Moja svokra. Už nevládzem

nestastna_nevesta
19. sep 2007

Moja svokra bola skvela. Mila, pomahajuca, ochotna...az kym sa nenarodil jej prve, dlhoocakavane vnuca - nas syn.
Odvtedy sa zacalo vsetko pamalicky obracat:
mal par tydnov, ked som sa dozvedela, ze je nahnevana, lebo ked pride, maly Spi, alebo papa - podla nej som ho kojila zle, lebo papal dlho, no a ona sa nemohla s nim hrat
Ked podrastol, hnevala sa, ze jej ho nedavam domov, aby s nim mohla byt aj bezo mna, aby som ju stale nesledovala co robi
Ked som pred tyzdnom isla s malym pre manzela na obed - manzel pracuje v bytovke kde byva svokra - zacala sa hnevat, ze som sa nezastavila "a nebolo to prvykrat" /v tom ma pravdu, niekedy som isla za manzelom a nezastavila som sa u nej/, jej maleho aspon na 10 sekund ukazat
V ten den, som isla na hodinu cvicit a manzel mal byt s malym. Rozculila sa, ze preco on s nim ide byt, preco nie ona, ked minuly tyzden nam bola dobra. //Tyzden predtym som ju poprosila, aby s nim ostala ona - myslela som si, ze bude mat radost a nebude uz robit dusno, no obratilo sa to proti mne./ Pytala sa manzela: "To ti nevesta zakazala by bol so mnou?" /oslovenie nevesta preto, lebo ja ju nevolam maminka a ocinko svokra, tak ako si to zelaju. A nutila ho prisahat, ze som to nezakazala /toto mi uz pripada ako pribeh pre psychiatra/ S manzelom sa povadili a dozvedela som sa, ze:
odkedy sa narodil, nechcela som jej ho dat ani na ruky
odkedy sa narodil, som sa zmenila
ked k nam pride, ani ju neusadim
nepozyvam ju k nam, ona svoju svokru volala /nepozyvam, lebo byva 50m od nas a teda je tu takmer kazdy den, teda bola.../ a moju mamu urcite pozyvam /to ano, moja mama je 60km od nas a chodi tak raz za mesiac na vikend/
nedavam jej maleho k nej domov, keby nie manzela, ze jej ho nedavno nechal, tak sa to ani nestane /manzel ju upozornil, ze som ho s malym poslala k nej ja, na co podrazdene reagovala - no tak to by mohla castejsie, preco to nerobi aj inokedy
Jednoducho cokolvek robim, som ja ta zla. Netusim, ako budeme dalej fungovat. Zijeme na jednej ulici, neviem sa tvarit, ze sa nic nedeje. Nestretli sme sa od toho incidentu s kocikovanim pocas cvicenia, dnes povedala manzelovi, ze je dotknuta, ze som tam ani s malym nebola. Vsetko vo mne vrie, rada by som jej vykricala ako mi ublizuje a manzelovi tiez, no viem, ze je to zbytocne, len by som sa vyzuril aa mozno v hneve povedala nieco, co by som lutovala neskor...
...som v skatulke s napisom "Zla nevesta" a nemam sancu a uz ani chut sa z nej dostat. Len ako tu fungovat - spolu a zaroven nie spolu. Na jednej ulici, s jej synom a mojim manzelom, s mojim synom a jej vnukom...
Najviac ma boli, ze som si vravela, aku mam fajn svorku - s chybami, ale mohla byt aj horsia, ved ani ja nie som dokonala. A teraz toto ☹ 😢

