• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Manžel/priateľ je alkoholik. Aký je váš život s ním?

28. novembra 2016 
@katuska268 Katka, utekaj, utekaj od neho. život s alkoholikom je veľmi, veľmi ťažký, zložitý. áno sú taký, ktorý sa rozhodnú abstinovať a zvládnu to, ale je ich naozaj ako šafránu.
alkoholizmus je vyústenie psychickej poruchy (neboj sa, nie je to dedičné), takže je nutné liečiť hlavne tú psychickú poruchu. to však alkoholik musí chcieť a teda si pripustiť, že je alkoholik. a to nie je ľahké. jednoduchšie je hádzať vinu na všetkých a všetko okolo seba.
aj ja som žila v podobnom vzťahu, aj keď teda ex ma nebil, nikdy na mň nedvihol ruku. za to psychicky ma týral jedna radosť. keď som zo vzťahu odchádzala, mala som 28 rokov, psychicky som bola na dne, cítila som sa na 100 rokov, neschopná, menejcenná, škaredá, nehodná akýchkoľvek citov. odchádzala som od človeka, ktorého som stále milovala. našťastie mi pomohla rodina a hlavne držala som sa ako tak kvôli synovi. tiež som nechcela aby prišiel o otca, ale aby videl to čo sa doma odohrávalo, tak to nie. nechcela som, aby cítil ten chlad a narastajúcu nenávisť z exovej strany. nechcela som, aby môj syn raz kopíroval v tomto otca, lebo mu to príde normálne. je to už 3 roky, čo sme odišli.
momentálne fungujeme tak, že ex vidí svojho syna vždy v piatok a v sobotu. už dlhšie sa drží, aj keď recidívy boli. viem však, že keď je so svojim synom, po flaške nesiahne. sám vyhlasuje, že malý je dôvod prečo dýcha a prečo ešte žije. kvôli nemu sa snaží abstinovať. aj keď tesne po rozchode ho nechcel vídavať, ale pracovala som na tom, aby sa medzi nimi vytvoril vzťah a teraz to neľutujem. s exom sme si prežili veľa krásnych aj veľa hrozných chvíľ. do poslednej chvíle som dúfala, že zmena je možná, ale nebola. teraz žijem svoj vlastný život a som spokojná. nejdem domov so stiahnutým hrdlom, čo ma tam čaká. syn je šťastné, spokojné dieťa, svojho otca miluje, tak ako mňa. a s exom sme priatelia. aj to potrebovalo svoju dobu, prešli sme si rôznymi štádiami citov voči sebe, ale ustálili sme to celkom dobre.
si mladá, skús popremýšľať, kde sa vidíš za 10, 20, 30 rokov.
ak by si mala otázky, kľudne sa pýtaj.
a nehanbi sa osloviť krízové centrum, sú tam naozaj skvelý ľudia, ktorý plne pochopia Tvoju situáciu.
p.s. liečenie nie je nákladná záležitosť, hradí ju zdravotná poisťovňa.
22. dec 2011 o 09:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@katuska268 Napíš niečo nové,napr. čo si už podnikla. To, že manžel je ožran si tu už popísala x-krát,to už poznáme.
A rady ti tu dievčatá napísali rôzne. Aj skúsenosti s alkoholikom.
22. dec 2011 o 09:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ja mam tiez osobnu skusenost s alkoholikom....moj otec bol alkoholik...hadky u nas boli dennodenne a otec aj mamu biil...ale moja mama bola natolko silna ze sa s nim ked som mala 12 rokov rozviedla...a viem ako ma to poznacilo...aj zivot bez otca aj to co som videla...
22. dec 2011 o 11:22  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moj manzel bol uplne v pohode...ked sme sa brali este nepil ani potom nie..ale po narodeni nasho syna asi po polroku sa rozpil...a odvtedy je to tak....minule sa drzal dva tyzdne bez alkoholu coz bol rekord...psychicky ma tyra..ja som chora nerobi mi to dobre....ze on pije...on v zdycky spi ked je opity kdesi mimo nasej spalne a ja ked dostanem zachvat mozem sa zadusit...a neviem ci aj dve noci dozadu nebol...proste pri mne musi niekto spat a jediny kto by mal je predsa moj manzel...som mu dneska povedala pi dalej ak ma chces rano najst zadusenu pokracuj...
22. dec 2011 o 11:28  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja si myslim ze s alkoholikom cloveka necaka nic dobre aj keby bol hned abstinujuci alkoholik. Ked bude najhorsie a dnesny zivot veru prinasa obcas nie velmi ruzove situacie vtedy sa Vam psychicky zlozi, naleje do alkoholu s odovodnenim, ze on uz sa radsej opil, lebo uz nechcel nic citit a miesto toho aby bojoval za dobro svojej rodiny radsej bude pridavat problemy. No a vtedy ma zena na vyber, moze sa zlozit aj ona a nalozit do alkoholu ved socialka sa o deti postara alebo sa moze zblaznit. Ja si myslim ze je lepsie zit samej ako s alkoholikom pretoze alkoholik, nech svoju rodinu hocijako miluje, prinasa do nej len zlo
22. dec 2011 o 11:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby čítam teraz Vašu tému a človek či už je to žena, alebo muž a má problém z alkoholom musí sám chcieť, nájsť motiváciu nato aby prestal. Ja sama poznám pár ľudí čo s tým mali problém, dokonca 18ročný chalan čo absolvoval protialkoholické, lebo chcel zmeniť život a celkom mu to ide. Mám jedného dobrého kamaráta, ktorý si sám povedal dosť tak to ďalej nejde a funguje to, prestal bez liečenia zo dňa na den, a trvá mu to už 6rokov. Jednoducho dokiaľ si sám alkoholik nepovie že skoncuje s tým tak nepomôže ani vyhrážanie, ani liečenie, alkoholizmus je o psychike
22. dec 2011 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Julka, je to ťažká téma alkoholizmus. Môj ocino je alkoholi, ale nepije už asi 15 rokov. Takže Ťa chcem povzbudiť, že ak to človek sám chce, tak to zvládne. Obrovská devíza je, že Tvoj snúbenec sa s tým snaží niečo robiť. To je obrovská vec!!! Viem, že máš obavy, ale skôr mu posielaj energiu nádeje, že to zvládne! Lebo viac pomôžeš ak mu pošleš pozitívnu energiu ako keď budeš mať obavy. Je super, čo Ti radili iné dievčatá, že sú kluby pre ľudí, ktorí žijú s alkoholikmi. To Ti odporúčam všetkými desiatimi. Ja som potrebovala skoro 10 rokov, kým som sa zbavila všetkých tých hrozných nánosov z alkoholizmu môjho ocina. Mala som samozrejme syndróm spoluzávislosti a tiež keď som prečítala knihu dieťa alkoholika, tak som mala prakticky všetky symptómy... Takže na Tvoju vlastnú ochranu potrebuješ určité veci, ktoré Ti môžu poradiť v takýchto kluboch, alebo poradniach. A tiež to bude veľmi dobré pre Tvojho snúbenca, lebo čím budeš Ty silnejšia tým viac môžeš pomôcť aj jemu. Ja som mala 6 rokov bulímiu práve kvôli alkoholizmu môjho ocina a preto viem, aké je to byť aj na tej druhej strane - strane toho závislého... Snažila som sa vyliečiť, ale akonáhle som sa dostala zase domov do toho prostredia a nikto iný v rodine sa nesnažil robiť niečo so sebou, tak som zase do toho spadla. Až keď maminka nezačala tiež chodiť na semináre a terapiu, tak som začala cítiť obrovskú oporu, podporu a to mi nesmierne pomohlo. My sme boli vlastne celá rodina spoluzávislá kvôli alkoholizmu môjho ocina. No keď sme už boli dve a začali sme sa o seba starať iným spôsobom, tak sa vzoprel aj ocino a drží sa už vyše 15 rokov. Takže hľadaj aj Ty čo najviac opory a pomoci, lebo Ti to môže pomôcť a tiež to môže pomôcť Vám dvom. Samozrejme ti nie vždy dopadne tak, že alkoholik sa vzdá alkoholu, to ho nedonúti nikto - to naozaj musí chcieť on sám, ale aspoň Ťa nezničí. Lebo závislosti ničia všetko, zdravie a niekedy aj kompletne život...
Držím veľmi palce, máte úžasní základ, lebo sa milujete a on s tým chce a robí niečo, takže naozaj verím, že sa Vám to podarí a budete spolu držať a podporovať sa :slight_smile:
22. dec 2011 o 12:16  •  1 dieťa - čaká bábätko, termín má v novembri 2013  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexi333 ak som dobre čítala,tak Julka už je sama. :unamused:
@katuska268 at y neviem načo ešte čakáš..je to strašné..a ako sama hovoríš si aj chorá a to ti na zdraví nepridá..a premýšlala si ,čo bude s malým keby sa ti nedajbože niečo stane???malý by zostal s tvojim manželom alkoholikom..rýchlo od neho preč a porozprávaj sa s maminou konečne..nech niečo poriešite..
22. dec 2011 o 16:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katuska268 a nemyslis ze je to bludny kruh? Sama si zazila otca alkoholika a teraz si si takeho nasla..velmi mi to pripomina zivot dvoch sestier ktore poznam od zš...ich foter bol alkac a okrem toho ze chodili z domu zmlatene a s modrinami dodnes nemaju ruzovy zivot. Jedna je psych. labilna, mava depresie a druha si nasla presne takeho isteho ko... ta ako jej otec a stihla s nim uz mat zopar deti. Fakt tiez nechapem naco cakas? Ze sa budes chodit sem vyzalovat na kona a dalej zit s tym clovekom, pomaly sa pretlkat zivotom a potom sledovat ako sa tvoj syn bude trapit s tym istym problemom ako jeho otec? Ak mas chut trpiet a nechat si nadavat a mlatit tak prosim vsak su aj volake S/M salony sa mozes vyjasit dosytosti ale netahaj do toho tvojho syna. Daj mu sancu na normalny zivot..teraz a aj v dospelosti. Da sa zit aj sama bez partnera a aj bez pribuznych, zvladnes to....tiez som na malu sama, bez chlapa a moja rodina byva daleko...da sa to
22. dec 2011 o 16:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@julia225 Mila Julia,

chapem,co pises...nemam s tym skusenost,mam dobreho muza,ale osobne by som nezila s alkoholikom,ani abstinujucim.poznala som cloveka ktory pil,prestal pit,zabil cloveka automv podnapitom stave ,bol v base a dnes pije zas.je to bludny kruh,alkoholu sa nezbavis a hrat sa na samaritanku,no neviem neviem.moze byt skvely otec,ten najlepsi,ale jeho tuzba vzdy vyhraje nad zdravym rozumom a vzdy bude nad nim visiet to alhololicke pokusenie.mne by sa to hnusilo,branit alkoholika,ktory straca sebakontrolu kvoli pohariku...zit s niekym kto zije takymto zivotom,cche odvahu a odhodlanie.mozno sa rada trapis,mozno zijes v iluzii ze ho zachranis,ze je to tvoje poslanie,ale opak je pravdou.o dvadsat rokov si uvedomis ako ti zivot preletel pomedzi prsty,ze to nikam neviedlo,ze si sa obetovala,ze zila si jeho zivot na ukor toho tvojho.nebudem ti tu pisat,aka si skvela,ako ho tu vychvalujes ako vydrzal tu odvykacku ako citam,ako ste to vy zvladli...mne je to hnusne,prepac.mozno ta ine obdivuju,ale v mojich ociach si zaslepena a dufas v zazrak...lenze toto je realita.zabila si niekoho?ak ano,tak toto je ten najlepsi trest.ZIVOT S ALKOHOLIKOM JE HORSI AKO ZIVOT ZA MREZAMI.zo Sskusenosti znamej viem,ze ak mas rozum a zistis ze mas do cinenia s alkoholom,zober nohy na plecia a utekaj,zabudni ze si ho poznala a utekaj,neobraciaj sa a nikdy nespominaj na tie chvile.deletni si celu pamat...
22. dec 2011 o 19:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@viki2912 uz dlho zijeme separovane, kym sa dostane z najhorsieho, neviem, ci sa niekedy k sebe vratime, mame minimalny kontakt, uz som to sem raz pisala... :slight_smile:) som stastna, ze ho mame aspon obcas na telefone, nic neriesim, modlim sa za neho a cakam, kedy sa stane zazrak :slight_smile: Krasne Vianoce vsetkym ... :slight_smile:))
22. dec 2011 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
zariad si novy zivot a bud stastna aj tebe krasne sviatky.)
22. dec 2011 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
nasla som si tuto temu...asi zo zufalstva...neviem co robit...ako dalej,mam priatela-zatial-o mesiac by sme sa mali brat,cakam druhe babo...lenze za posledny rok zacal dost pit...neopija sa denne,no denne musi vypit aspon nieco....nikdy som mu nic nezakazovala,chodili sme obcas spolu von,zabavit sa..chodil s kamaratmi..lenze ono je to stale horsie...zacina mi klamat,ze ide k rodicom,hlada si vyhovorku,preco s nim nemozeme ist...vecer mi aj tak opity telefonuje,ze je niekde celkom inde...vie,ze sa hnevam,ked pije.povedala som mu,ze budem nutena od neho odist,ak v tom bude pokracovat..tak vraj mu to nemozem urobit,ze on ma potrebuje...atd,lenze ja takto zit nedokazem....vraj sa na neho nemozem len tak vykaslat....on to vobec nevnima ako dovod,ktory mi vadi...povedala som mu,ze si ho nemozem zobrat za manzela,ze s nim nemviem zit,ked sa nedokaze zodpovedne postavit k zivotu s dvomi detmi....neviem,co mam robit...
14. jan 2012 o 13:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzi241 Viem,ze to musi byt tazke,ale utec kym sa da.......zivot s alkoholikom je strasny....trpia deti,trpis Ty.....vrat sa s kratsej cesty pokial este nie ste manzelia.......urob to pre seba a pre svoju rodinu...vydiera Ta uz teraz,aby si neodisla,bude lahsie odist neskor?Nebude....bude to omnoho horsie.........Prajem vela sil :dizzy_face:
14. jan 2012 o 13:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
juj, to je tazke, ale urcite by som sa za neho nevydala - teda urcite nie :frowning2:, moze sa to stupnovat a deti trpia, radsej sama s dvomi detmi ako s dvomi detmi a chlapom, co pije a je alkoholik :frowning2: - je mi to luto, ale
dobre si to premysli, radcej z kratsej cesty ako po svadbe
ono to je naozaj tazke, ak je to tvoj byt, zostan tam a bez neho, ked nie a mas kde odist, tak chod
ja osobne by som nebola s chlapom co pije a pije pravidelne
drzim palce, aby si sa spravne a mudro a v prospech tvojich deti rozhodla - ono je to tak, ze deti v akom prostredi vyrastaju, tak sa spravaju v dospelosti
14. jan 2012 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@karinnka ja som to prežila na vlastnej koži, a bývam s tromi alkoholikmi,viem čo to všetko je :frowning2: :frowning2: :frowning2:
14. jan 2012 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@karinnka
@maminka11 je mi toho tak strasne luto...ma dobru pracu,je skvely muz,clovek,je mlady...tak velmi ma to trapi,ale nedokazem sa s tym zmierit...ubija ma to cele...kym som neotehotnela,robila som nocne-ked bol maly pri mojej mame,ze nebol doma,stale pil...isiel s kamaratmi,alebo sam doma...a je to cim dalej horsie..hlada prilezitosti na to,aby cosi vypil!!hnevam sa,v poslednom case sa velmi hnevam...
14. jan 2012 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
rtzerthrugurfhzgudhfdšwqbruzftegfrfhgfublvbszcztughfhfkkhghthtf gfrhrhrg :grinning:
14. jan 2012 o 13:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zuzi241 Verim,Ti,ale ver,ze sa este zmeni......k horsiemu.......a zivot s alkoholikom je beh na dlhu trat,stale dufat,ze sa zmeni.........
14. jan 2012 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
tak daj podmienku - bud prestane alebo odides od neho, nenechavaj sa vydieraj, mysli na svoje zdravie a hlavne zdravie svojich deti - alkoholik neprestane pit - nechcem byt zla, ale je mi to ozaj luto, budes sa trapit cely zivot
14. jan 2012 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@karinnka
@maminka11 povedala som mu,ze odidem...vraj si uvedomuje,ze ma stratil,ze sa bude liecit...nedavam mu nadej,podmienky uz boli...budem mu drzat palce,aby sa mu darilo....aby sa nerozhdol ist este horsou cestou....
14. jan 2012 o 14:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@karinnka je to pravda :frowning2: :frowning2: :unamused: :confounded: :cry: ,a predošlá správa,tie písmenka,malý tu naťukal,ked som bola v kuchyni,beťár jeden :slight_smile:
14. jan 2012 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
vies, poznam mladu maminu - 30 ročná - ktorá pije, uz sa liecila 3 x na Prednej hore - ale vzdy predcasne po dvoch - troch tyzdnoch odide - ma dve deti - deti trpia, maju problemy v spravani, vsetkym sustavne slubuje, ze je to posleny krat - chlap ju nechal, mama na nu zavolala socialku, pretoze uz ani ona nevladze znasat jej spravanie a opilost - teraz ma sanku zdrotovanu, pretoze spadla opita :frowning2:
takto to moze prist aj ku tebe - ja nechcem poucat, ani malovat certa na stenu - vobec nie - len vidim za tym deti - je mi to velmi luto
tak prosim velmi dobre zvazuj, ake kroky podniknes - ale mysli na svoje deti, ktoré by vyrastali s alkoholikom, realne uvazuj a nedaj sa zaslepit, ze ked nema vypite je vzorovy otec - sanca je stale pre neho liecit a vyliecit sa - ale mozno som skeptik, maloktory alkoholik ma taku pevnu volu, ze zanevrie na zbytok zivota na alkohol
drzim ti palceky :slight_smile:
14. jan 2012 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maminka11 velmi ma to trapi,mrzi,ze to cele takto dopadlo...naozaj sme nemali ziadne problemy v zivote,len tento alkohol...nebol agresivny,nebol ku mne zly,len viem,ze v buducnosti by sa mohlo vela zmenit...myslim,ze moja obava je normalna....nebolo to prvy krat co som mu vravela,ze sa mi nepaci,kolko pije..som z toho nestastna,vlastne nebudem mat velmi kam ist,ale snad nieco vymyslim...
14. jan 2012 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzi241 si krasna mlada zena, tak nezlahcuj ze len ten alkohol - ja som mozno az velmi tvrda, co sa tyka alkoholu - hoci osobnu skusenost v rodine s alkoholom nemam, ale zasa to nestastne ale ....
mas to o to tazsie, ze druhe dietatko je na ceste a potrebujes mat doma klud a pohodu a hlavne príjemne rodinne zazemie
je na tebe, ci toto pokladas za dobre a prijemne prostredie, do ktoreho ma prist tvoje druhe dieta
mozem sa spytat, kde je teraz tvoj chlap a ci vies v akom je stave?
..... neviem, nechcem nikomu a ani tebe stupat do svedomia, ani to tu rozmazavat, ale naozaj a zo srdiecka ti prajem vela sil, aby si to zvladla - pretoze viem, ze ak mame niekoho radi, tak radi aj odpustame, ale aj tam si treba stanovit hranice :slight_smile:
prajem vela sil :slight_smile:
14. jan 2012 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@maminka11 nie,neviem kde je.povedal,ze ide na vikend k rodicom...samozrejme bez nas,ale tam nie je,to viem urcite...som z toho vsetkeho smutna...viem,ze pije,viem,ze ma rad alkohol...pri tom nie je hlupy,je to vzdelany,inteligentny chlap!len strasne komplikuje zivot alkoholom.neverim jeho slubom,vie,ze na mna slova,reci neplatia..
14. jan 2012 o 14:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzi241 vies zuzi, tito mudri a vzdelani ludia si myslia, ze to maju pod kontrolou - mozno by stalo za zvazenie, ak mas moznost - zistit ci nema problemy v praci, ci nema zdravotne problemy a ci si takymto sposobom neresetuje hlavu :frowning2:
ono tych dôvodov moze byt kopec ale aj len jeden jediny, ze mu alkohol chuti a nevzda sa ho
byvas v jeho byte? pracujes, ci si odkazana na jeho prijem?
mozno aj to su dôvody, preco si je tebou isty, ze vie, ze nemas vela moznosti - ale to je iba moja dedukcia
prepac, ak ti vstupujem do sukromia :slight_smile:
14. jan 2012 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moje zlaté mamičky,napíšem vám príbeh,ktorý som prežila,a dúfam,že aspoň to Vám dá silu,hned opustiť muža,či priateľa čo je alkoholik,diagnoza na alkohol sa označuje F 10....Mám 33 rokov,som sama s malým a som invalidná dôchodkyňa,poberám 147 eur invalidný dôchodok a výživné dostávam 50 eur...v pamäti aj na duši ma poznačilo život s alkoholikmi...moji rodičia od malička čo si pamätám,len pili,mám ešte brata má 30 rokov ale nežije na Slovensku už 11 rokov,a ani nikdy sa nevráti tu žiť,ja mu to neberiem,lebo čo sme prežili a ja stále prežívam to je peklo,horšie než peklo...nikdy sme nemali vianoce ani darčeky,čo ja pamätám som dostala horalku pod stromček aj s bratom...ani narodeniny,ani meniny žiadna oslava žiadna hračka,len krik,bitky týranie...otec pred mojimi očami,koľko krát zaútočil s nožom na maminu,ked bola opitá na mol znásilňoval ju,a ja všetko som to videla,držala som kľučku v detskej izbe,v ktorej bol môj brat,nechcela som,aby to videl...ak chcel zbiť brata,hned som na neho si ľahla,aby brata nezbil s remeňom,ale radšej mňa,neviem prečo,ale ani slzu som nepustila,ked my zbil,povedala som mu: len tak dalej,ešte ma bi,bi...a on prestal...koľko krát ťahal maminu po chodbe za vlasy kopal ju...stále som mu v tom bránila,on ma odhodil a bolo,bola som malá a slabá,ked som mala 9 rokov,znásilnil ma môj sused...naši ho neudali,pretože jeho matka prosila ,aby ho neudali,že on je schizofrenik a nevie čo robiť,samozrejme to naši nenáhlasili,do teraz mám problém so sexuálnym stykom, a vždy to vo mne aj ostane...roky plynuli,musela som sa postarať o môjho brata a o seba,chodila som v noci brigádovať do pekárne,kde mi dávali pečivo a pár koruniek,začala som vysádzať a pestovať zeleninu,mali sme zemiaky,cibulu,mrkvu,atd...už ako 11 ročná som sa starala o domácnosť,a o opitých rodičov,povracali sa hocikde,mamina menzes mala hoci kde krv bola...atd....nikde sme nikde neboli na výlete...atd...čo som si najviac želala...?...nie hračky,nie výlety, nie oblečenie ,ale len jedno,nech prestanú piť,nič viac som nechcela...samozerjme môj brat ani školu neskončil...ja som bola iná,vždy som sa prejovala aj cez hrubý múr,aby niečo zo mňa bolo,spievala som v prešovčatách, a tancovala latinsko americké tance,kde bol len inzerát na niečo všade tam som šla,skončila som ZS , šla študovať do Ke SPSD- ekonomiku dopravy bol môj odbor,zmaturovala som,a späť sa vrátila domov,ked som mala stužkovú,mama neprišla bola opitá na mol.a otec prišiel do KE opitý na mol...nehabmila som sa za neho...len slzy mi vyšli,ked bol príhovor na stužkovej,že máme podakovať rodičom,že nám dali život,a že si ich máme vážiť aj dobrom v zlom,a vtedy slzy mi tiekli po tvári,oči čierne od špirály,zrazu všetci na mňa sa upreli...že sa stalo Mirka...?...a ja že nič,že mi prišlo ľúto kvôly rodičom,a otcovi som niesla kvet,za vdaku života...vtedy ma silno objal a povedal,prepáč a odpusť mi za vaše ťažké detstvo čo som robil...a ja,že dakujem ti,že aspoň ty si prišiel,hoci opitý :frowning2: ...otec pil dalej aj teraz pije aj maminy dvaja bratia s nami bývajú prišli o strechu kvoly alkohole aj o rodiny a deti...len ja som ostala doma doteraz..mamina abstinuje 9 rokov,ale to ju dohnalo k prestaniu,už ked zomierala na alkoholov,to som mala vetdy 23 rokov,ked ju brala záchranka polomrtvú,vypila 1 l borovičky ako vodu a vysypala do seba lieky všetky čo našla...2 mesiace psychijatria,blúznila,chodila bez života...liečba so psychijatrie rovno na prednú horu,čiže 5 mesiacov bez alkoholu,absťáky ťažké,blúznenie a aj napriek tomu,že nám nedala deststvo pekné ako iné maminy,som jej odpustila a chodila som za ňou stále,a raz mi povedala:...chcem prestať už s alkoholom,mám kvôly komu žiť kvôly tebe Mirka,ja samozrejme hned plač a objala ma veľmi..prišla po piatich mesiacoch s liečby domov,kde boli ešte traja alkoholici,bola som s ňou 24 hodín,aby nedostala chuť....psychicky som ju držala...a do teraz sa drží,aj ked ostatní členovia traja pijú do teraz,a čo je s nimi,už im moč odchádza,nohy im odchádzajú,je to otázka času,kedy ukončia svoj alkoholický život... :frowning2: :frowning2: :frowning2: ...a čo je najhoršie,moje známky choroby vypukli,ked som ostala tehotná,zosypala som sa,a čo je za tým....?...predsa moja minulosť...a už som na invalidnom dôchodku,preto moje zlatučké žienky,zachráňte sa seba aj deti,ja to myslím v dobrom...a nezabudnite na toto : " Bolesť ma urobila silnejšou.. Strach odvážnejšou.. Zlomené srdce múdrejšou.. Ďakujem minulosti za lepšiu budúcnosť " :slight_smile: ...to je všetko moje krásne priateľky.
14. jan 2012 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@slniecnica tvoj pribeh je hrozny a verim, ze dostatocne odstrasujuci pre ostatne devy...
14. jan 2012 o 15:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maminka11 viem,kde pracuje,poznam sa osobne s jeho sefom,kolegami.ja pracujem,ked by som mala kam dat male,buduci rok mozem opat v pohode natupit do prace,ale neviem,ci by som to zvladla...v praci maju zhon,stres,ako vsade.prijem nema zly!byvame spolu,viem vsak,ze keby som ostala sama,nemohla by som si dovolit platit byt a ine veci,keby som ostala cele tri roky s babom.viem,ze vsetko by sa dalo vyriesit,moji nadriadeni v praci su fajn,da sa s nimi rozumne porozpravat,pomozu,ked sa da.on si resetuje hlavu len z toho dovodu,ze mu ten alkohol chuti...ci flasa vina,ci niekolko piv,ci vodka...akykolvek iny alkohol!!!ked sme niekde spolu,poviem mu,aby uz nepil,posluchne ma...ale kto mi zaruci,ze by to tak bolo stale???trochu ma zabolelo-minule sme boli pri mojej mame,on jej pri rozhovore povedal,ze ide domov,k rodicom,bez nas...a ona mu na to povedala-vsak aspon si oddychnes,nikto ta nebude kontrolovat,ked si budes chciet vypit...lenze moja mama malokedy drzala pri mne...on si mnou isty nie je,pretoze vie,ze keby bolo najhorsie,urobim aj nemozne,ale postaram sa o nas sama...ja som len nestastna z tej bezmocnosti,z toho,ze by som pre neho urobila cokolvek,dala mu vsetko na svete.myslim,ze nie som ten typ,ktory by rokazoval atd.no vadi mu,ze ho napominam pre ten alkohol...lenze tak sa zit neda...ked som mu povedala,ze odchadzam,povedal mi,ze som rozhodla za nas bez neho...lenze to on sa rozhodol...
14. jan 2012 o 15:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok