• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

On nechce naše dieťa. Čo robiť?

21. marca 2010 
no tak to nevim
23. mar 2008 o 16:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suzana121 :grinning: , asi si to dala zobrat ked sa tu už tolko neukázala... :frowning2:
24. mar 2008 o 17:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kto vie dufam ze nie :wink:
12. apr 2008 o 20:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj skokanka dite je velky dar ale take velka zodpovednost vuci nemu je jasne ze sama to budes mit velmi tezke
hlavne v teto dobe bylo by dobra kdyby aspon nekdo mohl pomoci tobe i malemu protoze psychicky to velmi pomuze ale na to ze on bude rad s tim moc nepocitej jsou proste chlapi kteri maji radsi zenu pro sebe nez aby se delili s ditetem mnoho stesti a nezapomen dite je velky dar a spousta lidi by dalo vse aby je melo ara
20. apr 2008 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ako sa mate?
25. apr 2008 o 19:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To je neuveřitelné.Poprvé jsem skočila na toto téma a stalo se mi přesně to samé co Skokance.... :astonished: ...jak kdybych ten příspěvek psala sama....taky mi je 25 , přítel o 10 let starší, taky souhlasil mít mimčo (měla jsem zdrav problémy a doktor říkal, že později by to už nešlo).....těšil se a když se povedlo řekl že to nechce a ať si to dám vzít.(jiné dítě nemá)že prý pokud ne tak on odchází.tak jsem ho nechala jít....momentálně spolu komunikujeme,chodí na ultrazvuky,ale je to divné tak nevím.... zvláštní jak jsou osudy někdy stejné... :slight_smile:
27. apr 2008 o 18:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
chlapi taketo situacie malokedy zvladaju!neviem cim to je,asi ta predstava ze uz nebudu len oni,koho bude zena obskakovat a dieta bude pre nu prednejsie,mozno akysi pocit zavaznosti...su rozny,niektori zodpovednejsi,niektori vobec...ale povacsine sa s tym potrebuju akosi zzit!
ja som nastastie nic podobne neprezila,a to mal manzel 19 ked som prvy krat otehotnela!ale myslim si ze chlap je malokedy pripraveny na dieta,potrebuje si na to zvyknut a dost pomoze ked uz je male na svete,cize si to vie lepsie uvedomit...
28. apr 2008 o 07:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suzana no co uz sa riadne gulatime?ako sa mavas?vsetko v poriadku s malickou?preco nemas foto????
1. máj 2008 o 23:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Gulatym a riadne uz mamm 25 kg na vrchu co myslis jaku ma sancu to po porode zhodit??????????? :slight_smile: Mali to je poklad uz ma 2 kg a ja dva mesice do porodu :slight_smile: Dam si foto len prva to musim nahrat do pc :slight_smile: a TY SA MAS AKO?
2. máj 2008 o 12:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suzi som rada že takto pekne rastiete:slight_smile: a po pôrode zhodíš rýchlo všetko len späť domou si zoberieš váhu tvojho uzlíčka:slight_smile: a to bude tá najkrajšia váha:slight_smile: dúfam že ste v poriadku:slight_smile:
2. máj 2008 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ajoj suzi,ja som pribrala 27 kg pocas tehu a mala mala len 3 kg :stuck_out_tongue_closed_eyes: po porode som zhodila 5 a do roka som bola psat na svojej vahe ,neviem ti povedat presne co a ako lebo som to moc nesledovala...my sa mame super akurat sme zacali malej robit detsku izbu a asi(asi asi asi)budeme chciet druhe :grinning:
ako vztahy s ex.sa nejako urovnali?
2. máj 2008 o 13:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj buba no preco nie druhe ked sa mate radi .Z ex nie este to je horsie teraz zacal vsade sirit ze on si neni isty ze malucke je jeho :slight_smile: Takze ja sem ho mnela podvazat uz mi leze krkem tesim sa na testy dna ty mu potom narvu do krku :frowning2: A za dalsi jeho problem on sa zachoval jak slaboch a nedokazal sa mi ani do oci podivat a ked sa snazi ospravedlnit co spravil tak jeho vec :slight_smile: A co mate nove vy babulky :slight_smile:
2. máj 2008 o 16:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no tak to je ale dobry chumaj.nejaky nezrely typek co taketo reci vedie...nuz ale co,hold dievca mas smolu ze si sa zaplietla s nespravnym :stuck_out_tongue_closed_eyes: ale ved malinky ti vynahradi vsetok stres :grinning:
3. máj 2008 o 21:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vies v podstate verim tomu ze ci skur alebo neskur bude chcet maleho :slight_smile: Ale mali za noc nemoze a ja ho uz teraz lubym a jemu to osladim :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
4. máj 2008 o 10:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Suzanna 121 ... asi mame tie osudy velmi podobne viacere. A chrapuni si snad davaju medzi sebou tipy ako to podat partnerke, lebo nas darca semena sa tiez zatvaril, ze on to dieta nechce a ze urcite ani nieje jeho ale ze mam malu s kolegom. Tak isto som verila, ze ked sa mala narodi, tak o nu zacne mat zaujem, robila som vsetko preto aby sa zacal zaujimat o vlastne dieta, preplakala som peknych par noci a nakoniec som pochopila, ze som narazila na bezcharakterneho chrapuna. Teraz uz mame za sebou nielen testy DNA, ale aj sud o vyzivne, Ninka ma 4 roky, on ani jeho rodina nemaju o nu ziadny zaujem, ona netusi kto je jej otec, nie vzdy to je lahke, hlavne ak Ti nema s babom kto pomoct, ale casom si zvyknes a urcite skonstatujes tak ako ja, ze nic lepsie ako to dieta sa Ti nemohlo stat.
23. máj 2008 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: Dakujem mas pravdu ale jeho brat ma zaujem no chce vydiet maleho :slight_smile: A verim ze raz dojde cas kedy budu banovat A to vyzivne sa kao urcuje?
23. máj 2008 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj suzana :slight_smile: ahoj maminky :slight_smile:
mozem sa pridat ???
Ako tak pozeram tych ako ja ich volam "biochrapunov" (lebo to nie su otcovia) lozi po svete dooost :unamused: ... Ach jaj - ale maminky kaslat na nich na hlupakov.
Ani sem nebudem radsej pisat svoj pribeh. Dost na tom, ze nam este ten kreten teraz strpcuje zivot
24. máj 2008 o 17:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorelia neboj jeho to raz prestane bavit a budete mat klidek.....a daj svoj pribeh urcite to pomoze hlavne zuzane aspon bude mat lepsi pocit ze nie je na tom mozno az tak zle,alebo ze nie je na svete jedniaaaaaaaaaaaa :wink:
28. máj 2008 o 23:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Buba : mne je ten clovk uz uplne ukradnuty, jedine co chcem je aby sa nam neplietol do zivota. Je to smutne ale je to tak...

