Moja matka mi ničí život a rodinu

nibiru
22. aug 2012

nemam sa komu vykecat ani neviem ako dalej normalne lutujem v akej matke som sa narodila .o( prečo ma boh takto potrestal ako može byt jedna matka taka zavistliva,zakerna a nedovoli človeku žit silou mocou rozbit mi rodinu len aby som bola ako ona sam s deckom a mohla mi vykrikovat čo premna urobila ....najradsej by som ušla dakde kde ma nikde nenajde ale ona bez chrbtovej kosti je schopna ma najst na konci sveta a robit zlo!toto nikdy nepochopim miesto toho aby sa tesila že mam fungujucu rodinu stale dačo stale dačo kída,intriguje všade naokolo ak nieje po jej vykrikuje mi pod oknami ako daka ciganka stale ma niečo proti mojmu priatelovi nedokaže akceptovat moj nazor-rozhodnutie hned to zvaluje že to ma nahovoril priatel pre upresnenie mala som hrozne detsvo koli jej nezodpovednosti ostala zo 4detmi sama v absolutnej chudobe svoje nestastie urcitu dobu riesila alkoholom prenu bola materinska laska dat najest,obliect to bolo vsetko akekolvej city,povzbudenia,učenie nic absolutny chlad je strasne panovacna,hadava ak nieje po jej voli je schona človeka do krvy urazit,ponižit hoci kde či tam milion ludi zastavka,autobus to je jedno vytkne aj suchy rohlik typicke ciganske chovanie uz sme raz prerušili kontakty ked som bola tehotna po porode som sa snou stretavala bolo mi jej luto nakolko pred 4r. mi umrel najmladsi brat nechcela som aby sa stale trapila ale vedela som že mala jej bude robit radost malej da aj modre z nema no stale sa stara domna a mojho partnera stale nanho intriguje hned ako najde najmensiu zamienku len zle a zle robit pritom vzdy ked mohol jej pomol žijeme si slušne bez hadok,bitiek a neviem čoho vsetkeho než moja matka stale krici,nadava,fajci ked ma volno ide do krčmi na vinko u nas boli bitky,hadky na dennom poriadku ja tak nežijem a odmietam žit neraz sa moja matka vyjadrila aj tak sa rozitete a ty budes plakat pri mojich dverach 🙄 ako toto može jedna matka povedat dcere?normalne mam pocit že mi tu rodinu zavidi lebo jej kazdy narobil decko a vysral sa na nu !je mi do plaču neviem spat mam uzasneho chlapa ktory sa o nas prikladne strara mame vsetko čo potrebujeme je to užasny otec a jej neni ani ten dost dobry on je stoho nestastny nechape čo roti nemu ma nikdy jej neubližil vzdy len pomohol dnes som jej uz povedlaa že si neželam aby ku nam chodila a odmietam sa s nou stretavat nakolko ja si nou nenecham zničit rodinu a moje dieta neude zaživat to čo ja v detsve (ju totiž nezaujima či je primne mala kludne začne ziapat aj prednou )no ale ona je taka že je schopna mi zajtra ako by sa nic nestalo zazvonit pred dverami ak jej neotvorim vykrikovat pod oknami akasom nevdačna svina pod oknami mame podnik kde si ona zacala chodit na vinko a samozrejem vsetci vedia ako som jej ja ublizila usla z domu ako decko ale to že prečo nie povedala že sme doma nemali čo jest,pomocky do školi a ja som musela robit pestunku 2malym detom pokial ona žurovala.dodnes mi neodpustila že sa stretavam s bio otcom (spoznala som ho v 21r. vycita mi prečo ho nedam na sud pre alimenty čo namna dlži teraz mam 29r ako ona nebola schopna si nieco vybavit a teraz hadze vinu namna pritom mam brata ktory ma 19r. a jeho otec nanho nezaplatil nikdy ani korunu ani na druheho brata za 13r.čo žil a ona si doteraz nebola schopna nic vybavit bratom nvytika nic stale len mne.

bronia13
14. okt 2013

mam jednu kamosku a ona je trosku v podobnej situacii,ju vychovavala ulica, najprv si ich zobral otco (3 dievcata) a potom ich dostala mama, vychovavala ich ulica, chodila oblecene ako nejake zobracky,hladne,smedne, spinave...mama len zurovala a fajcila a striedala chlapov.... dievcata sa dobre povydavali a jedna zije v USA (moja kamoska) takmama jej furt vypisuje ako nema peniaze atd... kamoska jej najprv ako blazon posielala (a to tu pracovala 70 hod na tyzdne zozaciatku kym sa zabespecili) a mam s frajerom nakupoval Amway ci ako sa to pise, tak maju nakupene vraj za 300 tisic CK (ceskych koru) a maju asi pol miliona ci tak nejak este poziciek, tak kamoska prestala posielat a ani nereaguje na jej e-mails... je torsku v podobnej situacii len to ma o to lahsie ze je za morom a mama jej nemoze vykrikovat a robit hambu ako tebe....juj ja si to neviem predstavit, nie ze by tebe aspon dopriala rodinu pohodu ked ona vamju nezabespecila a mala by sa citit zle ze vam pobabrala detstvo...ja by som tiez s nou prerusila kontakt, ved ty ju k zivotu nepotrebujes, ked si ju potrebovala tak kaslala na teba nonie? a teraz ti je na co ked ti ani s malou nepomoze a kyda na tvojho partnera???? asi ti zavidi ze vy dobrevychadzate no nie? drzim palce nech ti nenarobi hambu 😒

