• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Manžel/priateľ je alkoholik. Aký je váš život s ním?

28. novembra 2016 
autor
expertka,dakujeme, mam to uz omrknute, velmi dobri ludia sa mi ozvali a aj pani s ktorou dodnes komunikujem, vdaka nej prezivam... :slight_smile:
baby kliknite :wink:
30. nov 2007 o 22:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to
...julia....kazdy z nas si zasluzi byt aspon trosku stastni...vela ..vela nekonecnej trpezlivosti a neobmedzene mnozstvo sil...budes to potrebovat...vela stastia :wink:
30. nov 2007 o 22:58  • Odpovedz  • Páči sa mi to
a veľa síl pre tvojho priateľa, aby to zvládol ... ty a vaša dcérka určite stoja za to ... a veľa síl aj tebe, julia ... :wink:
30. nov 2007 o 23:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
ste zlate babulky :slight_smile: pekny vikendik. :slight_smile: vase vzdy optimisticke slniecko
1. dec 2007 o 10:34  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte.moj muz sice alkoholik nie je ,ale strasne lubi pivo.Keby som nesomrala ,dokazal by ho pit aj kazdy den.Mna to vytaca a poriadne,lebo si neviem predstavit ze by som ja vypila kazdy den nejaky alkoholicky napoj.A este mam aj pocit,ze alkoholizmus prave takto zacina.Vkuse pivko,v lete jedno smad neuhasi,takze dve tri atd.Tak aj ked sice nebojujem s manzom aby prestal pit zo zavislosti,silno bojujem,aby sa do tejto zavislosi nedostal.Nenavidim alkohol,brblave reci po nom,smrad,tupy pohlad.By som ho uplne vyradila z vedomia ludi,ked vidim co dokaze napachat.
julia velmi vam drzim palce a verim ze to priatel zvladne aj ked natlak okolia je strasne silny.Ked pocujem tie keci vsade v spolocnosti,ale aj v rodine " ale ved si daj sak len jeden, a s nami si nedas?,tak ale na toto si musis vypit..." Alebo este horsie " co ti zena zakazala?" tak ma ide rozdrapit. Myslim vtedy ake to je tazke odmietnut pre mna aby som nahodou niekoho neurazila a nie to este pre abstinujuceho alkoholika.
asi pisem mimo temy,ale som sa fajn vykecela,lebo tema alkohol ma vie pekne nastartovat.
1. dec 2007 o 17:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
julia moj priatel pil dost dlho a dost casto a mna to hnevalo cim dalej tym viac :rolling_eyes: ale pred 9rokmi ked sme sa rozhodli mat miminko tak uplne prestal.....viacerym chlapom pomaha ak maju pozivitny dovod preco prestat pit :slight_smile:
1. dec 2007 o 17:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
mala desi bola motivacou pre jej otca... ale kedze on pracuje v uk a aj je anglican a ja mam skolu na sk neboli sme moc spolu a tak zas zacal, no a teraz opat prestava,ale s odbornou pomocou...
veva, skus mu kupit omylom nealko... my sme jednu dobu prelievali nealko do alko flase, ... citil rozdiel ale si myslel ze to preto ze je na sk... :wink:
no nepomohlo... budte ostrazity, precitaj si o tom ... zaciatok byva presne takyto... skus mu povedat nech si to tiez precita. :unamused:
1. dec 2007 o 21:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
on lubi aj nealko :wink: ved to presne som ostrazita,len to vies aj my sa tak niekedy spravame ,ze si myslime ze nam sa to nemoze stat.A on si mysli ze to bude mat pod kontrolou cely zivot.Ze to pivko nema koli alkoholu,ale smadu a chuti a ze vobec ho k zivotu nepotrebuje a ved to poznas.Teraz uz vyse 3tt nemal ziadne,lebo ma pohotovost,musi ma viest do porodnice,tak sa vytesujem a aspon na nieco je toto moje prenasanie fajn.Dalsia vyhoda je ze je sofer a tak cez tyzden,ked pride neskoro domov si ho uz nemoze a verim ze ani nechce dat,ale ked je prilezitost,tak si nikdy neda napr. colu.Ono mozno sa teraz niekto cuduje co to tu nafukujem,ze si moj muz da rad pivo,ale mam s alkoholikom skusenost(nie priatel,ale v rodine)a fakt alkohol z duse neznasam.Neprekaza mi ked si niekto nieco vypije pri nejakej prilezitosti s tym ze mu ten napoj chuti,kazdi musi vediet co robi a ako casto.No neznasam nejaku pravidelnost pitia u ludi v mojom okoli,alkohol je riadne spinstvo. Velmi by som chcela ,aby moj muz bol v tomto ,ako ja a vzdal sa toho piva.Mozno si myslite ze mam byt stastna ,ze sa neopija,nechodi do krcmi,nepije na navstevach,suhlasi ze u nas ziadny alkohol navstevam podavat nebudeme,no mne to celkom nestaci a bola by som rada keby sa ani nie vzdal toho piva uplne,ale ze by sme ho mohli mat v chladnicke a on by ho odmietol.

juli a viem sa vcitit do tvojho strachu,ako to vsetko dopadne,ako to vydrzi bez toho alkoholu.JA som aj teraz v napati pri kazdej rodinnej krize,nezhode ci ta moja milovana osoba nezacne s tym znovu.Poznam to napinanie usi v telefone ci je hlas cisty,nie zastrety alkoholom a tie pochybnosti,ked som si nie ista-dostavam strucne odpovede,mam pocit ze sa ma chce rychlo striast,ze ma nejake opuchnute oci... Poznam ten strach ze to vsetko zacne znovu. A este na povzbudenie. Tato osoba sa aj po absolvovani liecenia dotkla poharika zopar krat,skoro mi zakazdym puklo srdce,ale nasla silu,aby sa z toho po par dnoch dostala.Tak verim ze aj keby doslo k nejakemu pochybeniu u tvojeho partnera,nezahodi celu snahu a postavi sa znovu.Chcem tym povedat ze odmietam tvrdeni ze staci jeden poharik a je v tom znovu.Zalezi ci to po tom pohariku vzdate,alebo zabojujete :wink:
2. dec 2007 o 07:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
vevka dakujem za povzbudenie, pisala si mi ako ked mi z jazyka slova beries... teraz som vyrovnana lebo momentalne je na lieceni... uvidim ako na tom budem ked bude zit sam bez pomoci... ja tak dufam, ze keby zacal zas,tak sa uz zrutim :frowning2: uz som nemala daleko,je to tazke, ale aj napriek tomu, tentokrat som sa k tomu postavila trochu inac... dufam ze mi to vynde a neopalim sa.mam strach a zaroven sa tesim, lebo chodim na tie stretnutia a tam sa vela dozvedam... super je to, pretoze najlepsia obrana je utok sa hovori, no na alkaca to neplati, on ti just urobi napriek :wink: mrchy jedni. peknu nedielku vsetkym a na navstevach multacik :wink:
2. dec 2007 o 08:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
dobrý den, ja som v podobnej situacii, moj muz pije.........niekedy viac, niekedy menej, ale ten alkohol je tam stale, prebdene noci, plac,ponizovanie, urazky niekedy aj fyzický utok, ale ten tu bol vzdy, ked som ja zacala do neho skakat z bezmocnosti..........a nasledne zacala sluby, odprosovanie, milota, pomahal mi v domacnosti............a ja som mu vzdy naletela, vzdy, dala som mu 200 šanci, bez nejakeho zvelicovania( sme manzelia 8,5 roka)............urobila som vsetko pre zachranu manzelstva.......prosby, plac, ignoracia, vycitky, vsetky metody.......az tento rok, teda pred tyzdnom som ho vyhodila z domu............A JE MI HO STRASNE LUTO A MAM POTREBU HO OBHAJOVAT...........teda vyhodili ho moji rodicia, lebo uz sa na o nemoli pozerat co nam robi, stale, ja som zacala navstevovat psychologa, lebo som si uz nevedela pomoct............rozum mi hovori, ze to mam s nim skoncit, ale su tam emocie, srdce, ktore mi do toho strasne zasahuju, ked ho vidim aky je strapeny........clovek vie poradit inym ale sam si pomoct nevie, je to tazke.........a som na hranici, ze ho znova prijmem
2. dec 2007 o 12:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
cica123!!! velke NIEEEEEEEEEEE!!!!!
nesmies sa teraz nad nim zlutovat, dobre ze chodis k psychologovi,to je super, bud silna, nehaj ho tak nech este viac padne na pusu... to je najlepsie, ved nemusis ho nechat co sa tyka vztahu ale kym nepride na to, ze potrebuje odbornu pomoc, nesmies sa ho ujat!to je zaklad, pozri web stranky co sem pridala expertka, precitaj si o alkoholizme, vzdelavaj sa... mojmu priatelovi to trvalo 20rokov kym vyhladal odbornu pomoc.20rokov pitia, ma 33, bol sirota,mama sa mu zabila... mal to tazke, skus najst pricinu jeho pitia, nedostatocna vychova? zle zazemie? problemy v praci? hadky s tebou? kedy pil? co ho trapilo, velmi ti pomoze psycholog, posluchaj ho... pis si dennik, pis priatelovi listy ale pozor nedavaj mu ich, zameraj sa na seba,kym on pochopi, ze musi ist na liecenie... to potrva a mozno nie. nezabudni, ze tam nepojde preto, lebo mu to povies ty.musi sa rozhodnut sam, mate deti? povedz mu ze ich uz nikdy neuvidi, bud tvrda k nemu, len tak on bud pojde ,alebo nepojde sa liecit... posli mi do IP mailovu adresu, mozme si pisat anonymne ak chces a ak ta boli to pisat hned do fora. ozvi sa prosim.julia :frowning2:
2. dec 2007 o 13:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
autor
nezabudni, musi citit ze ho podporis v lieceni,ale ak ta psychicky aj fyzicky tyra, okrem toho ze pije, to nemozes znasat.nechci sa ho zbavit ak ho lubis,ale musi pocitit ze podporu u teba ma iba ak sa bude LIECIT? nieze sam prestane,lebo to sa vrati ako bumerang.bud opatrna a tvrda na neeho, nezabudni, ze alkoholik je sebec a o onic sa nestara... ak mu na tebe zalezi a na vasom vztahu, urobi to, toboz ak mate dietatko, to zmakci kazdeho otca.
mas nasu podporu, pis pis pis
2. dec 2007 o 13:21  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja len v kratkosti, co sa odporuca pre zavislych, ako im pomoct: Az ked sa dostanu na dno, dokazu sa odrazit. Takze, ak kradnu, udat a bude im nariadene liecenie, detto ak fyzicky ublizuju, vyhodit z domu....
cica, to tvoje obhajovanie, je normalne, vola sa to stokholmsky syndrom - tyrani ludia maju potrebu obhajovat tyranov, co by sa dalo aplikovat aj na tvoju situaciu. Najviac pomozes sebe, aj svojmu muzovi tym, ze neustupis zo svojho stanoviska. Ty musis byt ta silna a trvat na svojom rozhodnuti. POotvor mu dvere, pockaj, kym zacne nieco robit a nie len kecat o tom ako sa polepsi...Zajtra cez obed nakuknem zas, ked maly zaspi :wink: Dovtedy neustuuup :wink:
2. dec 2007 o 20:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, volám sa nevedomá a môj priateľ je alkoholik.
na začiatok sa chcem ospravedlniť za svoju anonimytu, na koníka chodím často a som aj častý prispievateľ. pohybuje sa tu aj veľa mojich známych a okrem iného chcem nechať priestor priateľovi, aby o svojej chorobe informoval ľudí sám, keď na to bude pripravený.
sme spolu 9 rokov a máme malého 5 mesačného syna. problémy s alkoholom nemal vždy, práveže ho vždy dobre znášal, veľa ho zniesol a rýchlo sa z opice dostal. problémy začali asi tak pre dvoma rokmi. opicu si začal liečiť tzv. vyprošťovákom a potom ďalším a ďalším, až kým sa doma alkohol neminul. to bol už prinútený nepiť, pretože ísť si kúpiť flašu sa hambil. veľa sme sa o tom rozprávali, veľakrát mi sľúbil, že už piť nebude, mával dlhé obdobia bez alkoholu aj niekoľkomesačné, ale vždy prišla nejaká párty, večierok, veľmi dobrý kamarát a boli sme v tom znova. keď som bola cca. v šiestom mesiaci mal znova "svoj týždeň", bolo mu však už tak zle, že zavolal brata a otca a tý začali situáciu riešiť. moje odporúčania ísť k odborníkom vždy odbil, že on si poradí sám. cez deň ho strážili, ale večer odišli domov a mňa s ním nechali samého. bola to najhoršia noc v našom živote. ak ste niekedy zažili abstinenčné príznaky, tak viete: zvracanie, triaška, halucinácie, bolesti... bolo to veľmi zlé a bola som na to sama. prosila som švagra, aby zostal, bohužiaľ nezvládol to a odišiel. ráno sme našli odborníka a navštívili sme centrum pre závislosti. tam sa porozprával s psychologičkou, dostal lieky a išli sme domov. hospitalizácia, vraj nie je nutná, verila som tomu. nasadili sme liečbu, bolo mu lepšie, začali sme spriadať plány. začal chodiť na sedenia, ale prístup psychologičky sa mne nepáčil, on bol spokojný. drahý je veľký introvert, preto mu psychologička neodporučila skupinové sedenia. ja som bola pozvaná iba raz. po treťom sedení mu lekárka povedala, že lieky brať nemusí, ak nechce, že on vlastne alkoholik nie je, je príležitostný pijan. drahý sa potešil, lieky vysadil, na sedenia chodil ešte asi 4 mesiace a potom s tým sekol. vydržal nepiť do prvej oslavy narodenia nášho syna - dostával sa z nej šesť dní. dostal sa už tak ďaleko, že sa nehambí ísť si ráno kúpiť pivo, alebo flašu vodky. a sme na začiatku. včera mi povedal, že si vybral mňa a syna. že už nechce a dnes potajme popíjal, schoval si flašku do práčky a chodil si cca. každú hodinu a pol umývať zuby, že má zlý pocit v ústach. keď som ju našla, naštvalo ma to. vyliala som všetko čo sme doma mali, alkohol nekupujeme, ale dostali sme toho veľa darom po narodení syna. nie je mi to ľúto, aj keď tam bolo veľa drahých fliaš. drahého som zamkla do hosťovskej. nech sa tam vyspí, má tam vedro, tri flaše minerálky a budem ho chodiť kontrolovať. zajtra ideme znova do centra pre liečenie závislostí. viem, že sa chce liečiť, povedal mi to sám. budem žiadať inú psychologičku. chcem to s ním celé prejsť. je to dobrý otec, dobrý "manžel" a dobrý chlap. milujem ho a život bez neho si predstaviť neviem. netýra ma, psychicky, ani fyzicky, nebýva agresívny, keď si vypije. ale myslím, že keď chce problém riešiť, tak ho riešiť treba. dúfam, že to zvládneme. a som pripravená sa aj odsťahovať, aby si uvedomil, že nás môže stratiť. v prvom rade však skúsim zostať tu a podporovať ho. tak držte palce, aby sme to zvládli. viem, že to už bude boj na celý život.
12. feb 2008 o 21:47  • Odpovedz  • Páči sa mi to
pozeram, ze tato tema este nie je uzamknuta tak prispejem aj ja. zijem s abstinujucim alkoholikom uz viac ako 6 rokov, uz je to 8 rokov co sa alkoholu nedotkol. prve roky este rozpraval o svojej minulosti a bolo citit s jeho reci aky je hrdy na to ze dokazal zacat novy zivot. teraz uz o tom nejak extra nehovori. v podstate ma novu zavislost, nad ktorou sa len usmievam, je nou jeho praca, ktora je zaroven jeho konickom. je to uplne iny clovek, ludia co ho roky nevideli ho nespoznavaju. ale... co mne robi vrasky, hoci asi len mne, lebo on si z toho hlavu nerobi.... je ze kazdy tyzden domov nosi nejaky ten alkohol. ludia mu to proste davaju spolu s peniazmi za vykonanu pracu. vzdy ten chlast niekomu dame, bud rodine, alebo kamaratom. inak alkohol takmer vobec nekupujeme a nikdy doma ziadny nedrzime. obcas troska uvazujem nadtym co by som robila keby do toho zasa spadol. on sa mi smeje, ze to nehrozi, lebo by prilis vela riskoval a nestoji mu to za to. tak dufam, ze to tak vydrzi navzdy. ale keby predsa len.....neviem ci by som mala silu ho z toho tahat...... vsetkym co riesia alkoholove problemy drzim palceky a prajem hodne sily a uspechov.
24. sep 2008 o 18:35  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojky vsetky...potrebovala by som radu od skusenejsich...S priatelom sme spolu takmer dva roky a vzdy bol problem v nasom vztahu alkohol.Nepije casto,sem-tam si da pivko,ale ked sa ideme niekam zabavit (narodky,silvester,disko...), vzdy ma problem udrzat mieru.Skonci to tak,ze je sice krotky ako baranok,ale nevnima poriadne okolie,casto zaspi,straca veci.Jednoducho,ked zacne pit,nevie kedy ma dost.Jeho partia chodi castejsie pit,on s nimi takmer vobec nechodi.Ked ideme spolu len my dvaja,snazim sa ho kontrolovat,ale nie vzdy sa mi to podari.Dost mi to prekaza,uplne straca v mojich ociach jeho ostatne kvality.Nemozem si pomoct.Teraz som mu dala ultimatum,bud prestane uplne pit,ani pivo,ktore ma tak rad,alebo je koniec.Slubil,ze navstivi psychologa,aby sa naucil s tym nieco robit,ale aj tak sa bojim,ze to nevyjde.Sme zasnubeni,planujeme spolu zivot,ale nechcem,aby to skoncilo horsie a stal sa z neho alkoholik.Prosim,vyjadrite svoj nazor.Dakujem....
20. dec 2008 o 22:04  • Odpovedz  • Páči sa mi to
skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne :slight_smile:

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila :grinning: ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar :grinning: potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. :confounded: Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena :grinning: no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super :grinning: som z toho bola uplne sfetovana :grinning: no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu :wink: ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo :sweat_smile: (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal :grinning: . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo :grinning: bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete :grinning: . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja :grinning: . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor :wink:
8. apr 2009 o 16:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
katelin dufam ze spolu deti nemate a ani nebudete mat...teda spolu ved to je hrozne co pises a naco to vlastne riesis?radsej zostat sama so zlomenym srdcom ako so ziadnymi neprespektivnymi vyhliadkami do buducna..myslis ze nie si hodna lepsieho muza???a ak by si ho nahodou nikdy nenasla..tak radsej sama vesela ako s tymto ....moj otec je alkoholik a bol uz vtedy ked si ho mama brala...vsetci jej hovorili nech to nerobi ta slepa blba laska jej znicila CELY zivot,ver mi :confused:
8. apr 2009 o 18:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Katelin, píšeš, že máš pocit že všetko strácaš. Ešte nestrácaš, nie ste manželia, nemáte deti. Stratíš len ked zostaneš s ním.
Pokiaľ si on neprizná sám pred sebou, že má problém s alkoholom, tak to nemá cenu sa pri ňom zničiť.
8. apr 2009 o 18:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
katelin,preco sa nechavas ponizovat,takym clovekom......................v konecnom dosledku ublizujes najviac sama sebej, on je spokojny so svojim alkoholom a kamaratmi a ty sa nad vsetkym trapis sama............katelin vyskusaj sa snim v klude porozpravat a dat mu nejake ultimatum,lebo on si musi uvedomit sam ze je alkoholik a nieco s tym robit a ty ak ho tak strasne milujes tak mu s tym pomoz ale ak on nebude mat snahu sa z toho dostat a prestat s tym a nadalej ta bude nicit, prosiiim ta skonci s nim..................bude to tazke a bolestive , casom to mozno prejde , mozno nie a mozno si aj on casom uvedomi co robil.............
s alkoholikom ani nema vyznam si planovat nejaku buducnost,vzdy bude prenho na prvom mieste len ten alkohol.......................
11. apr 2009 o 13:57  • Odpovedz  • Páči sa mi to
katelin mysli na svoju buducnost aa pokial este nemate deti musis z toho vztahu ujst,kym sa este da.....viem co je to zit od malinka s alkoholom v rodine,v psychickom a fyzickom nasili....pokial neprestane pit,nezmeni sa vas vztah nikdy k lepsiemu....uz teraz ta ponizuje a nadava ti a ver mi ,s rokmi to bude este horsie...a ak by si mala s nim nahodou deti,ver mi ze ked teba ma rad a takto sa k tebe sprava,bude sa takto spravat aj k detom...vies aky budes mat zivot?Budes na deti sama,bude ta ponizovat,nadavat ti,mozno ta aj bit,a aj tvoje deti...nikam ta nepusti,zakaze ti rodinu,priatelov,mozno ta bude nutit do sexu,nebude koli alkoholu pracovat,preda ti veci...takyto zivot je s alkoholikom....viem co je laska,je strasne tazke sa jej vzdat a zabudnut,ale raz pride niekto lepsi,ktory ta bude zboznovat a budes stastna...Moja rada je,povedat mu ze ze koncis so vztahom koli alkoholu,a ked ta miluje a chce ta,tak nech prestane pit,a spytat sa ho ci to dokaze...ak povie ze nedokaze,je zavisly a treba mu za triezva pomoct a dohovorit....ak mu bude jedno ze ho nechces,nestoji za nic...ale moze ta aj klamat a pit potajomky....v tom pripade by som vztah ukoncila,pretoze je klamar a nezalezi mu na tebe...viem,bude to tazke,ale skus to....apropo,nechcem aby si bola smutna,ale pokial casto pije a je casto bez teba,je fesak,obletovany....neverim ze nevera bola iba jeden krat z jeho strany,prepac mi moju uprimnost...vela stastia
21. apr 2009 o 01:33  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Julia, tak to ti zavidim....Odhodlavam sa na nieco podobne uz dlhsi cas, ale nemam proste na ta sil. Bojim sa, ze to bez neho nevydrzim a tak isto sa bojim, ze to uz dalej nevydrzim s nim. Povedala som si, bud vydrzim co to da, tak ako som prisahala pred oltarom...v dobrom aj zlom, alebo ked uz to neunesiem odidem, ale navzdy.
Milujem ho najviac na celom svete, ale uz fakt neviem kolko bolo tych poslednych sanci o ktore ma prosil a ja som sa mu vzdy snazila pomoct....Co je horsie, z domu nam miznu veci, pretoze je nezamestnany a uz si vlastne neviem predstaivt, ze by to mohlo byt aj horsie...Niekdey si poviem, keby mi povedal, ze ma podviedol, alebo nieco, co by ma 100percentne prescedcilo o tom, ze mam od neho odist a uz to nema ziadnu cenu. Lenze u nas je to tak, ze je zle a potom , ked chce, aby sa to napravilo, tak je ten naj a vtedy by som ho nechcela strastit...Samozrejme zasa sa to vsetko vrati do starych kolaji....Uz nevladzem. :frowning2:
19. máj 2009 o 09:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
lea, ked sa uz stracaju veci, to je velmi, velmi zle... to je velmi silna zavislost, clovek straca sudnost, uz nie je sam sebou. skusali ste liecenie? pokial nie je ochotny sa dat liecit, odid od neho, kym nemate deti. ver mi, je to jedine, co mozes urobit. zachranis si zivot a aj vasim detom, ktore by ste mali. vydrzis bez neho. bude to strasne, ale vydrzis. viem o com hovorim. zazila som to. clovek prechadza stadiami,kedy sam sebe hovori, ze ved to nie je take zle a taji to pred rodinou, priatelmi, boji sa to vidiet z nadhladu... ale musis, kvoli sebe. skus ist za psychologom, nie kvoli nemu, ale kvoli sebe, aby si ten rozchod zvladla. s nim chod, pokial sa da liecit. ani to neznamena isty uspech, ale aspon by si si nemohla nic vycitat... a vedela by si, ze ste sa obaja snazili. ale ak s tym nic nebude robit, opusti ho co najskor. cim skor to dokazes, tym skor to preboli.
19. máj 2009 o 16:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj julia 225 si tu?
15. júl 2009 o 14:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte baby ktora popise?
15. júl 2009 o 14:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
od alkoholika dievčatá ruky preč. alkoholizmus sa vyliečiť nedá a to je veľké peklo. láska neláska pri alkoholikovi vyprchá a taký kameň mať na krku celý život to je trest Boží. si to zapamätajte.
29. júl 2009 o 06:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
tak tak, liana...velmi dobre si to napisala :wink:
31. júl 2009 o 21:26  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som tiež žila s alkoholikom,aj nas tyral bolo to hrozne,
4. aug 2009 o 20:39  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, vidím, že téma trošku ožila za posledné obdobie.
chcela som vám len dať vedieť, že som od priateľa pred rokom odišla (môj príbeh je vyššie na stránke). alkohol síce nebol tým hlavným motívom, ale jedným z hlavných. a až po predýchaní všetkých emócii, vyhrabaní sa z môjho vlastného dna som si uvedomila, s kým som žila a koho som to naozaj milovala.
paradoxne, až príchod novej ženy do jeho života ho naštartoval na to, že by so svojím problémom mal naozaj už niečo spraviť. tak som zvedavá. ostali sme priatelia, spoločne sa o syna staráme, tak mu držím palce a podporujem ho v jeho rozhodnutí. hlavne preto, aby mal malý otca, nie nejakú spitú trosku.
4. aug 2009 o 22:27  • Odpovedz  • Páči sa mi to
nie si sama..moj manzel kazdy den pije uz sa to neda vydrzat..jeho ani nezaujima to ze sa muu vyhrazam ze od neho odidem...aj s malym jemu na tom nezalezi...mam pocit ze sa zblaznim..je agresivny este ma nezbil nastastie ale raz od toho daleko nebolo.na liecenie ist nechce
21. nov 2011 o 18:07  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok