Mám príšerný strach o svoje deti a o manžela

Prečo necháš tie myšlienky rozvinúť. Je normálne, že človeka to občas napadne, ale treba prepnúť. Človek nikdy nevie, ale na čo sa dopredu strachovať? Vypni to v hlave a programujú, že si šťastná, že ich máš. A toto rozvíjaj.

Jednoducho nemam takyto strach o manzela a dieta (a rovnako ani manzel, kedze obaja cestujeme), podla mna by si mala navstivit odbornika a to nemyslim nijako v zlom, mne to nepride v poriadku takyto obsesivny a prehnany strach

Navštív odborníka, rozhodne to nie je normálne.

A ty sa nebojí o svoje zdravie? Co bude s deťmi, keď ty sa zblázniš? Smer psychológ. Popracuj na sebe.
Mam manžela ktiry je vkuse 2 mesiace prec, ale asi by som nedopadla dobre s takými myšlienkami.

Nie je to normálne. Navštív odborníka.

Riesila by som to u psychiatra, ale uz ti tu napisali. Toto je chorobny stav.

Ahoj, ja by som rovnako poradila vyhladat odbornu pomoc.

To iste mavam aj ja, niekedy to viem rychlo vypustit z hlavy, ale niekedy ma to strasne prevalcuje... Snazim sa potom skusit rychlo prepnut na inu myslienku🙏

Myslím, že máš OCD (Obsedantno-Kompulzínva porucha).

ako? co maju hovorit ti ktorym uz umreli rodicia ci surodenci? ked ty mas strach, co maju hovorit ti co uz pomaly nikoho nemaju?
bojime sa vsetci, ale treba sa bat ''zdravo''
poznam ludi co su chori alebo maju chore deti, co potom oni maju tvrdit?

Manželovi životnú poistku, možno podvedome aspoň tento existenčný strach odbúraš. Zvyšok je len v tvojej hlave, ako už píšu vyššie 🤷🏼‍♀️

To aj v biblii sa píše čoho sa obávate príde na vás tak dávaj veľký veľky pozor čomu venuješ celú svoju energiu a myšlienky... Lebo na čo myslíš stále často a precitujes to celým telom dušou (to je aj ten plač)to si aj privolas do života.... Je jedno či je to dobré alebo zle. Tak hlavne si stráž myšlienky a myslím to vážne. Keď na teba prídu také myšlienky pusti si nejakú komédiu alebo pesničku ktorá sa ti páči alebo sústreďuj myšlienku na niečo úplne iné...ideálne niečo dobré ..

No neviem, popri všetkých tých každodenných povinnostiach okolo detí a domácnosti či práci naozaj nemám ,,čas,, rozmýšľať o takýchto predstavách či obavách - skús si zamestnať hlavu niečim užitočnejším (upratovanie, koníčky, hry s deťmi, kniha...) lebo také myšlienky môžu na človeka doľahnúť aj z ,,nudy,,...

To si vážne neuvedomuješ, že tvoje stavy sú súce na terapiu, prípadne psychiatra? Určité obavy sú pochopiteľné, ale tvoj chorobný strach normálny určite nie je. Skôr sa boj čo bude s deťmi keď to necháš zájsť ďalej a psychicky sa zrútiš

@danyelia tiež by to bolo z nudy... mam obrovský dom, na všetko úplne sama, popri tých 2 malých detoch som niekedy rada, že si sadnem ( aj to väčšinou len k deťom, lebo malý sa chce hrať, pripadne keď malú uspavam, tak si s nou sadnem...) ja sa nestíham nudit..tiež by.... ale toto je také, ako keby na mňa niekto hodil nejakú ťažkú deku, čo váži asi tonu a mňa to vtedy začne valcovat... 🙈

Poznám to, tiež mávam strach, možno je to aj nejaká psychická porucha, čím to necháš ďalej zájsť tým sa to bude stupňovať. Je to možno spojené aj s nízkym sebavedomím a ako si písala,ze si od neho závislá. Naučila som sa modliť a snažím sa byť nezávislá na ňom ( som slabý šofér) a v krajnom prípade si hovorím, že si nájdem aspoň lepšieho 🙂

@petracandle áno uvedomujem si, že to zachádza pridaleko, a ze to nie je normálne (@ všetci). Takže to je moje priznanie... viem ze som uz pripad vhodný pre špecialistu... ale tak som to potrebovala trochu vypustiť. A možno nájsť nejakú radu, alebo niekoho kto to prežíva podobne...

Toto sú úzkostné stavy a tie sa vôľou nedajú ovplyvniť. Dá sa s tým pracovať, ale je to na dlho. Ja, som veriaca a mne pomáha modlitba a všetko a všetkých odovzdať do "božích rúk".

@marifu áno modlím sa aj ja.❤️🙏.. a to je vlastne asi jediná vec ktorá mi aspoň trošku pomôže v tej najhoršej chvíli keď už je ozaj zle... i manžel mi teraz povedal, že keď Boh je s nami, kto môže stať proti nam🙏❤️ asi som sa mala omnoho skôr aj jemu otvoriť...a povedať mu co prežívam a ako sa cítim.. možno by to nezaslo až tak ďaleko... ale nájsť si niekoho lepsieho🤣🤣🤣 to ma úprimne rozosmialo...🤣🤣🤣

Autorka, pre kontext - ja som to s tým psychiatrom/psychológom nemyslela v zlom, je to patologické ale DÁ sa to riešiť a ver, že sa ti to zmierni

@petracandle ja to vôbec neberiem v zlom❤️ len sa tu toho teda nasypalo...😊 ale áno ja si to priznávam, že je to vážne....

Podla mna to nie je na psychiatra.. Ja som mala nieco podobne s mojou mamou.. ked som mala asi 19, byvala som u nej, bola som bez prace, chodila na VS a okrem nej som nemala ziadnu inu rodinu.. ona vtedy vela jazdila autom a vtedy som mala extremny strach o nu aby sa jej nieco nestalo, myslim ze taky ten prehnany strach je prave kvoli tomu ze si od tej osoby plne zavisla, ja som si v tej dobe tiez uvedomovala ze ak by sa jej nieco stalo tak som skoncila, ja som vtedy bola decko, nic som nevedela, nevedela som sa poriadne ani o seba postarat, nikoho okrem nej som nemala a uvedomovala som si to.. ten prehnany strach zmizol ked zmenila pracu, teraz robi ako ucitelka cize nikam nemusi jazdit na dlhe trate a tiez uz od nej nie som zavisla.. ten strach je tam sice stale, myslim ze stale vyrazne vacsi ako maju “normalni ludia” ale uz to nie je take prehnane, ze som nad tym rozmyslala kazdy jeden den, plakala doma a pod..

mám kamarátku s takýmito problémami, chodí k psychologovi dlhodobo, trochu sa to upravilo, ale neopustilo ju to úplne, stačí že jej deti nezdvihnú telefon alebo manžel a tie myšlienky ju znova prepadajú, ona má v hlave hned tie najhoršie varianty, je mi jej veľmi ľúto, taký ustráchaný život má

Nesprávny uzáver. Nepotrebuješ nájsť niekoho kto to má podobné ako ty. Ver, nie si v tom sama. Ale tie ostatné ťa už predbehli . Preto sú u psychiatra také dlhé čakacie doby. Ak sa nedokážeš sama objednať/dostaviť k lekárovi, požiadaj o pomoc v tomto kroku niekoho komu doveruješ. Niekoho, kto ti nepovie "spamätaj sa... nevymýšľaj..." , ale reálne ťa objedná a odprevadí.

Ahoj autorka, tiež sa mi to stalo. Prišlo to z ničoho nič, zrazu som začala mať strach o celú rodinu (napríklad ak išla sanitka smerom k bývaniu mojich rodičov, zavolala som im či sú OK). Vedela som že to nie je normálne, dohodla som si stretnutie u psychológa, dala som si spraviť hormonálny profil. Vysledkom boli velmi zle hodnoty na hormóny štítnej žlazy, po nastavení liečby sa mi to opäť vrátilo do normálu 🙂 držím palce

Nie. Treba sa ti vysporiadať so smrťou.

Tvoj strach vyplyva z existencnej zavislosti. Ked je muz prec, mas toho vela, no kedze si uvedomujes, ze to tak musi byt zrejme kvoli hypoteke na byvanie, si v jednom kolotoci myslienok - uz teraz mam toho okolo domacnosti a deti vela, co by teda bolo, keby som na toto vsetko plus financie bola sama. Snad ti ciastocne pomoze nastup do prace.

@mandzula nie, to nemusí byť z existenčnej závislosti, ako píšem hore kamarátka je takýto prípad, snažím sa jej pomôcť v jednotlivých prípadoch, ona nie je finančne závislá pracuje, ale nemusela by, je absolútne zabezpečená aj deti, chodí k psychológovi už dlhé roky, bolo by to na psychiatra, ale ona nechce brať lieky, tak sa trápi niekedy viac niekedy menej, menej vtedy keď má celú rodinu u seba, čo je málokedy, lebo je to nemožné, veľmi ju to vyčerpáva, je možné že autorka nemusí byť až takýto prípad časom, len poukazujem že sú aj iné typy strachov, nielen z finančnej závislosti, ináč trafil to @ivangeline treba sa vysporiadať so smrťou, to je približne okrem iného jej prípad

rozhodne vyhľadaj odbornú pomoc. Nie si v poriadku