Neviem sa s tým zmieriť
Zomrela mi mamka..od kedy pamätám mama pila. S mojím ocom sú rozvedení 14 rokov, od mojich deviatich. Žila som s nou do svojich 15tich. Potom som odišla žiť s mojím otcom. Odvtedy sme sa stretávali len občas. Mala jedného priateľa, s ktorým žila, ale časom som sa dozvedela, že predala byt a nikto nevie kde presne sa nachádza, kde býva...a tak sme sa už nevídali. Často som na ňu myslela, medzi časom som sa vydala a mám dcérku. Ona sa to nikdy nedozvedela, že je babka. Manžel stále vravel: "Poď ju hľadať, aby si to neľutovala". A ja som stále mala výhovorky, bála som sa toho, nešla som. Nevedela som ako jej pomôcť, čo zrobiť až ju nájdem. Teraz tu už nie je, už ju nie je kde hľadať a ja mám výčitky, že som nezrobila viac. Že som sa nesnažila pomôcť jej..že som to nechala tak a čakala čo príde. Tak sa pýtam, ako sa človek zmieri s tým, že nezapojil všetky sily do boja, že čakal čo príde, že sa bál? A zmieri sa s tým človek vôbec niekedy? Časom či nikdy?
@saskia24 asi je to čerstvé, tak ťažko ti niečo hovoriť. Ale možno ti tu niekto napíše, čo ťa upokojí. Želám ti to.
Inak ja nemám rada vyjadrovanie "keby bolo keby". Aj ty si napísala, čo keby bola jeden prípad zo 100....NEVIEŠ. A neviem to ani ja, či by bola. NIKTO to nevie. A toto musíš pochopiť. Lebo sa môžeš do smrti utápať v keby bolo keby. Stoj si za tým ako si jednala za jej života. Teraz sprav to, čo sa dá spraviť, aby si sa ukludnila a vyrovnala so situáciou a hlavne NEKEBYBUJ.
Rieš situáciu ako to je teraz a nie sebecky, že si jej mohla pomôcť. Prečo? Pre svoj dobrý pocit po jej smrti, alebo preto, že by si jej možno pomohla? MOŽNO.
a navyše, rodine je tá, čo stojí pri tebe v dobrom aj v zlom.
A ona, čo spravila preto, aby ťa našla, vyhľadala? Nehádž vinu len na seba. Jasné, že ťa to teraz mrzí, ale čas vylieči všetko.
@monikaparson presne, obe sú v tom 50:50 a ona si ešte dovolila umrieť prvá, aby jej dcera mala výčitky.
@saskia24 Ja to vidím tak, že toľko rokov nestála o teba ako o dceru. Nezajímalo ju, ako žiješ, či žiješ, či nie si chorá, či niečo nepotrebuješ, či máš deti, rodinu, či si slávna, či máš kde bývať.....
Tieto pocity sú úplne normálne, divné by bolo, ak by neboli. Lenže žiť s myšlienkou, keby som spravila niečo ináč, no čomu to pomôže. Obe ste mohli spraviť niečo. Život nie je o tom, že ja mám niečo robiť.
ja verim, ze clovek aj ked zomrie tak tu ostane v nejakej inej forme. telo odide ale dusa ostane. povedz tvojej mame vsetko co by si jej povedala ak by si ju nasla este zivu. aj tvoje pocity, ktore mas teraz. tvoju rozpoltenost z toho ze si nekonala. nevies preco ta ona nikdy nekontaktovala. mozno sa hanbila za seba, nechcela aby si ju videla v jej stave - ci uz to bolo alkoholom alebo mozno chorobou. alebo si jej ozaj bola lahostajna a nechcela ta vidiet lebo o teba nestala.
povedz jej to vsetko. ona to bude pocut a uvidis ci ti da nejake znamenie. ak by sa ti s nou snivalo, a ty by si mala pocit ze je to akoby "zivy" sen, ze sa zobudis a budes ju hladat vedla seba, tak ten sen je ze ta navstivila jej dusa. ak by sa ti nic nesnivalo, aj to moze byt dobry znak. ze to ako zivot ubehol, to bolo planovane, malo to tak byt.
zapal sviecku za nu, pomodli sa, ak ti to pomoze. cas uz nevratis, len sa s tym musis vyrovnat
@dana_l a v akej forme tu zostane? Ako dážďovka, hrnček alebo ?
pochybnosti a výčitky svedomia sú pri každom úmrti. Mne mama zomrela nečakane 12. 9 t.j. asi pred 2 týždňami. do nemocnice išla po svojich a za pár hodím bolo po nej. Bolel ju žalúdok a zvracala. tiež ľutujem že som nechytila lekára pod krk a nenavriaskala na neho, nech niečo robia, lebo mama im zomrie. ale my sme boli slušní a nechali sme sa odpinkať ich rečičkami ako to majú všetko pod kontrolou, ako oni vedia čo majú a o pár hodím bolo po mame. ľutujem že som tam po oznámení o jej úmrtí nenabehla a nerozkopala doktorovi riť. Namala som ani len potuchy že to tak skončí.
A čo má povedať môj brat? Ako na potvoru doma ležal s chrípkou a horúčkami a nebol v nemocnici ani len za mamou. Bál sa, že ju nakazí a bude to pre mamu ešte horšie.
Človek nikdy nevie kedy robí dobre. Potom sa už musí len uspokojiť ....
Takže aj ty, už to musíš prijať tak ako je, ako sa stalo. Bolieť to bude asi stále.... ☹ ☹ ☹
zeny vy aspon ste poznali vase mamky a ja co mam robyt co?ked som nigdy nepoznala moju mamu a do dneska by som ju chcela mat ....ano bez matky je na nic...no co by ste robyli na mojom mieste ze ani rodinu nepoznam a mam surodencov 8 ja som deviata ..a ja co ties na to povedat ze by som strasne chcela aspon vydiet moju mamu co nigdy sa nestane .....
@sofija12345 prečo si ju nepoznala?
@bonaqa2013 aach, úprimnú sústrasť.. normálne akoby si o mne písala (bola som v rovnakej situácii ako tvoj brat) a o situácii u mňa takto pred viac ako rokom .. ja som dostala hnusnú črevnú chrípku a otca zobrali do nemocnice... ale v jeho prípade to bolo že "konečne" sa rozhýbali .. lebo už dlho riešil to, čo riešil .. a žiaľ, živý už z nej nevyšiel. Lenže ja som mala trošku šťastie v tom,že ja som otca po mojom zotavení navštívila .. úprimnú sústrasť ešte raz ... 😨
@saskia24 veď toto, BOLA.