iwik89
19. jún 2010

ahojte,tak ja sa pridam tiez, mozno sa mi ulavi.ja sice este nie som vydata,ale na rok budeme mat svadbu takze uz aj ja budem mat svokru.no aby som vsak zacala od zaciatku,tak pred par mesiacmi som zistila, ze som tehotna.nuz to by nebol ziaden problem,sice este chodim na VS a takisto aj moj snubenec,ale potesili sme sa a rozhodli sme sa babatko si nehat.no a ked sme to oznamili teda mojej buducej svokre,ze sa budeme brat a ze som tehotna,tak sa rozrevala a len sa ma spytala ze co s "tym" urobim.tak som ostala uplne v soku,ze ako to myslela ze s "tym".je to predsa nase dietatko a aj ked sme mladi,postarame sa o neho ako najlepsie budeme vediet.aby ste pochopili,hned na zaciatku sme im povedali, ze od nich nic neziadame.no lenze oni obaja jak srdce z kamena, cely tyzden vyvolavali mojmu snubencovi ze mam ist na potrat kym sa da.to bolo to najkrutejsie co odo mna vobec niekto niekedy ziadal. ☹ no a vrchol bolo ked prisli ku nam raz vecer,posadili si nas a moja bud.svokra mi vysvetlila,ze nemam sancu zvladnut vychovu dietata a takisto si moj snubenec nenajde ziadnu pracu a setci traja pokapeme od hladu.ze mam ist na potrat a hned mi chcela aj nehat peniaze.no ako mali ste vidiet mojho snubenca,nikdy som tak nikoho nevidela plakat,zlozilo ho to ze sa nam tak doslova otocili chrbtom. no pocase sa nam ich nejak podarilo obmakcit a cochvila by som mala porodit.strasne sa na nasho synceka tesime.priatel ma dve prace a k tomu obaja ostavame na skole.nuz setko by bolo super lenze sa musime nastahovat k nim, samozrejem mna sa nik nepytal ci chcem.mam teraz z toho neuveritelny strach z toho co ma tam caka.ako uz dost blbo sa citim,ked sme tam co i len na navsteve a musim pocuvat tie "povzbudzujuce" poznamky ☹ no kazdopadne do jazyka si kusat nebudem...

gumimaci
19. jún 2010

@iwik89 je super ze snubenc bol od zaciatku na vasej strane. Ste dospely, tak si samy nesiete zodpovednost za svoje ciny. Len to byvanie zo svokrovcami... uz ked to bolo od zaciatku take zle, tak sa to nezlepsi. ja osobne by som neisla. mali by ste uvazovat o podnajme. da sa to, aj ked sa clovek musi uskromnit. drzim palce.

iwik89
19. jún 2010

@gumimaci no, my teraz byvame sami.aj chcem aby to tak ostalo, len to je prave to, ze tymi recami, ze to sami nezvladneme sa nehal ovplyvnit aj moj priatel. tak som spravila aspon trocha kompromis, povedala som,ze dobre na rok tam mozme ist ale potom sa stahujeme spat k nam do bytiku.tak sa hadam nezblaznim 😖

gumimaci
19. jún 2010

@iwik89 my sme spravili tu istu chybu. byvali sme u nasej rodiny, nechali sme sa presvedcit, ze to sa samy nezvladneme ( a to som nebola tehu!!!) a ze naco by sme platili podnajom, ked babka ma velky dom.... no tak sme suhlasili, ved budeme mat pre seba cele poschodie. ale relita: ziadne sukromie, stale kontrolovany, kam chodime, kolko miname... atd moj je rozvedeny, tak ani to nebolo dobre, stale sa montovali do nasho vztahu, do jeho byvaleho vztahu... uf este teraz ked si na to spomeniem mi je zle... vydrzali sme to rok. teraz pridem ja na navstevu kedy mam chut, a ked ti mam pravdu povedat, nejak tu chut stale nemam 😒

gumimaci
19. jún 2010

A este jedna vec, neusanovali sme ani prd. sice nas mesacne ucty vysli o polovicu menej ako teraz, ale to bolo stale, ze do domu treba nieco kupit a treba toto opravit, hentamto sme si vymysleli ze by sa spravilo... ak prisiel nejaky nedoplatok, tak to bol samozrejme nas nedoplatok, a teraz po pol roku sme tak bilancovali nase financie a niesme na tom ani lpsie ani horsie, a to musime kupovat vybavicku pre maleho 😉

imarikai
19. jún 2010

tiež by som nešla k svokre ani za nič ešte ked som bola tehotna sa dalo ale ked sa mala narodila to boli riadne nervy stale sa do nas starala žiadne sukromie a tie jej rady po roku a polsom jej riadne vynadala doslova som na nu navrieskala a povedala všetko čo mam na srdci tri týždne som sa s nou nebavila až potom prišla ona že to chape a mužovi som povedala tak a to maš zato že chceš byť stale pri mamičke o dva mesiace sme sa stahovali aj ked nie do svojho naše manželstvom sa aj tak rozpadlo a po rozvode exmanžel utekal byvať k mamičke kde je doteraz 😝

gabika_83
19. jún 2010

iwik89 - tak to teda bolo drsne ze ta prehovarala na potrat, ved to bude jej vnucatko!!! neviem, ci by som jej dokazala odpustit 😕 Dufam ze to spoluzitie nebude nocna mora a ze vam neznechuti tie prve najkrajsie mesiace s babenkom.
My ked sme boli s priatelom spolu asi 2 roky, boli sme obaja pozvani na svadbu jeho bratranca, vyslovene nas pozvali oboch, no stara (jeho mama) zahlasila, ze nech sa tam neukazujem, ze nepatrim do rodiny a ked tam pridem, narobi cirkus, no chapete?? Odvtedy preslo 5 rokov, karta sa obratila, stale me spolu, mame babo, stara ostala sama, rozisla sa s chlapom, nema s kym ani sviatky travit, tak uz sme jej dobri aj my, no ja neviem zabudnut a odpusit. Niezeby sme sa hadali, ale ten vztah je taky rezervovany, na bode mrazu, nastastie sa vidime parkrat do roka, keby to bolo castejsie, bohvie ako by to dopadlo 😀

warholette
19. jún 2010

@iwik89 jaj to su take "uzasne" reci ze to mladi sami nezvladnu... kedysi sa baby vydavali rovno zo strednej skoly, v dvadsiatich uz mali dve deti, ziadne jednorazove plienky ani nic, a kazda to zvladla. a dnes sa tie svokry tvaria akoby to bol koniec sveta a mladi boli totalne neschopni... iwik, nedaj sa, kolko so svokrou este budete zit? ja by som to nevydrzala rok... zili sme u svokrovcov dva mesiace, boli mili aj vsetko, ale su to v podstate cudzi ludia a ked som sa k nim stahovala, vobec som ich nepoznala, takze trapne situacie boli kazdy den... radsej sa budem trapit niekde sama, ako svokrovcami pod nosom... iwik drz sa!!!

gergi7
19. jún 2010

@iwik89, nerob tu istu chybu, co my vsetky 😲 !!! Vztah medzi Vami nebude nikdy dobry a ver tomu, ze sa ti bude do vsetkeho miesat. Slovo sukromie O bodov.
Ostala som tehotna po 4 rocnom vztahu. Ked sme to s radostou oznamili svokrovcom, jedina reakcia svokry bola :"No a uz mi aj v druhom oku moze prasknut zila!" to si budem pamatat navzdy. Vsak tym momentom ona aj u mna skoncila. Tiez boli keci, ze naco nam bude dieta, ako sa on postaram, kedze som v tej dobe chodila na Vs a bla bla bla.....
Pocas celeho tehu mi chcela len rozkazovat, tiez nas kontrolovala vo vsetkom 🙄 . Bolo to otrasne obdobie 😔
No a ked sa narodila mala, uffffffff tak toho by som musela popisat aspon na 10 stran, co som si vsetko POD JEJ STRECHOU preskakala 😒

iwik89
19. jún 2010

baby, asi mate pravdu. milujem svojho priatela a asi to teda este raz s nim preberiem,ci by sme to stahovanie sa nemohli zrusit.nechcem sa hadat s nimi a este aj s drahym.drzte palce nech ustupi

gergi7
19. jún 2010

iwik89 – prehovaraj ako to len pojde. Ty v budes u nich vzdy len cudzi clovek. Ja som tu tiez len 5 koleso na voze. No ja ich mam uz u ....
S priatelom mate iste pekny vztah a toto vam za to nestoji!!!!! ver, ze tym stahovanim sa vsetko len pokazi.
Ja som bola tiez hlupa. Mat ten rozum pred par rokmi 🙄 aaaaaaaaaach 😢

bershka
19. jún 2010

ahojte, mna baby len zaujima, ze ked my budeme svokry, ci aj my budeme take jebliny ako tie nase.....
ja sice svoju svokru lubim, lebo je velmo mila, a dala by nam prve aj posledne, ale uz len to ze je to svokra, tak ma vytaca bar cim....
je ucitelka... viac ani nemusim asi pisat.