nikola81
14. okt 2013

@lilitela Nahradnou matkou mi je moja sestra. K nej mam vztah aky maju bezne dcera vs. matka. Samozrejme na matku si spomeniem, ale plne mi ju nahradza sestra co je mozno nepochopitelne ale som na nu velmi zatazena

nadula01
26. okt 2013

@nikola81 uplne akoby som citala o nas...

stasten
6. dec 2013

Neprečítal som si síce všetko, ale myslím, že som pochopil podstatu problému. Radou sľubovať "modré z neba", síce nie je v mojich silách, ale skúsim poradiť na zamyslenie sa. Ženy a niekedy aj muži majú postup: 1. najprv povedať, a 2. potom premýšľať. Moja rada:
1. nič nehovor, všetko vydrž, zatni zuby.............MLČ

Ak toto dokážeš, potom môžeš ísť ďalej. Teda čítať ďalej.

Pri útokoch zvonka, bez ohľadu na to o koho sa jedná, múdry človek je ticho. Počká si, ak sa ten útočiaci vybúri, vyjadrí slovne, mimikou, brutalitou................Ten, komu je zlosť namierená, v tichosti, vo vlastnom vnútri si udržiava pokoj a rozvahu, napr. "Áno, viem máš problém, chcem ti pomôcť, mám ťa rád, takú/takého aký si. Všetko povedz, neboj sa, vylož to tu na stôl, len nech sa ti uľaví. "
Ak slovné útoky trvajú dlhšie, potom "jedným uchom dnu - druhým von". Tvoj pokoj postupne začne zaberať priestor. Nechaj ho! Dokonca sa milo usmej.
Ide o tréning. Ak preženiem, ako športová disciplína, tiež nevidíš hneď výsledok - úspech.
Ide o tréning mlčania + disciplíny pokoja v sebe + žiadne nízke city, prejavy ma nestrhnú!

Keď toto dokážeš, potom môžeš ísť ďalej;

2. premýšľaj

až potom, keď si sám/sama. Keď nízke city vyvierajú od človeka, ktorý je (mal by byť) nám blízky, skúsme ho pochopiť, prečo tak koná. Je veľa rôznych dôvodov, avšak všetky majú spoločného menovateľa: absencia lásky.

Ak tvoja mama nikdy nepoznala lásku, lebo sa jej jednoducho nemala odkiaľ dostať, potom sama- zo seba produkuje len to, čoho má dostatok - nelásku, zlobu, zlosť. A tú rozsieva okolo seba, ba čo viac, samu seba zahlušuje a nie je schopná zbaviť sa jej. Prirovnám to k topiacemu sa človeku, sám si nepomôže.
Pomôž mame tak, že to nezbadá, že jej pomáhaš.

3. Ak existuje nejaká možnosť nevídať sa, treba ju využiť. Aj krátke odlúčenie pomôže, a to len preto, aby si jej mohla povedať
"Som rada, že ťa zasa vidím, mama. Chýbala si mi."

Viem, povieš že by si bola neúprimná, že ju nechceš ani vidieť, atď..........Nevadí, tak sa premôž a nacvič si to. V duchu si hovor: " Ľúbim ťa, mama moja, ľúbim ťa, ešte nikto ťa tak neľúbil ako ja, ešte ti to nikto nikdy tak pekne nepovedal ako ja. Ľúbim ťa mama (aj keď ťa z duše nenávidím, aj tak ti to poviem, ja dokážem povedať tie najnežnejšie slová dcéry svojej mame.)"
Je to tréning, nacvič si to, keď si sama a potom sa zmôžeš na jednoduchú formulku, a keď ani na tú nie, tak potom určite to bude sršať z tvojej tváre a budeš síriť pokoj okolo seba, na mamu a HLAVNE NA SEBA, láska.

gigigiw
30. júl 2014

mne tiez mama vsetko zavidi.najprv som si to nepripustala ved je to mama ale postupom casu som tomu uverila.som tehotna a ona ziaden zaujem.narusila som jej plany lebo som pracovala u nej v podniku a ona musela najst za mna nahradu ktoru musi platit-tam jej nepomoze plakat ze.teraz nema peniaze musi toho cloveka zaplatit.nema o mna ziaden zaujem.vzdy sa len hadame.ked potrebuje peniaze alebo nejaku pomoc vtedy je mila.vzdy ked mam nieco nove na oblecenie tak je urazena ze ona nema pricom to nieje za jej peniaze.ked som este pred.porodom schudla a vyzerala dobre tak mi zavidela aj to ze sa za mnou chlapy obzru pricom ja som si to ani nevsimala.uz sa s nou nebavi ani moj otec lebo vcera mu povedala ze som si nasla muza len koli peniazom,opat zavidi ze nechodim do prace(ku nej) a vsetko mam.pracu som musela prerusit koli hadkam s nou a tak nastali aj moje zdravotne problemy s baby.uz som v poho od kedy tam nerobim.nahuckala proti mne aj starsieho brata.nase vztahy su jedna katastrofa a ja namiesto uzivania si tehotenstva vecsinu casu preplacem a prevraciam od nervov.partner je uz zufali.svokrovci sa jej stale zastavaju lebo nevedia pravdu ako mi ublizuje.nechcem im to povedat lebo prestanu chodit k nej do podniku a aj cela jeho rodina a to pociti dost po financnej stranke.zasa mi je jej luto.a tak je to stale dookola

ozoracka
26. nov 2014

@miskax2
Ahoj, zaujíma ma, či a ako si to vyriešila. Napíš!

janinsita
3. dec 2014

Ahojte, ja som vyrastala v štastnej rodine,až kým otec nezačal chodiť pracovať mimo SR.Potom sa začali hádať,otec si našiel frajerky, o mame neviem že by mala frajera. Dopadlo to rozvodom a ja s 2surodencami sme šli bývať s otcom k jeho otcovi. Musím ešte povedať, že s mamou sme si nikdy nerozumeli, bližší nám bol otec. Tak ona ostala sama.Predal sa dom v ktorom sme bývali a rozdelili si peniaze. U dedka nám bolo super, ale ja som sa aj tak po roku odsťahovala aj s priateľom.Mama sa nám prestala ozivat, niekedy sme o nej nevedeli aj týždeň. Ona medzi tým zurovala, bavila sa, proste chytila druhý dych. Stále sme sa hádali, nikdy náš rozhovor nedopadol inak. Môj brat mal okolo 20, keď mu diagnostikovali maniodepresiu. Bolo to hrozné, ja so sestrou sme už s ním nebývali tak často aby sme vedeli čo sa s ním deje. Skončil na psychyne. Potom to celé začalo, matka chodila za ním každý deň, sedavala tam do večera 10 h.Potom prišla o prácu, všetky Peniaze minula, nám ako deťom nedala nič, ani neodlozila. Nemala kde bývať, tak som si ju vzala k sebe. Mame zistili, tiež tu chorobu ako u brata. Po tejto správe sa začalo naše nešťastné obdobie. Matka bývala na ubytovni a mala prácu, ale nebrala lieky a tak skončila na psychyne.Momentálne lieky berie, u sestry bola 2mesiace, teraz je u mňa, ale to nemôže byť na dlho keďže ja mám byt veľmi malý a tu žiť traja proste sa to nedá. Nenávidím ju ja aj sestra, na druhej strane je mi jej ľúto. Ale ona nejaví záujem ani o prácu, proste o nič, keď sa s ňou chcem rozprávať tak iba kuka do TV. Neviem čo s ňou robiť, poraďte ak máte podobný príbeh.

miskax2
4. dec 2014

@ozoracka ahoj no je to už hodná chvýla co sa toto riešilo..... dopadlo to asi tak, že som sa tým prestala tápiť lebo zbytočne som si robila stresy a aj tak sa dedá riešiť niečo ked dotknutá strana nemá záujem.....proste sme to uzavreli a bubeme to riešiť až keď sa nás to bude bytostne týkať napr. ked starká zomrie a mama nebude mať kem ist bývať na ulici ju samozrejme nikto z rodiny nenecha..... lebo to by som sa mohla trápiť aj 10 rokov v kuse ono to raz vybehne daky problem trosku prehrmi a potom je zasa ticho.... v podstate som teraz aj vdačná že ju mám lebo mi pomáha s detmi ked sme obaja v práci ja jej tiež pomožem ked mozem hold každý sme si strojcami vlastného stastia....

radka752
9. dec 2014

Ahojte. Tak ja mám niečo podobné. Mám 25. S priateľom som už takmer 4 roky a rozhodli sme sa na jar budovať, zohnali sme si pozemok. Našim sme to povedali spolu pred vyše dvomi mesiacmi a odvtedy sa mama s priateľom nerozpráva a ešte proti nám štve aj otca. Problém s ňou mám už dávno, nakoľko je to veľká manipulátorka. Z jednej strany som im obom vďačná za veľa, ale myslím, že väčšina rodičov sa snaží umožniť dieťaťu lepší komfort aj vzdelanie. Môj problém s mamou začal asi počas posledného ročníka strednej školy, kedy jej trebalo so všetkým pomôcť. To pokračovalo aj počas vysokej školy. Ako ja nemám problém pomôcť, ale ja som chodila do školy, pomáhala s varením, upratovala, pomáhala s pranim, žehlila a učila sa so sestrou. Keď si mama dorábala školu, tak som pomáhala aj jej. No namiesto vďaky som sa dozvedela, ako sa v práci kolegyniam sťažuje, ako je na všetko sama. Spolu sme robili aj vodičák, a otec nám dvom kúpil auto, aby sme sa nejako dohodli, no ona nemá vzťah k šoférovaniu a tak som šoférovala iba ja, aj keď som mala skúškové a učila sa doma tak som ju ráno viezla do práce, prišla domov, porobila, učila sa a potom poobede som pre ňu šla do práce. Ako boli asi 2 mesiace, kedy ráno šoférovala do práce, kým nebolo veľa áut, ale poobede som musela prísť za ňou a odšoférovať ja. No ona všade tvrdí, že sa obetovala, pretože auto som viac potrebovala ja. Ako nevravím, že pre mňa nebolo výhodou, ale podľa mňa je to výhovorka. Človek by očakával aspoň trocha vďaky, či podpory, ale stále som iba zlá a nič nerobím dobre. Už niekoľkokrát som si všimla že sa mi musela hrabať vo veciach a mobil som so sebou brávala ešte aj do kúpelne, lebo sa mi v ňom bežne hrabala a to som už bola dospelá. Po ukončení vysokej školy som pracovala iba na dohodu ... takže som nejaké dni bola doma, a vtedy som sa starala o domácnosť - všetko bolo urobené a navarené tak, aby mali práve vtedy teplé, keď prídu domov, no stále toho nebolo dosť. A teraz keď už vie, že sa idem sťahovať k priateľovej rodine, dokiaľ si nepostavíme domček (je to bližšie od nich) tak sa jej to tak dotklo, že budem bližšie pri svokre, že mi povedala, že sa hanbí za to, aké hovädo vychovala, že som sa vykašľala na vlastnú rodinu. A aby toho nebolo málo, zhodou okolností som v tom čase, ako sme im to povedali zohnala aj prácu na plný úväzok, tak ona na mňa nakričala, že keď už mám prácu a mohla by som finančne prispievať, tak vtedy sa chcem zdekovať. A to som im prispievala, v rámci možností aj z peňazí z práce a dohodu, a aj veci ohľadom auta platím z tých peňazí, aj keď niekedy chodím autom, len kvôli nej. Keď som povedala, že čo odo mňa ešte chcú, že ju vozím a do benzínu mi nijako neprispieva, tak mi povedala, že som ich už stála dosť. A teraz to priklincovala včerajšia novinka - otehotnela som - a bola som u lekára na testy, len omylom poslali výsledky môjmu všeobecnému lekárovi a sestrička namiesto toho aby volala mne, tak volala mame (poznajú sa). Potom mi volal mama, že o ničom nevie. Ja som jej povedala, že som v práci a že nemôžem, že sa porozprávame doma. Včera som im to nevravela, pretože aj pre mňa to bol šok, nakoľko sa nám toho nakopilo, ale ona ma nepočúvala a mlela si len svoje, že kedy som jej to chcela povedať či vôbec niekedy. Ja som je povedala, že som to chcela povedať obom rodičom naraz v priebehu tohto týždňa, no to nie je také jednoduché. Ona po telefóne otcovi skreslené informácie a hucká ho proti mne. Nech od nich vraj nič nečakám, že sa vo mne strašne sklamali. Ona bola so mnou tehotná keď mala 19 a s otcom ešte neboli manželia a tiež sa budovali, no ale podľa nej to nie je to isté. Neviem v čom je ten rozdiel - iba ak vo veku a v dobe, ale tiež sa vzali, vzali si úver, stavali dom, mali dieťa .... to isté čaká aj nás, len s tým rozdielom, že ja nebudem pri mame ale pri svokre, s ktorou si žiaľ rozumiem lepšie ako s vlastnou matkou. Ešte tu boli aj otázky typu: "Prečo nejdeš hneď ale až po novom roku?" No moja odpoveď, že som s nimi ešte chcela stráviť Vianoce nijako neakceptujú. Neviem, či to vydržím do nového roka. Taktiež nepochopím, prečo ma nedokážu podporiť a tešiť sa so mnou, ale na všetkom hľadajú najhoršie možné negatívum, aké len dokážu.

alexandra2710
9. dec 2014

Ako vidim..nanestastie..je nas takych viac ☹