Moja svokra. Už nevládzem

nestastna_nevesta
19. sep 2007

Moja svokra bola skvela. Mila, pomahajuca, ochotna...az kym sa nenarodil jej prve, dlhoocakavane vnuca - nas syn.
Odvtedy sa zacalo vsetko pamalicky obracat:
mal par tydnov, ked som sa dozvedela, ze je nahnevana, lebo ked pride, maly Spi, alebo papa - podla nej som ho kojila zle, lebo papal dlho, no a ona sa nemohla s nim hrat
Ked podrastol, hnevala sa, ze jej ho nedavam domov, aby s nim mohla byt aj bezo mna, aby som ju stale nesledovala co robi
Ked som pred tyzdnom isla s malym pre manzela na obed - manzel pracuje v bytovke kde byva svokra - zacala sa hnevat, ze som sa nezastavila "a nebolo to prvykrat" /v tom ma pravdu, niekedy som isla za manzelom a nezastavila som sa u nej/, jej maleho aspon na 10 sekund ukazat
V ten den, som isla na hodinu cvicit a manzel mal byt s malym. Rozculila sa, ze preco on s nim ide byt, preco nie ona, ked minuly tyzden nam bola dobra. //Tyzden predtym som ju poprosila, aby s nim ostala ona - myslela som si, ze bude mat radost a nebude uz robit dusno, no obratilo sa to proti mne./ Pytala sa manzela: "To ti nevesta zakazala by bol so mnou?" /oslovenie nevesta preto, lebo ja ju nevolam maminka a ocinko svokra, tak ako si to zelaju. A nutila ho prisahat, ze som to nezakazala /toto mi uz pripada ako pribeh pre psychiatra/ S manzelom sa povadili a dozvedela som sa, ze:
odkedy sa narodil, nechcela som jej ho dat ani na ruky
odkedy sa narodil, som sa zmenila
ked k nam pride, ani ju neusadim
nepozyvam ju k nam, ona svoju svokru volala /nepozyvam, lebo byva 50m od nas a teda je tu takmer kazdy den, teda bola.../ a moju mamu urcite pozyvam /to ano, moja mama je 60km od nas a chodi tak raz za mesiac na vikend/
nedavam jej maleho k nej domov, keby nie manzela, ze jej ho nedavno nechal, tak sa to ani nestane /manzel ju upozornil, ze som ho s malym poslala k nej ja, na co podrazdene reagovala - no tak to by mohla castejsie, preco to nerobi aj inokedy
Jednoducho cokolvek robim, som ja ta zla. Netusim, ako budeme dalej fungovat. Zijeme na jednej ulici, neviem sa tvarit, ze sa nic nedeje. Nestretli sme sa od toho incidentu s kocikovanim pocas cvicenia, dnes povedala manzelovi, ze je dotknuta, ze som tam ani s malym nebola. Vsetko vo mne vrie, rada by som jej vykricala ako mi ublizuje a manzelovi tiez, no viem, ze je to zbytocne, len by som sa vyzuril aa mozno v hneve povedala nieco, co by som lutovala neskor...
...som v skatulke s napisom "Zla nevesta" a nemam sancu a uz ani chut sa z nej dostat. Len ako tu fungovat - spolu a zaroven nie spolu. Na jednej ulici, s jej synom a mojim manzelom, s mojim synom a jej vnukom...
Najviac ma boli, ze som si vravela, aku mam fajn svorku - s chybami, ale mohla byt aj horsia, ved ani ja nie som dokonala. A teraz toto ☹ 😢

zlatica36
13. máj 2013

@magali ...vieš ako sa vraví-''netreba sprtat do ho...,lebo bude smrdiet''...tu sa môžeš vypísať, ale čo robí svagrina so svojim deckom je jej vec...kašli na to, aspoň, keď ti svokra bude hovoriť, že niečo robíš zlé, tak jej budeš môcť povedať, že ty sa staras o dieťa ako uznas za vhodné,presne tak isto -ako jej dcéra...

alenka6
14. máj 2013

ahojte, neviete mi poradiť ako mojej svokre a švagrinej vysvetliť aby nedávalli a nekupovali mojej dcére veľa veľa vecí, oblečenia, hračiek ,sladkostí..... nechcem samozrejme dcére nič odopierať, dopriala by som jej všetko na svete ale toto sa mi zdá už prehnané. môžem si povedať že šak super aspoň ušetrím, šak jej to nemusím kupovať ja ale oni jej pritom ,,vymývajú ,,ešte aj mozog. Malej dávajú darčeky každý druhý alebo tretí deň, načo ukáže prstom o čo si povie to má, hrozne ju rozmaznávajú, všetko jej dovolia. vraj aby chodila vyparádená a každý deň jej mám obliekať nové šaty.choré. nechcem aby bola moja dcéra zozmaznaná, povrchná, trochu skromnosti by nezaškodilo. chcem aby si veci-akéhokoľvek druhu aj vážila, možno aj trochu zaslúžila. má 2,5roka je hrozne ovplyvniteľná. a ja som potom zlá prísna. a to vymývanie mozgu, stále jej hovoria že to oni jej všetko kupujú, krásne a veľa. a to ,my ti kupujeme, pekne pritvrdzujú a stále dokola aby si to pamatala!!

zlatica36
14. máj 2013

@alenka6 ...tu pomôže len priamy rozhovor!proste zakázať!!a nedavat im malú do obchodu! '' -svokra už svoje deti možnosť paradit mala a svagrina nech si paradi vlastné dieťa!...keď ich nemá, nech hybne zadkom a nejakú cvicenu ''opicu'' si zaobstara....čo sa týka sladkosti,tak tie by som malej jednoducho nedala, keď nechcem... Jednoducho by som jej to vzala z ruk rovno pred nimi... A nech si myslia čo chcú....verím tomu, že za nejaký čas to budeš mať vyhodené na oči, že čo všetko jej dali...veľmi dobre viem o čom hovorím...teda píšem! Je to TVOJE DIEŤA a porodila si ju pre seba a nie pre nich ako módny doplnok....

ivkasendy
14. máj 2013

@alenka6 uplne suhlasim so zlaticou, a velmi sa mi paci ako si ty napisala ako chces vychovavat svoju dcerku 🙂 nepolav v tom, mas vyhodu ze ty si jej mamka a hoci jej nedas vsetky materialne veci, davas jej svoju lasku a ta je nenahraditelna 😉 co sa tyka tych dvoch, asi len rozhovor, neviem ci pomoze, podla toho aky mas s nimi vztah, ale za pokus to stoji... alebo povedz ze uz nemas veci kde skladovat a ze ich budes musiet dat na charitu 😀 joj, nic rozumne ma nenapada, ale drzim ti palce vo vychove dcerky, nedaj sa 😉

karolinka654
14. máj 2013

Ja som mala tiež problém so svokrou (matkou môjho frajera) a keď som bola u veštca Martiniusa, tak ma zbavil jej vplyvu cez tarotovú mágiu. Stačila mu fotka. Má stránku novemyslenie.eu - dala mi kontakt volajaka baba z modreho konika.

alenka6
15. máj 2013

@zlatica36
@ivkasendy no ja mám pocit že tu pomôže len sa odsťahovať. nemám teda dvakrát super podporu môjho muža ako som si myslela. Ja som im už hovorila aby jej všetko nedovolovali a že bude rozmaznaná. ale to nepomáha absolutne. moja svokra je hrozne akčná energická nátura , na všetko odpoveď a chuďato moja švagriná nemá žiadny život a totálne sa nafixovala na moje dieťa. mama ju v tom ešte podporuje. malá je už hrozne ovplivnená a keď idú s nami von ani ma tam nechce. najradšej by bola s nimi. na jednej strane idem puknúť od nervov a na druhej od smútku. chce ísť len tam kam svokra so švagrinou. a oni sa správajú akoby som tam ani nebola.

djamilia
15. máj 2013

ahojte, baby co by ste robili na mojom mieste: Byvali sme s teraz uz manzelom u jeho rodicov na poschodi, byvalo sa nam dobre, jeho rodicia su paradni, ale pre mna su to stale ludia, ktorych si vazim a tak sa k nim neviem spravat ako ku kamosom, vzdy som si udrziavala taky zdvorilostny odstup. teraz sa ku nam na poschodie pristahovala svagrina s manzelom. Aj svagrina a aj ja sme tehotne, budeme rodit s nejakym 3 tyzdnovym odstupom. so svagrinou sme mali konflikt, ktory sa ale nevyriesil, resp. zhodli sme sa na tom ze zbytocne o tom budeme hovorit, ze skratka sa asi nechapeme, ale nemame zaujem si robit zle. Problem je taky abstraktny, mne je luto, ze si neviem sadnut s maznelovymi rodicmi, ist sa s nimi opit (to ako tehotna ani nemozem), nejak si z nich vystrelit a vtipkovat alebo podpichnut (niekedy aj urazit) tak ako svagor. On sa sprava k svokrovcom ako ku seberovnym kamosom. Svokrovci su pohodaci, vela sportuju, maju taki mladicki duch, ale ja nie som zvyknuta byt taka otvorena ku "starsim"navyse k manzelovym rodicom. Bola som vychovavana spravat sa velmi uctivo...a teraz vidim ze svagrina je stale s mamou, svagor je casto so svokrom, a ja si pripadam taka sama. manzel je skvely, velmi sa lubime, vie ze to "nemam lahke v tom ako som tam tak trochu sama, navyse tehotna"(predtym som vela sportovala, aj so svkrovcami sme chodili hlavne na bicykel, ale teraz samozrejme nemozem). stava sa, a vtedy mi je do placu, ze manzel ide niekde za sportom a ja sa vratim z prace, vsetci: svagrovci aj svokrovci sedia pri stole a mna nikto nezavola, a prisadnut si len tak, viem ze by som mohla, ale kedze sme mali konflikt s tou svagrinou snazim sa jej este tak trochu vyhybat, kym to uplne neutichne. a bojim sa ze sama,s dietatom v meste mojho frajera a jeho sestry, budem si pripadat taka opustena. a bojim sa, ze moje dieta bude odsunute svokrou, tak ako som teraz ja, lebo samozrejme ze svokra si ma co viac povedat so svojou dcerou ako so mnou. takze mam kopec obav a som zaroven citliva a to co chcem najviac je aby moje dieta v ziadnom pripade nepocitilo ze je nieco ine a menej ako to druhe svagrinino dieta. snazim sa, v tomto novom meste aj zoznamovat (doteraz mi stacili kamosky z BA, teraz uz zacinam hladat aj spriaznene duse v mojom novom satelitnom mestecku, aby som "mala spojenca a blizku dusu aj tu"). lebo frajer ma sice zoznamil s mamickami, ale vavcsinou su to kamosky/rodina svagrinej, a nechcem sa jej vtierat nejak do kamaratstiev...ako ste to vydrzali vy zienky, ktore byvate so svokrovcami a svagrovcami? Nie je vam luto, smutno ze byvate u cudzich a ze zo vsetkych ludi ste tam najcudzejsie...ja vela vydrzim a som v podstate optimista, ale teraz prichadza moje babatko, pre ktore chcem len to najlepsie, nechcem smutnu mamu, ktora si obcas pripada ako 5.koleso. alebo myslite ze sa to s babtkom zmeni? dakujem za reakcie...

andulik
15. máj 2013

@alenka6 ahoj ja mám pocit, ako keby si opisovala moju situáciu, len s tým rozdielom ze ja mám syna, zažívam presne to isté, ešte aj tá švagriná sedí 🙂 .Ja som s tým dlho bojovala, čím viac som zakazovala tým dvom bosorkám, tým to bolo horšie, a svokra si vzdy našla voľaký spôsob ako podpichnúť môjho muža, aby sme sa pohádali.Momentálne som si povedala, ze jediné čo mi zostáva, počkať kým syn trochu podrastie a pochopí, čo je to kupovanie náklonnosti za darčeky.

zlatica36
15. máj 2013

@alenka6 tvoja chyba... Nemala si to nechať zájsť tak ďaleko...ale vždy to môžeš napraviť!hlavne trvať na svojom

krasneleto
15. máj 2013

@alenka6 povedz svagrine aj svokre na rovinu ze to nechces a nezelas si to. bodka ... a ze ked s tym neprestanu, budes to nosit detom do domova, lebo tvoja mala ma toho dost a chces z nej vychovat slusneho cloveka atd...

moonlight1210
15. máj 2013

@djamilia necharaktezivoala by som ta ako citlivu, ale nesmelu a nepriebojnu. citlivost je o inom.
- ked ta nezavolaju, prid aj sama, ak mas naladu. len tak sa spytat, ako sa maju, co nove, povedat, co si zazila v praci, hocico. mozes byt prekvapena, ze ta nevolaju, lebo si vsimli, ze ty sa spravas odtiahnuto a zrejme ti nieco vadi, takze to nebudu silit a zistovat, co ti preletelo popod nos. ale pozor - z tohoto su potom tie zbytocne konflitky okolo domyslania. nakoniec sudis danu osobu podla toho, co si myslis, ze si ona asi mysli, nie podla skutocnosti. a podla toho sa k nej zacnes chovat, tak s nou zaobchadzat.
- konflit ste uzavreli. netusim, naco ho este v sebe zivis.
- tehote zeny su vseobecne labilnejsie a maju tendencie si vsetko velmi vztahovat na seba. skus na toto pamatat vzdy, ked ta pochyti zial, ze si odstrcena. odstrcena si, lebo odstrcena byt chces. keby si nechcela, ides a rozvijas kontakty, ktore ti boli ponuknute a cez ne hladas a spoznavas dalsie osoby, kym nenajdes take, co ti sadnu. nikde nie je napisane, ze ak to bola kamoska tvojej svagrinej, s tebou si nemoze vybudovat ovela hlbsie priatelstvo, lebo si ludsky sadnete. tu nejde o manzelstva a zavazky a vernost k jedinej osobe. ok? nikoho nekradnes len pre seba. su to kamosky, nie milenky tvojej svagrinej. ok?

a prestan sa lutovat. lizanie si domnelych ran v brlozku ta dovedie iba k presvedceniu ake si ty chudatko ublizene (teraz si to nemyslis, ale skoncis pri tom, ak s tymto spravanim okamzite neprestanes). a kedze nehladas sposoby, len prekazky, nakoniec sa ocitnes v takom dusevnom stave, ze nebudes vidiet vychodiska. a vtedy zvykneme hladat vinnikov - prva na rane byva najblizsia osoba (ktora by nas mala vraj povinne zachranovat z tych nasich dobrovolnych depresii) - a tou je manzel. zacnes sa hnevat, ze ta sem zatiahol, co ti vsetko vzal (este chybaju reci typu: to on mi urobil dieta - akoby ta druha strana bola v tej chvili v bezvedomi a nesuhlasila), zacnes sa hnevat na svagrinu, svokrovcov, cely svet. zacnes vymyslat so stahovanim a mysliet si, ze to tvoj problem vyriesi a podobne. ak nebudu financie, tak budes zufat, upinat sa na to a... hotova katastrofa.

proste kto nema problemy, tak si ich vyrobi.

hlavu hore a nepoddavaj sa hlupostiam. predstav si, ze ta caka, co som ti nacrtla a to isto nechces. tak hura za svokrovcami na cajik a popytat sa, aky mali den. ok?
a potom zavolaj novym kamoskam, alebo sa s nimi skus nahodne stretnut v meste, pieskovisku, atd a pokecat.
alebo len tak prechadzka v meste, poskumat zakutia a vobec.
necakaj na zazrak, ze niekto pride a zametie ti cesticku k spokojnosti.

my sme skoncili v meste, kde sme obaja boli cudzi. ja s dietatom, manzel nonstop od rano do noci v praci. nepoznala som nikoho. a nasla som si kamosky, spoznala som susedov, zasla k nim na kavu, aj dieta mi obcas pokocikovali. a nie je to o tom, ze niekto je extrovert atd. ja som plachy typ, co nie rad nadvazuje rychlo znamosti. ludi si vzdy otuka, nez sa s nimi doverne spriateli. detto v nemecku, ked sme tam sli zit. ja sama s dietatom, manzel nonstop do noci v praci. ani nemecky som riadne nevedela. preskumala som mesto, obcas pokecala v ramci moznosti s predavacmi a tak, spoznala susedov, nasla si na pieskovisku kamosky. my ten cas tam usiel, ani neviem ako.
je to o tom, ci chces, alebo sa chces lutovat.

djamilia
15. máj 2013

@moonlight1210 ale ved ja to vsetko robim, nepriebojna isto nie som. len ja presne co dokazem, je akurat tak milo a slusne sa spytat svokrovcov ako sa mali. neviem s nimi vtipkovat, byt taka uvolnena, pomaly az si z nich robit srandu a toto moj svagor robi, a svokrovcom( zvlast svokrovi) sa to paci... momentalne od toho konfliktu so svagrinou (asi dva tyzdne) sice nejdem za nimi sama, ked je tam svagrina (len s maznelom) - ale pokusim sa to casom prekonat. ale zase hladam riesenia, a uvedomujem su velmi realisticky ze problem je asi skor nejaky pocitovy, . pridem si skratka sama - ja nemam vyhodu domacej pohody s mojou maminou, svagrina ma. ja si nemozem dovolit odvrknut niekomu, ostatni ano. ja sa musim kontrolovat a davat pozor na to co hovorim, svagrina a manzel nie - to je "nespravodlive". kamosky aj postupne nachadzam, to nebude casom problem, zvlast ked sa narodi babo. len sa bojim aby ma ten problem "nezjedol"ten pocit, ze som tam cudzejsia ako ostatni. ze ostatni su tam doma, svagor nie je, ale ten ma stale pracu nejaku takze ten si z toho hlavu nerobi, a ked ma chut pokecat vytahne flasu vina, na to sa svokor vzdy necha ukecat.to je kopec malickosti, ktore mi prijdu luto: ako svagrina s maminou spolu varia, peru, chystaju veci pre novorodenca - aj ja by som rada robila take veci, ale s mojou mamou. a potom ked sa moje male narodi mozno zbytocne sa predom obavam ze svokra sa bude venovat viac svagrinmu babatku, ze sa budu spolu hrat, vyvarat atd...neviem ci sa mam so svokrou porozpravat nejak tak uprimnejsie a spytat sa jej ako to bude, ci aj mne bude pomahat s babom a podobne. inak je nieco ine prestahovat sa sama s manzelom do noveho mesta - a byvat v novom meste u svokrovcov a svagrovcov . lahsie sa zoznamis s ludmi, ktori su tiez novi rovnako ako ty. ale hadam co sa tyka tych kamosiek to aj bude OK, skor ten pocit ten cudzej v dome ma mrzi a trapi. ja som zila 2 roky vo francuzsku tiez som nevedela rec, bola som tam sama - studijne/pracovne a tiez som si nasla kamosov a rec sa naucila..ale asi som bola viac "plna energie". v kazdom pripade dakujem za nazor,a rady - su to prakticke rady, ale moj "smutok"ktory sa z casu na cas objavi a obavy to nevyriesi. skor som hladala ci je tu clovek s podobnymi obavami a smutkami, a ci tu moju osamelost (aj ked nelogicku, lebo viem ze manzel ma lubi, a podporuje) niekto chape. a ako proti tomu smutku bojoval. (P.S.: nie ze by som bola uplne uzlicek nervov, len ja mam rada ked sa doma citim ako doma - rada by som ten obcasny smutok zamedzila, presne ako si povedala, aby ma to uplne neovladlo) - preto vlastne som aj napisala, radsej skor ako budem taka zdeptana ze budem chciet odist.

moonlight1210
15. máj 2013

@djamilia ja ku svokrovcom som mala vztah presne ako ty. Respekt. Tak ma vychovali voci starsim ludom. Oni od zaciatku navrhli tykanie. Ja som privolila ale vysvetlila, aby mali trpezlivost ze mne to tak lahko nepjde. Zvyk zelezna kosela. A naozaj som im nasledujuce roky vykala. Tykanie mi proste neslo cez jazyk. Vyzeralo to zabavne oni mi tykali, manzel s nimi, vsak ako so scojimi rodicmi, nalada rozpustila a ja som im vykala a nemala odvahu byt odviazanejsia. Aj sa ma pytali viackrat ci uz nechcem zacT tykat, ale ani som nechcela. Trvalo to cca tie dva roky a nasledujuce cca styri roky kym som sa naucila hocorit aj nie a trvat na tom milo ale pevne. Lebo aj k tomu ma vychovali ze sa neodvrava.
Dala som tomu proste priebeh. Bolo mi jasne ze to musim prekonat a zaroven udrzat vhraniciach aby sa to nepreklopilo tak zebsi budeme famǐiarne zasahovat do zivota.
Kludne za nimi chod, prehod par viet, spytaj sa na bezne veci (praca, domacnost, nezavaznch tem mate hadam viac ked ste predtym vhodievali na tie bicykle ), s jemnym humorom sa postazuj na nieco trebars zo svojej prace (takych zazitkov s kolegynami ci zakaznikmi mas urci dost) a neboj, to sa prelomi. Aj u mna to preslo ani neviem ako. Uz im tykam, viem povedat nie a necitim sa pritom nevdacne ci vinovato a drzo.
Co sa tyka svagrinej, nevtlkaj si do hlavy ze teraz to nie je vhodne, lebo... Ak sa tak citis tak ok ale skus ten cas kedy si budes davat distanc kvoli nej skratit na minimum. Len preto aby si sa nedostala do pozicie cloveka co sa obmedzuje kvoli inym ludom a potom sa na to hneva ze to oni ho obmedzuju ( vid seba- nejdes za svokrovcami ak je tam svagrina a potom ti je to luto ze si s nimi "nemozes" tiez pokecat). Ja som tiez taketo hluposti robila a v konecnom dosledku som bola iba ja nespokojna. Ved ak ste si povedali ze to nechavate tak lebo sa nezhodnete tak je problem uzavrety. Vyjadrili si vzajomny respekt k nazoru tej druhej aj ked ho nezdielate. Nema zmysel sa k tomu vracat.

Ja viem ze cakas teraz na niekho kto ti vyjadri pochopenielebo to preziva rovnako. Aj taki ti napisu.
A svojmsmutok nevyriesi nic. Len ty ho mozes ovladnut. Tak ako ho ty sama spustas. Zial. To som tiez zistila na sebe.

wieruss
16. máj 2013

@djamilia tak ja mozno budem za tu zlu, ale co si cakala, ked ste sa stahovali k rodicom ?? Ako sory, ale ja by som so svokrovcami nevydrzala v jednom dome a este keby tam mala byt aj dalsia rodina tj svagrina tak by ma instantne drblo okamzite. Je jasne, ze vztah matka-dcera nevyrovnas nicim, ze oni si proste budu rozumiet viacej a bud rada, ze ti nic nechyta , aspon sa ti potom nebude montovat do vychovy a starostlivosti, lebo ked spusti tak sa svagrina prida a ty ostanes najhorsia.
Ako to vlastne mate s byvanim ? To mate jednu izbu pre seba ? Lebo neviem si predstavit dost velky dom pre 3 rodiny ...

djamilia
17. máj 2013

@wieruss ale kludne bud za zlu, ja toto pocuvam bezne aj od kamaratiek a kolegyn ze ako to chcem vydrzat 🙂 len teda aj chapu ze takto byvame kvoli tomu, ze je to ekonomicky vyhodne a casom chceme zacat stavat. ja sa na tu myslienku stavania domu teda velmi spolieham a upinam, manzelovi sa tak splni sen o vlastnom dome a mne sen o samostatnej rodine. ja by som prave rada pocula, ze da sa taketo spoluzitie zniest aj ked je to ohubu. rada by som sa nastavila tak, aby som namiesto tych negativ videla aj tie pozitiva a aby som to co najlepsie vydrzala. svokrovci ako som napisala su fajn, svagrovci s nami byvaju asi mesiac a iba pred par tyzdnami sa aj rozhodli ze idu byvat sem, predtym sme tu rok byvali sami, len so svokrovcami. na poschodi sme mali akoby samostatny byt, kupelku, kuchynu. svagrovci, nevyvijaju nejaku snahu porozumiet si s nami, ale zase ani sa nam do nicoho nepletu, radsej sa zavru v svojej izbe, alebo idu pokecat so svokrovcami ako s nami.mozno mi je luto ze s ludmi s ktorymi som si doteraz celkom fajn rozumela, si niekto ini rozumie ovela ovela lepsie( a ze skratka ten vztah dcera-svokra neprebijem(aj ked teda svagrina k svojej mame nie je dvakrat prijemna, ale to je svagrinina povaha - taka odmerana, usecna). toto spoluzitie si vyzaduje velku davku takeho pochopenia pre tych druhych a obcas velmi silneho kusnutia do jazyka - aj ked vztahy-nevztahy ak sa ma nieco dotkne tak sa pomaly zacinam ozvyvat.zaroven nechcem trapit manzela, on sa velmi snazi, tiez nie je nadseny, ale je chlap, on riesi prakticke a nie nejake "pocitove"problemy...

wieruss
17. máj 2013

@djamilia ja to chapem, ze financne to je lepsie, lenze uprimne ja ani za cenu toho, ze sa mam lepsie by som nebyvala s rodicmi (ani s vlastnymi a to mam s mamou uzasny vztah). Nikdy to nerobi dobrotu a ani robit nebude, lebo nemas vlastne sukromie a teraz ked ta vlastne svagrina o vsetko obrala - aj o sukromie kvazi vlastneho bytu (to vrchne poschodie) aj o dobry vztah so svokrou , je pochopitelne, ze citis krivdu. Len vies, je tu tolko zien, co ti povedia, ze by radsej byvali v garsonke ako so svokrovcami... Hlavne, ked sa ti narodi babo, tak budes chciet klud a sukromie a to mat nebudes a to nestoji za ziadne peniaze. Ked uz chcete stavat dom, tak treba zacat hned a cim skor sa odstahovat. To, ze nechces trapit manzela, tak brat nemozes, lebo rodina ste vy a nie niekto dalsi a verim tomu, ze keby ste teraz boli sami tak si ovela spokojnejsia 😉 v tejto teme tazko najdes podporu a dobre skusenosti, kedze je to moja svokra - nevladzem 😅

trdielko009
20. máj 2013

@marionetta tyh 150km ti tisko zavidim...nas deli 150m asi....a to je problem....inak je v pohode

marionetta
20. máj 2013

@trdielko009 no niekedy je to nevýhoda,ale ja si myslím,že sme tým vzácnejší a keďže nie sme tak často spolu,nevzniká toľko trecích plôch,na ktorých to môže iskriť 🙂

demi82
23. máj 2013

@mirkave to tak trochu poznam moja svokra je zas zdravotna sestra v nemocnici kde som rodila. Ked som uz mala ist rodit tak som spomenula ze si asi priplatim nadstandardnu izbu nakolko normolne izby este maju zariadenie a vsetko ostatne z cias kedy rodila moja mamina. Ona spustila ze naco ti ved sa budes sama nudit a bla bla bla. A potom doliezla a sedela tam kazdy den. Prve dva dni som bola na normalnej nizbe zo zenuskami a potom sa uvolnila ta nadstandard. Ona sa vyzivala v tom ze na tu normalnu izbu mi doliezla a nikto iny nemohol ani moja mama. Domov som isla o den skor v nedelu som si to vymodlila u doki lebo by som sa bola uz zblaznila. No samozrejme prisla hned k nam na kavu atd.Najlepsiena tom bolo ze mi za ten tyzden ani flasu vody nedoniesla na izbu, videla jak nasi mi nosia od cajov jogurtov sladkosti po neviem co a ona nic. A to jej syn so mnou nebol nakolko den pred porodom musel pracovne za hranice. 3 dni po porode aj moja mama. Som povedala manzelovi ze ani tu kvapku vody som si od svojej svokry nezasluzila 🙂

mirkave
23. máj 2013

@demi82 otras.by ma slahlo,mat ju u seba kazdy den ☹

mirabella27
23. máj 2013

kočky a čo by ste robili,keby vám svokra "popriala" postihnuté dieťa??? ☹

kurucka93
23. máj 2013

@mirabella27 Tak to je sila! Aj keby to povedala len v navale velkej zlosti sa to neda len tak lahko odpustit a prekusnut! Toto su podla mna veci s ktorymi sa nezartuje ani nepraje a nevyhraza. Co by som robila tazko povedat, lebo je to naozaj tazka situacia, asi by som jej povedala ze ma to velmi ranilo, a nemienim sa s osobou co taketo nieco povedala bavit.... Len nieco take je velmi tazke povedat manzelovej mame. A co on na to?

mirabella27
23. máj 2013

@kurucka93 on ju tak zjazdil ,že až..som myslela,že jej aj strelí,a to je fakt pokojný typ.. bývame spolu,čo je najhoršie.Aj keď oni u nás,,ale je to zložitejšie..MM rodičia boli v dome dlhodobo v prenájme a potom ho odkúpil môj muž s tým,že ak by ich chcel odtiaľto dostať,musí im zabezpečiť iné ubytko,aj keď len podnájom,lebo aj tu boli,len tak..ale oni si mysli,že to bol ich dom (majú 72 a 77r!)..MNohé svokry sú zlé ,ale táto už narobila toľko hriechov,či už v celej rodine,alebo v susedstve,že je to až umenie.. 😒

mirkave
25. máj 2013

@mirabella27 to mas este "dobre".mne ta moja pani svokra hned od zaciatku nefandila v druhom tehu. "co len budete robit?druhe dieta?ved ma byt koniec sveta........" Tymto uvitala moj oznam o tehotenstve.s muzom sme vtedy boli spolu 12 rokov,jednu dceru sme mali a vzdy som planovala este jedno dieta. Vyvrcholenim jej prajnej povahy bolo,ked mi 5 tyzdnov pred terminom porodu "priala" potrat!!! a smrt!!! mojho muza/jej syna.vlastneho syna chcela pochovat,len aby si nieco dokazala.ze aka je ona hrdinka.ze aby som ostala s deckom sama,lebo iba tak pochopim ako miluje matka svoje dieta (muzov otec zomrel,ked mal muz asi 13 rokov a ona ho vychovavala sama-v jej reci to znamena,ze si ani ineho chlapa nenasla....) .nasho milovaneho chlapceka mi zelala potratit tiez len preto,aby ukazala,ze neviem co.to je chore! Mne zacalo brucho tvrdnut,zlozila som sa na prehliadke u gynekologicky,vyplakala som tam skoro dusu.vtedy mi lekarka povedala svoj pribeh so svokrou."zakazala" mi kontakt s tou mojou,lebo mi hrozilo,ze od nervov predcasne porodim a ze taku radost,aby sme mali s babatkom problemy,jej nespravime 🙂 ........ V porodnici potom svokra plakala "mirka,ved my sme sa tesili" .ani polslova jej neverim.netesila sa a tesit sa nebude.je falosna,pohrdacna,arogantna. A mimochodom-scasti sa naplnaju slova jej priani ☹ nas chlapcek mal nejake problemy a hrozila mu operacia.a myslim si,ze sa jej nevyhne ☹ zienky,tak sa velmi bojim o malinkeho,aby sa mu nieco nestalo ☹ velmi som plakala od strachu,aby sa nenaplnili jej slova. Sice som nepotratila,ale ta smrt ma desi ☹ . mozno je to divne,ale tieto problemy su na jej zelanie.nikto ma nepresvedci o opaku........nenavidim ju za to. A nikdy jej neodpustim tie silne slova

zlatica36
25. máj 2013

@mirkave neviem, či si veriaca, alebo nie, ale to čo si písala...o tých ''prianiach'' tvojej svokry...mráz mi behá po chrbte.... Veď ona vás prekliala..a kliatba od matky má silnú moc... ..je jedna modlitba, ktorá pomáha, ja tomu verím, sama som to vyskúšala... www.moneo.sk tam nájdi ''zrušenie prekliatia pomocou modlitieb''
...možno má niekto bude mať teraz za blázna, ale ja tomu verím. Veď každý niečomu verí...
A ešte k tvojej svokre.... Prečo si ju prijala v pôrodnici? Nechápem... Kto by niečo také prial mne, alebo mojím deťom, v zivote by ich nevidel,... Aj keby to mala byť moja najbližšia rodina

mirabella27
25. máj 2013

@mirkave to je hroznéééé! tieto ženy si uvedomujú čo robia??!! Ja som už teraz vravela mm,že ak by som bola taká aj ja ,tak nech ma môj syn rovno šupne do starobinca,alebo blázinca..lebo toto by som nikdy nedokázala urobiť svojim blízkym a ich partnerom..čo oni ako starnú,tak osprostievajú?!

mirkave
25. máj 2013

@zlatica36 verim v boha.nechodim do kostola,ale verim.pozriem si tu modlitbu.dakujem. do porodnice prisla spolu so svojim priatelom a s babickou,ktoru mam velmi rada.uz nas vsetci cakali na sestrickovskej izbe,vyhnut sa tomu nedalo.keby si videla tu falos v jej tvari...fuj,este teraz mi je z nej zle ☹ ako ku mne ruky vystrela,slzy v ociach a veta "ved my sme sa od zaciatku velmi tesili" .a ja oblbnuta z porodu a z tych vsetkych novomamickovskych emocii,som sa nechala od nej pobozkat.ale tu falos v ociach nikdy neskryje.....
@mirabella27 svokra zdementieva dost skoro.zacalo to pred 50tkou.volakedy som si myslela,ze senilni osprosteni su ludia az po 70-80 rokoch.tu je priklad,ze starecka demencia byva aj skor.asi to bude "svokrovska demencia"

stellamaris
25. máj 2013

@mirkave tak to je sila,co tvoja svokra si dovolila 😖 normalne nemam slov,ti poviem....proti negativnym reciam nosim ja aj maly cervenu stuzku na lavej ruke,lebo aj moja svokra nam skarede veci priala 😒 A Zlatici diky za link na modlitbu,hned pozriem....inak kde sa objavime s malym ,idu za nami ludia, maly ich pritahuje snad ako magnet, je chutnucky,to vieme,ale casto mi ten zaujem ludi velmi vadi.....

mirkave
25. máj 2013

@stellamaris ja som ako tehotna nosila cerveny naramok.a este asi 2 mesiace po porode.potom svokra zas zauradovala,zas som bola na dne,povedala som si,ze si nesmiem pripustit hlupe reci a skutky hlupich ludi,naramok som odlozila.snazim sa nepripustat si to.moja mamina mi vravi,ze si mam predstavit medzi mnou a clovekom co mi chce ublizit,zrkadlo a vsetko co ten clovek zle povie,to sa od toho zrkadla odrazi a vrati sa k nemu....... Snazim sa nepripustat si to,ale za vsetkym zlym vidim svokru a jej tajne zelania.

mirkave
25. máj 2013

@zlatica36 jednu veticku neoklamem :....."ja napriek tomu,ze mi ublizili,im odpustam"...... Zatial jej neviem odpustit. Toto mi vravela aj sestra,ze treba odpustit a bude to lepsie.ale....... Zatial to nedokazem.ale modlitba je dobra.musim sa k nej neskor vratit.mozno budem vediet odpustit.........