• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

On nechce naše dieťa. Čo robiť?

21. marca 2010 
uvidis :wink: vsetko bude ok
ja som sa narodila tiez mesiac dopredu a nebola som ani v inkubatore :sunglasses: proste som sa len pytala skor na svet :grinning:
moj drobec staaaale papa ... taky maly hlados (ze maly :grinning: ved bude mat coskoro 5 kg a to ma len mesiac :grinning: )
7. jún 2008 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:slight_smile: Hlavne ze je zdravy :slight_smile:
7. jún 2008 o 18:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte maminky...pridavam sa do klubu buducich slobodnych maminiek... aj ked som momentalne nestastna :unamused: udepkovana a citim sa uplne sama a opustena, no ako to tu tak citam, stale je niekto, kto je na tom omnoho horsie
10. jún 2008 o 19:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
naifka,tak vidis...hlavu hore babato ked sa narodi,vvsetko bude fajjjjjjjjjjjjjjjn :grinning: ver mi ja skoro lietam :grinning:
10. jún 2008 o 19:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moja ja som na tom este lepsie :frowning2: mame 4 dceru a teraz cakam druhe som v 4 mesiaci myslela som si ze nas dieta spoji a prave na opak nemoze sa ani citit nenavidime sa predstava ze zostanem sama s detmi ma nadchyna :grinning: ale aspon bude klud
10. jún 2008 o 20:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nafika
viem urcite to nemas teraz lahke ale prosim ta dvihni hlavicku hore alub svoje babatko ako najviac mozes, tes sa z neho a nemysli na zle veci...
ja viem nie je to lahke ale da sa to a cim skor tak spravis tym lepsie pre teba aj babuliatko...
ja si teraz velmo vycitam, ze som si nechala pokazit radost z tehotenstva

