Otec ma zneužíval. Ako sa s tým zmieriť?

dzio2
17. sep 2009

Ahojte hned na zaciatok poprosim tomu komu sa nebude pacit tato tema nech neprispieva a hlavne nech si neutahuje to co som sa rozhodla napisat je dost tazke ale hlavne bolestne mam pocit ze to musim napisat som obetou sexualneho zneuzivania svojho otca ktory chvalabohu je mrtvy dodnes to boli ale ja bojujem kazdy den ludia sa ktomu problemu otacaju chrptom okolie otom nechce pocut a nikto takym detom nechce verit niesu azilove domy kde by sa schovali som nahnevana chcela som spravit projekt vsade kde som to povedala ma vysmiali zevraj nemam sancu mam velky dom a vrch som chcela spravit pre take zeni a deti ktore by sa potrebovali nacas schovat porozmyslat dat sa troska dokopi v amerike to tak funguje nikto stakymi ludmi nechce otom rozpravat mne tiez nikto nerozumel neveril tvrdili ze klamem ani linky dovery nefunguju na baze porozumenia psychiatry si vydelia na nas 45minut to zdaleka nestaci lieky nepotrebujeme potrebujeme aby nas niekto pocuval mam dost toho preco je to tak ze sa musime citit vynne zato co sa stalo preco sa ludia tvaria ze nic alebo nechcu otom probleme pocut matky nas odsudia ze sme im zviedli manzelou ako moze dieta v 11zvadzat?Nebudem sa uz tvarit ze nic aj toto je problem ludstva viem ze vela ludi ma tu teraz odsudi ale mne to nevadi lebo toto uz mam davno zasebou ale kazdemu inemu budem vdacna za nazor a bola by som rada keby sa odvazili tu napisat aj ostatne ktore to zazili dlho mi trvalo kym som sa odhodlala zijem stym od 11rokou mam 30 mam nadhernu rodinu ale nejde to nato zabudnut otec co vas mal chranit tak sa vkradal do izby a ublizoval mi raz som sa rozhodla sa mu zopriet a skoncila som dobyta a porezana ziletkou vo vani isiel na pol roka do basy matka snim ostala nadalej ked sa vratil peklo pokracovalo neverili mi v skole na uradoch doma v 16 som mala 7pokusou o samovrazdu az som skoncila na psych potom som chodila na sedenia ale nepomohlo otec potom odnas odisiel ked som mala 19 tak som ho stretla bolo to strasne a povedal ze som si oto koledovala dnes uz nezije a ja ho stale nenavidim ale dokazem konecne otom rozpravat hodne mi pomaha manzel zato mu velmi dakujem budem vam vdacna za vas nazor

mywiel
17. sep 2009

Neviem si nieco také ani len predstavit, je to hrozné. Drzim ti palce aby sa ti tvoj projekt podaril a stretla si niekoho kto ti pomoze to zrealizovat, aj ked na Slovensku je to tazsie. Aby si nasla nejakého sponzora, skus vytvorit nejaku web str. a mozno ten spravny clovek pride. Velmi pekné ze po niecom tak tazkom chces urobit nieco pre druhych a myslis na nich. 😉 😵 Si odvazna a odvaznym osud praje. 🙂

dzio2
autor
17. sep 2009

mywiev dakujem budem sa snazit len kym sa ludia ktomu problemu nepostavia inac nemam sancu ☹

bibula
17. sep 2009

dzio2-patris ku skupine ludi-nehladiac na pohlavie,ktori presli tym cim prechadzas,alebo si presla ty...
povedala by som,ze nechces nasu lutost-aj tak by sme to nevedeli ovplyvnit...
skupinu,ktora tym presla by som rozdelila na 4 casti
-1,sk.niekto s tym zije a snazi sa zabudnut,
2,sk.tym presli,snazia sa stym vysoriadat
3,sk.tym presli,snazia sa stym vysoriadat a predchadzat ci samotnym utokom,alebo nasledkom
4,sk.tym presli..................

patrs do skupiny 3,ale to asi vies-a aby si mohla pokracovat -najprv by si sa mala so vsetkym vysporiadat ty a az potom ponukat pomoc inym....je to pekne,taky projekt,myslienka.....ale ked budes v kontakte s inymi,ktory ti budu o tm rozpravat,pripominat ti to....padnes do sk1....

ospravedlnujem sa za skupinkovanie,no je to prehladnejsie.....

bambi09
17. sep 2009

dzio,nikto Ťa nemá právo odsudzovať,to,čo si prežila je trauma na celý život-presne,ako píšeš,ten,čo Ťa mal chrániť Ti najviac ublížil 😠 😠 😠
ja len nechápem ženy,ktoré neveria vlastným deťom a nechajú im ďalej ubližovať,len aby zachovali rodinu 😖 😖 😖
raz som videla v telke taký príbeh,dievča zneužíval nevlastný otec a matka povedala,že dievča žiarli,na vracanie mi z nej bolo 😒 😒 😒
prajem Ti,aby si našla v sebe silu zabudnúť a ísť ďalej bez tohto bremena,si silná žena 😵

macka01
17. sep 2009

Ahoj zio2,sme rodáčky,však?Najväčšiu chybu a vinu by so dala asi tvojej matke,nesie rovnaky podiel viny za to,čo sa ti stalo.Neviem si predstaviť,že by som zatvárala očipred tym,ako niekto blíži môjím deťom a ten človek by mal byť ešte aj mojím blízkym.Veď rodič by mal byť prvým,za ktorým dieťa ide so starosťami.Určite si to ponesieš po zvyšok života so sebou,snáď nech je pre teba útecha to,že teraz máš skvelú rodinku,ktorá ti to pomôže odniesť a trošku uľahčiť.A to vybavovanie na SK,to je boj s veternými mlýnmi.V našej dedine bolo zriadene azil.centrum pre týrané ženy,ale neviem či fungovalo ani celý rok.Na nič nie je peňazí. 😉

dzio2
autor
17. sep 2009

dakujem za vase nazory vazim si to urcite tu nehladam lutost ja sa snazim aj takym sposobom bojovat zanas vsetke nie len zaseba niekomu to pride uletene alebo chore ale ja viem ze takym ako som ja aj to pomoze aj tie co sa snazia zabudnut a nevracat sa ktomu pomoze jedna jedinan veta aj ked osebe vzivote nebudu chciet dat vediet a maju nato plne pravo preto som sa rozhodla aj zane funguje IPtak kludne mozu pisat dakujem vam zato ze vam tato tema nieje lahostajna aj to pomaha

macka01
17. sep 2009

no vidíš ty hľadáš podporu a my ťa len ľutujeme že?ale ťažko možem poradiť keď neviem,ale ťútosť cítim,lebo to chití za srdiečko 🙂

dzio2
autor
17. sep 2009

macka vies lutost nas polozi na lopatky lutost je prenas prepych ale v kazdej lutosti je kusok pochopenia mna len zlosti ako sa ludia z okolia tej danej osoby stavaju to je kruta realita neboj aj ja som sa vela krat lutovala plakala az kym som pochopila ze to nieje cesta boli to stale velmi vela ale musim ist dalej vela krat som visielala SOS na vsetke svetove strani ale nic tak som sa zoprela a spolieham sa len naseba a preto som sa rozhodla napisat a chcem aby tie zeny co maju podobnu zlu skusenost vedeli ze niesu same je tu moja malickost 😉 aj ked tiez mne tecu velke slzy hocikedy ale verim tomu ze spolu dokazeme vela

diana30
17. sep 2009

Nemame ta zaco odsudzovat, prave naopak, velmi ti drzim palce. Zi teraz pre seba a svoju rodinu, skus to ponat tak, ze teraz uz mas novy zivot a preco by ti este aj tieto chvilky mala nicit minulost. Vymaz ju. Zatvor ju na desat zamkov. Je to tazke, ale da sa to. Viem o com pisem, aj ked ja som prezila inu traumu. Nasa mysel je mocna. Mozme sa naucit jej rozkazat naco mysliet a naco nemysliet.

hasleerka
17. sep 2009

dzio už je neskoro ľutovať, už s to nedá vrátiť späť ... neviem ako by som ti mohla pomôcť, tak ti držím palce aby si dokázala urobiť projekt aký máš premyslený a pomohla ostatným ženám a deťom ktoré sú obeťou domáceho násilia

dzio2
autor
17. sep 2009

diana ja sa uz nechcem zamykat ked sa zamknem tak potom ma bude moja minulost dobiehat nie naopak neviem odkial mam nato silu ale chcem otom kricat do celeho sveta taka tema je tabu pre vetsinu ludi chcem aby sa to zmenilo musime byt velmi silne naucit ludi otom rozpravat to aby sa naucili nas pocuvat pomoct a aby nas prestali odsudzovat a vraviet ze len mi zato mozeme NIE NIE my urcite nie nikto mi nepomohol ja som sa musela sama naucit stym zit chcem pomoct dat radu alebo len pocuvat

macka01
17. sep 2009

no ja neviem či sa to dá tak vymazať s tej pamäti,je to tam kdesi uložené už na stalo,ale Dzio2 mi pride ako silná osobnosť,ktorá vie čo presne chce,aj keď jej je zle sa otrasie a ide ďalej lebo verí,že môže urobiť niečo pre pomoc tým s podobným osudom.Alebo sa mýlim?Aj minulosť ostane našou neodmysliteťnou súčasťou a s ňou sa budeme vedieť hádam lepše popasovať s buducnosťou.A prepáč Dzio2 moja ľútosť bola uprimná,vážim si takých ľudí,ktorí napriek svojej veľkej traume dokážu myslieť na iných a chcieť im pomôcť.Tak veľa síl

dzio2
autor
17. sep 2009

bol to tazky boj aj este stale je ked pisem tieto riadky strasne mi busi srdce ale vase slova ma povzbudzuju necakala som pozitivne reakcie ak mam byt uprimna cakala so peklo ale povedala som si nevadi idem dotoho lebo som to dnes tak pocitila vela krat som to mala napisane ale stale som to vymazala nemala odvahu ale povedala som si ze ja to tak citim a basta nech sa deje co ma viem je to tazka tema ale aj taka je realita bohuzial

dzio2
autor
17. sep 2009

macka dakujem

titkovamiriam
17. sep 2009

dzio mala som spoluziacky s rovnakym osudom ☹ ☹ ☹ nasa zakladna skola bola nedaleko detskeho domova tak si vies predstavit ake odusy tam poniektore a aj chalani mali-spoluziacku znasilnoval otec od 4 do 8r.potom ho zavreli a mama ju dala do detskeho domova ☹ ☹ -akoze ona za to mohla.samozrejme mala traumu az do 14 rokov co som ju poznala a potom neviem kam sa podela ☹ si mi ju tvojim pribehom pripomenula ☹

je strasne co dokaze vlastny rodic na dietati spachat-chran svoju dcerenku a prajem ti v zivote uz len vsetko krasne 🙂

dzio2
autor
17. sep 2009

titko ale takato reakcia u matky je u kazdej znasilnovanej moja matka tiez reagovala takto zbyla ma ako psa vravela ci sa nehambim tak klamat a potom povedala ze ja som ho zvadzala urcite mala som 11 a viac sa ktomu nechcela vracat

macka01
17. sep 2009

a neskúšala si sa spojiť s nejakými nezisk.organizaciami,ktore sa týmto zaoberaju?ale asi niekde vo väčšom mest,napr.v bratislave,tam je väčšia šanca,že tam niečo také funguje,Nehľadala si na nete?Učite by ti poradili,kde začať,ako registrovať a tak

lyly
17. sep 2009

dzio2, velmi ti drzim palce, aj ked si velmi dobre neviem predstavit, ze ten azyl bude vo vasom dome. neviem ja mam taky pocit, ze urcite sa tam skor, ci neskor objavi nasilnik niektorej zo zien, ci deti a bude ohrozovat aj tvoju rodinu.
a nechapem ako sa matky mozu takto k tomu postavit, ja to proste nechapem, ako sa moze prizerat na utrpenie svojich deti

dzio2
autor
17. sep 2009

skusala som hladat na internete ale bohuzial nikto sa nezameriava iba na jeden problem co ja len chcem konkretne na ten problem zevraj uz je vela takych organizaciji a zevraj neuspejem lebo si to nikto nevie predstavit ale ja viem si to predsavit len potrebujem niekoho co by mi pomohol

lenkove
17. sep 2009

Dzio
skus si pozriet stranku www.nataliablahova.blog.sme.sk
v poslednych dvoch blogoch riesila sexualne zneuzivanie v DD, mozno by sa dal tvoj projekt nejako spojit.. aj pre sex. tyranych z DD a pre tyranych z rodin.. v diskusii je par ludi (aspon mam pocit) co s takymi ludmi robia, prip. co tym presli..
viac ti neviem poradit.. ale verim, ze sa ti to podari!! 🙂

mamutka
17. sep 2009

dzio, dufam, ze sa ti podari pomahat ludom s takym osudom, nechapem ako sa niekto moze tak stavat k tomu ako pises. nechapem ani tie matky ☹
ja neviem, ci by som daco taketo prezila, ja by som sa asi zmarila, keby mi toto vlastny rodic robil. mali by byt potrestani vsetci co zatvaraju oci ked dieta vola o pomoc.
lenkove, citala som jej blog a bolo mi z toho zle. uplne inak sa pozeram na DD teraz. ved ti zamestnanci vedia ze sa to tam deje ☹
len dufam, ze sa nam ako rodine nic nestane aby sa nedajboze malicky nedostal raz do DD

dzio2
autor
17. sep 2009

citala som to a preto treba pomahat skuste byt vsimavejsi k vasmu okoliu a nezatvarat oci a tvaritsa ze sa vas to netika a mozno zachranite niektore dievcatko presne pred tou vetou ako bola pisana v tych clankoch JE TO MALA K...... ☹ dakujem za podporu

sasulec
17. sep 2009

dzio...mam kamaratku,kt.to robil otcim a jej mama s nim tiez zostala..tiez som sa pytala ,,ako len moze,,?
ta kamaratka odisla z domu..mala jeden nie najstastnejsi vztah..skoncila sama s dietatom..tulala sa po podnajmoch..aj my sme ju s tou malou prichylili..
s jej mamou mala vztah taky,ze sa stale hadali..aj udobrovali,no nic moc..asi to v nej stale tlelo..ta bolest v kt. ju mama nepodporila..azda preto,ze sa bala,ze s 5timi detmi a nebude mat kam ist..
teraz ma ta kamaratka rodinu,lenze ma vztahy aj napriek tomu ze je vydata..
myslim,ze je to obraz jej minulosti,este stale nieje vyrovnana..
tym chcem povedat,ze si velmi odvazna,mas svoju rodinu a ta nech ti je prioritou..
ps..paci sa mi tvoja myslienka s tou pomocou,ak by som vedela ako ti pomoct..rada by som 😉

dzio2
autor
18. sep 2009

sasulec kazta trauma si vybere svoju danona asi nema silu zit inac ☹ ale kazda znas ma na vyber len nie kazda dokaze casom spracovat minulost ja som tu silu nasla keby nie tak tu dnes niesom to mi verte ☹ a ktej jej mame strach ju neospravedlnuje nato sa matky zbabelo vyhovaraju su to chudery dodnes tiez nemam zodpovedane ani ja preco sa ktomu postavila tak ako sa postavila ale ja ju k tomu aby som zila nepotrbujem ja jej ukazem ako sa ma zit a budem sa hrdo kazdemu divat do oci a prisahala som ze uz vzivote nebudem ja ktora prva sklopi zrak nech ho sklapaju ty co mi neverili odsudzovali ma a davali mi to zavinu a kazda znas co sa jej to stalo su silne zeny a dievcata a verim tomu ze zvitazia a ak poznate neaku taku zenu alebo dievcinu nelutujte ju ale povedzte jej ze ona zato nemoze a ze je silna lebo este stale je na tomto svete a bojuje a verte mi je to velmi ale velmi tazky boj uz len tym ze si denno dene kladieme otazku PRECO a to ostatne je PEKLO na zemi ☹

dzio2
autor
24. sep 2009

babky stale hladam na internete nieco otom ak mate neaku stranku sup snou

wewka2107
19. apr 2010

ahoj chcem ti len povedať, že aj ja som si prešla tym istym čím aj ty a viem úplne presne čím si prešla a ako si sa cítila.a ano veľmi to bolí a môže sa asi udiať už čokoľvek v tebe ako aj vo mne to ranu v srdiečku nechá.Je už len na náas akymi niťami ju budeme šiť.
Ja som mala veľké šťastie, že som spoznala svojho priateľa, ktorý nevedel o tom čo mám za sebou a bral ma taku aka som nechápal moje problemy, ktoré som mala v sebe a aj napriek tomu, že nevedel čo sa deje bol so mnou.Sme spolu stále a veľmi ho milujem.tak isto som mala šťastie, že som sa spoznala s osobou pre mňa veľmi výnimočnou.Je to človek ma ktorého sa môžem kedykoľvek spolahnúť je mi ako staršia sestrička.Vie úplne o všetkom čo sa týka mňa.Veľmi ju bolí a trápi môj postoj či už k životu, alebo postoj k sebe samej.Tak isto som si totiž prešla pokusmi o samovraždu zostala som pri sebaubližovani, sebapodceňovani a k negatívnemu postoju voči sebe ako osobe.
No toto všetko je v mojom vnútri navonok sa snžím dať práve opak.Snažim sa vystupovať optimisticky a zaradiť sa do normalu.A prave pri boku môjo partnera a mojej "sestričky" sa mi to úspešne darí.Aj keď sú dni...Dnes som prišla na to, že som však neni sama kto takúto bolesť zažil a je to naozaj povzbudzujúci krok, že niesom sama a jediná, ktorá niečim takým prešla.
Ďakujem ti

dzio2
autor
20. apr 2010

wewka mrzi ma to , ale zivot musi ist dalej , viem je to hrozna veta ,ale je to tak , mame to horsie v zivote ako ine zeny a dievcata , vdaka tej zlej skusenosti sa vyvyja nas cely zivot , ako sukromny tak aj sexualny, je velmi dobre a dolezite, ze mas niekoho pri sebe co ti chce pomoct , , pises ze mas skloni k sebaublizovaniu ale , nic sa tym neviriesi ani sa to neodstane , viem je to tazke , stale si klast tu istu otazku, preco ja , prevco mne ,kedy to skonci , ako mohol , .......atd citis sa byt spinava a ta ktora zato moze ...........NIE, NIE, nieje to tak , vies preco ja a TY? .....lebo sme silne osobnosti a zvladame toto peklo na zemi bravurne , a budeme naseba hrde , nie nebudeme sklanat hlavu pred zrakom ludi, nic sme nespravili , nech sklanaju ty co nam nepomozu a neveria nam a aj ty co nas lutuju ,

wewka2107
20. apr 2010

Ahoj ďakujem ti za odpoveď potešilo ma, že si reagovala.Ano máš pravdu zlá skúsenosť ma poznačila už asi na celý život...ale budem s tým bojovať nakoľko som pocítila, že život ako taký vie byť aj veselý, že v živote máme na výber či budeme tým poznačené a budeme sa ľutovať, alebobo nás to postaví na nohy a budeme žiť ďalej.Nieje to však také ľahké ako si niektorý myslia.a čo sa týka ubližovania sama sebe..viem, že tým sa nič nevyrieši.No zvykla som si na bolesť, ktorú som znášala každý deň nepretržite.a prave ten pocit, že rana naozajstná ma bolí mi brani v trápeni, že omnoho viac ma bolí rana na srdiečku.
Neviem inak uvoľniť pocit trápenia a stresu ako tým, že si ubližim..
Viem, že je to zvláštne no uvedomujem si to.Viem, že to trápi aj moje okolie, že to tak je, ale čo už.Nedá sa hneď všetko odstrániť čo zlé robím.
Netrvá to rok ani dva..trvá to už 9ty rok.Osem čo som zažila prvý krát čo je to stratiť otca na ktorom vám záležalo, sklamať sa v najbližšom človeku v ktorom som videla oporu, starostlivosť, lásku hrdosť...v jednom okamihu a vznikla s toho nenávisť, odpor hnus...teraz je to už iné..potlačila som nenávisť a všetky negatíva a začala som žiť.Po svojom, ale ŽIŤ.
teraz s otcom vychádzam teda snažím sa.nikedy mám s tým problémy, ale vravím si je to otec.prekusla som to všetko aj keď ma to sprevádza každu minutu čo som s ním...Navštevujeme sa a žijem si s priateľom sama po svojom.aj ty si sa s toho ako tak ešte dobre dostala.Máaš krásne deti,..Veľmi ti prajem aby sa ti darilo v tvojich plánoch.Určite to veľa pomôže.
Možno keby také niečo bolo v mojom období..tiež by ma to potešilo..
Pekny večer ti prajem..

dzio2
autor
21. apr 2010

ahoj obdivujemta ze dokazes s otcom komunikovat, ja by som to nedokazala a som rada zeje na druhom svete ,pises ze si to potlacila , ale potlacat sa to do nekonecnaneda , lebo raz to prepukne a bude zle , musis s myslienkami a spomienkami pracovat , dostat ich von z podvedomia , a ked budu po case spracovane tak ti nebudu spomienky ublizovat , som rada ze si napisala keby nas bolo viac co takto verejne dokazu priznat taku strasnu vec , bolo by to super , ale nieje to lahke , budem ti trzat palce, aby kazdy den bol len lepsi a lepsi