gumimaci
19. jún 2010

@bershka vies ze aj mna to napadlo??? 😠

danteska
19. jún 2010

@iwik89 noo obdivujem ta ze po tom co ta svokra posielala na potrat mas "chut" ist tam byvat...ja by som nesla,aj keby som mala kest kazdy den suchy chleba,dokazala by som jej ze som to vsetko zvladla..drzim Ti velmi palce....

katka0210
19. jún 2010

@iwik89 ja ti poradím, ak si chceš s ňou udržať ako tak vzťah, nesťahujte sa tam! Rozhodne nie!
Po pôrode sú svokry rovnaké všetky, do všetkého sa montujú, deti stále hompáľajú na rukách aj keď to nieje nutné a poučujú ťa akoby si mala 11 rokov a bola nesvojprávna. Ty predsa nechceš, aby sa ti svokra montovala aj do kojenia! To je výhradne tvoja záležitosť a nedovoľ jej, aby ti riadila život, lebo svokry sú manipulátorky a to poriadne!
Zo začiatku to bude ťažké, ale ty potrebuješ mať svoje súkromie, aby si si všetko zabehala "po svojom" a nie aby si počúvala rady ktoré už sú dávno nie aktuálne...
My sme bývali u svokrovcov veľmi dlho, jazyk som mala "dohryzený" čo som mlčala, ale nakoniec som vybuchla ako sopka... Dala by som všetko za to, aby som vrátila naspäť čas a po pôrode bola sama, bez jej "máš málo mlieka" alebo "dieťa plače, určite je hladné" a ešte "máš slabé mlieko"!
Ono to celkovú tvoju psychiku nabúra a už len preto budeš nespokojná a aj malé bude nekľudné, pretože v prvom rade je prostredie, ak to má byť u niekoho, kto ti to od začiatku nepraje, tak ver mi, nečaká tam teba ani tvoje dieťa nič dobré!!!
Ale som si vyliala zase myšlienky 🙂

jankajs
20. jún 2010

iwik89 - NIE, NIE, NIE. Nechoď tam, počuješ? My sme u svokrovcov 8. rok, a utekáme preč. Paradoxne, tiež som sa tam nepozvala, mala som kde bývať, šla som kvôli manželovi, pritom som vedela, čo ma čaká, no naivne som dúfala, že to zvládnem. To bola najväčšia chyba v živote. Neurob ju aj ty. Hneď ti dám pár príkladov z reality - čo ťa čaká: do smrti budeš cudzincom, lebo si sa v tom dome nenarodila, nikdy nebudeš môcť nič mať len svoje - na tvoj sušiak budú vešať svoje prádlo, na tvojej záhradnej stoličke budú sedieť ich hostia, na ich posedení budeš chystať, umývať a upratovať ako lacná pracovná sila, v ich záhrade budeš možno sadiť svoju zeleninu, ale starať sa budeš o všetko, keď pôjdeš s dieťaťom na dvor, nech sa v kočiari vyspí, vtedy vyjde aj ona, a bude mať dva metre od kočiara náramne veľa práce, ja som s dieťaťom musela utekať z domu na prechádzky hore-dolu cestou po dedine, aby sa drobec vyspal, lebo ako som bola na dvore, tak musela kosiť trávnik, kopať v kvietkoch alebo prášiť koberce. Alebo sa rozprávať, však nech si decko zvyká na hluk. Keď som mala návštevu, vždy k nám prišla sadnúť, popočúvať, aby jej nič neušlo, to samé pri nákupoch, hneď popozerala, čo sme kúpili a prečo toľko míňame, keď sme išli preč, alebo sa vrátili - sondovala, kde a prečo sme tam boli... Kedykoľvek vošla hore na poschodie, ja v nohavičkách, čo som sa prezliekala, keď som bola v sprche. Keď ma vymákla na WC, tak čakala, kým nevyjdem, nechala sa obslúžiť, posedela, popozerala po izbách, ako je upratané a čo kde mám. V našej neprítomnosti nám chodila po izbách, presne vedela, čo kde je v mraziaku a v akej polici sú poháre na víno... Mám ešte pokračovať? Dobre. Presne, ako sa tu už písalo - čo bolo treba spraviť - to prišla za nami - či betonovať, či opraviť, postaviť, auto umyť, dať peniaze na to a tamto... Áno, aj pomohli, chovali, dostali sme mäso, dali nám zemiaky, neplatili sme elektrinu.... a vieš čo máme po ôsmych rokoch ušetrené???? NIČ. Ešte máme dlh 300.000,-, lebo sme tam prerábali vrchné poschodie a čosi už máme splatené. Takže reči o tom, že ušetríte, alebo že si sami neporadíte sú blbosť. Čokoľvek urobíte, bude to "zas nápad tej mladej", "to ona ti zakazuje ku mne chodiť, pomáhať, piť kávu...", "čo zas vymýšľa, čo sa jej zas nechce, stále má výhovorky" atď. Nebudeš tam mať žiadne práva, len povinnosti, žiadnu cenu, len takú akú môžu z teba dostať. Ak tvoj drahý vo svojej láske k matke na to neprišiel, tak mu daj prečítať túto vetu : ona vás tam nevolá, aby vám pomohla, ani sa nekajá za to, čo povedala, ale preto, aby z domu neodišla lacná pracovná sila, finančná podpora a aby nestratila kontrolu nad životom svojho syna. Chce dokázať, že bez nich=nej ste stratení a bojí sa, že dokážete opak. Inak by vás podporila v samostatnosti, nie ponižovala. Budete sa hádať, dieťa urevané, ty psychicky vyčerpaná a ona vo dverách s rukami v bok povie synovi: JA SOM TI TO HOVORILA! A bohužiaľ, bude mať pravdu.
Ak máte kde bývať, rozhodne nikam nechoď, VŠ dokončila aj moja spolužiačka, ktorá v tretiaku čakala piate dieťa, prečo nie ty? Doteraz sa o vás dvoch v byte staral kto? Ty, nie? A o dieťa sa postaráš rovnako dobre sama, prečo zrazu ona, keď ho nechcela? Čo keď jej "náhodou" vypadne z rúk na dlažbu? Veď je to od začiatku jej MILOVANÉ vnúča, na ktoré sa "teší". Už len pre ten úmysel, ktorý vyslovila nahlas - nechoď tam, nie. Ak ťa tvoj má rád, prečo vás ženie do záhuby? To sa chce ženiť, aby sa potom rozvádzal? Kto je tu nesamostatný? Ty? Nie. ON. Ak ju teraz poslúcha, lebo mu vymýva mozog, bude to aj naďalej. Neverí ti? Neverí sebe? Tak nech sa nežení a nech sedí doma mame pri sukni. NECHOĎ tam bývať. Choď tam na návštevu, a keď jej budeš mať dosť, alebo bude ponižovať tvoje dieťa, odídeš. Ak tam budeš bývať, prídeš o zdravie, a dieťaťu bude dávaná najavo "láska" v jej podaní. Toto chceš? Tak potom choď.

miruska15
20. jún 2010

Ahojte pridavam sa k vam.Nemala som odvahu sem napisat myslela som si že to neni až take zle ale už ma ta moja S. tak dožrala a neviem ako dalej.Od začiatku ako som s mužom stale mala niečo proti mne.Prve čo povedala ked som začala k nim chodit že jej je jedno koho si jej syn domov dovedie nech to je aj ciganka.Vtedy som bola mlada a naivna ale teraz mam toho po rokoch dost.Najskor štvala muža proti mne potom začala robit zle medzi mno a švagrinou a teraz som sa dozvedela že ma ohovara pred vlastnym synom.Nechapem a čo jej ide ano mame problemy ale načo nimi zatažuje moje decko.Moj chlap mi povedal aby som to nechala tak ale to sa neda napisala som jej sms ale nereagovala.Najhoršie na tom je že bývame blizko seba a ja za každym trpim ked idem von či ju nestretnem,stale sa obzeram ako sprosta už ma to nebavy keby byvala kdesi inde mali by sme pokoj.Obzeram sa preto lebo nedavno sme boli na prechadzke a len som počula ako niekto vola moju dceru obzriem sa a to ona.Tak som k nej dceru poslala tak ju tam vybozkavala dala jej čokoladu a šla preč a ja s malym o par metrov dalej.Bolo to neprijemne a trapne hlavne koli tomu že som bola s kamoškami a oni nechapali.To nas mala radšej obist.Moje deti nemaju žiadnych starych rodičov len ju a je mi to luto koli nim ale radšej nebudu mat nikoho ako taku intriganku.

