Čo je najväčšia trauma pre dieťa pri rozchode/rozvode rodičov?

Rozvod je podľa mňa pre dieťa trauma. Trojročné dieťa je malé , aby niečo pochopilo. Pre neho sú rodičia stredom všetkého. Vy dvaja ste jeho istota. Musíte to zvážiť.

Clap,ktorý nepožiada priateľku o ruku najneskôr v minúte,kedy sa dozvie o tehotenstve je podľa mňa chrapúň,ktorý si necháva zadné vrátka...a potom príde problém a už uteká...keby bola neverná,nestarala sa,pila,tak ok..ale ktorá žena sa neodúva a nefrle? hlavne ak má dôvod ,čo teda väčšinou má...takú nepoznám...tvoj ažena sa zmenila,nenapadlo ťa klásť si otázku prečo?....a ako si sa snažil vzťah zachrániť? ańi len v manž. poradni ste neboli.....mám sesternicu psychologičku,tie deti neskutočne trpia a je jedno či otec chodí,platí...úplne zle,ak si nájde inú ženu a má iné dieťa...striedavá starostlivosť hotové nešťastie....tak porozmýšľaj.

Ja som z rodiny, kde sa rodičia vôbec nehádali(možno 2x za zivot som videla hádku, ale bez urážok, len zvýšenie hlasu), takze určite to nie je pravidlo, že v každom vztahu sú hádky. Neviem, čo tá k tomu ženie, ale ja si myslim, že čím je dieťa mladšie, tým rozchod znáša lepsie, takze by som to možno nenatahovala, ak je to veľmi zle.. muž nepoznal vôbec biologického otca, povedali mu, že emigroval, on to neriešil, nemal z toho traumy, ani potrebu ho vyhľadať. Ak k rozchodu dôjde, snaž sa vychádzať s ex bez hadok, vzájomného vycitania, schválnosti, zaujímajú sa o dieťa, tráv s ním čas a vzdy maj na pamati, že dieťa nie je rukojemnik(môj otec plakal na vlastnej svadbe, lebo sa mu tam svokrovci hádali, že ako si dovolili zavolať oboch a že keď svokor neodíde, odide svokra a vulgárne sa tam napadali a robili cirkus, on na to nebol zvyknuty, ale mama tam chcela oboch rodicov).

@janinah Výborne napísané 👏👏👏 Tiež si myslím, že veľá žien sa po pôrode zmení len preto, že od muža očakávali väčšiu pomoc, podporu, lásku... A namiesto toho, aby sa muž tak správal, tak radšej vinu zvalí na ženu. Nech si sám seba predstaví na jej mieste a sám seba sa opýta, či by inak reagoval...

@lula313 možno sa hádali mimo detí....a tvoj manžel otca ani nepoznal,nesmútime za tým,čo sme nikdy nemali..ak tak raz otec a komplet rodina je a otec odíde,je to úplne iná situácie pre to dieťa

@janinah rodičia sa nehádali mimo nás. Otec je VS profesor, inteligentný, velky diplomat, mama je síce horkokrvnejsia, ale buď ocino splnil, čo si rozkazala, alebo jej to vedel s kludom vyargumentovat. Do dnešného dňa v domacnosti pomaha, nosi peniaze, nám ako detom sa veľmi venoval, nosil mame stále kvety. Ona je Levica, ktorá potrebuje obdiv, uznanie a on jej ho cely zivot dával, všade ju vychvaloval(aj do dnešného dňa, aká je kuchárka a pod), on jej dával cely zivot to, čo potrebovala, takze bola spokojna a ona mu dala teplo domova, teplu večeru, čo zase potreboval on, preto im to stále klape..
A čo sa týka zas môjho manzela. On nepoznal, čo je to vyrastať s otcom, preto mu nechýbal. Autorov syn je tiež ešte maly, je možné, že si na spolužitie nebude pamatat a bude to brat v pohode, že spolu nie sú..

@muz26 a nemozte ist na chvilu od seba? Povies jej svoje dovody, ze uz nevladzes a keby si ona uvedomila, co v tebe stratila a po pol roku dajme tomu ste to skusili opat - ci to je fikcia, ze ludia sa menia? Bol tu jeden prispevok, ze muz nahle opustil zenu a ona bola velmi nestastna, dufala, ze sa vrati spat dokonca si uznala svoje chyby, ze by niektore veci robila inac, len aby ostal s nou.Neviem, ci to skoncilo happy endom.Zalezi ako velmi ta miluje a ci sa chce zmenit.Niekedy az ked clovek strati, sa spamata. Moja tetka tiez nadavala na uja a ked zomrel potom uz videla vsetko dobre, co robil a povedala to nahlas pred vsetkymi.Tak dostal nakoniec uznanie...Ja sa snazim aj preventivne vidiet svoje chyby, necham sa napomenut a kritizovat, ale nie kazdy je taky uvedomely...

@janinah tak zase použiť slovne spojenie neskutočne trpia"je trosku prisilné. 😉 Dá sa rozísť aj tak, aby deti mali čo najmenšiu traumu a o o to ide. A ver tomu, že deti "neskutočne trpia" aj v nefunkčných rodinách a áno aj v tých, kde sa muž pochlapi a ožení sa a uplbe rovnako v tých, kde si necháva bud jeden, alebo druhý zadné vrátka. Všetko je o postoji a prístupe rodičov k danému problému a schopnosti komunikovať a riešiť problémy

nie som z rozvedenej rodiny, ani nie som rozvedena.. ale pises, ze kazdy den su "drobne hadky".. v kazdom vztahu (pokial sa teda stretnu povahy, ktore si povedia svoje) su drobne hadky, aj kazdy den.. aj ja sa s muzom pohadam, pre sprostost a potom fungujeme dalej..

ak fakt ide len o to, ze sa hadat, nebijete sa, nepodvadzate, mate sa v podstate radi, preco sa chces hned rozchadzat? preco neskusite poradnu, kxe by ste si svoje vykomunikovali pod dohladom, mozno obaja by ste sa snazili pochopit? treba podla mna urobit najprv vela pre zachranuna ked to nevyjde, potom roesit rozchod..

neviem ake to je ked sa rodicia rozvedu (viem vsak vela inych veci, ake je ked chory otec psychicky tyra a mama trpi, spolu s celou rodinou) viem si vsak predstavit, ze pre dieta to.musi byt narocne pochopit, ked vidim aky vztah maju nase deti k nam, rodicom..

moja mama mala 16rokov ked sa jej rodicia rozviedli.. a traumu z toho mala cely zivot, myslim, ze to obom vycitala a s mala s nimi nastrbeny vztah.. svojho deda som spoznala ked som mala asi 10rokov..

@muz26 podla mojich osobnych skusenosti je dolezite mysliet na dieta ale i na seba..ci zostanete spolu bo sa rozidete na tom dietati to zanecha stopy..viem to z osobnej skusenosti..moji rodicia nemali dobry vztah a nerozisli sa..vnimala som tu negativnu energiu,ten nepokoj co tam bol a samozrejme hadky..ja osobne som chvilu zila s muzom kde sme sa zadali za prkotiny ale on bol trochu prchky..maly vzdy plakal a bol nepokojny..rozisli sme sa a lutovala som ze som to neurobila skor..pokial sa vy dvaja uz neviete normalne ani len porozpravat tak to nema vyznam..dietat rozchodom neprivhadza ani o jedneho rodica..jedine ak niektori strati zaujem..a teda najdolezitejsie je ze pri a po rozchode treba mysliet na maleho..ziadne prieky a podobne

