, ze ked bude starsia segra, tak bude zodpovednejsia 😉
drzim palceky!

ďakujem za ohlasy, cítila som sa podobne, našťastie ma v poslednej dobe môj priateľ v tomto smere podporuje až mám niekedy pocit, že chce jej výchovu prenechať mne 😀, problém je v takých kritických chvíľach, keď má pocit, že malú stresuje a radšej jej všetko odpustí, vtedy ma ide roztrhnúť...čo sa týka tej podpory, snažím sa o to vždy keď to ide, lenže stále narážam na ten problém, že inde za ňu všetko urobia, takže keď od nej chceme, aby robila niečo sama, tak sa zvyčajne zduje, ale na druhej strane musím povedať, že určité pokroky sme zaznamenali, len to ide asi trošku pomalšie...asi to závisí od jej nálady, ako u každého z nás.

jaj zduvanie velmi dobre poznam 😝 takmer na dennom poriadku... ale hlavne ked su u nas len na vikend... ale ked su na dlhsie tak iba prvych par dni, potom si zvyknu na nas rezim...

presne, to, že sme s ňou vždy tak krátko spôsobuje, že vlastne ani nemáme čas na ňu vplývať, na dlhšie sme ju ešte nikdy nemali, takže to neviem posúdiť, ale keďže časom bude určite s nami bývať dlhšie (bude chodiť na návštevy do BA), tak som celkom zvedavá ako to dopadne. chystáme pre ňu vlastnú izbu, kde bude sama a to si živo neviem predstaviť...teraz nevie sama ani len zaspať (alebo nechce...), nevie (nechce) sa sama hrať...jediné, čo robí sama je pozeranie TV...

no zapavat sama nechce ani nasa, a to bude mat v januari 6, ale zase ani krpec a to uz mal 10... proste beriem to tak ze oni su s nim malo a preto si ho vyzaduju viac/intenzivnejsie... co ma vsak vzdy nahneva, ked tam pri nich manzelik zaspi... lebo vzdy toho naslubuje, ja sa tesim a potom sa len uspaty premiestni 😠 ale to je o niecom inom 😝

v noci sa este budila strasne casto, od leta uz len tak 2x za noc (napit a vycikat) alebo ked je chora, tak castejsie, ale uz sa niekolko krat stalo ze prespala celu noc 😉

a co sa tyka inych aktivit, tak si casto vyzaduje nieciu spolocnost, ale este sa aj rozhodne ciu 😀 a zakonite inak ako to mame naplanovane my... ked som unavena alebo si potrebujem nieco do prace dokoncit tak zo zasady chce byt iba so mnou a nie s manzelom... a ked on si potrebuje nieco dokoncit, tak len a len s nim chce byt...

a najlepsie sa sami hraju ked si maju poupratovat izbu 😀

vidím, že u nás je to to isté a to ju, ako som už spomenula, nemáme nikdy na dlho, teraz v tomto období sa s malou skoro ani nevidím, ale myslím, že sa to zmení až sa presťahujeme do väčšieho a keď malý trošku podrastie.

myslím, že sa to zlomí niekedy v lete a to bude tá prvá skúška ohňom...priateľ v robote, ja doma so 4mes. bábom a jeho dcérkou, to som zvedavá ako to budem zvládať, dúfam len, že budeme skôr kamarátky ako súperky, zatiaľ to tak je, tak sa to snáď u nás nezmení, ale boj to bude určite, lebo bude mať problém zvyknúť si na to, že musí spinkať sama.

mne ani tak nevadí to, že nevie zaspať sama, mnohé deti, chcú cítiť prítomnosť rodiča, keď zaspávajú, špeciálne ak sú s ním menej, mne vadí to, že on (resp. niekto) musí byť pri nej celú noc, lebo keď sa zobudí a je sama, nevie už zaspať a aj keď jej sľúbiš, že od nej neodídeš, tak neverí a zaspať nevie (zrejme sa bojí, keď nieje zvyknutá)

a tu je ten problém, keď bude mať náš malý cca 4mes. ja budem stále potrebovať pomoc od priateľa a tak si neviem predstaviť, že by mal celú noc spať pri dcérke, ktorá bude mať v tom čase takmer 6r. a podľa mňa už by mala byť schopná spinkať sama, keď už nie zaspať

ty máš aspoň malé bezvýznamné plus v tom, že tie deti sú dve, takže sa trochu spolu vyhrajú, aj keď je to zase asi dvojnásobné trápenie

presne ako vravis, niekedy ani neviem ze su u nas a niekedy sme my dvaja s manzelom malo aby sme sa im venovali... lebo obaja nas chcu mat obidvoch pri sebe...

skus najst alebo vymysliet nejaku rozpravku o tom, ako sa dievcatko prestalo bat same spat, lebo nanho daval pozor anjelik/neviditelny kamarat alebo nieco podobne...

joj silwiettka, to už všetko bolo

nedávno nám síce jej maminka povedala, že už toho má tiež plné zuby a že jej teda kúpila vlastnú posteľ, kde bude spať sama, čo je už pokrok, ale aj tak to nieje vlastná izba a stále bude spať v niekoho prítomnosti

to ma len tak narychlo napadlo 😅