marcelkatt
20. jún 2010

@filipal asi to tak bude. Teraz som v PD s malým na týždeň, tak relaxujeme a oddychujeme. Už svokru nemienim riešiť, radšej nech nám dá úplný pokoj a bude kľud. Ja tam s malým neplánujem ísť, povedala som im, že sú u nás vítaní kedykoľvek ak chcú vidieť vnuka, vedia, kde bývame. Manželovi som otvorene povedala, že si vážim jeho rodičov, ale už to bolo dosť a že on k nim nech ide, mne to nevadí, nechcem mu brániť, sú to jeho rodičia a nech sa postaví k situácii sám, nechcem, aby sme mali niekedy kvôli tomu nedorozumenia. Ak tam pôjde, pohoda ale nie malý. No manžel tam ísť nechce a sám mi povedal, že mám pravdu, že on tam malého tiež nedá a ani nepôjde. Uvidíme časom, či sa to zmení, alebo nie, doteraz sme tam chodili my, a vďaka nám poznali, videli vnuka. Teraz už STOP.

marcelkatt
20. jún 2010

@iwik89 určite by som tam nešla!

janulienka1
20. jún 2010

@iwik89 Snaž sa prehovoriťpartnera,nech ostanete sami.Moja mama mi vravela:Kde ťa nechcu, tam nechod.Moja svokra tiež nebola so mnou nadšena,aj ked sa snažila tvariť milo.Som o necele dva roky staršia ako manžel.Ked tam pôjdeš budeš stále iba ta .Proste cudzia.Bude ti chcieť pomahať s maličkým,ale akurát ti zožerie nervy.Budeš ta čo nič nevie a nebodaj budeš aj synove neštastie.Nám ked sa narodil prvé babo ,to sme už byvali sami,tak sa k nám snažila prísť každý den a do všetkého sa montovať,Nemohla som ani vykúpať v pokoji svoje dieťa,lebo všetko komentovala.Ked sme ešte nemali malého tak k nám nechodila vôbec,iba my k nej.Až potom pocítila prejaviť svoju lásku.Nakoniec jej manžel povedal,nech prestane lebo nás nervozí,tak sa urazila,ale prestala.Teraz máme dcéru a je pokoj,Je veľmi dôležie aby partner stál pri tebe.Ja som mala to štastie,že je pri mne stále.Určite by som jej nikdy neodpustila,že ťa posielala na potrat.Nikdy v živote.Bala by som jej dať dieťa na ruky,alebo by som jej rovno povedala,že ho nechcela.Musíš povedať svoj názor,lebo inak budeš tyrať sama seba.Neboj sa starostlivosť o dieťa zvládnete sami.Chce to iba režim a ten si urobite sami.Držím prsty.

iwik89
20. jún 2010

tak predsa sme to len prebrali este raz. a vyzera to tak, ze ma nutit nebude 😉 fakt sa na to necitim.tak ako ste tu pisali,presne sa tam citim, ako cudzi clovek,ktory tam nepatri.a je sice pravda,ze ludia robia obcas chyby, ale ja im nikdy neodpustim to, ze chceli aby som si nasho prcka nehala vziat.nikdy nikdy.budem k nej slusna, ale mam pocit, ze cestu si k sebe nikdy nenajdeme. 😒 dakujem vsetkym za rady,bez toho by som asi nemala odvahu poprosit mojho priatela,aby sme si to este raz presli... 🙂

mihouk
20. jún 2010

@iwik89 super, ze ta partner chape. Nepisala som svoj nazor, lebo je presne taky ako ostatnych bab, ale som rada, ze sa to takto vyriesilo. A teraz si uz len uzivajte prichod svojho prcka a svoju nicim nerusenu blizkost. Vela stastia prajeme. 🙂

marcelkatt
20. jún 2010

@iwik89 držím mooc palce moja nech ste šťastní a nech sa miminko narodí zdravé a je spokojné a vy tiež. Veľa šťastíčka Iwik.

renika80
20. jún 2010

iwik89-drzim palce, rozhodne tam nechod za nic na svete, vela stastia, zvladnete to najlepsie dvaja, uz ste s priatelom a s babom rodina, chrante si ju

sofik
21. jún 2010

@iwik89 ja ti tiež doporučujem nesťahovať sa k svokrovcom, aj tie najlepšie vzťahy sa naštrbia 😒 Nikdy nebudeš mať súkromie a vždy to bude ich dom a oni si v nom budú robiť všetko po svojom. 😉

samayka
21. jún 2010

@iwik89 tak ako kočky radia... rohodne to musíš odmietnuť.. keby ste nemali kde bývať, to by bolo na zváženie.. ale vy máte kde, tak nie je o čom..
a môže sa navyše stať, že si začnú tvojho synáčika privlastňovať... a to budeš mať len a len nervy. a mamina musí byť spokojná - v prvom rade...

nemaj strach že by si to nezvládla bez pomoci - materstvo a veci s tým súvisiace sú hlboko zakorenené v každej z nás. a to povedz aj svokre!!! a ak si myslia že to nezvládneš, tak nech vám pomôžu inak - finančne trošku, nech občas pokočíkujú, povarujú.. ale musíte byť inak samy a musíš mať súkromie - aj čo sa kojenia týka, šestonedelia a podobne...

moc moc moc držím palce, aby si to tvoj priateľ uvedomil - a ak má strach on, že to nezvládnete - musíš ho uistiť, že starať sa o bábo je síce náročné, ale krásne a prirodzené.

tak s chuťou do toho!! a držíme palčeky - a hlavne, napíš ako ste dopadli..

PS: budeme ťa aspoň takto na dialku podporovať, a ak budeš potrebovať morálnu podporu alebo nejakú radu - len napíš, na to je internet a na to sme tu!!!

samayka
21. jún 2010

a ešte ma čosi napadlo... písala si, že by si to na rok vyskúšala ísť k nim...

práve ten prvý rok je pre matku a dieťa veľmi dôležitý. bábo prvé mesiace veľa nepotrebuje - spinkať, papať, okúpať sa, ponosiť v náručí... to všetko zvládneš... ak by náhodou ochorel, tiež sa budeš mať na koho obrátiť... detské doktorky sú super. k tomu svokrovcov nepotrebuješ... len by ťa nervovala a tie stresy čo by si zažívala sa prenášajú na bábo a to potom ešte len začne peklo...

zlatko, vybojuj si svoje šťastie - máš na to predsa nárok.

samayka
21. jún 2010

jeeej tak teraz som si čítala že zostávate !!! tak sa teším 🙂

marcelkatt
21. jún 2010

@samayka krásne si to pre Iwik napísala a úplne súhlasím! My sa tu budeme všetky vzájomne podporovať.

adriana7
21. jún 2010

ahojte,
je smutné, čo tu čítam, a zároveň Vás obdivujem za to, ako statočne "bojujete"
jankajs,
ty si na úrovni vyštudovaného psychológa, mala by si si otvoriť ambulamciu (ja som ju vyštudovala, ale nikdy som v odbore nerobila). To ako radíš iwikovi je, žiaľ, smutné ale kruto pravdivé
iwik,
ponuku od svokry na bývanie si dostala preto, že ťa nepovažuje za zrelú a preto potrebuje mať pocit, že to oddiriguje aspoň ten prvý rok.
svojho syna tiež nepovažuje za zrelého, ale je si vedomá vplyvu na svoje dieťa, ktorý chce bývaním ešte viac "utužiť", volá sa to psychické vydieranie ( keby sme chceli, vieme to robiť každá na svoje deti, ale tie "zrelé" sa k tomu neznižujú)
na fotke s priateľom ste šťastní a zaľúbení, to sa nedá hrať, nepokazte si to, dnes aj zrelé manželské páry majú problém manželstvo ustáť, doba je tvrdá a príde ešte veľa problémov.Ale tie máme všetci.
Jediný, kto má "naozajstný problém", je tvoja svokra, ale je to ako s chrípkou, môžeš jej uvariť čaj, aj ju prikryť perinou, ale tú chrípku si musí vyležať sama. Je na nej, či sa zo svojich mindrákov dostane sama, alebo využije odbornú pomoc, ale TY NIE SI JEJ BARLIČKA!!!
Veľa šťastia všetkým trom...