Ahoj, Ja si myslim ze dieta bude statsnejsie ked uvidi ze su stastny jehi rodicia.....som z rozvedenej rodiny a nemam ziadne nasledky ...ba priam naopak ze mama odisla od otca bolo to najrozumnejsie co urobila....a teraz mam najlepsieho muza na svete a 2 deti 🙂 s ktorym som 11 rokov takze ziadny odpor voci muzom nenastal 🙂 pokial sa spolu normalne dohodnete nebudete sa ohovarat, klamat a brojit proti sebe a rozidete sa ako normalni ludia myslim ze ani drobcovi to neublizi 🙂 drzim palce 👍

Niekedy je pre dieťa trauma, ak sa rodičia rozídu, inokedy keď sa nerozidu...ja som zažila ten opačný prípad kedy sme mamu prosili aby sa rozviedla, ale žiaľ nestalo sa. U nás v rodine zohrával úlohu alkohol, agresivita, násilie... takže sa to nedá porovnať s tvojim problémom, ale ono to možno chce ešte na vzťahu popracovať. Výchova detí je veľmi náročná a aj my sa ich príchodom meníme, tvoja manželka prešla aj hormonálnymi zmenami, prišla nová zodpovednosť, nové životné situácia... ak ste predtým fungovali bez problemov, treba podľa mňa len týmto ťažkým obdobím prejsť...vsetky rodiny nim prechádzajú...matky sú unavene, možno je frustrovaná z materskej, rodičovskej, treba sa otvorene porozprávať, ak sa to nedá ešte by som prečkala nejakú dobu kým dieťa podrastie a nájdete si cestu k sebe. Ale to v prvom rade musíte chcieť obaja.
Možno si sa aj ty príchodom dieťaťa zmenil, ale človek na sebe hľadá problém na poslednom mieste.

Ja len k tomu oduvaniu, u nás sa oduva stále chlap, hovorím mu stále, že to ženy robia ...😂

@maciatkolulu áno,neskutočne trpia a stojím si za tým....

@janinah nehovorím, že to nie je pre deti ľahké, ale neskutočne utrpenie im spôsobia rodičia, ak sa nevedia spolu normálne a v kľude rozísť a dohodnúť sa, za tým si stojím zase ja.... A neskutočne trpia aj deti v nefunkčných vzťahoch, kde sú denne hádky, nevraživosť, neláka a aj keď sa môžu niekedy rodičia snažiť, deti vyčíta napätie, takže majú radšej neskutočne trpieť v manželstve s papierom ako sa slušne rozísť? Dohodnúť pravidlá a možno v budúcnosti sa vedieť spoločne normálne baviť, chodiť na spoločné podujatia, ktoré ich cez deti spájajú a mat sa v úcte...

@mooonika1975 ako sa moze chlap oduvat? To som este nevidela

@karolinakr nieeee???ani ja, nikdy, ale žiaľ mám to doma.

@karolinakr podľa mna úplne normálne tak ako ženy .

@karolinakr ja poznám v poslednej dobe toľko urazlivych chlapov, že sama nechápem..celkovo mám pocit, že sa role a vlastnosti pohlaví akosi menia. Ja som sa vždy bavila radšej s chlapmi, lebo neriešili blbosti a bola s nimi väčšia sranda, no akosi sa to vytráca

@stela01
@mooonika1975
@kristiii
To musi byt sranda Okrem mojho oca som nevidela este nikoho (chlapa) urazeneho, ale zato maju ine zle vlastnosti, strasne vedia zhadzovat zeny take urazky do tvare len taky fukot
Ale zaujimave, ze ked zena muzovi povie urazku tak zacnu fnukat

@karolinakr presne napr. to som myslela. Chlapi rypu jedna radosť do každého, bez ohľadu na pohlavie, ale nedajboze im to vrátiť, aj keď len zo srandy. Mám kolegu, čo sa vie sfucat aj na dva mesiace a nebavit sa s niekým, aj keď on je vždy ten čo začne

@kristiii 😁😁

@kristiii moja reč

@stela01 okolo mňa nie je ani jedna žena čo sa uráža, myslím v rodine

@muz26 ja za seba mozem povedat ze som zila v uplnej rodine a cely zivot si priala aby sa nasi rozviedli.. zili slusne sem tam hadky bez nasila asi klasika v kazdej rodine..ale nebol tam cit, pohoda, laska.. a nesiem si to dalej zivotom.. pokial to uhrate bez scenok a robenia si zle dieta to zvladne ok..drzim palce

Kazda domacnost ma svoje problemy, tazkosti, zalezi co vsetko dokazes pre rodinu obetovat?
Ak uprednostnujes dieta pred nou alebo jej robis manzelsky zivot neisty, prip.nepomozes s pracami, ze nema v tebe oporu, tak musi rozmyslat a je nervozna, necudujem sa.
Bud chlap, bud oporou svojej zene, ukaz jej svoju lasku, to je to najviac, co mozes dat svojmu dietatu, ak ho lubis.

Keď v niektorých prípadoch by bol rozvod aj lepšou cestou pre dieťa. Že by toľko netrpelo. Je to ťažko. Dopad na dieťa to bude mať zakaždým, ale dá sa tomu pomôcť. Treba preukazovať lásku, že aj keď rodičia nie sú spolu tak láska voči dieťaťu sa vôbec nezmenila.

Zdravim mam podobny problem s partnerkou sme spolu 4roky mame dve deti jednu dcerku (dcerka nieje moja ale viezol som ju do porodnice a milujem ju a beriem ju ako vlastnu a nedam na nu a nasho syna dopustit) 3 roky a syna 1.5 roka. Zo zaciatku bol vztah uzasny vsetko fungovalo pomahal som partnerke s dcerkou alebo v domacnosti. Ked bola v porodnici s malym bol som s dcerkou doma uplne sam. Vsetko sme zvladli bez najmensieho problemu partnerka prisla bolo upratane navarene vyprate a vsetko tak aby bolo vsetko v klude ked pride domov. Samozrejme som to robil hocikedy, prisiel som z prace domov a pustil sa do domacej pomoci umyvacka spratat dom vykupat deti atd. Ale nastali urcite situacie alebo podnety vdaka ktorym som sa citil ako keby o mna partnerka nejavy zaujem. Trosku ma trapilo ze aj ked som samozrejme chapal ze ked som v praci je toho na nu samu s dvoma detmi cez den dost. Ale realne a tymto sa nechcem nejako lutovat aj na mna toho v praci bolo cez den dost ale vzdy som ako keby vedel spontanne ju potesit kupit kyticu alebo jej napisat cez den aky maju den ci je vsetko v poriadku, ze mam na nu chut pocas dna aby vedela ze ma stale pritahuje aj intimne. No partnerka toto naspat nerobila. Opakujem samozrejme chapem ze toho mala vela pocas dna a starostlivost o dve deti jej uberala velku cast energie. Ale mozno by ma to potesilo dodalo mi to energiu do dna a hlavne pocit ze na mna mysli ze som proste jej. Niekolko krat som prisiel sam od seba stym ze jej poviem co mi chyba z jej strany samozrejme to pochopila ale zase na nejaku chvilku a potom sa opat vratilo vsetko do starych kolaji. Viete ja sa viem vzit aj do jej situacie ze presunula na prve miesto starostlivost o nase deti ale na tomto ten vztah velmi utrpel. Ja viem ze vam to mnohym pride ako smiesna vec ale proste aby ste prosili zenu aby vam zasila gombik na nohaviciach a ona na to samozrejme nema cas? A caka kym jej ten gombik donesiete do ruky a ze tu mas ši! Viete ono ja si uvedomujem ze je to ako keby banalita ale potesilo by ma kebyze sama od seba sa chyti a ten gombik zasije ze kurnik neneham toho mojho chlapa chodit v nohaviciach bez gombika a takych veci stale pribudalo. Po kazde som sa ozval stym co mi chyba. A po roku takehoto fungovania moje city k nej uplne ochladli az sa to vo mne zlomilo a povedal som jej ze zial doslo to pridaleko a rozmyslam nad tym ze odidem. Samozrejme som rezignoval aj doma s pomahanim s detmi a v domacnosti jednoducho som na to prestal mat ako keby chut jej pomahat. A ano viem je to odomna zle alebo ako to mam nazvat ale vzdy som isiel do nasej rodiny na 100% a taketo drobnosti by ma od nej velmi potesili. Ale kedze tam neboli tak som rezignoval az som uplne ochladol a dostalo sa to do bodu kedy viem ze snou uz nechcem byt. Samozrejme sa snazi o zmenu, ale samozrejme zase mozem prist niektorym z vas ako blbec ale proste mne uz to pride ze je to tym ze som ju musel postavit az pred takuto vec ze je pomaly koniec ako keby z donutenia alebo pocitu strachu zo straty vztahu. A ta zmena zo dna na den je proste taka neprirodzena. Ja po nej neziadam aby sa mi hadzala okolo krku a ospevovala ma aky som uzasny to samozrejme nie. Ale sami to poznate ked pride spontanne potesenie z tej druhej strany ze zlato tesim sa na teba ked prides domov alebo aky mas den milacik alebo sa rozhodnete ako clovek s vela blokmi z detstva od nevlastneho otca. Podcenovanie sameho seba. Ist na vlastnu past podnikat a vlastne riskovat zazemie rodiny (dom, potraviny , atd) ze by vas podporila ze milacik som na teba hrda alebo si sikovny. Na vacsinu rozhovorov ktore sa tykali odchodu zo zamestnania bola odpoved neham to na teba ty vies co je pre teba dobre. A ja viem ze tym ma ako keby podporila ale kurnik ja by som chcel napriklad pocut laska ty to zvladnes som s tebou. A nie nemastni neslanu odpoved. No a teraz pride ta najzlozitejsia vec. Nase deti milujem a vzdy budem dam za nich zivot ale jednoducho ja neviem byt doma. Lebo ked ich vidim a viem ze budem musiet od nich odist trha mi to srdce a je mi ich strasne luto ze pridu o otca tak sa prichodu domov snazim ako keby uplne vyhnut alebo prist domov az ked spia. A potom si to vycitam ze snimi niesom. Ja si uvedomujem ze aj partnerka je vo velmi velmi tazkej situacii tym ze sa stara cez den o deti (mala chodi uz do skolky) ale krpaty je este doma a je to sinter a dava jej zabrat,, plus toto co sa deje medzi nami ze jej neni urcite prijemne a ma moj obdiv ze to zvlada a nedava nic pred detmi najavo. Ale ja proste jednoducho uz nevidim sancu na zachranu toho vztahu. Moje pocity su nulove a viem ze tym trpi a ze ju to urcite boli ale nevidim tam cestu. A preto sa pytam ako to najlepsie vyriesit? Nechcem aby deti trpeli z rozchodu ale tak isto nechcem aby videli ze mama a otec uz niesu k sebe taky ako predtym. Podla mojho nazoru (prosim zmente mi ho ak je zly) udrziavat vztah iba kvoli detom nieje dobre riesenie. Nakolko to budu vnimat denno denne plus ja ani moja partnerka sa nebudeme moct vklude posunut dalej. Dakujem

@fabriziomauro ......akoby si písal o nás....kde ja sa správam ako tvoja žena.....a ty sa cítiš mizerne ako aj môj muž....celkom začarovaný kruh lebo aj tvoja žena je frustrovaná z detí, zo života čaká že ju budeš večne držať nad vodou ale teba jej apatia už omrzela tak si rezignoval a utápaš sa rovnako ako ona...ona ubolená ty ubolený a ako z toho von.......snáď ste ale ku dnešnemu dňu na tom lepšie ako my a nevzdal si to s ňou či áno?