Manželská kríza po narodení dieťaťa

Ahojte
Rada si precitam nazory inych na moju rod.situaciu ako by ste to riesili vy. Taktiez sa potrebujem vyzalovat.
Som vydata 2roky, manzel je odo mna starsi o 10rokov. Pozname sa dlhsiu dobu, brali sme sa z lasky. Prve problemy nastali po narodeni prvej dcery.
Dcera ma 18mes.a ja som doma 2tyzden s dvojtyzdnovym babom. Manzel mi zacal vycitat zanedbanu domacnost, prazdne hrnce, nevyzehlene oblecenie. Dosla mi na pomoc moja mama, ktora zial musel odist pretoze manzelovy v domacnosti prekazala. Totizto ja nemam prilis dobre vztahy s jeho rodicmi aj ked sa snazim pretvarovat zo svojej strany pre svoje vlastne dobro a dobro rodiny. Manzel je dost naviazany na rodicov a neustale k nim chodieva aj ked ho oni vyhanaju. Jeho rodicia ma neprisli navstivit ani do nemocnice ani po prichode domov-nezavolali ako sa mame, nekontajtuju nas. Jeho rodicia maju nevysporiadane majetky a mojho manzela to velmi stve, stale caka a tlaci na rodicov, aby dostal ciastku z nehnutelnosti, ktora mu aj pravom patri. Ale ich to zial nezaujima. A prave na tom sa stale pochytime. Ja sa mu stale cudujem preco chodi prosikat rodicov pomahat im ked oni mu doslova kaslu na hlavu. Nemaju zaujem ani o vnucata. Byvame sami v byte s hyp.uverom. Zatial to financne zvladame. Ked som bola v nemocnici manzel sa ukazkovo staral o dcerku a zvladli to sami bez akejkolvek pomoci. Prve zranenie prislo hned v nemocnici ked nas prisiel pozriet a odmietol vziat na ruky maleho, pretoze je vraj maly. Doma v postielke na neho malo co pozrie na rukach ho mal 2x. Druhe dieta sme vobec neplanovali, pretoze sme sa doma casto hadali kvoli jeho rodicom, jeho surodencom. Casto mi vravi, ze neviem nic robit ani varit len sediet za pc, co vobec nie je pravda pretoze na to nemam cas. Snazim sa mat ako tak upratanu domacnost, no posledne dni sa fakt neda varit pri dvoch malinkych detoch a synceka dojcim na poziadanie a je to velmi narocne. Uz som spominala, ze maly bol neplanovany zial mala som u dr.aj vybaveny potrat no manzel mi dal ultimatum ak si dieta necham vziat mam sa zbalit a odist k svojim rodicom. Rozhodla som sa dieta si nechat, nielen kvoli manzelovy, ale aj sebe samej kvoli vycitkam. Vycitky mam dodnes ako som len na taketo nieco mohla pomysliet ked ten drobec je taky uzastny. Som z celej situacie nestasta vlastne len z manzela. Manzela, z ktoreho mam pocit, ze ma potreboval len na to, aby som mu dala deti, navarila a oprala. Vcera sme sa opat hadali a popravde ja uz fakt nevladzem. Pocuvat aka som hlupa a neschopna. Tak som vybuchla, ze som mu velmi vulgarne vynadala. Potom som uz bola unavena zacalo ma boliet brucho tak som sa zavrela s detmi do izby a plakala. A ten debil chodil a otravoval ma co som ticho. V takychto situaciach ho casto nespoznavam sprava sa ku mne arogantne. Nakoniec povedal, ze sa mam zbalit kludne aj hned teraz a odist s detmi k mojim rodicom a on si po nich bude chodieva na vikend, nezabudol prizvuknut, ze vlakom nie autom. Moja rodina je odo mna 60km cestovat k nim vlakom s novorodencom je pre mna nemyslitelne. Neviem netusim ako mam riesit tuto situaciu. Citim sa unavena, vycerpana a hlavne sklamana zo zivota a svojho manzela. Mame dve krasne zdrave deti, ale mam pocit, ze jemu to zial nestaci. Netusim co odo mna ocakaval od zivota, ale ja uz toho mam plne zuby. Ked sa nad tym zamyslim, ze po dvoch rokoch sa hadame co bude za dalsie dva roky. Mozno sa tato situacia da ustalit ale za akym ucelom? Ze ja cuvnem, budem nadalej ticho pocuvat aka som neschopna a neustale cely zivot sa podriadovat vo vsetkom jemu.