Manžel ma berie len ako kamarátku. Ako ďalej?

Kočky, potrebujem poradiť. Som 13 rokov vydatá, máme dve všetko sa zdalo o.k. Manžel je starostlivý aj nám to myslím klapalo, za tie roky sme sa v podstate vážne nepohádali. Aj finančne sme na tom dobre, pred rokom sme sa nasťahovali do nového domu. No a posledné tri týždne manžel začal byť divný, odmeraný, nechutilo mu jesť, schudol aj chodil na infúzky. Má náročné zamestnanie, každý deň dochádza do práce. Náš život je uponáhlaný, točí sa okolo detí , ich krúžkov a pod. Spolu sme až večer a cez víkend, kde naše debaty sa točili zvačša okolo detí. Ja som ako sa narodili deti nikam nechodila, nemala kamarátku, len som mu vytvárala podmienky aby si aspoň doma oddýchol. Teraz som druhý rok v práci, tak toho času je menej. Aj mne prestalo chutiť jesť, mala som depky z toho a keďže som dakedy užíva antidepresíva, išla som k dr. a od piatku ich beriem. Lenže to som nevedela, že keĎ včera donútim manžela povedať čo mu je, že jeho odpoveĎ ma šokne. Okrem toho že má problémy v práci tak začal , že ani medzi nami to už nie je ono, že nemáme žiadne koníčky spoločné, že žijeme vedľa seba ako priatelia. No a potom mi povedal, že budeme zatiaľ ako dobrý kamaráti žiť tak aby deťom nič nechýbalo, deti a rodina aby nevedela nič a časom sa uvidí. Žiadna žena v tom nie je. Ja sa snažím ale ja sa nedokážem pretvarovať, že všetko je o.k. Aj dnes idem na kontrolu k dr. a som na tom ešte horšie keď som to nevedela. Poradte prosím, lebo sa zbláznim. O mojom probléme vie len moja mama. Ja ho hrozne lúbim, hoci možno to tak neviem dať najavo a deti tiež. Nechcem ho stratiť. Ďakujem za odpovede a rady.
vladkaz1
25. aug 2009
hmm nemam co dodat =-) Borka kludne pis .. ale to co si popisala sotil ma nepustil ma koly tanieru z bytu preboha 8-(
borka1973
25. aug 2009
budem pisat! vdaka
vladkaz1
25. aug 2009
nemes zac .. ale len cumim v nemom uzase no len skoda ze clovek do vas nevidi neviem co si mam o tom mysliet
borka1973
25. aug 2009
vlastne, este PS: ad Borko - toto nikam nevedie. Bud na to prides sam, ze si mohol mat vsetko - v prvom rade kludny zivot vedla svojej "lasky", tesit sa s nou na prvorodeneho synka a easy life, ako sme si to vtedy planovali. Staci len malo - aby si sa choval ako CLOVEK.
borko72
25. aug 2009
naposledy: odmietam byvat u svokrovcov. dohoda znela inak, ale podla vsetkyho si ani nemala v plane ju splnit.
simona55
25. aug 2009
oj oj oj, borka ,borka,mas to ty tazke 😞 no neviem, neviem ci by som sa opovazila, mm ukazat kde sa chodim nanho ponosovat, 😉 :-| nic zlom, ale teraz nemam slov, a rozum mi zatemnel viac nez predtim.drz sa borka , neboj tu ta baby podrzia,a uvidis ze sa rozhodnes spravne , a hlavne zo srdiecka,a ozaj hlad aj na svoje dieta co nosis pod srdieckom, 🙂 ono to vsetko vnima, vsetok stres, a vsetko okolo teba.urob pren to najlepsie.pis, pis ,pis.
frisbee
25. aug 2009
borko...to je presne to,o čom tvoja žena píše,nediskutuješ,hneď sa urazíš...howgh......už ti to došlo????
frisbee
25. aug 2009
borko ježiš,tak mákni,dokonči byt a nie je čo riešiť...ty nediskutuješ,ty si direktívny.
vladkaz1
25. aug 2009
ale nechapem vas rozhovor neposobi namna ako manzelsky nehnevajte sa namna ze to tak vnimam 😕 :-x
borka1973
25. aug 2009
vladka, dufam, ze sme si tu posledny krat nieco vymeniali s mojim muzom. On o mojich nazoroch velmi dobre vie, ja o jeho, tak verim, ze nebudeme toto forum vyuzivat bilateralne. Ak by chcel on poradit, pocut nazor tretej osoby, tak nech sa paci, ale aby sme si tadialto neodkazovali to, co si mozeme cez email, phone etc.
vladkaz1
25. aug 2009
hmm mas pravdu co si napisala mali by ste si to riesit spolu.. veru .. ale ja sa k vam vyjadrit neviem .. naozaj ..
frisbee
25. aug 2009
ešte ma napadla jedna vec,človek musí byť flexibilný...reagovať na životné situácie a nie trvať tvrdohlavo na jednej dohode...jasne,najprv musí jeden splniť to svoje,aby mohol konať aj ten druhý...a tu ten manžel zatiaľ to svoje nesplnil.
samika
25. aug 2009
borko, ja neviem, ale ja mám pocit že tebe nejde o nič iné, len aby tvoja žena žila v tvojom byte.
no to sa mi zdá dosť málo. to akože sa tým zmení tvoje správanie k borke ako matke tvojho dieťatka?
jankajs
25. aug 2009
borko je chlap a ako taký vidí v prvom rade seba... je v partii obľúbený, to v ich reči znamená - dokonalý...
Je to v chlapoch a ženy, ktoré to s nimi "vedia", hladkajú toto ich ego a dosiahnu všetko,čo chcú. Ale ak by som sa mala báť žiť s ním, tak to radšej bez neho. Naokolo poznám dosť mužov, ktorí si vzali matku s jedným a viac deťmi a veru žijú pekne a harmonicky.
vanja
25. aug 2009
no to vaše bábätko, ktoré bolo splodené z lásky z vás oboch asi veľkú radosť zatiaľ nemá, a ako vidím podľa vašej výmeny názorov ani nebude mať. Jeden NEBOJ SA, druhý NEDAJ SA.
Podľa mňa ste dlho žili obaja iba pre seba, každý sám, a teraz vám to nejde dať dokopy prispôsobovať sa niekomu, komunikovať s niekým a robiť kompromisy.
Nič v zlom, ale okrem toho , že ste podľa mňa obaja študovaní, a inteligentní, ste zároveň aj dosť sebeckí.
Minimálne voči tomu tretiemu, ktoré sa na svet ani nepýtalo.
Môj názor je ten, že pokiaľ je to možné, čo vo vašom prípade je, manželia majú bývať sami. A najlepšie pár km od rodičov a svokrovcov. Muž, ktorý dvihne ruku na ženu, je slaboch a chudák. Borko by mal určite prejaviť úctu aspoň k starším osobám, keď už nie ako k svokrovcom, aj keď sú frfloši.
Akceptovať manželkine požiadavky, čo sa týka dokončenia bytu, a manželka by sa na to nemala pozerať z diaľky, ale mala by byť pri tom. V žiadnom prípade by ste si nemali dávať podmienky, že ak ty toto tak ja toto. Takéto slová ubíjajú vzťah.
Borko príde čas, príde životná situácia, keď budeš potrebovať svokrovcov, ako ich vtedy poprosíš o pomoc, keď sa im teraz otočíš chrbtom, keď tam nepustíš manželku ani vnúčatko. Deti potrebujú okrem rodičov aj starých rodičov.
Borko svojej mame odkáž, že tehotenstvo je aj choroba, pretože sú rizikové tehotenstvá, a každá tehotná ,ktorá nemá problémy, tak môže ďakovať bohu, že ich nemá.
A tvoja manželka potrebuje v tomto najkrajšom období, aké práve prežíva, a ktoré by ste mohli prežívať spolu, potrebuje tvoju pomoc, oporu, útechu, pohladkanie. A to poptrebuje aj VAŠE bábätko, ktoré to všetko, ako sa teraz správate, ten stres, napätie a nervozitu veľmi vníma.
Nemáte 15 aby ste spolu randili 10 rokov a potom sa vzali, vám ozaj stačilo len krátko, aby ste zistili, že chcete byť spolu, tvoriť pár, rodinku a vychovávať spolu deti. No žiaľ je potrebné, aby ste sa akceptovali takí akí ste, a robili kompromisy, no nie s kladením podmienok.
