Nie som šťastná

18. mar 2024

Mam uplne ze vsetko, manzela, skvele zdrave deti, velky nadstandardny dom a velky objem penazi, vcelku dost volneho casu, super pracu a stale nie som stastna. Vlastne mam pocit prazdna a sama nerozumiem preco. Nieco mi chyba a ja neviem co.

luccija
19. mar 2024

@jozko_z_lesa možno bude bez neho ešte šťastnejšia🙂
Autorka a čo robíš v ten čas čo nie si v práci?
Možno si osamelá chyba Ti kamoška s ktorou by si vypustila paru poklebetili, zasmiali sa...alebo niečo len "tvoje" beh, joga, niečo čo Ťa baví...chyba Ti energia či sa musíš nútiť do veci?Nadchni sa pre niečo nové možno sa už nemusíš o nič usilovať všetko ide stereotypne a v pohode ako má a potom je to nuda.

eva8
20. mar 2024

Nemas sa s kym podrlit o zazitky

eva8
20. mar 2024

™podelit o zazitky, stastie. Maloktora rodina zije n rovnakej ,ivotnej urovni. Preto sa mozno citis (prirodzene) osamela. Skus zacat snivat, najst nove mety, ktore by si chcela dosiahnut. Rodina, dieta je prvorade, samozejme aj ty, lebo patris do rodiny 🙂

tramtada31
20. mar 2024

No na je jednoduchá odpoved Maslowova hierarchia potrieb, máš ich všetky naplnené až po posledný bod a to je sebarealizácia. Podľa mna si musíš nájsť niečo, v čom sa nájdeš. Ja som bola pred rokmi tam kde ty a nasla som si koníček pomáhanie túlavým zvieratam. Dobrovoľníctvo nie je podpísať peticiu proti výrubu dažďových pralesov či kúpenie nota bene. Treba realne pomáhať, kde vidíš vysledky svojej práce, až príde naozajstné precitnutie a pocit, že nie som tu náhodou a vďaka svojmu poslaniu si nežila zbytočne 🙂 pri tých zvieratách to bolo často zúfalstvo, keď sme nevedeli postaviť na nohy psíka, ktorého zdravotný stav zanedbali majitelia, či dočaskovať šteniatka, ktoré plakali od strachu, keď si sa ich išla dotknúť, lebo museli mať za sebou veľmi zlú skúsenosť, ale keď vidíme fotky od adoptívnych rodín, ako sa im vďaka nám otočil život o 180 stupňov, je to nezabudnuteľný pocit, ktorý mňa naplna stastim 🙂

autor
20. mar 2024

@luccija behavam kazdy den ;) skor je to ta osamelost vo vsetkom

autor
20. mar 2024

@eva8 spravne, lebo ak aj zacnem rozpravat, tak presne to su reakcie, ma vsetko, chvali sa, nevie co so sebou a tak som vacsinou ticho a riesim s inymi iba deti, co je vdacna tema

autor
20. mar 2024

@tramtada31 toto je velmi pekne, k psikom som nala vzdy blizko. Ako mala som dotiahla domov kazdeho zatulaneho a uz bol nas. Teraz je to tak, ze tym ze fakt vela cestujeme tak si neviem predstavit, ze co so psikom, je to zive zviera a podla mna clen rodiny, cize by mi bolo luto sa psika ujat a potom ho stale niekomu davat. My cestujeme niekedy aj dvomi lietadlami kym sme v cieli.

veroniq85
20. mar 2024

Pokial vyzeraju tvoje dni tak ze len "prezivas" i napriek vsetkym pozitivam v zivote a cakas kedy skonci den a najradsej si v posteli daleko od kazdeho tak najskor trpis depresiou. A nemusis pocuvat ziadne reci o tom ze si nevdacna a pod. Najlepsie vyhladat pomoc odbornika.

jana_eyre_2
20. mar 2024

Nečítam diskusiu, len pridám.. choď prosím za odborníkom... Depresia je ochorenie ako každé iné a treba ju riešiť... Nemôžeme ju prehliadat, sama sa nevyrieši... Držím palce...

janage
20. mar 2024

A čo tak sa angažovať osobne v niečom? Nie doniesť veci, ale pracovať v charitnom obchode 2x do týždňa? Robiť dobrovoľníka pri aktivitách s opusteným seniormi čo ja viem raz týždenne jedného zobrať na dlhšiu prechádzku, venovať mu svoj čas, nie peniaze, nie veci. Ver ze bude nadšene počúvať, lebo spoločnosť a úprimný záujem je to čo ti ľudia najviac postradaju
Alebo nejaký projekt pre deti, u nás bol projekt "alka" byť kamarátom znevyhodnenemu dieťaťu.
Potom skupina čo sa venovala dospievajucim s dawnovym syndrómom, hrali divadlo, podnikali výlety. Ver tomu, že tým deťom by bolo jedno čo vlastnis, ale tvoja prítomnosť a chuť venovať sa by boli pre ne neoceniteľné.
Alebo bezpečné miesto kde sa môžeš vyrozprávať, zdieľať bez odsúdenia a porovnávania. U nás v meste boli také kurzy maľovania.
Si nešťastná lebo si osamelá hoci si medzi ľuďmi.

janage
20. mar 2024

* to maľovanie ako výtvarná terapia aj terapeutka to viedla. Robí výtvarné terapie aj pre deti, ktoré majú nejaký problém.
Máš všetko, ale pokiaľ nie je človek vyslovene introvert túži byť súčasťou skupiny aj mimo rodinu a prácu. Byť prijatý aký je. A či ma skupina 2,3 alebo viac členov je jedno.
Mňa poteší aj pekný vtacik v lese na prechádzke, či lucik slnka na tvári, že deti sú zdravé, ked stretnem milych ludi na prechadzke.... Také okamihy číreho šťastia.

yoxinka
20. mar 2024

Mňa zaujala tvoja veta k dobrovoľníckej činnosti, napísala si, že nestojíš o problémy typu, nemám problém vyrobím si. Tak chceš alebo nechceš svoj čas nejako naplniť? Vieš, dobrovoľníctvo nie je, že dáš bezdomovcovi 20€, ale to, že prídeš do ubytovne pre bezdomovcov, opýtaš sa, čo treba pomôcť a robíš to 3x týždenne. Ja som pracovala dobrovoľník vo viacerých organizáciách, spomeniem detské kardiocentrum, kde som chodievala každý týždeň posedieť, pohrať sa, pokecať s deckami, ktoré sú tam dlhodobo hospitalizované. Kamoška chodí ako dobrovoľník pomáhať jednej mamine s handicepovanou dcérou. Si matka, toto sú aktivity, ktoré by ti trošku mohli otvoriť oči, lebo mám pocit, že si príliš zahľadená do seba. My sa tiež nemáme zle, tiež by som nemusela pracovať, ale doma by ma asi drblo. Ale deti si napríklad neobliekam do značkových handier, v súčasnej situácii okolo odevného priemyslu mi to príde úplne pritiahnuté za vlasy to celé ešte podporovať. Nedávno tu písala nejaká kočka, že majú v škôlke upratovačku, ktorá tam denne príde na BMW, komplet navlečená v handrách od Prady a s kabelkou LV. Pani sa vyjadrila, že jej muž má mega úspešnú firmu, ale že sedieť len doma, chodiť do fitka a nič nerobiť ju nebaví. Uvedomila si, že má rada detičky, učiteľka byt už nemôže a ani nechce, tak upratuje škôlku a je mega spoko. Ty potrebuješ presne toto, nájsť zmysel. Tak sa na tú robotu vykašli a nájde niečo, čo ťa bude fakt napĺňať a baviť a tomu sa venuj. Si veľmi zameraná na materiálne. Aj ľuďom dávaš len materiálne veci. Daj im svoj čas a tým naplníš aj svoj.

sonka333
20. mar 2024

Ja si len myslím,že niekde vnútri ti niečo hovorí že máš všetko,že toto je strop,možno pocit nepotrebnosti....málo čo ťa nadchne...a dokonca sama rozmýšľaš prečo sa tak cítiš....možno je to skrytý strach...hlavu hore ,je to len obdobie ❤potrebuješ len pocit že ťa niekto potrebuje resp.pocit užitočnosti ❤bude dobre ❤a to ti hovorí človek ktorý momentálne zažíva najťažšie obdobie svojho života 💔všetko čo si vymenovala...mam presný opak...moj sen je mať prácu ktorá uživí moje deti ...žiaľ viem že ja sama nikdy nebudem toho schopná ale nie neľutujem sa...urobim všetko preto aby som dala možnosť svojím deťom sa vzdelávať...🙏nech môžu dosiahnuť to čo som nemohla ja....tebe držím palce ✊🥰a verím že si nájdeš niečo čo ťa bude napĺňať ❤a tie tvoje pocity prázdna budú minulosť

tiezjedna
20. mar 2024

skús psychológa

dorothee
20. mar 2024

Kedy si bola naposledy na preventivke?Behni si k dr,nech ti zoberie krv,aj na vitaminy..Pripadne aj na stitnu zlazu.Tym by som zacala.Vylucia sa fyzicke priciny.Dalsi krok je terapia,mas dost volneho casu,skus ho vyuzit takto.Verim,ze ti pomoze najst tvoj zdroj nestastia,alebo aspon prenastavi mysel tak,aby si dokazala vnimat pocity stastia vo svojom zivote 🙂
Inak ja by som suhlasila aj s nazorom vyssie,zrusit upratovacku.Clovek ma dobry pocit,ked uprace,ja ked mam trapenie,vyhadzem nejaku skrinu a triedim,so zbytocnymi vecami vyhodim aj par negativnych myslienok,ukludni ma to a ten pocit ked vidim skrinku upratanu a vytriedenu mi robi dobre. 🙂

cafelatte
20. mar 2024

Môj prípad z r.2013, našťastie uz je to minulost, prázdnotu a bezdovodny smutok v mojom živote vyplnil Boh.

autor
20. mar 2024

@sonka333 dakujem velmi za pekne a povzbudive slova, velmi si to vazim

autor
20. mar 2024

@dorothee ahoj, ta nasa upratovacka rob itake tie bezne veci (okna, kupelne, dlazky, prach v dome, skla atd), my mame naozaj velmi velky dom. stale mi po detoch ostava dost prania a ukladania do skrin, plus rastu, ja prispievam do domacnosti svojimi rukami a chodim aj nakupovat samozrejme a varim tiez pre deti a manzela vecere.
u lekarky som bola, tiez vyslovila podozrenie na depresiu, vsetky vysledky su v poriadku, dala mi spravit vela veci navyse, cize viem, ze som zdrava, aspon fyzicky. za psychologom som nebola, asi nedoverujem, alebo mam pocit, ze co tam asi budem rozpravat? prosim vas, mam vsetko na co si zmyslim ale aj tak nevidim svetlo na konci tunela. citim sa sama a ked sa ku mne aj niekto priblizi a chce sa skamaratit, tak ja sa vzdalujem. pripadala by som si ako idiot.

belaaaaaaaaa
20. mar 2024

V prvom rade, keď že si už dospelá, tak by si mala vedieť, že šťastie je okamih. Či myslíš, že to ide stále??? Samozrejme, že nie! Začni pomáhať zvieratkám, chorým ľuďom alebo oboje. Či piecť pre chudobných, navštevovať starých alebo chorých ľudí. Mne napríklad a to ani náhodou nemám veľký obnos peňazí, žiaľ ani veľký dom. No keď pomôžem zvieratku, ktoré je choré, tak pocit, že sa zbláznim od radosti, keď mu je už lepšie.

yoxinka
20. mar 2024

Čo máš rada? Čo ťa baví robiť? Aké sú tvoje koníčky? Pri akej aktivite vieš úplne zabudnúť na to, ako plynie čas? Pomáhala si niekedy niekomu svojím časom, nie peniazmi, časom?

michaelaandromeda
21. mar 2024

Ahoj , aký máš vzťah s rodičmi?

sidicek
21. mar 2024

A doteraz si bola šťastná? Pripadne co ta robilo šťastnou v minulosti? Teraz to uz neplatí? Ja co tak sledujem, tak najnestastnejsi sú ľudia čo nemajú zmysluplnu prácu alebo koníček, niečo kedy sú užitoční nad bežný rámec starostlivosti o rodinu,aj keď niekomu stačí aj to,ale asi mensine .Skus toto zmeniť ak nepomôže, tak asi len antidepresiva nasadiť.

autor
21. mar 2024

@yoxinka extremne sporty, niektore robim na dovolenkach, preto vravim, ze tie dovolenky su pre mna reset

autor
21. mar 2024

@michaelaandromeda normalny, navstevujeme sa, deti k nim chodia radi

autor
21. mar 2024

@sidicek ano, boli momenty v mojom zivote, suviselo to vzdy s nejakou etapou zivotnou a vacsinou som sa citila slobodna v tej etape.
starostlivost o rodinu je sice vycerpavajuca, ale svoje deti milujem.

zmrzlinka8
22. mar 2024

to, že on je k tebe pozorný a že cestujete, to vôbec nič nehovorí o tom, že ti srdce poskočí keď ho vidíš, že objatie je plné lásky, že ti chýba, keď je preč a že ťa napĺňa šťastím jeho prítomnosť, dotyky atď . podľa mňa toto tam chýba

autor
22. mar 2024

@zmrzlinka8 to nie je pravda

minimie
22. mar 2024

Máš poriadne kamošky? Také prajné, nezávislivé, veselé a šibnuté do dobrých aj zlých dní? A ako si na tom s koníčkami? Robíš niečo, čo by ťa naozaj tešilo?

maminazosatnika
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
brendaa
22. mar 2024

vraví sa že asi potrebuješ padnúť na dno.....nevieš čo zo životom, nič obyčajné ťa neteší...
"prázdny" život naplnený mamonou.....