Manžel ma berie len ako kamarátku. Ako ďalej?

darina60
29. jún 2009

Kočky, potrebujem poradiť. Som 13 rokov vydatá, máme dve všetko sa zdalo o.k. Manžel je starostlivý aj nám to myslím klapalo, za tie roky sme sa v podstate vážne nepohádali. Aj finančne sme na tom dobre, pred rokom sme sa nasťahovali do nového domu. No a posledné tri týždne manžel začal byť divný, odmeraný, nechutilo mu jesť, schudol aj chodil na infúzky. Má náročné zamestnanie, každý deň dochádza do práce. Náš život je uponáhlaný, točí sa okolo detí , ich krúžkov a pod. Spolu sme až večer a cez víkend, kde naše debaty sa točili zvačša okolo detí. Ja som ako sa narodili deti nikam nechodila, nemala kamarátku, len som mu vytvárala podmienky aby si aspoň doma oddýchol. Teraz som druhý rok v práci, tak toho času je menej. Aj mne prestalo chutiť jesť, mala som depky z toho a keďže som dakedy užíva antidepresíva, išla som k dr. a od piatku ich beriem. Lenže to som nevedela, že keĎ včera donútim manžela povedať čo mu je, že jeho odpoveĎ ma šokne. Okrem toho že má problémy v práci tak začal , že ani medzi nami to už nie je ono, že nemáme žiadne koníčky spoločné, že žijeme vedľa seba ako priatelia. No a potom mi povedal, že budeme zatiaľ ako dobrý kamaráti žiť tak aby deťom nič nechýbalo, deti a rodina aby nevedela nič a časom sa uvidí. Žiadna žena v tom nie je. Ja sa snažím ale ja sa nedokážem pretvarovať, že všetko je o.k. Aj dnes idem na kontrolu k dr. a som na tom ešte horšie keď som to nevedela. Poradte prosím, lebo sa zbláznim. O mojom probléme vie len moja mama. Ja ho hrozne lúbim, hoci možno to tak neviem dať najavo a deti tiež. Nechcem ho stratiť. Ďakujem za odpovede a rady.

ada32
24. máj 2010

fuuu pavel nenahnevaj sa, ale v škole si asi nebol veľký kamarát s pravopisom však??
aj spôsob prejavu o človeku dosť vypovedá. 😒
Neviem si predstaviť ,že by sme sa s partnerom titulovali ty K...t alebo P...a veď je to strašne primitívne,úbohé....
Naozaj ste na seba tak nazlostení že neviete ovládnuť svoje pudy a slovník akým komunikujete?
Vôbec sa necítim dokonalá ,ako píšeš niektorým,ktoré sa tu vyjadrili ale naopak chodí sem mnoho žien,ktoré všeličo v živote preskákali a preto si vážia to,čo majú.Preto tu mnohé,aj mňa šokuje, ako spolu komunikujete,veď ste ako dve nezrelé decká.
Každopádne do toho vzťahu priviesť deti mi príde veľmi veľmi nezodpvedné. 😔
Mne osobne sa veľmi nezdá,že spolu zostarnete a mať deti na skúšku ako zúfalé riešenie svojich poblémov je úplná hlúposť.
Deti rozvodmi netrpia menej ako pred desiatkami rokov,poznačí ich to rovnako.to sa len spoločenské normy javia benevolentnejšie a ľudia sa rozvádzajú ako na páse.Lebo však čo?Všetci sa rozvádzajú prečo nie aj my?Deti nedeti.

možno sa zdá pritiahnuté za vlasy,že píšem hneď o rozvode,ale veď ako spolu komunikujete sa ťažko aj číta ,nie ešte prežíva...

janocka
10. jún 2010

baruska29 - Dnes o 09:46
Ahojte, som tu nová a hľadám tu baby, ktoré majú podobný problém, alebo ktoré vedia objektívne poradiť...je to určite lepšie ako "nezaujaté" názory rodiny typu "my vieme čo je pre teba najlepšie"...
Pred 5rokmi som sa zoznámila s chalanom, ktorý bol od začiatku veľmi milý, pozorný, spoločenský, sympatický celej mojej rodine. Od začiatku to bol vzťah na diaľku - videli sme sa tak raz za mesiac na 3 - 4dni. Celý čas mal reči o tom, že má záujem už len o vážny vzťah, že nepotrebuje lietať po baroch a hľadať iné baby, že to už má za sebou...Po dvoch rokoch vzťahu sme sa zasnúbili, celej rodine narozprával, že našiel tú pravú, že hneď ako to bude možné, začneme pracovať na spoločnom bývaní a bábätku. Začali sme bývať v podnájme a až vtedy som si začala všímať určité veci - ktoré tam boli aj predtým, len ja som to akosi nemala ako zistiť. Každý deň vysedáva v krčme - keď je víkend tak tam ide už doobeda. Je tam tak dve hodiny a potom príde pripitý domov - zvalí sa na posteľ zapne telku a čaká, čo bude na obed. Robí neskutočný bordel - veci, taniere atď necháva na zemi - veď ja to pozbieram a upracem. Keď sa ozvem, nechcite počuť tie nadávky, na začiatku sa ešte miernil, ale teraz už je to samé do pi.., ty ku.., tebe je.. v bedni, kuš, drž hubu atď. Keď ideme na návštevu k našim, tak je ako vymenený, proste dokonalý džentlmen. Mám pocit, že jeho rodičia vedia o tom akí je (aj jeho otec sa takto správa k jeho mame), ale bližšia vesta ako kabát. Je mi z toho už nanič - mám aj zdravotné problémy, v kuse sa trasiem, bojím sa chodiť medzi ľudí, bojím sa ozvať, lebo hneď čakám nejaké nadávky. Vzhľadom na to, aký je to herec, mám obavy, že celá rodina by to otočila proti mne - že taký milý chlapček by predsa toto nerobil. Hlavne keď pri každej návšteve hovorí o deťoch atď. Mne však minule povedal, že ak by zistil, že som tehotná, bral by to ako "podraz" a že okamžite potrat. Najviac mi vadí to jeho hulákanie, keď sa rozzúri, trieska dverami, vecami, nadáva, to, že to počuť hore dole k susedom, je to najmenej. Mám pocit, že čokoľvek urobím, obráti sa to proti mne. Nechápem ani - načo so mnou vlastne je, načo som mu dobrá.
Mám pocit že už to asi dlhšie nevydržím, budem mať 30rokov, a čo mám čakať od takéhoto človeka? Má aj svetlé chvíľky, keď mi sľubuje, že už taký nebude, že musím ešte chvíľku vydržať a všetko sa nedá hneď atď. Lenže už som s ním 5rokov. Mám VŠ, všetky moje bývalé spolužiačky už väčšinou majú rodinu, deti, normálneho chlapa a mne je hrozne, že musím riešiť toto. A nemám ani predstavu, čo bude ďalej. Neviem, kde mám začať...najhoršie je, že keď mu aj poviem, že takto to už nejde, že ma ten vzťah ničí - a on to vidí, pretože každá sa mu zdá byť príťažlivejšia ako ja - tak ide na mňa s tým, že on ma miloval a že stále ma má rád, ale musím byť dobré kuriatko atď. Mám pocit, že už pri ňom ani sama neviem, aká som a čo chcem.

dajna11 (1 dieťa - čaká bábätko, termín má v auguste 2010 (31. tt)) - Dnes o 09:52
moja baruska....utekaj od neho čo najdalej a najskor a to ti poradia aj všetky baby....tvoja rodina ťa pochopí ked im to vysvetliš....je to tvoja rodina nie?a na jeho rodine ti snád tolko nezáleží...ved sa nebudete vidať ked sa rozídete nie? máš dosť rokov na to aby si ich mrhala s niekym takým a nikam to neviedlo. radšej skor a ko neskor,zatvor za nim dvere,najdi si milého ktorý si ťa bue vážiť,čí dalej budš premýšalť,viac ťa to bude psychicky ubíjať. taký človek ti nepomože,ani doma,ani s deťmi....príchodom detí by si ešte viacej trpela lebo by si bola na všetko sama. a zvlášť ked máš 30 a on ešte deti nechce?! niet o čom....ty si zaslúžiš isto niečo iné,lepšie...

filipal (1 dieťa) - Dnes o 09:57
Baruska, ako uz asi sama tusis, od takeho cloveka utekaj, kym sa da!
pouc sa z chyb tvojich predchodkyn a rozid sa, lebo to trpko olutujes. nici ta uz teraz a tieto veci maju tendenciu sa zhorsovat!
urcite sa nezmeni k lepsiemu, s tym nepocitaj. je mi luto, ale je to tak....

dadkabb (2 deti) - Dnes o 10:09
baruska veru,ryyychlo prec...takyto clovek sa isto nezmeni a ak by prisli deti je velka pravdepodobnost ze si bude zlost vybijat aj na nich rodina ta isto podrzi,skus sa s nimi porozpravat a odid ked nebude doma...a co najskor

baruska29 - Dnes o 10:17
Ďakujem za rady, ja viem, že takýto človek sa asi nezmení (aj keď stále soím preberala možnosti, čo ešte by sa dalo urobiť aby sa zmenil), len najhoršie je to okolie....on má veľmi veľa kamarátov, známych a všetci ho považujú za úplne super človeka..ktorý im vždy nezištne pomôže, odvezie ich, vypočuje, poradí....on je taký, ale čo robí medzi 4stenami doma, to nevie nikto - a viem, že oni sa už teraz o mne vyjadrujú ako o urevanej sliepke, ktorej všetko prekáža. Veď iná na mojom mieste by bola rada, keby mala doma takého ako je on...z tých rečí mi je ešte horšie a aj z toho, že on je spokojný ako blcha, on žiadne problémy nemá, psychické ani nijaké, chodí si vysmiaty a ja doma každú noc plačem a bojím sa v posteli aj otočiť, lebo hneď začne hulákať, že čo sa mrvím, že zaberám veľa miesta a že on nemôže spať. Proste mi je hrozne z toho, že on ma za tých 5rokov úplne zdeptal, do zrkadla sa radšej ani nepozerám, lebo mám pocit že som zostarla o 20rokov - a on si veselo existuje a nič ho netrápi.

bets (2 deti) - Dnes o 10:21
rozid sa s nim a co najskor. nech nemarnis cas s clovekom, ktory sa nikdy nezmeni. v podstate mas ovela lepsiu poziciu ako ine zeny s podobnym pribehom. podobnych pribehov je na tu nespocetne mnozstvo, lenze s tym rozdielom, ze ty nie si vydata a nemas deti. mozno je pre teba tazke zostat sama, ale chces zivot s takym clovekom? svojej rodine povedz dovody, pre ktore sa s nim chces rozist, myslim, ze to pochopia, a ked aj nie, tak ta neprestanu mat radi, a casom sa s tym rozchodom vyrovnaju. jeho rodina ti moze byt ukradnuta, uz s nimi nebudes v kontakte. v podstate by mi stacilo vidiet spravanie rodicov v jeho rodine a bolo by mi jasne, ze vzorec spravania bude syn kopirovat po otcovi. ja som si vzdy myslela, ze moj manzel nebude ako jeho otec, lebo ho dost kritizoval za jeho spravanie, plne si uvedomuje jeho chyby, ale za 10 rokov pozorujem, ze aj ked sa fakt snazi, tak sa zacina podobat na svojho otca. a pritom ide v podstate o bezvyznamne veci v ramci celkoveho vztahu, ale aj tie niekedy vedia zneprijemnit niektore situacie v manzelstve.

anelehka (2 deti) - Dnes o 10:22
Mila baruska z toho co si napisala sa mi zda,ze ty sama dobre vies,co mas urobit,ty len potrebujes,aby ti to niekto povedal,postrcil ta.Si zrela zena,mas VS,tak urob co pokladas za rozumne,ako sama pises taky vztah je nanic,ak mas dobru rodinu budu stat pri tebe ak nie tak co?Ved oni s nim neziju,ale ty ano.Ty sama najlepsie vies,aky mas s nim zivot.Ak namate este deti nemas nad cim premyslat.Drzim ti palce,nech si najdes toho praveho,ktory si ta bude vazit,ved si clovek a nie handra!

jazminn (1 dieťa) - Dnes o 10:24
Je to typ tyrana-despotu a ešte ktovie, čo sa z neho vykľuje. Ja by som si našla prácu niekde preš a odišla by som na určitý čas preč. Veď ty si slobodný človek, ty nemáš žiadne záväzky, nič. Toto máš doma a ešte nie ste ani manželia, a čo bude keď Ťa bude mať na papieri. Veď on s teba urobí svoju otrokyňu. Ak zostaneš s ním to dobre neskončí. A rodina bude hovoriť, veď to bol taký dobrý chlapec.

bets (2 deti) - Dnes o 10:25
a predpokladam, ze po rozchode sa nebudes stretavat s jeho kamaratmi, tak ti tiez mozu byt ukradnuti. je jasne, ze okolie nic nevidi, dolezite je, ze si ty uvedomujes, ze takyto vztah nie je v poriadku. bud zdravo sebecka a nehlad na ostatnych... potom pride aj ta pritazlivost aj psychicka pohoda.

majka35 (1 dieťa - čaká bábätko, termín má v auguste 2010 (30. tt)) - Dnes o 12:10
okamžite preč !!! už teraz je neskoro ... po tom všetkom, čo píšeš, ešte potrebuješ radu? ... ženy, nebláznite, ak vidíte, že chlap je hulvát, alkoholik nezdpovedný, čo ja viem, čo ešte, prečo pri nich zotrvávate? nie si za neho vydatá, nemáš s ním deti, tak o čo ti vlasne ide? normálne som rozčúlená ... ale to bude asi tým tehotenstvom

sasrnka
10. jún 2010

baruska29, ty uz dobre vies, co chces urobit, je to citit z toho, co si napisala. Len je tu strach. Strach zit s takymto clovekom, ale aj strach z rochodu. V tom prvom pripade sa budes bat cely zivot, v tom druhom mozno len par dni... Drzim ti palce.
A este mala poznamka, ak ti niekto hovori, ze aky je uzasny a preco s nim ty nechces zit, tak im povedz, ze ked je taky super, tak nech s nim ziju oni 😉 A nahraj si jeho "krasne" spravanie trebars na mobil, ked niekomu nebude stacit to, co im povies....

somjezibaba
11. jún 2010

baruska skonci to s nim conajrychlejsie,ja mam doma cosi podobne,akurat nepije,ale u nas to riesenie bude zlozitejsie-mame deti.keby som si vtedy vsimala ako sa jeho otec sprava k matke a vlastne aj on k vlastnej matke tak by som to bola videla co ma caka,ale...bola som zalubena.dnes na mna len zazera,vsetko je zle,hlavne ja lebo nic nerobim,nenosim peniaze,neusmievam sa a iba pi...em.on vela casu travi na nete na azete ,pokeci-to je jeho droga a chatuje s pipenkami,ktore su uzasne,nadherne,skvele....baruska nenechaj si skazit zivot,zid z kratsej cesty..a pacilo sa mi co ti napisala jazmin-praca mimo domov a uvidis ze aj rozchod bude menej boliet ked nebudete casto spolu.never ze sa zmeni,to bude len horsie,od nadavok k bitke..ja uz mam par faciek za sebou....ale bohuzial stale riesim ako to urobit,nemam totiz utocisko kde by som mohla zacat a ano prostriedky.bohuzial som momentalne paralizovana a neviem sa pohnut z miesta.a tiez si ostatni myslia ze je fajn a ze to ja som ta brzda,tak to totiz casto prezentuje pred ostatnymi.vela stastia,zvladnes to 🙂

filipal
11. jún 2010

Baruska, vsak ked ti moze kazda zavidiet podla nozorov okolia, tak nech ta nejaka vystrieda.
povedz, ze ty takeho super chlapa nechces, ze ty radsej takeho obycajnejsieho...
podla mna on citi, ze ty si taka jemna, nepriebojna a preto si k tebe trufa. chce mat doma servis a sprava sa ako Mačo....
v tebe uplne zabil sebavedomie a to on prave chcel!
neobzeraj sa na mienku okolia, oni s nim zit nebudu...a hlavne, keby sme sa stale obzerali, kto si co mysli, nezili by sme vobec svoj zivot, ale zivot niekoho ineho....
zozbieraj silu a odid...

baruska29
11. jún 2010

Ahojte baby - veľmi mi pomohlo, čo ste napísali, normálne sa hanbím, že tu vypisujem, keď tu majú ženy oveľa horšie problémy, sú v tom deti atď....len ja už som sa pristihla, že začínam nejako divne uvažovať, že veď to s ním nejako vydržím, čo už, ale keď vidím čo robí jeho otec u nich doma a ako sa správa jeho brat k mame - to je otras. Ja som potrebovala takto nakopnúť, lebo prichádzam do kontaktu len s jeho okolím, presťahovala som sa kvôli nemu ☹

frisbee
11. jún 2010

baruska...dievča,si mladá,vieš si predstaviť daľších 40 rokov takéhoto života?Pije,nespráva sa k tebe pekne,nepomáha ti..a ako by to bolo,keby ste ste mali deti,by si sa strhala a deti by mali super vzory do života.
Je toto taký život,aký si praješ?
Radím preč a veľmi rýchlo,aby si nemusela zažiť situáciu ako ja,keď som prchala s 5 ročnou dcérkou a jednou kabelou...
viem,aké to je,pretože moj ex bol a je na verejnosti spoločenský,inteligentný a úspešný muž,ale to,čo je doma za zatvorenými dverami nik nevidí,preto je veľmi ťažké presvedčovať okolie o tom,že máš problémy,proti mne sa postavili aj moji rodičia.
Mysli na to,že to bude stále horšie a horšie,máš život pred sebou,nepokaz si ho hneď na začiatku.
Držím pästičky 🙂

baruska29
17. jún 2010

Tak som sa rozhodla to ukoncit, odidem k rodicom, najdem si inu pracu, nebudeme sa stretavat tak to hadam zvladnem - ono je to hrozne, ale clovek sa dokaze citovo naviazat aj na niekoho kto pije atd., este mam pomaly pocit viny, ze co s nim bude...mala som to ukoncit davno, on chcel ist na policiu a na psychotestoch nepresiel - psychiater mu povedal, ze je velmi impulzivny, direktivny, autoritativny so sklonom k agresivite - tie psychotesty sa oklamat nedaju...a ja som to vtedy vobec nebrala do uvahy, este som ho lutovala, ze ho chudacika nevzali...cez vikend mi urobil scenu v aute, zavrel dvere aby som nemohla vystupit a vrieskal tam ako slahnuty, ze len si chod, len si chod ty ku..., trieskal do dveri, do volantu, zahanal sa po mne, proste hruza, ja som plakala, jacala, ludia sa pozerali, museli sme vyzerat ako dvaja psychopati - ked som sa mu pozrela do oci, tak som tam nevidela vobec nic, akokeby bol uplne mimo...urcite signaly boli uz od zaciatku - stale sa o niekom vyjadroval, ze ho zabije, zakope, rozkope, o inych veciach ani nebudem hovorit - on ma drzal uspesne v strachu a ja som radsej bola ticho, akoby som mala pocuvat take veci...on je taky mafiansky typ a robil veci, ktore ho dostavali do problemov, nechapem, kde som mala hlavu, ked som to ignorovala.

klaudis
17. jún 2010

ahojte baby pisem lebo sa chcem trochu vyrozpravat a mozno aj hladam pochopenie u cloveka ktory zazil nieco podobne. ide o problem s mojimi rodicmi. asi najvacsou chybou bolo to ze sme s manzelom nasli byt na rovnakom poschodi ak byvaju moji rodicia. po 5 rokoch prace v zahranici sme prisli opat byvat na slovensko. ako som spominala zohnali sme byt rovno pri nasich a odvtedy sa zacali problemy. prisli sme aj s 4 mesacnou dcerkou dnes 2 rocnou a momentalne aj s 6 tyzdnovim babom. nasi si zvykli buchat nam na dvere kedy sa im zachce aj o 8 hodine rano, otvarat vchodove dvere ked sa zabuchne vytah lebo vedia ze sme to my, sliedit za zaclonami a vypytovat sa kde a s kym ideme, matka si zase pride bez ohlasenia a vezme si dcerku ako nejaky vec. no ziadne sukromie. snazila som sa im to naznacovat a upozornovat na veci ktore my vadia no ako keby hrach na stenu hadzal . po narodeni druheho dietata to vsetko vykzpelo mojmu muzovi dosla trpezlivost a aj mne a veci sme si chceli vydiskutovat znovu no vysli sme z toho ako ti zli a matka s otcom su teraz ofuknuti a citia sa urazeno, ze uz k nam nebudu chodit a blabla. caka nas krst synceka a atmosfera je napata pravdupovediac nechce sa my to vsetko urovnavat len koli krstu aby si nemysleli ze sa im ospravedlnujeme. chcem aby nas respektovali a konecne nam dali dychat.
ak sa vam da poprosim vas baby o radu mozno skusenost ako dalej. uz om rozmysala aj nad psychologom a prestahovanim sa no na to teraz niesu financie. muz ma pred tym varoval ked sme sa mali sem nastashovat no ja som si naivne myslela ze to bude fungovat.

dajna11
17. jún 2010

klaudis...ja by som sa odsťahovala......poznám to tiež dobre.bývali sme s ex ked sme sa zobrali v meste,naši to nevedeli prehltnuť,tak hustili do mna aby sme kupili na dedine kde bývaju dom...stalo sa. no rozviedl som sa....a šla k rodičom....a to bolo....ako pomáhali ako vedeli,ale asi si mysleli že za to im obetujem celý život. furt kde idem,s kým idem a pod. no zvykli si že bývam vedla nich.a moja dcerka akoby bola ich,furt sa starali dovýchovy,do všetkeho...čo som urobila ja nebolo nič dobre,iba to čo oni bolo super. ked som sa znovu vydala,kuoili sme pozemok v inej dedine....ohen na streche...a kým postavíme našli sme si podnajom v blizkom mestečku....a ked sme sa mali sťahovať tak to bolo horor....ja som tehotná a myslela som že z nervov prídem o mimi.....no strašne ako nadávala na mojho manžela,ako zasa zle dopadnem,ako narazím a nebudem sa mať kam vrátiť.to bola podpora.fakt som bola ny psychiku. ked čakam od nich podporu tak takto sa zachovaju...v 6MES.SME S MANžELOM VšETKO SťAHOVALI SAMI.moja mama je generál,všetko sa snaží riadiť sama...bratia jej to nedovolia tak si zvykla že som tam ja....a zrazu nie som. ale urobila som si po svojom,doležité je aby to bolo dobre pre rodinu,ved kam som mala priviesť bábo na svet?do jednej izby? chcela aby som moje dcerku nechala bývať u nich...no isto!!!to je čo?
bolo ticho,boli nervy,skoro sa zrutila...ale prežila to a teraz je lepšie.

klaudis
17. jún 2010

dajna dakujem za prispevok no nemala si to lahke ale drzim palceky aby sa vam pekne a hlavne v klude zilo teraz vo svojom. Drzim palcoky aj pri porode aby to slo ako po masle a babenko bolo zdravucke. Mame teraz 6 tyzdnove babo a niesu financie na nove byvanie vlastne sme si vsetko zariadili uplne nanovo, ale za tym by mi vsak luto nebolo. Proste teraz to neni mozne uvidime za par rokov ked nabehnem do prace ci sa to zlepsi alebo nie a podla toho to s muzom zvazime ci sa odstahovat. Ale dovtedy urcite nepovolim dufam. Mame som povedala bud sa prisposobi alebo bude takato atmosfera v rodine. Aj moj muz je ten najhorsi pre nasich a stale maju nieco nanho no ja im vzdy otocim zrkadlo na seba ci oni su ti lepsi. Ja drzim pevne s mojou rodinou.
Drz sa aj ty

dajna11
17. jún 2010

ved aj ja som si muža zastala...je aký je...ale ja ho milujem aj stou jeho povahou,robí všetko pre rodinu a to je hlavne. a vieš,ono vždy budeš ich dcera....aj ked sa do krvi pohádate....ich to prejde,len to bude chcieť čas.nezavrhnu ťa za to. mne vyčítali aj moje tehotenstvo...ako som sa mala citiť?že načo nám bolo druhe decko?....stále sa na nich za tie reči hnevám,držím si odstup....moj manžel je pre mna prvoradý..........a to musia pochopiť.

filipal
18. jún 2010

@baruska29 velmi dobre si sa rozhodla. neboj sa, zvladnes to! 🙂 nic nemoze byt horsie ako zit s takym psychopatom.
podla toho co pises, by bolo doslova nebezpecne zostavat s nim. drzim ti palce. 😵

@klaudis tvoj pripad mi pripomina problemy dievcat z temy o svokre.(pozri sa aj do nej) az na ten rozdiel, ze tu ide o tvojich rodicov. su ludia, ktori naozaj nemaju absolutne ziaden takt. staraju sa druhym do zivota a vobec v tom nevidia nic zle. chapem, ze kedze su to tvoji rodicia, si do toho aj citovo zainteresovana.
urcite prekracuju hranice a ty si sa spravne ohradila. trvaj na vasom sukromi. nech su urazeni. no a co, aspon mas pokoj, no nie? islo by to zvladnut aj bez odstahovania, ale mali by ste to ovela tazsie.
vy si musite stanovit hranice, pre nich pravidla a oni ich musia respektovat. nastuduj si zasady asertivneho spravania, to ti pomoze.

dajna11
18. jún 2010

to asertivné správanie by pomohlo aj mne,som mäkota,s každým chcem byť za dobre......

frisbee
18. jún 2010

baruska..to je to,čoho som sa bála,s agresorom by si si zničila život,drž sa a veľa šťastia a už iba pokojný život ti prajem 🙂 🙂 🙂

klaudis...bohužiaľ žiadne spolužitie nerobí dobrotu,i keď nie ste v jednom byte,to je nápor na psychiku 😒 ...so svokrou je to hrozné a matka ťa bude do smrti brať ako dieťa,to je boj proti veterným mlynom...pokiaľ im to nedochádza samotným,je to veľmi ťažká situácia.
chyba sa stala na začiatku,že ste sa tam nasťahovali,jediné riešenie snažiť sa hľadať niečo iné,ja som si vytrpela s dvomi svokrami,ale matka bola za tých 20 rokov,čo sme s druhým manželom spolu u nás iba 3x,a pokaždé to bolo také peklo...robila veci,čo by si napríklad pri mojej švagrinej nedovolila,a to bývajú v jej baráku /no teraz už im ho dala 😝 /...po tej poslednej návšteve sme sa dva roky nemohli ani cítiť.
no a teraz sme sa nevideli 8 rokov,pretože som z nej bola psychicky na dne a inak by to nešlo....

filipal
18. jún 2010

@dajna11 veru, to je najhorsie.....
aj ja som taka, ale bojujem s tym. chodila som na kurz asertivity. ide o to, ze sa musis naucit povedat aj nie.
alebo: mne sa nechce, ja to neurobim, nebudem sa o tom zhovarat., neviem, nemam na to nazor,a nemusis nic zdovodnovat....mas na to pravo. ludia maju tendenciu zatlacit nas tam, kam chcu oni. niektori su velmi zdatni manipulatori. 😠
nakoniec aj tak sa vsetkym nezavdacis. nikdy sa nebudes pacit vsetkym, tak najlepsie je byt sama sebou. 🙂

filipal
18. jún 2010

@frisbee ale!? ty si to mala s mamou take tazke? ja som myslela, ze len so svokrou.... 😨

frisbee
18. jún 2010

fili....no mala,ona je divná,hysterická a nevyrovnaná osobnosť,napáchala na mne viac škody ako úžitku,o tých svokrách som tu tiež popísala romány 😒 ,ešte,že som optimistka 😵

ale pripájam sa k tebe a tej asertivite,my sme boli bohužiaľ tak vychovaní,že dospelí majú vždy pravdu a starých si máš vážiť,bohužiaľ to tak nefunguje,naozaj sú to manipulátori a fakt je to iba o tom,ako ďaleko im dovolíme zájsť....keby som pred rokmi vedela to,čo viem teraz,mala by moja rodina úplne iný život,hlavne bez tých stresov...

dajna11
18. jún 2010

filipal más uplnu pravdu.....ja to tiež viem,snažím sa polepšiť v tomto lebo aj manžel mi to neustále vraví a tak už trochu s tým bojujem.....

marthina
18. júl 2010

Ahojte baby, chcela by som sa opytat aky dopad maju antidepresiva, ktore uziva moj priatel ( stilnox, citalopram a atarax ) na pocatie babatka. chcela by som strasne babatko o ktore sa pokusame uz skoro rok a nedari sa nam...tie antidepresiva zacal brat len teraz, nejaky tyzden. je to s nimi mozne alebo by sme ich mali vynechat. dakujem

filipal
18. júl 2010

@marthina nemaju ziadny vplyv na pocatie dietatka. mozu mat ale vplyv na sexualny apetit a mozu sposobovat problemy s erekciou, alebo ine dysfunkcie...
ak sa vam ale vsetko zdarne podari, nemusis sa obavat! 🙂

marthina
18. júl 2010

@filipal no ten vplyv na apetit som si uz stihla vsimut...🙂 no parada, tak zas to bude trochen narocnejsia vyroba babatka :D

filipal
18. júl 2010

veru, kup si sexi pradelko a zvadzaj celkom nenapadne..... 😉 😅

skyline80
6. sep 2010

Ahojte baby, chcela by som vas poprosit o nazor - ide o mojho partnera, a jeho spravanie ku mne, ktore uz neviem za ake mam oznacit....mame dvojrocneho synceka, a kedze on je pravidelne svedkom istych scen, ktorych som vraj ja povodcom, tak zacinam mat obavy, ci to nanho nebude mat velmi zly dopad....takze prosim aj o radu, ci je ten vztah normalny, ci sa s tym da nieco robit (psych. poradna), alebo ci je lepsie hned odist...zacnem asi tym, ze moj partner (vydata nie som, prave kvoli tym pochybnostiam) uz od zaciatku bol taky nervavy cholericky nevyrovnany typ. Stale sa potreboval bez zjavnej priciny rozculovat na niekoho a na nieco. Ale ku mne taky nikdy nebol - len predo mnou strasne krical, nadaval ale nie priamo na moju osobu. Len na nejaku situaciu, ktora sa mu udiala. Myslela som si, ze ked sa narodi babatko (cele tehotenstvo bol klud, snazil sa ovladat, pomahal mi), tak ze sa konecne ukludni, ale ono sa to akosi zhorsuje. Aspon ja to tak vnimam a bojim sa, ze aj syncek - nejde o priame nadavky na moju adresu, ale kazdy den aspon raz poriadne vrieska (dovod najde vzdy), pricom strasne vulgarne nadava, same ku..., do pi.., vraj vsetci okolo neho su sama psychac, chrapac a podobne vyrazy. Pred mesiacom zacal pouzivat voci mne taky cudny styl komunikacie - ako bachar - krici na mna Vysvetli mi to! Odpovedz nahlas, ked sa ta pytam! Aj prd sa ozve ked z r..i vylieza! Pritom ide o uplne nepodstatne veci - napr. ze som nedvihla telefon, alebo som dvihla, ale mala som tichy hlas. Je normalne, ked sa chlap takto sprava? Ja som zase dost citliva, mozno ho provokuje, ze sa vacsinou rozplacem alebo sa mi zacne triast hlas. Takto som si to nepredstavovala.

filipal
6. sep 2010

@skyline80 a ty si co myslis, je to normalne aby sa k tebe takto spraval?
myslim, ze vies, ze nie. potrebujes sa v tom utvrdit, ze? nuz odpoved je lahka, sprava sa tak, ako ty dovolis.

preco s nim zijes? z lasky? nemas sa kam podiet? z obavy, ze zostanes sama?
skus odpovedat nam, aj sebe.

frisbee
7. sep 2010

No na toto neviem,čo povedat 😕 😕 😕 😕 😕 ,fili to zhrnula jasne....prečo s ním,preboha,žiješ????
Zabudni na slzičky a bojuj,dievča,inak skončíš ako týraná žena.....juj,na to jeho "Odpovedz nahlas" ma napadá iba jedna reakcia....Si si to splietol,chlapec,rodičov už mám 😠 😠 😠 😠
Tak,a teraz pokojne,nebudem ti písať,že takémuto človeku si sa mala oblúkom vyhnúť,už sa stalo...ale dobre zváž svoje možnosti a snaž sa odísť kade-ľahšie,aby si si nemusela onedlho vyčítať,aký život si pripravila pre svoje dieťa..ver mi,že viem,o čom píšem,moja matka si vzala psychotyrana,30 rokov ju držal zavretú v dome,nepustil ju do práce,potom umrel a ona ostala bez povolania a prostriedkov...a to nehovorím o tom,čo to napáchalo na mne..lepšie bez rodičov,než s rodičmi 😒
Základ je si uvedomiť,že si jedna rovnoprávna osoba,a v tomto momente je pre teba jediná priorita,a to,aby dieťa vyrastalo v pokojnom a šťastnom prostredí,na ničom inom nezáleží,pretože on ťa doženie k tomu,že ťa presvedčí,že ty si tá zlá a vlastne je to tvoja vina,že sa tak k tebe chová..a rozbehne sa kolotoč,z ktorého sa ťažko vystupuje.

filipal
7. sep 2010

@frisbee ahoj Fries! 🙂 🙂 🙂 kde si bola tak dlho? 😨

@skyline80 mna vcera tvoj prispevok strasne nahneval. ani som nebola schopna ta utesovat...
vies, miesto lutosti, som si vravela, paneboze, je to vobec mozne, ze si to nejaka zena necha????!

takze, jednoznacne, by si mala situaciu riesit. napis, ake konktretne rady potrebujes. tu na koniku sa najdu
odbornicky vsetkych oblasti, ktore ti pomozu. da sa to zvladnut, neboj. 🙂

frisbee
7. sep 2010

@filipal..ahoj,moja...no nestíham,tak som tu pomenej...presne toto,čo si cítila po prečítaní som cítila aj ja..hnev 😠 ,pretože každý je svojho šťastia strojcom,zutekala by som zavčasu...keď skyline vedela dopredu,že je cholerik,nechápem to pokračovanie vzťahu...vekom sa problémy zhoršujú,po pár rokoch,keď vyprchá to prvotné zamilovanie všetko vidíme jasnejšie a po dlhšej dobe sa veru ťažko odchádza 😕

skyline80
7. sep 2010

@filipal ja ani ziadnu lutost ani utesovanie necakam, len jednoducho nechapem, kde sa stala chyba, ci bol taky vzdy, len sa na zaciatku pretvaroval a ja som to nechcela vidiet, alebo ci sa zmenil az teraz (pred 2rokmi dostal vypoved a odvtedy akoby sa prestal kontrolovat).........ja sa nesnazim ospravedlnovat ho, ani seba, len nechapem, kde sa stala chyba, ci nie je mozne to napravit....zo zaciatku sa takto nespraval, to len posledny rok, vobec ho nespoznavam, pri akejkolvek snahe o komunikaciu reaguje bud tak, ze je uplne ticho, cumi na TV alebo jednoducho vyleti a zrukne daj mi pokoj, neotravuj ma! Zijem s nim preto, lebo som ho mala velmi rada, dala som do strasne vela energie a teraz mam pocit ze som vestky city investovala zbytocne, ze uz nikdy nikoho normalneho nestretnem, dala som mu vsetku doveru - a teraz sa citim sa strasne ponizovana, este stale sa ho snazim pochopit a on mi vracia nadavky a krik.
Ja viem, ze ak sa to nezmeni, musim odist - ale akosi to nedokazem len tak ukoncit bez toho, aby som vedela, kde sa stala chyba - na zaciatku taky naozaj nebol. Nikdy na mna nekrical, nikdy pri mne nenadaval. Akurat som vedela, ze je z divnej rodiny.

skyline80
7. sep 2010

@frisbee ja som asi strasne naivna a nemam take tie tykadla, ze nieco nie je v poriadku - predtym som mala vztah s niekym, kto bol sice citlivy, starostlivy, ale strasne nezodpovedny a nespolahlivy. Tento je zodpovedny a spolahlivy - co sa tyka urcitych veci, ale teraz vidim hlavne to, aky je hruby, vulgarny, arogantny. Ja ani neviem, aky by mal byt taky normalny chlap. A takeho by som chcela - aby mal syncek dobry vzor.