Urobte si spolu pekný víkend, niekde ďaleko od vlastných rodičov, na chvíľu od problémov, pospomínajte na to čo vás k sebe priťahovalo, čo sa vám na sebe páčilo, porozprávajte sa a dajte svojmu bábätku to čo od vás ono potrebuje: lásku vás dvoch, lásku vás oboch.
p.s. nekomunikujte spolu tuná cez MK, ani cez mail, písané slovo dosť často znie ináč ako hovorené.
centik
25. aug 2009
hmm zas sa tu niekto naramna bavi? =-) 8-(
frisbee
26. aug 2009
centík...bohužiaľ je to krutá pravda 😉
borka1973
26. aug 2009
vdaka Vanja, absolutny suhlas. kto najviac trpi, je to babatko, uz len tym, ze placem le pri pomysleni, co s nami bude, ze som si to takto vobec nepredstavovala. Ked vypukli tie nase nezhody, tak som zacala mat pekelne bolesti pod lavym rebrom. Neurologickeho povodu. VZdy prichadzali vtedy, ked som vedela, ze budem s muzom. Zo strachu. Moj muz na na x-krat nakrical ze stresom ohrozujem nase dieta, ale za to mozem ja, lebo ja primarne ten stres vyprovokujem. Predstav si, ze na Teba krici, reve a Ty ho upenlivo prosis, aby prestal, ze si to vysvetlite inak, ako civiloizovani ludia, ale on neprestava. Nezostava nic ine, len cakat, kym skonci. Vanja, aby som prezila v tomto vztahu, viem, ze musim ustupovat. Poradili mi to aj moji svokrovci, ktori asi najlepsie poznaju svojho syna. Ale donekonecna sa ustupovat neda. Ano, aj ja citim, ze sme sebecki, ze teraz nam ide o to, ze kto komu ustupi. Ja som ochotna ist za muzom, ale ak nevyvinie usilie na zmenu, ak sa bude nadalej spravat ako doteraz, odidem. Nase babo teraz viac ako moje spievanie pocuva moj plac, muzov rev. Navysme namiesto toho, aby nas amniocenteza viac zomkla, tak odvtedy sme sa zacali este viac odcudzovat. Niekedy mam pocit, ze sme z malichernych problemov ukuli slona, a teraz je tazke zacat odznova. Uvidim. V kazdom pripade suhlasim s Vanjou - treba si dat ciele a ist za nimi.
bambi09
26. aug 2009
vanja,po Tvojom príspevku som chcela napísať už len Amen,napísala si všetko,borka,to má ťažké,ale musia sa naučiť spolu komunikovať alebo ísť od seba,inak to bude trápenie pre oboch,teda pre všetkých troch,malé bábo je veľká záťaž,ale aj veľká radosť,len vyžaduje celého človeka...
vanja
26. aug 2009
no čakala som horšiu odozvu borka.
Tak daj vedieť ako to dopadne. 😉
inka04
26. aug 2009
vanja to napisala uzasne 😉 mne este aj napadlo, ze sa zrejme povahovo velmi k sebe nehodite... 😞 ...totiz mozno ak by mal borko inu zenu, ktora by bola submisivna povaha, mozno by boli stastni... ona, ze ma "takeho skveleho" muza a on taku milujucu ("poslusnu") manzelku... neviem, to moj nestranny postreh... ono v skutocnosti je to naozaj tazke... zelam vam obom, aby ste boli predovsetkym spokojni a stastni rodicia... ci uz spolu alebo kazdy zvlast 😉
borka1973
26. aug 2009
Inka: tiez ma napadlo, ze keby mal pri sebe zenu, mozno o x-rokov mladsiu a neskusenejsiu, tak ho bude zrat vsetkymi desiatimi. Ja mam 36, za sebou vacsinou vztahy len s cudzincami (vlastne len moja prva a posledna laska boli Slovaci), takze som sa sakra musela prisposobovat inym kulturam a mentalitam a vzdy som to zvladla. Ja na sebe pozorujem, ze pod vplyvom strachu som sa zacala menit uz pocas 3 mesiacov. Ze to, co som kedysi robila spontanne, uz spontanne nie je, ale je to tak, ako to chce moj muz, lebo jemu to vadi. Pri tom ide naozaj o banality. Dnes sme spolu volali a slubil mi, sice nie nic konkretne, ze sa nieco predsa len zmeni v jeho spravani. Neviem, neviem, v com na mna da. Jedine autority, ktore respektuje su jeho rodicia, ale on mi zakazuje s nimi hovorit o nasich problemoch. Vedia o nich, ale len z jeho pohladu a myslim, ze by mali poznat aj druhu stranu mince.
borka1973
26. aug 2009
a este cosi, stve ma cela ta neistota okolo nasej buducnosti - ked som sa mojho muza pytala, kde sa vidi o mesiac, tak mi odpovedal, ze mu je to jedno. Lenze mne to jedno nie je, ked sme sa spoznali, tak jedna z vlasnosti co sa mi na nom velmi pacila, bola jeho rozhodnost a istota, ktora z neho salala. Dnes? Nic, neistota a dokonca urcita forma nihilizmu. Vobec si nehlada pracu, viem, ze je to velmi tazke, sama som mu poslala x-ziadosti, a alebo neodpovedia alebo je to miesto uz obsadene. Ako mam potom nieco planovat ohladom babatka? Baby, vdaka za Vas cas a rady!
vanja
26. aug 2009
Borka, tak ti držím palce, keď k nemu ideš, a nech vám to všetko dobre dopadne, hlavne aby ste sa vedeli porozprávať v kľude a nie direktívne jeden na druhého.

apropo niekedy hodíš také slovíčko, že si ho musím vygúgliť / nihilizmus/, že čo znamená, no ale učíme sa celý život. 😃
frisbee
26. aug 2009
to nás cepovali v škole 😃
vanja
26. aug 2009
fris a čo je cepovať? 😉
borka1973
26. aug 2009
😃 dufam, ze som Ta tym guglenim neunavila. Ja budem urcite kludna. Ale ver mi, ze dusu mam stale nasponovanu ako gumku. Pripadam si, akoby som si vzala nejakeho nalsednika tronu,ktory mi nalozil strasne vela prikazov, zakazov, aby som sa ja - dievca bez modrej krvi vedela dobre zaradit na kralovskom dvore. Zila som isty cas v Spanielsku a ked si tamojsi princ vzal obycajnu babu z ludu, tak prvy rok, mozno dva, baba trpela anorexiou a depkami. Udajne z toho, ze sa musela prisposobit podmienkam. Ja som si nevzala ani dedicneho princa, ani nebudem nikdy nikomu vladnut, preto nechapem, preco sa mam tak vehementne prisposobit jeho podmienkam. A este dalsie zistenie - moj muz robi presne to, co mi zakazuje - je maminu stravu, je nezdravu stravu, ide s mamou na nakupy do Madarska, jeho mama vycestuje za jeho sestrou aby jej pomohla s babatkom, jeho mama moze mat excelentny vztah s dcerou...ja to nemozem, lebo moja mama je "zla".
borka1973
26. aug 2009
Boze, vy ma tu viete rozosmiat. Ja tu o vaznych veciach a vy o cepovani. 😎
borka1973
26. aug 2009
a teraz tak lyricky -dnes vecer na terase som sa s mamou objala, aspon na chvilu, tak, ako som to vzdy robievala a robila by som, ak by mi to moj muz nezakazoval....mama mi dala ten pocit bezpecia a zazemia, ktory mi prave chyba...Mama je len mama, nech si kazdy hovori, co chce!
frisbee
26. aug 2009
borka,aby z teba nebola princezná Letizia Ortiz...nie,ty máš šťastie,že ťa nesleduje tlač...ale nezávidím ti tú situáciu...a pekné,že sa ti vracia humor 😉 ...ozaj,a toto si mu povedala,že ako to,že on smie,a ty nie? 😉



vanjuška...cepovať ako sekýrovať neskutočne,aby nám to natlačili do hlavy,náš češtinár a zároveň profesor dejepisu bol fanatik 😃 😃 😃

Začni písať odpoveď...

Odošli