Pokúsiť sa o kontakt s otcom?

martiuska
14. apr 2009

Mam takmer 40 rokov a narodila som sa ako nemanzelske dieta. Svojho otca nepoznam, aj ked nezijeme daleko od seba. On ma svoju rodinu a nikdy o mna, okrem vyzivneho, nejavil iny zaujem. V poslednom case nanho casto myslim, akoby mi chybala cast mojho zivota. Prave ta cast, ktoru mam z neho, lebo o nom vela neviem, takze akoby som nepoznala dokonale ani samu seba. Obcas som rozmyslala, zeby som ho kontaktovala, ale potom mi to prislo smiesne, ved keby to on chcel, nakontaktoval by ma predsa sam. Urcite vie, kde byvam, nie sme velke mesto, ale zrejme o tuto cast svojej minulosti nestoji. Co mam podla vas spravit? Nechat to tak, alebo sa pokusit o kontakt?

saska.t
14. apr 2009

ja by som to asi nechala tak ☹ asi nema zaujem ta spoznat, ale na druhej strane mozno sa boji kontaktovat ta lebo si mysli ze ho vyhodis, myslim ze to mas tazke rozhodovanie ale viac ako sklamanie zazit nemozes, takze je to len na tebe 😉

kotenko
14. apr 2009

urcite sa pokus o kontakt. Mozno ta on nechce zatazovat tym, ze mas vlastnu rodinu.. Skus niekedy zaklopat na jeho dvere a povedat, ze si ho prisla iba pozdravit. ak ta pozve dnu, pripadne sa dohodnete na stretnuti, tak ej dobre.... a ak nie, tak nesmut, v tom pripade si neprisla o nic...

3558
14. apr 2009

neviem kolko mas rokov, ale ja to mam tak isto ako ty. a nepatram. som sa vysporiadala s tym, ze o mna otec nejavil zaujem a teda tym padom ani on mne nestoji za to, aby som ho vyhladala. 🙂
taky je zivot. je jasne ze to mam stale v srdci a nikdy na to nezabudnem, preto kazde rano ked vidim svojho syna tak si to uvedomim. nechcem byt taka ako on. on mi totiz v tomto ide ,,vzorom,,.

martiuska
autor
14. apr 2009

zuzana29: uz takmer 40, moj otec nieco cez 60. Vies, niekedy mam zlost na to, ze svoje deti si zaopatril, je laskavy stary otec, pomaha im a ja som nikdy nemala ani omrvinku z jeho pozornosti a lasky, prezila som hotove peklo s matkou, ktora sa s ich rozchodom nezmierila a stala sa z nej neuroticka, ktora ma cele roky psychicky deptala. Moje deti[svoje vnucatka nikdy nevidel], ako moze takto zmazat svoju minulost, svoju krv...

martiuska
autor
14. apr 2009

kotenko:Ma manzelku. Neviem si predstavit, zeby mi tie dver otvorila ona. Mama stale spominala, ako besnela. Raz som mu napisala list domov, skoro ho zabila[to som mala asi11 rokov], vycitala mu, ze to ma nahovorila matka, nech sa mu ozvem.

etuska
14. apr 2009

Martiuska-ja by som ti radila to iste ako Kotenko-ano,stale je tam riziko,ze nebude mat zaujem...ale nikdy nevies....Mozno staci napisat par viet...

sasiki
14. apr 2009

ja by som to nechala tak......

zmurka25
14. apr 2009

vieš ono je to tak keď nevyskušaš tak nebudeš vedieť na čom si a keď ho vyskúšaš kontaktovať a on nebude javiť záujem,tak si aspoň nebuseš musieť vyčítať,že si to neskúsila a uzavrie sa aspoň jedna časť tvojho života.

etuska
14. apr 2009

presne ako pise zmurka-neviem ci mas deti...a ak ano,ktovie,mozno by mali zaujem ho poznat...

lucula73
14. apr 2009

martiuska - ja by som to skúsila,nič za to nedáš a ...buď - alebo,možno sa len bojí kontaktovať ťa,možno by ste si mali dohodnúť - ak ti otvorí- stretnutie mimo toho domu,kde býva,aby ste boli iba sami dvaja a uvidíš.Držím ti palce!!! 😉

kacenqa
15. apr 2009

marti - na dvere by som mu asi neklopala, skor by som si ho 'vycihala' niekde, kde bude sam. pretoze, ak jeho zena besnela uz len pri tvojom liste, tak je celkom pravdepodobne, ze pre klud v rodine sa s tebou nekontaktuje. kebyze sa neboji scen doma, mozno by ta aj rad spoznal. asi by som to skusila. lebo takto sa budes do smrti umarat tym, ze co ak... ked skusis, budes vediet isto. niet nic horsie ako sa zbytocne trapit niecim, co sme mohli spravit a nespravili sme....drzim palce

tatolu
15. apr 2009

Martiuska, veľmi ťažké rozhodnutie, ale keby sa mu niečo stalo a Ty by si už nemala možnosť sa s ním strestnúť, alebo by si niečo aspon pre to neurobila, vždy by si si to vyčítala...
Chce to riadnu dávku odvahy, ale skúsila by som to...

Ja som sa pomerila s otcom na jedny Vianoce. Zistila som si jeho t.č. a zavolala som mu, aj napriek tomu, že pred sesternicou tvrdil, že žiadnu dcéru nepozná...
Moja situácia sa však s Tvojou nedá porovnať, lebo mi sme s ním dlho bývali...

buffinko
15. apr 2009

martiuska, ja by som to urcite skusila. aspon budes vediet na com si a ak ta odmietne, zabuchnes za touto castou zivota dvere a hotovo. ale presne ako pise kacenqa, kontaktovat sa na mieste, kde nebude jeho zena...

moja dobra kamoska to mala podobne ako ty, s rozdielom, ze jej otec nemal ziadnu rodinu, nemal surodencov, rodicia zomreli a zostal sam v rodicovskom dome. je to jeho jedine dieta...v meste vlastni byt, ktory je opusteny a ked pred svadbou prisla za nim, ze ci by nechcel prist a pripadne, ci by jej ten byt nedal, doslova a dopismena ju vyhodil. a to ju nevidel vyse 20 rokov. ale aspon sa pokusila s nim stretnut a zmierit, nemusi si nic vycitat a pripadne sa o dalsich 20 rokov trapi, ci predsa len nemala...lenze ked ocko nejavi zaujem ani o nu a teraz uz aj o vnucata...treba sa vyrovnat aj s touto alternativou.

krpatucka
15. apr 2009

Martiuska skus to. Nemozes uz nic stratit iba ak ziskat. Ak nebude mat zaujem, tak sa aspon nebudes dalej tym trapit, ak ho mat bude, tak ziskas otca. Sice uz to nebude ono a bude vam chybat cely ten zivot. Mozno sa dozvies co a ako bolo. Ale ako pisali dievcata, odchyt si ho na neutralnej pode. Drzim palceky 😉

veronika13
15. apr 2009

martiuska, ja mám podobnú dilemu, len s tým rozdielom, že ja neviem, kde môj otec býva 😅 ale snažím sa to zistiť, no zatiaľ neúspešne. Tiež cítim, že ho chcem spoznať i keď v puberte som po tom veru netúžila, ale teraz je to iné. Čo bolo bolo, to ja nezmením, no chcem vedieť čo s ním je, ako sa má, chcem ho proste aspoň raz vidieť... ak nebude o to stáť, tak nech mi to povie do oči, alebo nech mi to napíše sám, vtedy si už dám pokoj...

sendi
15. apr 2009

mala by si to skusit,aspon budes mat dobry pocit,ze si to skusila,stratit uz nemas co.moj manzel je adoptovany,nechce ani pocut o svojich bio rodicoch,ale ja by som to nevedela tak nechcat,ak vies kde byva-skus to 😉

sirinka
15. apr 2009

ja by som za nim sla...mozno sa iba cely zivot bal ozvat sa ti...a mozno naozaj nema zaujem...pevne verim, ze si pripravena a psychicky dost silna zvladnut obe varianty...drzim ti palce.

martiuska
autor
15. apr 2009

Aj ja tak uvazujem, ako mi pisete, aj ked si uvedomujem, ze cas, ktory sme prepasli, sa uz asi neda vratit a vztah, ktory sme si nevytvorili vtedy, kedy sa mal vytvarat uz asi nedozenieme. stretavat sa s nim potajomky, aby sa to nedozvedeli jeho deti a zena nechcem[jedine ak raz a dost], pretoze by ma to ubijalo, ja predsa nie som spina, ktora sa musi skryvat. aj tak si myslim, ze jeho zena nema pravo branit mi v kontakte s nim. a ak brani, nema ako clovek velku uroven...

lujzik
15. apr 2009

Martiuska nečítala som to všetko len tak námatkovo- ale keď nad tým rozmýšľam- ja keby som sa chcela s niekym stretávať, nezabránil by mi v tom nikto!Aj Ty si jeho dieťa, ako tie ostatné.A keď sa tak nestalo, asi nie je záujem z jeho strany a možno by ťa ešte viac ranil a ublížil Ti.Ale ak to chceš zistiť ako to dopadne a cítiš sa dosť silná, tak to skús...

sue
15. apr 2009

Martiuska, určite do toho choď... stratiť nemáš čo... otca si nikdy nemala...len pár korún na účte a takto ho možno získaš...síce neskoro ale radšej ako vôbec... a tiež máš šancu získať pohľad na ich vzťah, tvoje narodenie z druhej strany... od neho...
Držím palce... (to že sa neozval on doteraz nemusí byť len nezaáujem ale aj hanba...)

ankan
15. apr 2009

skusim v skratke tiez opisat nas porod... wild horses - mali sme to dost podobne 🙂

Takze - rano v sobotu pred 5 mi zacali kontrakcie, o 3 poobede sme dosli do porodneho domu, to uz boli po 5 minutach. Midwife bola fajn, chcela nas poslat domov, lebo som podla nej bola prilis v pohode na to, aby som rodila 😀 ale ostali sme tam, dostali sme peknu porodnu salu s balonom, vanou zachodom, roznymi pomockami (pisem to preto, lebo na Slovensku by toto bol tazky nadstandard), pustili sme si hudbu, tancovala som brusne tance, predychavala kontrakcie, midwife nam uvarila caj (mala som specialny na kojenie este z domu) a priebezne nam nosila novy a toasty a lekvar 😀 potom mi napustila vanu, vliezla som si do nej a bola to prijemna ulava (kontrakcie som mala strasne bolestive - pomahalo mi ich predychavat a pri vydychu robit hlboky zvuk "vuuuuu". A este mi velmi pomahalo, ze ma manzel stale masiroval - mali sme to nacvicene z predporodneho kurzu, takze vedel presne, co ma robit, bol uzasny.). Ozaj, jest neodporucam - ja som si len hryzla z mueslitycinky a hned som sa z toho povracala. 😖 Ale pila som stale a vela. Potom, ked som tie bolesti uz nevedela vydrzat, poprosila som midwife, ci uz mozem ist do bazena a ona, ze este asi nie som dost otvorena, ale skontrolovala ma a zistila, ze uz som na 6 cm, tak hura do bazena 😀 no a tam to bolelo este viac, neskor mi ponukla ten entonox, tak som ho skusila a bolo to super 😀 som z toho bola uplne sfetovana 😀 no hej a mala som fakt ten orgasmic birth, takze je to pravda, da sa to. (midwife bola dost prekvapena z toho, ako rychlo sa otvaram a ako dobre predychavam kontrakcie, mala som zo seba velmi dobry pocit, som jej vysvetlila, ze robim jogu 😉 ) Potom akurat nastal problem, ze babatko akosi nechcelo ist von, kedze bolo asi take obrovske. Medzitym sa vymenili midwife a to bolo super, lebo ta druha midwife bola uplne uzasna a uz sme ju poznali - ona ma prijimala. Najprv ma len pozorovala, radila mi, co mam robit a ked to neslo, vyhlasila, ze ideme z bazena von, tak sme sli na stolicku, tam sa mi podarilo nieco vytlacit, ale babatko to nebolo 😅 (midwife ma velmi pochvalila a slo sa dalej), potom sme sli na postel a tlacila som v polosede, jednu nohu som mala zapretu do manzela a druhu do midwife. No a takto som tlacila asi 3 hodiny, lebo Zoranko asi cely cas spinkal 😀 . Myslela som si, ze umriem, ze ho nevytlacim, ze budem musiet mat cisarsky, nastrih, zvon a neviem co este, no a nakoniec sa nam to podarilo 😀 bol to ten najkrajsi pocit na svete, ked som pocitila, ze uz konecne ide von a potom, ked som ho uvidela - bol nadherny, najkrajsi na svete 😀 . Manzel si musel sadnut, lebo toho bolo nanho trochu moc (videl viac ako ja 😀 . Hned mi Zoranka polozili na brusko a prikryli nasim cervenym uterakom a tak sme tam nejaku dobu ostali a tesili sme sa. Potom mi pomohli prejst na stolicku, kde som vytlacila placentu (bez syntocinonu), midwife ju skontrolovala, ukazala nam ju (Zoranka medzitym drzal dojaty ocko). Potom som presla na postel, midwife ma skontrolovala, mala som male natrhnutie, ktore zasila (dala mi entonox a umrtvovaciu injekciu - vobec to nebolelo a bolo to hned). Potom mi prilozili Zoranka na prsia, ale cuckat sa mu nechcelo, tak sme sa len tak vytesovali. Potom som zaspala.
Idem kojit - dokoncim neskor 😉

hasleerka
15. apr 2009

ankan, vypadli mi slzy nad tým čo si napísala ... martuska, tiež si myslím žeby si mala osloviť svojho otca a keby nič,aspoň si nebudeš vyčítať, že ty si neurobila ten prvý krok

martiuska
autor
16. apr 2009

Ked som chodila na ZS, na konci roka nam raz davali knihy za prospech a mne sa usla kniha dievcatko Maxi. Neviem, ci ju niketo z vas cital, ale v kratkosti je to pribeh o nemanzelskom dievcatku, ktore zilo len s matkou a velmi sa trapilo kvoli tomu, ze nema otca a nema rovnaky zivot, ako jej spoluziaci, ktori ju kvoli tomu dost odstrkovali. Bola zakomplexovana a kedze to bol taky fantazijny pribeh rozhodla sa, ze chce byt niekto iny a tak sa stala na svoje zelanie najlepsou ziackou z ich triedy Petrou a ziskala Petrin zivot. Mala otca, ktory bol trener uznavany v sirokom okoli, takze aj ona bola tym padom uznavana a oblubena.....potom sliel pribeh dalej bla bla...a ked sa nakoniec znova stala Maxi, rozhodla sa mamy spytat na svojho otca. Mama jej povedala, ze jej otec ma svoju rodinu a ze zije v ich meste, tak ona sadla na elektricku a sla ho podla popisu ulice, ktory jej mama dala ho hladat. Presla niekolko bytoviek, ale jeho meno nenasla, tak si smutna sadla na schody a vtedy si uvedomila, ze jej otec predsa vie, kde byva ona, on pozna jej adresu, on pozna jej dvere a napriek tomu ju nikdy nenavstivil...., vcera som si tu knihu znova po rokoch precitala a prave na tych slovach mi slzy vyhrkli, lebo je to svata pravda. Moj otec poznal moje dvere a neprisliel, okrem 500 Sk nariadenych sudom mi v zivote, na Vianoce, ci narodeniny neposlal ani o 1 SK naviac, nikdy sa nestaral ci mi nieco nechyba. Jeho manzelka predsa nemusela vediet, ze mi na narodeniny posle trebars 1000SK. Raz rocne by ho to nezabilo. Asi je to tak ako pise lujzik.... 😢

zani
16. apr 2009

Je to tema,na ktoru nemozem nenapisat.Som tiez podobny pripad,nemanzelske dieta,tiez zratam na jednej ruke kolko krat som stretla mojho otca a okrem 300sk mesacne mi viac nedal.Tiez byva(l) v nasom meste a nemal snahu ma nikdy skontaktovat,ze by ma chcel vidiet aj ked vedel kde byvame.Ako dieta som bola podobne ako to dievcatko Maxi z knizky,zakomplexovana a nechapala som prreco ja nemam otca a ine deti ano.Tichucko som zavidela ked som videla mojho krstneho bozkavat a hladkat svoje deti(bratranca a sesternicu).Teraz ako dospely clovek sa na to divam inak,ale vo vnutri to stale boli,taky to nepochopi,co to neprezil.Stale mam z toho slzy v ociach ked len vidim alebo pomyslim na podobnu situaciu,alebo ze by moje dieta malo vyrastat bez otca,ide mi srdce urvat.Ale predsa si myslim,ze ked som ho potrebovala on neprisiel,ja som si urobila mienku o nom a uz ho nepotrebujem.Do dnes ho nezaujimame a vie ze ma vnuka,ked mal moj syn 6mesiacov ho moja mama stretla a zastavila a oznamila ze je stary otec,strcila mu par fotiek do ruky ktore si vzal,ale to bolo cele.Ak by sme ho zaujimali,asi by si bol vypytal kontakt,ale asi nie to tak nie je.....

maca793
16. apr 2009

martiuska
si presne taký prípad, ako moja malá. pochádza ako nemanželské dieťa, dostáva od bio otca len výživné, záujem z jeho strany nie je žiadny. zatiaľ sa na neho nepýta, ale už teraz na to myslím, keď bude väčšia. ak sa na neho opýta. už som rozmýšľala, že jej poviem že odišiel do zahraničia.

v tvojom prípade, môžeš skúsiť sa popozerať po ňom, ale ako by sa asi zatváril keby ťa uvidel?
možno by zareagoval pozitívne, veď je to už starší muž, pochopil to. ale čo potom tvoje pocity po tom, čo by sa ti obrátil chrbtom? ako by si sa cítila?

napíš si na papier pre a proti a rozhodmi sa . držím ti palce, nech to vyjde len v tvoj dobrý pocit.

mirka1308
4. máj 2009

Ahojte. Ja síce nie som nemanželské dieťa, mám aj otca aj mamu, ale v niektorých prípadoch by som radšej volila byť nemanželská. Môj otec nás(mňa a 2bratov) opustil tak, že emigroval. Neposielal na nás ani šiling a keď sa po rokoch po páde komunizmu vrátil, tak sme boli pre neho už dospelé deti, ktoré sa musia postarať samy o seba.On si tu založil firmu a bol veľký pán podnikateľ. Všetkým známym rozprával hrdinské historky a po rokoch stále niečo pridával. Hlavne sa chváli aký bol otec a čo všetko nám dal. Dokonca som sa nedávno dozvedela, že nám všetkým kúpil byty a také podobné blbosti... 😠 😠 😝
Moja rodina vie, čo sú to za nezmysly ale cudzí sa na neho dívajú ako na polo Boha a mne je z toho do plaču. 😢
Teraz má malého syna, ktorý je pre neho všetko.Aj taký je život. 😲
Martiuska, na tvojom mieste by som chodila na také miesta, kde chodí aj tvoj otec, možno ťa zaregistruje a o to jednoduchšie bude vaše zoznámenie 😵 A ak by si ťa nevšimol, lebo myslím, že v malom meste vie každý o každom, skús ho osloviť, či si ťa nepamätá a tak...
Ak ale budeš cítiť, že nemá záujem alebo nebude mať čas a také niečo tomu podobné, už by som to neriešila...
Možno si aj poplačeš, no vždy sa niečo stane aby sme vedeli až neskôr povedať, načo to bolo dobré. 😉
Nie všetko čo teraz vnímaš ako zlé v tvojom živote musí aj také byť. Niekedy musíš zažiť veci, na ktoré sa neskôr budeš pozerať ako na to, čo ťa posilnilo a možno aj od niečoho uchránilo... 😔
Prajem ti veľa šťastia pri hľadaní... 😵

kili
4. máj 2009

martiuska, pozri, on sa s tebou skontaktovať nechce, ty si ale zvedavá a chceš sa s ním porozprávať. logicky mi pripadá, že sa s ním skontaktovať máš, predsa budeš radšej robiť to, čo vyhovuje tebe a nie jemu, nie? 🙂