Pokazila som život sebe aj malej v brušku
Čaute baby, píšem Vám len svoj príbeh pretože už fakt viem že som si pokazila život.
Mala som vzťah dlhoročný, teraz ked sa s odstupom času na to pozriem tak ten vzťah bol výborný a moj partner s ktorým sme žili bol úžasný človek...ale to samozrejme mne nevyhovovalo a stále som mala pocit že mi niečo uteká a že ked s ním budem aj nadalej tak mi život utečie pomedzi prsty a tak som ho opustila...Nejdem tu písať ako sme to prežívali, boli to scény po 8 rokoch naozaj dramatické, ale nikdy nie zlé a urážlivé...akorej sme obaja plakávali jeden druhému na pleci prečo sme sa rozišli a že sme mali ostať spolu...ale ani jeden z nás neurobil ten krok spať...Ked som chcela ja nechcel on a naopak...nedohodli sme sa ale do dnes spolu komunikujeme ako priatelia..teda vždy ked ho vidím príšerne lutujem že som takého človeka opustila....Počas našeho odlúčenia som bola sama, stretávala som, roznych mužov ale všetkým išlo len o jedno a o taký vzťah som nemala záujem..možno keby som bývala trpezlivejšia tak by sa postupne niečo bolo vyvinulo ale ja hrdinka som každého s prehladom poslala do prdele. Bola som štíhla,dlhonohá špinavá blondínka, s velkým prirodzeným poprsím a so sexi postavou a tak som naozaj o nápadníkov nemala núdzu, lenže tí čo chceli mna tých som nechcela ja....až raz sa mi pritrafil do cesty muž pri ktorom sa zastavil pulz....bolo to po dlhej dobe..ničím ma neoblboval ...bol reálny a vysolil mi že má tri deti...dve s jednou a jedno s druhou že sa rozvádza a že nechce byť ani s jednou z nich, že ho podrazili...ako to tu nejdem teraz písať lebo to bola asi aj tak kravina.....neviem to do dnes. Neviem do dones čo ma na nom tak hrozne pritahovalo a preco som vždy ked mi volal nervozne nevedela čo so sebou, a ledva som dýchala...neviem prečo som stále čakala na jeho sms, a prečo som začala k nemu po mesiaci chodiť na návštevy domov...a prečo som tam pár krát ostala spať do rána, a prečo on odo mna chcel aby som bola pri nom stále, a nech sa nastahujem a ako on nemože žit bezo mna...Je pravda že sme sa velakrát pochytili na roznych banalitách a že som všetko prehliadala čo sa medzi nami dialo...a že som to stále nejako ospravedlnovala a snažila sa všetko rýchlo napraviť len aby bol kludny, spokojny a šťastný....nejako mi začalo unikať že vlastne ja šťastná nie som...ale to mi došlo až nedávno....sme spolu dva roky, žijeme spolu 20 mesiacov... z toho som sa asi tristotisíc krát zbalila a išla k sebe domov, asi tristotisíc krát som si povedala že mi za tie nervy nestojí a rozišla sa sním....ale on vždy bud šte v ten den alebo na druhý doliezol...vyzeral vždy ako pár minút pred infarktom, bledý, neštastný a ako to možem len tak zahodiť ved on ma miluje a či si uvedomujem ako všetko ničím...a blaaaa blaaa blaaaaa....A tak som sa vždy po pár dnoch psych.nátlaku vrátila k svojmu milovanému ktorý ma niekedy celé týždne, inokedy dni, niekedy aj mesiac nosil na rukách až prišlo zase jeho schizofrenické vytriezvenie...a začal ma urážat: Ty p.... Ty k..... a podobne vulgarizmy, zničila si mi život a chod do pi... a nenávidím Ta a tak dalej a tak dalej a ja som sa zase vždy pekne pobalila a vrátila sa domov a potom po pár dnoch zase k nemu lebo jeho to mrzelo čo mi povedal, a že on to už nikdy nepovie atd..Potom mi navrhol dieťa..navrhol ho v takej dobe ked bolo všetko ok medzi nami...asi mesiac bez hádky a v období ked mi gynkolog povedal že na moj zdravotný problem pomože jedine tehotenstvo
a nie operácia...tá by bola riskantná a už by som nemusela moct mať nikdy deti....A tak sme zacali pracovat na malej ktorá sa nám podarila po polroku...dnes viem že som mala tristokrát radšej do hovna stúpiť ako si sním dieťa spraviť...chová sa ku mne uplne príšerne, už vie že len tak lahko sa ho nezbavím...potrebujem ho teraz totiž aj finančne...čo zmožem z materskej? Nič, nezaplatím si ani úver ani všetky platby čo mám na svoj byt....a to som ešte nejedla a o malej ani nevravím....drží ma v hrsti...a preto sa chová ku mne tak ako sa chová.....je v kuse nervozny, blačí po mne, stále mi rozpráva ako len mna mohol stretnut takú pi...ako som mu život zničila, ako ma neznáša atd. Nikam so mnou nechodí, stále má len svoje aktivity, s kamarátmi a so svojimi detmi...domov chodí až po 20tej alebo po 22tej, ráno odchádza o pol 8mej, cez den mi síce volá že čo robím a tak ale inak sa nezaujma, nepozve ma na veceru nebere ma nikam von..stále tvrdí že sa mu nechce že on je unavený z celeho dna a že inokedy...o ničom sa so mnou doma nerozpráva, je vždy ticho...maximálne povie dve vety: Kde mám ovládač...a čo máme jesť....a bud ticho pozerám futbal....Teraz som v 7mesiaci tehotenstva...celé som ho preplakala tak vždy ob den...celé som si ho prestresovala, dokonca mi raz aj strelil facku ked bol opitý, to som vtedy rýchlo v noci utekala preč...podotkýnam tehotnááá. A on si to na druhý den nepamatal.....teraz mi zas nedávno povedal že ma raz určite podreže, citujem: Podrežem Ta raz Ty p.... a je mu jedno či plačem a v akom som stave...rozpráva a uráža ma dalej. Ked mu zložím telefon, niekedy zloží on, tak príde domov a je ticho, alebo sa tvári akoby mi ani nič nepovedal....skrátka som to pekne posrala....na malú sa teším, chválabohu je v poriadku aj ked ja prežívam takéto stresy....už ma tolko krát počula plakat chuda malé...a mám pocit že ak sa niečo nezmení...a to sa asi nezmení, ma bude počuť plakať aj po narodení...Neviem, si to predstavit..ešte tu ani nieje a začínam nenávidieť jej otca...Som totálne zúfalá, kamošky tie už ku nám radšej ani na návštevu nechodia...lebo ho nemusia alebo sa nechcú pretvarovať....ak by ho náhodou stretli doma...tak chodím ja za nimi a vždy mi radia nech sa zbalím a odídem ale bojím sa to urobiť...fakt sa bojím, bojím sa že ked sním budem udrźaivat kontakt tak ma zblbne nech sa vrátime...alebo mi urobí zo života peklo....som totálne na dne a termín porodu sa nenávratne blíži......
saherezada:Ale já jsem nenapsala,že si za to muže sama!člověk tady něco napíše a hned je to špatně.jen nechápu takové lidi,napsala jsem jen aby od něj odešla nic víc
2krát jsem to napsat nechtěla
Ivulinda: To nebyla reakce na tebe, ale na Iv_77 😉
nikes:
I ty mas v mnohem pravdu.
Taky ja mam za sebou spoustu vztahu a vetsinou jsem mela stesti na hodny a charakterni muze, ale i nekolik klasickych hezounu a grazliku se naslo, ale u nikoho jsem nenechala srdce, dokonce jsem si myslela, ze se zamilovat ani nedokazu, ale pak se objevil z niceho nic muj manzel a ja byla ztracena...
Myslim, ze tyhle podivny vztahy v sobe maji hodne velkou silu, ktera v jinych vztazich neni, je to takova nepopsatelna laska a niciva zavyslost na obou stranach. Bohuzel destruktivni.
aha,tak promin 😒
juliana a čo tvoj bývali priateľ? Má teraz niekoho iného? Vie o tebe?
juliana až teraz som si prečitala Tvoj príspevok a ako prvé by som Ťa chcela povzbudiť máš to najkrajšie čo len v živote môže byť svoje dieťa pod srdcom a už len kôli tej malinkej by si fakt od neho mala ísť preč a maka Ti pomoc preds ponúkla a ver tomu že zo začiatku sa bude o Vás pokúšať ale keď to vydržiš čo by si kôli malej mala aby aj ju psychicky nedeptal tak on časom stratí o Vás záujem a nájde si inú obeť viem o čom píšem nie síce z vlastnej skúsenosti ale mám dve také kámošky čo boli na tom podobne ako ty a tiež majú deti a teraz ich "fešaci" majú už iné a ani nezakopnú o ne a tiež to bolo len o samom vyhrážaní a urážaní len musíš vydržať ale keď sa ho ani Tvoja mamka nebojí tak ste na jedného dve s ver tomu keď sa malá narodí budeš ešte silnejšia v tom aby si ju ochránila
držím palce
juliana...v prvom rade...keď budeš o tom len písať a rozprávať...tým nič nevyriešiš,...tak rozum do hrsti....zbaľ sa a švihaj ku mame....začni si vážiť samú seba...ženy žijú aj horšie a v horších podmienkach....a predsa to ide...ty máš mamu, ktorá ti chce pomôcť...tak nerob hluchú a slepú....nejde už len o teba...ale aj o tvoje dieťa...a kým nie je na svete...tak sa snaž preň vytvoriť lepšie podmienky, do akých by prišlo, keby si zostala s ním....a opakujem...začni sa mať rada a začni si vážiť samú seba.. ja viem, že mne sa to dobre píše...nie som v tvojej pozícii...ale ver, že by som spravila to isté....nikdy by som nežila s mužom, ktorý by sa ku mne takto správal...asi silné slová, ale proste nie...sa mám na to moc rada, aby ma nejaký chlap urážal a ponižoval..asi nejak milí muži nepostrehli, že už nie sú pupkami sveta....že ženy sú im rovnocennými partnermi....čo sa týka financií, šak môžeš svoj byt zatiaľ prenajímať...a budeš mať ako také prilepšenie k materskej...a čo sa týka jeho nároku na dieťa...v pôrodnici sa ťa budú pýtať na otca, tak ho jednoducho neuveď, povedz neznámy,...bo keď ho uvedieš, na matriku musí ísť on, aby ti vydali rodný list....nárok na dieťa si bude môcť robiť až po preukázaní otcovstva...ak o to ovšem bude stáť...hlavne s takým človekom neži...ak ťa udrel raz...udrie ťa zas...a môžeš si ty nahovárať, že sa zmení....nezmení.....tak fakt....nepokaz si život ešte viac...než si to doteraz domotala...držím ti palce...a hlavne nech sa malé zdravé narodí pri všetkých tvojich stresoch.....drž sa. 😉
kde je Juliana ?
Vůbec tu není,ani se neozve...
no len dufam, ze juliana tu nie je kvoli tomu, ze odisla k svojej mame a ze nam neskor apson da vediet, ako sa situacia vyvija...
Julianna on sa nezmeni, naco udrziavat takyto vztah skor ci neskor odides aj tak inac to dopadnut nemoze, takyto natlak na nervy roky nevydrzis, tak radsej skor a usetris si dalsie slzy...
julliana ak sa tu este ukazes...skus zisit, preco sa rozisiel uz s dvoma zenami, s ktorymi ma deti... 😉
juliana, pocuvni sirinku. Ja som mojho byvaleho zo zaciatku strasne lutovala, lebo mi rozpraval, ako sa vzdy s nim jeho priatelka rozisla a ako ho jeho byvala manzelka doslova vyhodila z domu,ze prisiel raz z prace domov a nasiel si pred dverami len zbalene svoje kufre a on chudacik musel potom dva tyzdne spavat v aute, kym sa nad nim jeho kolega nezmiloval... Ono je to vsetko pravda, no ja som si myslela, ake boli tie jeho byvale sebecke a hnusne, ze rozist sa s chlapom da aj normalne. A co som urobila ja? Ked to niekolkokrat neslo normalne, tak som mu zbalila veci, vymenila zamok na mojom byte, zaviezla veci k nemu domov a napisala mu, ze ho nechcem uz nikdy v zivote vidiet. Jeho jedine stastie bolo, ze sme nemali spolocnu domacnost a nemusel byvat potom zasa v aute. Inak by tak bol zasa dopadol tym si mozes byt ista...
mne ak by chlap povedal do očí že som p--a tak to by bolo posledne čo mi kedy riekol.a keby mňa udrel už aj letím na políciu. do takého vzťahu by som dieťa v žiadnom prípade nepriviedla, aby počúvalo že jeho mama je p--a? Odíď a keď bude otravovať podaj trestné oznámenie na psychické týranie, si to rozmyslí chalan.... ešte nechápem načo chceš vedieť ako sa bude chovať k dcére.....nech je na ňu aj ako med ale ty budeš handra? skús vydolovať trocha ženskej hrdosti a vzchopiť sa! Je kopa slobodných mamín a nemenili by.Plač dieťaťa spôsobí rozbroje aj vo vyrovnanom vzťahu nieto ešte v takom narušenom.
juliana, už máš po Tp pôrodu, čo? ako to všetko vlastne dopadlo? kdesi aj s malou?
Tiez by som rada vedela, ako vyriesila jej problem. Ja uz jej radit nebudem, lebo na 6-tich stranach jej skoro kazda baba povedala, ze aby si zbalila svoje svestky a hnala sa kade lahsie.
Dufam, ze to urobila a zelam vsetko dobre do zaciatku noveho zivota. 😵
Ahoj, to je smutné, dost sis vytrpěla!!
ale proč bys měla s ním udržovat kontakt? Myslim, že se můžeš zbalit, a jít přece k tvým rodičům, a od té doby s ním ani nepromluvit...a takový strašný chlap by ti přece nechyběl!
A jak to myslíš, že by ti udělal ze života peklo? Podle mě si nemůže dovolit nic moc, a jestli jo, tak na něho vaši zavolají policajty a můžete třeba změnit číslo. Hlavně se nenechat ukecat a nevrátit se zpátky! Držím palce.
Normálně ho vykopnout z bytu, když je tvůj, nemá právo tam být, pokud nejste majitelé! byt by byl škoda prodat, ale zas chápu že vrátit se zpět do bytu kde člověk žil s takovým....to fakt radši pronajmout nebo prodat...
Ahojky....
Juliana, az teraz som si precitala tvoj prispevok, ale z casti viem, o com pises...
Moj byvaly to bolo takmer to iste... Same nadavky... Ked som to citala, tak som si na to vsetko spomenula. Teraz uz naozaj len raz za pol roka si spomeniem na tie nadavky, aj to potom uz na to radsej nemyslim...
Jeden den bolo super pohoda a na dalsi den to uz islo... Nadavky, vulgarnosti... A to som bola tehotna a on ma nutil, aby som kracala rychlejsie. A vlastne aj kvoli nemu som musela potom 6 tyzdnov lezat v nemocnici a mala sa aj tak narodila o mesiac skor.. Samy stres. Ale to su aspon skusenosti. A dnes je nas vztah uplne ukazkovy.
Rozviedla som sa, aj ked bol z toho dost mimo, ale ja som si uz vtedy planovala buducnost s mojim terajsim manzelom. Aspon teraz viem ocenit, co mam doma. A za nic na svete by som ho nevymenila. S byvalym sme ostali kamarati. Kedysis sa mi az tak zhnusil, ze som sa na neho nemohla ani pozriet, dnes uz necitim nic a je to uz minulost. Obcas mu dcera zavola, dokonca ked sme boli na SVK, tak stale za nou chodil. Jedine, co bolo u neho pozitivum bolo to, ze sa o nas stale financne staral. Aj ked sme boli neviem ako pohadany. Ale on vlastne aj lasku vynahradzoval peniazmi. Mohla som si robit, co som chcela, ist kam som chcela, vdaka tomu som to vsetko psychicky prezila. Ale vzdy som tuzila po normalnej rodine a teraz to mam. Manzel pride z prace domov, nikde ssa netula. Ked pride nezkor, zavola, viem ze je iba v praci. vecer niekam ideme aj s dcerou. Na prechadzku, do traffic parku alebo len tak. Ale aj ja som sa od byvaleho snazila asi 10000krat odist, ale stale som sa vratila. Mne pomohlo to, ze som stretla terajsieho manzela. Keby nie jeho, tak sa trapim doteraz. A to nebol zivot. To bolo len prezivanie
okamžitě bych vzala nohy na ramena a utekla od něho,jít kam máš,mamka ti taky pomůže,můžeš uplatnovat výživné jak na see tak i na miminko,nějaké sociální příspěvky ti snad také dají,tak myslím že i když si nebudeš žít jako královna,uživíte se.držím pěstičky....
No Juliana si založila diskusi a ani neumí reagovat.Vím,že už ted může být malá na světě,ale ještě předtím mohla aspoň něco napsat 😖
Možno mala nejaké problémy, veď sa naňu nehnevajte, chúďa, normálne ju ľutujem... Asi by ma trafilo mať takýto život... Bohužiaľ, niektorí ľudia sú už skrátka raz takí a nedokážu sa poriadne rozpamätať... Mne to trvalo 3,5 roka, nemala som ani takého sviniara ako má ona a teraz, keď sa na to spätne pozerám, nechápem sa mú seba, nedokážem si vysvetliť, prečo to tak trvalo a teraz? Teraz mám Najúžsnejšieho muža na svete, Najúžasnejšiu dcérku na svete a Najúžasnejší život na svete, aký si len dokážem predstaviť...
Juliana: Dúfam, že tvoja dcérka je v poriadku a prosím Ťa, predpokladám, že za všetkých, až budeš mať čas, chuť a priestor, daj o sebe vedieť a napíš všetko, ako prežívaš a pod... Ďakujem za všetkých...
Majte sa s dcérkou krásne - dúfam, že sa tak stane!!! Moja rada? Len bez toho vášho spoločného muža v domácnosti... Ale, Ty si tvorcom svojho šťastia!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! 😉
Juliana...smutny pribeh, skoro mi slzy vyhrkli do oci, ked som citala tvoje slova..., neviem, kde si teraz...dufam, ze si s malou v poriadku. Dufam, ze si od toho blbca odisla...k mamine (aspon to, ze mas kde odist)...neboj sa, vsetko zvladnes, len daj od neho ruky prec. A ozvi sa...viacere cakame na odpoved, kde si...a ako sa mas.
Julianna---ako to keď si už odišla v čo dúfam, tak si urobila najlepšiu vec na svete pre Vás obe...nie že nejde tak o teba ide aj o teba ale hlavne o malinkú a s takým Hajz...žiť to by si mala celý život len utrpenie!!!Držkám Vám palčeky a daj vedieť Kde si? a ako sa máte?
Asi je po ní ☹
Ja som tiež myslela nato njhoršie...či im niečo ten h... neurobil☹(
čo nového?
Juliana, dufam, ze si nazive aj s malou!
teda ted jsem si přečetla co se děje a vite co je s julian?a co to jeji male štěstí?
Seherezada:a já jsem snad něco takového napsala,že si za to muže sama?ale svým zpusobem si za to muže sama!Víš co člověk tady něco napíše a hned je za to linčován,takže už se na to vyprdnu a nebudu raději nic psát! 😖