Tak pisem.
Snad to niekomu pomoze vyrovnat sa s vlastnym osudom.
Zacalo to este ked som sa s priatelom nepoznala. Doma boli vztahy napate. Ja a brat sme sa nemuseli. Velmi casto proti mne stval rodicov a ja som to tazko znasala. Aj preto som si nasla VS mimo domova, aby som mohla byt na internate. Lenze situacia doma sa nezlpsovala. Raz ma otec chcel vyhodit z domu :frowning2: . No co cert nechcel aj moje ochorenie sa zhorsovalo. Zhorsilo sa natolko, ze uz som dalej nemohla studovat. Musela som prerusit studium a ist do nenocnice. V tej dobe som spoznala svojho ex - autora mojho synceka. Zalubili sme sa do seba ako kone :slight_smile: . On ma vo vsetkom podporoval a stal pri mne, aj ked cast mojej rodiny nie. Asi aj vdaka tomu sa moja liecba darila.
V jeden den lekarka nariadila CT vysetrenie aby vraj vylucila poskodenie organov. Nemam sa nicoho bat cele vysetr. trva len 5min. Lenze s 5 min bolo 20min. Moc si toho nepamatam. Len ten zhluk ludi okolo mna. A este to ako mi nemohli najst zilu. Potom som omdlela. Vysledok CT - nalez na mozgu. No aj teraz ma podrzal moj priatel. Kedze zije mimo SK tak sme si neustale volali, pisali (listy aj sms), skypovali a co ja viem co. Ked ma pustili z nemocnice odisla som za nim do CR. Tu sme splodili nasho synceka. No ja som o tom nevedela. Absolvovala som este magneticku rezonanciu a brala som silne lieky. Az po dalsom prepusteni z nemocnice (dosla som o 50% sluchu, + mi v nom permanentne piska) som zistila, ze sa cosi deje. Ano bola som tehotna. Vtej dobe sme uz mali s priatelom kupene snubne prstienky. On sa velmi tesil ked sa to dozvedel. I ked som sa ho pytala ci si babo nechame - tvrdil, ze ho chce a nechame si ho. No ja som sa snazila mu vysvetlit, ze ako tehotnu ma nik nezamestna. Naco mi on povedal, ze sa o nas postara. Tak sme si synceka nechali.

Prvy mesiac mi volal aj pisal, ba co vic prisiel kazdy volny vikend. Dalsi mesiac to bolo horsie, a postupne sa to coraz viac zhorsovalo. Napisal len niekedy a prisiel len 1 x do mesiaca. A ku koncu ani to nie. Preco ??? Nuz zacali sme sa hadat. On slubil, ze sa postara a nestaral sa. Ved naco ked sa staraju moji rodicia ??? Nasi ikdy nic nepovedali ale dobre viem, ze mu to mali za zle. Navyse sa na mna lutostivo pozerali (co mi nesmierne vadilo, az som sa hanbila). Samozrejme niektore hadky som vyvolala ja. Hormony v tehotenstve pracovali jedna radost. 3 mesiace som mala placlive obdobie. Bola som sama, bez opory partnera, bez jeho pomoci, bez jeho utisujucich slov a naruce. A on ??? Vzdy sa hneval, ked som mu vycitala to ci ono. Krical na mna ked som plakala do telefonu. Raz mi povedal, ze na maleho nasetril 7000. Trvalo mi 2 mesiace ho presvedcit nech ich donesie a nech uz mozme daco malemu kupit. Aj to mi ich hodil s vycitkami na stol a urazene si odpochodoval zapalit. Vzdy ked dosiel vzdy na mna krical. Argument, ze som tehotna neobstal. Vraj tehot. nie je choroba a nemam byt fajnova !!! Jedneho dna sa mi dokonca vyhrazal fackami. Nuz a tak som preplakala cca 5 mesiacov tehotenstva. Neskor prisla dalsia rana a objasnenie toho preco sa o nas nestaral. Ved on si narobil dlhy kade tade !!! Koniec tehotenstva mi sprijemnoval recami typu : Co ak umrie ? Skoda vsetkych penai co som do toho vrazil !!! alebo Nic nepodpisem on nie je moj !!! A som ti ochotny dat tak max. 500 sk mesacne. Ved take male dieta nic nepotrebuje !!!
Ale co uz. Prisiel den D a ja som po 14 hodinovom porode nakoniec porodila nadherneho syna (zial siel sekciou). Jeho otcovi som to oznamila. Aj mi stihol vynadat, ze som mu nedala meno take ako on povedal. Stihol sa pohadat aj za to kedy sa pojde na matriku (lebo nemoze byt mojom, mesi byt po jeho).
Prisiel den D 2 a autor mojho syna sa dotrepal k nam. Prehlasenie nepodpisal (tentokrat som nechcela ja) korunu nam nenechal ani jednu. Ale pediatricke sa predstavil ako otec.
Odisiel a bol klud. Zdanlivo. Za par dni mi dosli zaujimave sms typu : Si kur.. vsech kur.. a nedam ti ani korunu !!! Nedostanes nic !!! ... alebo Ja syna budu videt kdy chci ale penize nedostanes ty lyna chamtiva ku.do !!!
A skoda tech penez co jsem do tebe vrazil. Dyt to je na 10 let mi zabavy !!