drz sa :zipper_mouth:
10. jún 2008 o 21:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
SORRELIA dakujem za povzbudenie, si mila ... ja dufam,ze to bude oki... je to len taky prvotny sok a poriadny a mozno trosku citim aj taku malu nespravodlivost, kedze som bola postavena pred hotovu vec, nakolko som to zistila az neskoro, ked uz sa nic nedalo robit
aj ked...na druhej strane ktovie, asi by som nemala odvahu dat to prec...
11. jún 2008 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
naifka.... mozno, ze to to teraz este neuvedomujes, ale dieta je ten najkrajsi dar v zivote, aky mozes dostat... ved uvidis, ked budes drzat babatko na rukach, alebo ked ti prvykrat povie mama, alebo rozleje kakavko a bude v nom sediet s najvacsim usmevom, aky vie vycarit, vtedy nebudes lutovat ani minutocku, ze si si nedala babatko viazt... raz by si to mozno lutovala.... nehovorim, ze to bude lahke, ale ta namaha za to stoji, uvidis....
ani kasa sa neje taka horuca, ako sa vari....
uvidis, bude to super :slight_smile:
11. jún 2008 o 12:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nafika
ja som si tiez nebola ista co a ako, ale ked priatel povedal, ze sa o nas postara privolila som..
no on nas iba trapil, ublizoval nam... vies ako zle som sa citila ? tiez som bola na vsetko sama (teda po citovej stranke, esteze mam uzasnu rodinku, ktora mi pomohla) ale vies ine je ked ta obime clovek, ktoreho milujes a ine ked ta obime brat ci mama ...
prosto som si povedala, keby radsej nebol - bolo by to lahsie...
ale bola to hlupost nad vsetky hluposti...
babatko je uzasne pozehnanie v zivote... vies ake je to nadherne ked kope v brusku a ty si nan polozis ruku a zaspievas mu a ono sa ukludni ???
a este krajsie ked to spravis babuliatku ked uz je na svete... babatka si v brusku vsetko uvedomuju... Kazdu tvoju zlu naladu... aj to ci ho lubis, alebo nie...
vies, ja som si potom povedala, ved ten skriatok za nic nemoze... on sa na svet nepytal... moja povinnost je sa on postarat najlepsie ako viem... ale teraz viem, ze to nie je povinnost - prosto robim to rada... a najvacsim darcekom mi je ked sa na mna drobecek usmeje od ucha k uchu... ked placka a ukludi sa u mna v naruci - juuuj su take krasne momenty... naozaj nenechaj sa o ne okradnut aj ked to nie tak ako si si mozno priala :slight_smile:
11. jún 2008 o 13:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dakujem baby, ste strasne zlate... fakt dik za povzbudenie :wink:
11. jún 2008 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Naifka, drž sa a opatruj sa. Určite sa to dá zvlládnuť a tu Ti baby poradia ako, neboj.
11. jún 2008 o 16:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ked ja uz mam teraz vycitky svedomia, ze som to malinke nevinne miminko , ktore za nic nemoze, pripravila o otca :frowning2:
proste sa s tym akosi vobec neviem vyrovnat a zmierit...sakra...ale je to este len par dni, tak snad to coskoro prejde !
11. jún 2008 o 18:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a akos i ho pripravila o otca :confused: ??
11. jún 2008 o 18:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pre takych idiotov by mali vymysliet osobitný trestný poriadok. Za toto konkrétne by malo byt zavesenie za gule do prievanu aspon na 20 hodín. A to by si páni tvorstva rozmysleli dopredu, ci chú, ci nechcú. tak :sunglasses:
11. jún 2008 o 19:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prensne tak muzi su hajz.... na pol zivocichy na pol deti ale nie je mi jasne preco sa im hovori muzy ved mi sme silnejsie osoby len si vezmi ked je chlap chory tak sa tvari ako by mal umriet a my? domacnost deti zvladme to bez problemov a nestazujeme sa. dieta je to najkrajsie na svete co ta v zivote moze stretnut. o otcovstvo sa on pripravil sam :stuck_out_tongue_closed_eyes:
11. jún 2008 o 19:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no na tych biochrapunov by sa veru malo daco vymysliet - napr. kastracia :grinning: neplatis na deti ? nebudes mat ziadne a hotovo :grinning: :sunglasses: :sunglasses:

ale zbytok chlapov nie je az taky hrozny... ved dievcata, su aj super tatinovia co sa staraju, dokonca aj o deti, ktore nie su ich biologicke :slight_smile: ... a ja dufam, ze tiez takeho najdem :sweat_smile:
11. jún 2008 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no tak baby to hej.... a viete o tom, ze napr. v Polsku, ked chlap neplati vyzivne, tak mu zoberu vodicak a moze si tak akurat piskat a bicykel si kupit :grinning: ... aj u nas by mali nieco take urobit, to by bolo cyklistov....

ale fakt su aj muzi, ktori si vedia vazit zivot....

a naifka... ty nemozes nikoho o nic pripravit, kazdy je strojcom svojho stastia, ci sa mu to paci, alebo nie... ty nemozes nikomu nieco vnutit, a ked aj hej o chvilku ho to aj tak prejde.... neboj sa, dobre bude, uvidis....
12. jún 2008 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby ale napriek vsetkemu by sme nemali chudakov chlapov hadzat do jedneho vedra s ostatnym kompostom.....su zeny ktore dokazu robit horsie deti svojim detom ako ich len"opustit" :frowning2:
15. jún 2008 o 20:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bubba
ved mi nie o chlapoch rozpravame, my sa bavime o BIOCHRAPUNOCH :grinning: :sunglasses: ... toz ti idioti bez chrbtice, co urobia dieta, potom vela problemov a nervov a odmietaju brat za svoje ciny zodpovednost...
16. jún 2008 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bubba
jasne, že sa nájdu aj svetlé výnimky, ale názov témy je, že on nechce naše dieťa, chápeš... nájdu sa aj krkavčie matky, to je pravda...
len viete, čo neviem pochopiť, keď žena opustí svoje dieťa, je krkavčia matka a hneď sa proti nej začína trestné stíhanie pre opustenie dieťaťa, prečo niečo také neexistuje aj na biochrapúňov... veď to je opäť raz diskriminácia, nie? tento zákon isto vymyslel nejaký múdry chlap :unamused:
16. jún 2008 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
plasta
uplny suhlas !!!
tato spolocnost akceptuje ked otec opusti dieta... ved co - matka staraj sa !
ale ked dieta opusti matka je to moralne a zakonom neprijatelne, a este bude aj v spravach ako top reportaz...

naproti tomu je tu este jeden paradox
slobodny otec je u nas hrdina a treba ho dat do TV
kdezto byt slobodnou matkou je este stale niekde hanba, a niekde si uz zvykli...
16. jún 2008 o 14:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia...
nasa spolocnost by sa mala konecne spamatat, nie... ved slobodne matky vzdy boli a vzdy budu, ci sa to niekomu paci, alebo nie... pretoze vzdy sa najde nejaky chlap, ktory nebude mat dostatok odvahy na to, aby vychovaval dieta....

a slobodny otcovia... hej, poriadni hrdinovia, to ti poviem....
18. jún 2008 o 11:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Holky jak to dopadlo se Skokankou,ktera tuto diskusy zalozila?
22. jún 2008 o 16:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte !

Ja sa tiez teda pripojim a napisem "svoj pribeh", ak sa to tak da nazvat.. pretoze mozno o nic v podstate nejde... ludia zomieraju, postihuju ich smrtelne choroby, ci nehody, pochovavaju svoje deti... to su asi silne pribehy, ale to ze je niekto tehotny a biologicky otec sa trochu viac priposral.. nemam rada, ked ma kvoli tomu lutuju a tvaria sa vsetci, akoby som mala neoperovatelny nador na mozgu a pred sebou tyzden zivota...

Moj pribeh je takmer klasicky.. mala som dobreho kamarata, dlhe roky LEN kamarata, s ktorym som casom zacala nejak spavat (nebol to dobry napad sice, teraz to uz viem, ale vtedy sa mi to zdalo take akesi vhodne).. nikdy som deti nechcela, neplanovala, naozaj nikdy... mala som svoj volny single zivot, ktory mi vyhovoval.. od malicka neznasam male deti a moj vztah k detom je horsi nez len vlazny.. do toho vsetkeho som mala nejake zdravotne problemy a bolesti trosku, tak som nemala pocit ze by som mohla byt plodna a 10 rokov som svoju plodnost ci neplodnost neriesila...ani ma nemrzelo ze nie som plodna.. a myslim si, ze keby sa nestane co sa stalo, nikdy by mne nic take ako biologicke hodiny netikalo ;) jednoducho nie som ten typ...

napriek vsetkemu som otehotnela.. pre mna to bol dost sok a v prvom momente mi bolo jasne ze idem na potrat.. ziadna ina moznost neexistovala... povedala som to hned kamaratovi, on napodiv zareagoval celkom kludne a s prehladom.. ze nic sa nedeje, nieco vymyslime a nejak to zvladneme.. dost ma vtedy ta jeho reakcia ukludnila... objednala som sa ku gynekologicke za ucelom objednat sa na interrupciu... ale najblizsi termin bol az o 2 tyzdne.. tak co uz... bola som tak v 4. tyzdni, casu som mala dost.. tak ze pockam

A zrazu, ako cas plynul, prestalo byt rozhodnutie o potrate az take jasne... ako sa blizil termin u gynekologicky, museli sme sa s kamaratom teda dohodnut, co ideme robit.. na potrat ma v tych zaciatkoch nijak nenutil, dohodli sme sa jasne, ze nebudeme spolu teda zit, kedze sa nechce viazat a uz vobec nie so mnou ;) ale ze ma bude podporovat, pomahat mi a nejak to proste bude... pre mna bolo tazke vyrovnat sa s tym, ze som na potrat nakoniec nesla a verte mi, denno denne som to riesila, cele 2 mesiace... kazdu hodinu inak, bolo to strasne a tesila som sa na obdobie, kedy uz nebudem mat na vyber.. tak som sa prehupsla kamsi do 12tt.. On bol fajn, chodievali sme spolu von, na vylety, nikto nebol vydeseny ani bloknuty a nejak to naozaj slo... sem tam nejaky sex ;) ktory je v tehotenstve akosi viac super a sice som stastna nebola, dala sa ta situacia vydrzat... v 12stom tyzdni niekedy, ked bol naozaj najposlednejsi termin na potrat mi povedal zeby som mala ist... ale to som si uz vobec nejak nevedela predstavit a este k tomu, ked sme v ten den D, posledny, prisli ku gynekologicke, bud pre knizku, alebo si uz lahnut na interrupciu ;) lebo ja som stale este nebola celkom fest rozhodnuta.. tak pani doktorka sa akosi nedostavila.. vobec neprisla a bolo rozhodnute

Potom mozno este zopar dni bolo dobre a zrazu prislo obdobie, kedy sa celkom zablokoval.. zrazu sme sa prestavali po veceroch stretavat, vyhovorky samozrejme, nestiha, nema cas, ablabla :slight_smile: a teraz som v 16tt a veru, je to s nim biedne... prezili sme zopar kriz, kedy sme po sebe kricali, povedal mnoho zlych veci a teraz uz nie je take lahke ani si ho nejak vazit... je to pre mna nebezpecne, lebo mne dlho davalo silu prave to, ze je to jeho dieta.. a teraz by som bola asi radsej, keby je to dieta kohokolvek ineho ;( sme stale v nejakom kontakte... ja sa snazim nerobit prilisne sceny a hnat nas oboch niekam k nejakych hraniciam.. on sa sem tam tiez snazi... sem tam vsak vobec, este to komplikuje velmi vyrazne jeho byvala, ktora o nicom nevie.. a on jej dava vzdy prednost predomnou, lebo ved samozrejme.. jej nic nikde nerastie, ax.. dieta nechce a nezalezi mu na nom a ja sama tiez nemam ziadne podmienky.. jedine rodinu mam, otca, mamu, babku, tety... a vsetci sa dost prudko tesia... az nato ze otec je alkoholik, maminka je sice strasne fajn, ale zas uplne bez penazi ;) ale tesia sa hrozne.. neviem co so mnou budem, ako to cele zvladnem, teraz este k tomu mi nedopadli najlepsie vysledky AFP a musim ist (resp. urcite pojdem) na odber plodovej vody, aby sa vyvratila moznost, ze dietatko ma downov syndrom..

a naozaj najtazsie na tej celej situacii je presne to, ze ma nema kto pohladkat a podporit.. je naozaj ine ked vas pohladka sestra a ked vas pohladka niekto, ktoby naozaj mal.. posledne tyzdne uz nemame ziadny intimny kontakt, celkom ziadni, sme radi ze dokazeme spolu aspon trosku komunikovat obaja a mne to hrozne moc chyba, pretoze sa citim teraz neskutocne opustena a neskutocne sama na celkom vsetko..

ja sa snazim zachovat si nejak k nemu aspon nejaky vztah.. stale si hovorim ze to nema jednoduche, nikdy o tom nikomu nepovedal a musi sa s tym narozdiel odomna vyrovnat celkom sam.. snazim sa mu teda dat priestor a cas, aby sa s tym nejak skusil vzit a nejak zobral zato cele zodpovednost, ale pomaly si uvedomujem, ze pokial ten clovek naozaj nedisponuje nejakym svedomim, alebo charakterom.. neda sa naco spolahnut ;(

strasne rychlo pisem tusim, bojim sa ze to je pridlhe nato, aby to niekto vobec cital ;) musim to teda nejak ukoncit... ja verim tomu ze naozaj nic nie je take zle ako sa to navari a hoci ma pravdepodobne cakaju este tazke dni, raz vyjde slnko a nakoniec budem na seba hrda, ze napriek tomu ze vsetko hovorilo "za potrat", napriek tomu som nesla a budem mat dietatko, ktore mi bude robit radost.. ci s nim, alebo bez neho

uz len teraz dufat ze amniocenteza dopadne dobre a tie blbe vysledky z AFP su len niecim skreslene... mala som pomer 1:119, vek 27 rokov, ale sa mi zda, ze sa gynekologicka o 2 tyzdne sekla a vobec neviem akoby som mohla byt teraz v 16tt, ked podla mna som v 14tom ;) tak mozno to bude tym.. uvidim, nejdem sa tym teraz uz zapodievat, aj tak nic nevymyslim a nic neovplyvnim.. pojdem na amniocentezu a potom snad budem mudrejsia...

tak vam drzim palce vsetkym, ktore ste sa ocitli v takejto situacii.. a naozaj netreba z toho robit dramu, ludia maju o dost horsie problemy, ako to ze im v brusku rastie dietatko, ktore im bude sposobovat kopu radosti
31. júl 2008 o 17:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
akaji
posobis na mna uzasne vyrovnane :slight_smile: :wink: !
apropo co autor ? neriesi vas vobec ?
31. júl 2008 o 18:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
akaji
precitala som si tvoj pribeh a mas to dost komplikovane ale si silna a zvladnes to..
aj ja som tehotna v auguste mam termin a moj ex mi tiez hovoril daj si to prec ale pocuvla som svoje srdce a svoje vnutro a som rada ze to takto je..
vies s mojim ex sme vobec neni v kontakte a som aj rada.lebo mu nikdy nezabudnem ako ma posielal na potrat doslova nutil..to je len bezcharakterny clovek čo to dokaze.to sa neda odpustit.
to malinke co v tebe rastie ti dodava silu vsetko zvladnut a ked sa ti narodi budes najstastnejsia zena a matka.
si zober ze ty mas 27 a ja mam 21 ale nic sa na tom nemeni ze budeme uzasne matky ktore budu hrde nato ze maju malinke deticky a ked to svoje uvidis tak si povies aka si bola hlupa ked si si to chcela dat prec.babatko este nedrzim v naruci ale ja si to uz uvedomujem teraz,tak ti drzim palceky.. :dizzy_face:
31. júl 2008 o 18:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sorrelia:
potom vsetkom co som s nim prezila za posledne obdobie som skor apaticka a otupena, ako s niecim vyrovnana...
no a ci nas riesi ? riesi nas podla nalad a cyklov ;) jeho byvalej frajerky..(ktora mimochodom o nicom netusi)
ked TA na neho nema nahodou naladu alebo cas a vlastne nikto na neho nema naladu a cas a naozaj nema co robit, nech sa akokolvek snazi, zavola mi teda ci nejdeme hrat skvos ;) a tak ideme a hrame skvos.. takze tot k rieseniu a k celej podpore mojej osoby nim pocas tehotenstva.. ja potrebujem najviac aby ma objal, pohladkal mi brusko, alebo ma jednoducho aspon osukal (sorry za vyraz), ale tak, my hrame skvos.. si kolkokrat hovorim, vdaka bohu aspon zato... ale som hlupa, skvos mozem hrat s kym sa mi len chce. takto som si tu PODPORU z jeho strany asi nepredstavovala.. najnovsie ma ist so mnou v pondelok na tu genetiku (chcela som proste aby tam bol so mnou).. ale samozrejme, je to vyrazny problem.. naco by tam akoze konkretne on preboha chodil.. ze TO SNAD ZVLADNEM ;) ax, ano... zvladnem.. ako aj kopu inych veci, ktore musim zvladat sama, ci sa mi to paci alebo nie.. kedze jeho zmysel pre zodpovednost rovna sa nula cela nic

buchova:
no, mrzi ma ze si dopadla ako ja ;) ale to je tak.. chlapi maju jednoducho tendencie posrat sa..a ked su k tomu este aj vyrazne zbabeli a bezcharakterni, tak spanom bohom .... zakladna otazka naozaj ale znie, naco by komu taky priposraty, zbabely a bezcharakterny jedinec vobec bol.. odpoved... nikomu a na nic, to je viac nez iste ;) ono blbe je, ked su v tom zamiesane nejake city este... na ne je aj rozum kratky.. ja napriklad hociako sa snazim byt rozumna a aj mi to v podstate sem tam ide, stale k nemu cosi citim. Uz to zdaleka nie je to co predtym, ani to byt nemoze potom vsetkom zlom, ale tak 8 rokov len tak z hlavy nedostanes... ale naozaj si "za triezva" velmi dobre uvedomujem ze zivot s nim by bol len jedno velke, nikde sa nekonciace peklo ... ak ak si to aj ja za nieco zasluzim ;) tak to dieta urcite nie...

inak, na seba tiez velmi hrda asi nie som, ani tak skoro nebudem... to ze predsalen idem rodit (ak teda amnio dopadne dobre).. to nie je tak celkom moja zasluha.. bola som prilis zbabela v tej dobe, aby som urobila COKOLVEK.. a tak som teda neurobila NIC, co moc odvazne nie je ;) a kedze popri tom NIC robeni cas pekne plynul, zrazu bolo rozhodnute...takze nie som o nic vacsia hrdinka ako ON.. :(
1. aug 2008 o 16:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jasne, ze kazdy ma strach pred potratom ale i pred tym, ze si dietatko necha :slight_smile: ....ale preto este nie si zbabela
1. aug 2008 o 17:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Všetkým vám fandím a želám len to najlepšie.Zaslúžite si to.Viem to lebo aj ja som bola vo vašej situacii.Tiež som ostala sama s dietatom.Aj mna ludia lutovali ale ja som sa tak necítila.Ale ludia sú rôzny.Akaji a ešte k tým testom.Na pôrodnici som sa stretla s jednou maminou ktorej vyšli zle testy.Tiež išla na amnio.a potvrdil sa downov syndrom.Ale ona bola skalopevne rozhodnutá si dieta nechat.Lekár ju presviečal,že musí íst na potrat ved sa narodí choré ale ona nešla.A rozhodla sa srdcom a správne.Narodil sa im krááásny zdravýýý syn.A tak krásne zdravé dieta jej lekár kázal si dat odobrat.Takže ani tie testy niesú 100%.Keby som ja bola presvedčená,že to dieta chcem v každom prípade nešla by som na amnio.načo.A vám všetkým.Ten pravý princ na vás ešte niekde čaká.Aj ja som si myslela,že ostanem sama s dietatom a nestalo sa tak.Ked to najviac nebudete čakat tak vtedy sa to stane.Všetky si to zaslúžite lebo nieje umenie dieta splodit.To dokáže každý ale rozhodnút sa vychovat to dieta dokáže len silný.Ešte raz vám prajem do budúcna všetko najlepšie.Ved máte ten najkrajší dar od boha...byt matkou :slight_smile:
1. aug 2008 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
akaji
no, co uz povedat... mas to fakt tazke, ale vsetko sa urcite nejako poriesi... sama pises, ze nic sa neje take horuce ako sa navari....
a ze nie si na seba hrda... pockaj, ono to casom pride, ked sa male narodi a bude zdrave, bude ti robit radost... aj ked pises, ze nemas vztah k detom, musela by si mat miesto srdca kus ladu, aby s tebou to dieta nieco neurobilo... tot moj skromny nazor....
2. aug 2008 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok