Priateľ má iné predstavy o budúcnosti
Ahojte dievčatá, mám 25 rokov, o rok končím vysokú školu, priateľa mám 5ty rok. Prednedávnom ma požiadal o ruku a ja som povedala áno, ale slovo snúbenec mi stále nejde moc na jazyk. Bývame spolu, v mnohom si rozumieme a donedávna som si myslela, že sme si súdení, klasika, zamilovaná mladá baba. Pred ním som mala len jeden taký puberťácky vzťah, takže nemám s kým porovnávať a rady od kamošiek sú niekedy také no nie sú nestranné. Problém je v tom, že sme sa chceli po mojom dokončení štúdia vziať, on má 28, ale naše predstavy o budúcnosti sú úplne iné. A keď začnem rozprávať čo by som chcela ja, vždy ma umlčí a nenechá mi priestor. Lenže on si predstavuje, že ja doštudujem, hneď otehotniem a budem žienka v domácnosti, či ma vcelku zarazilo, pretože neštudujem 6 rokov na to aby som umývala riad a okakané zadočky. Samozrejme chápem, že nejakú ženu to naplňa a ja nič proti tomu nemám, ale pre mňa to nie je. Momentálne neviem či deti vôbec niekedy budem chcieť, nezavrhujem to, ale iste nie v najbližsích 5 a možno ani 10 rokoch, ale keď mu to poviem začne mať narážky, že veď sa postrá, že prestaneme používať kondómy a tak. Trochu ma to desí, pretože ho veľmi ľúbim, ale neviem ako s ním debatovať, je to jediná téma kde sa rozchászame, ale je tak vážna, že to úplne stačí...
On bude presne ten typ, co si ta omota a potom zacne pomaly posuvat hranice. Ked zisti, ze ty fakt sa nemienis vratit tak to je tazka rana pre neho. A caka ta cely repertoar od slz po vyhrazky. A ani nepochopi ze tym svojim spravanim ta len viac a viac utvrdzuje v tom, ze dobre si urobila.
To je citové vydírání, snaží se tě dostat, kam chce on.. nejdřív bude plakat, pak slibovat, vyhrožovat a nakonec tě všude pomluví..buď pevná ve svém rozhodnutí, zkus na to nereagovat, snad to časem pochopí!
Ahoj, ja radim prehodnotiť či je to pre Teba správny chlap, podľa toho čo píšeš sa správa dosť zle...chod za svojimi kariernymi snami,máš len 25, pár rokov to treba skúsiť,o čom je pracovný život...potom si aj materstvo viac uzijes.
no konkrétne u mňa ochota prijať pomoc je tu pomoc si zaplatiť. Pomoc v domácnosti , využite súkromných zariadení od jedného roka , aj som to robila takto . Do roka som pracovala iba keď deti spali a večer + samozrejme fungoval manžel .
Treba si to vedieť zorganizovat, zarobiť na to aby som si tu pomoc vedela zaplatiť . Takže my sme si na tú pomoc s manželom zarobili . Hodit na krk babke alebo dedkovi by sa mi asi nepodarilo , lebo moji rodičia sú ešte pracovne aktívni ľudia . Najmladší má teraz dva roky , dve deti mi chodia do súkromného zariadenia , jedno do stacionára, jedno do ZŠ jedno je na VŠ. Dá sa to ,len treba chcieť.
Vasi nech povedia jeho rodicom ze im je cela situacia neprijemna, ale respektuju tvoje rozhodnutie a teda si nezelaju aby vas navstevoval. Ak neprestane budu na neho volat policiu. Jedine co pomoze bude nekomunikovat. Ked pride neotvarat, ak bude neodbytny zavolat policiu, ze obtazuje.