Podotykam, ze z tych penazi co do "mna" vrazil neslo na mna nic.Kupila sa postielka kocik a ine veci pre synceka...
A to je asi vsetko... Sme bez neho a sme tak stastnejsi :sunglasses: takze babulky drzte sa ten malicky zazrak stoji za to !!!
29. máj 2008 o 17:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tym pocitem netrpim :slight_smile: Ze su sama na svete :slight_smile: Ale sorreliu obdivujem :slight_smile: Neni to len tak a snad nas ceka neco ohodne lepsi a to najlepsi nas stretlo :slight_smile: Nase deti :slight_smile: Len rozmislam ci mu mam dat vedet ze je mali na svete????
4. jún 2008 o 20:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A dekuju :slight_smile:
4. jún 2008 o 20:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suzana
urcite nas to najkrajsie uz stretlo - nase deticky- a ten zbytok - milujuci partner - pride casom, a aj keby neprisiel urcite je okolo nas vela ludi, ktori nas podporia

k tomu oznameniu - urob tak ako to citis... ked chces daj mu vediet, ked nie kasli na neho..
ja som dala info o narodeni a dostalo sa mi vselicoho, dnes by som to mozno riesila asi inak

a obdivovat nie je co ... clovek zvladne viac ako si mysli
5. jún 2008 o 13:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Presne tak to Tehotenstvo zvladnu sama uz je :slight_smile: co povedat.Ako to citim neviem rozhodnem sa az bude mali na svete :slight_smile: A ako sa mas?
6. jún 2008 o 07:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mam sa fajn :wink: dakujem za opytanie - aj malicky sa ma dobre, stale papa

a vy sa s babatkom mate ako ??
6. jún 2008 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
joj baby vas teda postihol osud.....sorrelia,tvoj pribeh je fakt"silny"som mala normalne slzy v ociach ked si pomyslim,ze ja mam vsetko aj zdravie,aj stastie aj milujuceho partnera(zatial)ved stat sa moze vselico a clovek nevie co za kazdym rohom nanho caka.este sa to moze vsetko uplne zvrtnut,nielen u mna,ale aj u vas baby...
sorrelia a kde teraz byvate ak sa smiem opytat?

nebojte sa a budte silne vsetko raz preboli a prejde deticky vam to vwsetko vynahradia tu lasku co ste stratili.....doveru a stastie :wink: budem vam drzat palce

papa
6. jún 2008 o 13:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
buba
byvam u nasich... uz sme sa uzmierili, dokonca aj s bratom ... takze i ked sa daco pokazilo daco sa stihlo aj napravit :slight_smile:
6. jún 2008 o 16:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj bubba :slight_smile:Ahoj sorrelia :slight_smile: Malucki uz ma 3250g a ja su 36tt zacina sa mi krcek dost rychlo skracovat a tvrdne brusek no asi pujde skur asi ho to tam uz nebavi :slight_smile:
6. jún 2008 o 17:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak drzim palceky nech mas krasny a bezproblemovy porod :slight_smile: :wink:
6. jún 2008 o 20:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suzanna teda drzim place uz sa ti to hovoris blizi?????????????aj tak,lepsie kym porodis teraz lebo rodit v tropickych horucavach ako som kedysi ja....to neni bohvie co ulavi sa aj tebe aj lukaskovi ked uz bude vonku....potom daj vedeit ze co a ako :grinning: :grinning: este raz drzime palce
6. jún 2008 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No mna to moc netesi nevim doktor povidal ze sa to moze uklidnit este nech tam vidrzi 2tydne :slight_smile: Babule asi mu nerozkazu A co vase detule? :slight_smile:
6. jún 2008 o 21:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok